Akadémia

Akcie

Andy Warhol

Аrchitektúra

Cirkev

Dedina

Divadlo

Ekonomika

Etnografia

Film

Fotografia

Genealógia

Geografia

História

Hudba

Internet

Jazyk

Kongres

Literatúra

Mesto

Mládež

Ocenenia

Organizácie

Politika

Rozhlas

Spev

Zomrel John Warhola, brat Andyho

24. december 2010 v americkom Pittsburghu zomrel Rusín – John Warhola , brat, ktorému povedali: „Tvojou úlohou je postarať sa o Andyho“. (poz. red.: Warhola).

Predtým, než Andrij Warhola zomrel v dôsledku požitia kontaminovanej vody na stavbe, kde pracoval, zavolal svojho syna Johna (narodil sa 31. mája 1925) do izby, aby sa s ním porozprával o budúcnosti rodiny.

Keďže Johnov ďalší brat Paul bojoval na fronte 2. svetovej vojny, John Warhola, ktorý mal vtedy len 17, sa musel postarať o mladšieho brata Andyho a matku. Okrem toho teraz dostal aj ďalšiu špeciálnu úlohu. Jeho otcovi sa podarilo našetriť dostatok prostriedkov na prvé dva roky vysokej školy pre svojho najmladšieho syna. Zvyšok však ostal na Johnovi.

Donald, syn pána Warhola, vraví: „Môj starý otec povedal môjmu otcovi: Tvojou úlohou je postarať sa o Andyho a o to, aby študoval, lebo jedného dňa bude z neho úspešný človek“.

Robil a staral sa o matku a mladšieho brata. Poslal Andyho na Technickú univerzitu v Carnegie a potom do New York City, kde si skrátil priezvisko a stal sa z neho Andy Warhol.

Umelcom sa človek musí narodiť, ale niekedy je potrebný starší brat, ktorý sa postará, aby umelec nezomrel od biedy a hladu.

John Warhola z Freedomu v Beaver County zomrel v alleghenskej nemocnici na zápal pľúc na Štedrý večer vo veku 85 rokov.

Andyho Warhola často popisovali ako chladného a namysleného človeka, ktorý sa snažil čo najviac vzdialiť od svojich robotníckych pittsburghských koreňov. To bol však mýtus, tvrdí Donald Warhola, a vie to preto, lebo bol každú nedeľu svedkom rozhovorov medzi Johnom a Andym. Ikona pop-artu sa zaujímala o rodinné novinky a tiež o dianie v Pittsburghu.

„Andy Warhol je len jeden. Viem, že môj otec by si nechcel prisvojiť Andyho úspechy, poskytol mu však nenahraditeľnú pomoc, aby sa mohol stať tým, čím chcel. Robil to z úprimnej lásky," povedal Donald Warhola.

Andy Warhol zomrel v roku 1987 a jeho želaním bolo, aby brat John bol v rade nadácie, ktorá bude spravovať warholovské dedičstvo. Pán Warhola sa stal jedným z troch členov komisie, ktorá dohliadala na Nadáciu Andyho Warhola, a bol kľúčovou osobnosťou pri založení Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach na Slovensku a v Pittsburghu v USA.

„Prichádzame o svojho otca, svojho zakladateľa," povedal Michal Bycko, kurátor Múzea moderného umenia Endi Warhola na Slovensku. „Náhlym odchodom Johna Warholu naše múzeum stráca dušu."

Popri práci pre umeleckú nadáciu sa pán Warhola staral aj o svoju manželku Margaret, ktorá bola postihnutá od roku 1995, keď utrpela mozgovú príhodu. Zomrela v roku 2007.

Hoci sa ich ďalší brat, Paul Warhola, stal umelcom vo vyššom veku a jeho vystavované diela sa tešili rozsiahlej pozornosti, John Warhola sa viac venoval obom múzeám a svojim trom deťom. „Jeho rodina bola jeho koníčkom," vraví Donald Warhola.

Okrem syna Donalda z Cranberry a brata Paula z West Homesteadu pána Warholu prežili synovia Mark z Cranberry a Jeffrey z New Wilmingtonu v Lawrence County.

Priatelia a známi sa mohli so zosnulým rozlúčiť 27. a 28. decembra 2010 v Dome smútku Thomasa P. Kunsaka v North Side. Pohrebný obrad sa konal 29. decembra 2010 v Kostole katolíckej cirkvi byzantského obradu Ducha Svätého v North Side. Telesné pozostatky zosnulého boli následne uložené na cintoríne pri tomto kostole.

Dennis B. RODDY, Post-Gazette, 31.12.2010

Predseda strany MOST-HÍD navštívil aj Warholovo múzeum

V rámci svojich ciest po východe Slovenska predseda novej politickej strany MOST-HÍD Béla Bugár v dňoch 9. a 10. októbra 2009 navštívil okresy Medzilaborce, Humenné a Snina. Prvý deň so svojim sprievodom navštívil aj Múzeum moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach, kde si prezrel celú expozíciu múzea a pohovoril si s pracovníkmi múzea. Bol prekvapený kvalitou expozície, ktorá je niekedy na Slovensku nedoceňovaná. Na fotke pán B. Bugár štvrtý sprava.

Vízia, alebo ako to „nezabaliť“

V roku 2011 by sa malo Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach dožiť 20 rokov svojej činnosti. Áno, akéhosi fyzického života, ktorý by som rozdelil do niekoľkých etáp jeho duchovnej, teda odbornej kvality a kvantity. Múzeum nastúpilo svoju existenciu koncepciou, na ktorej sa okrem nás podieľali aj grafik Michal Cihlář, fotograf Rudo Prekop a vtedajší dnes už nebohý prezident The Andy Warhol Foundation v New Yorku  Fred Hughes s viceprezidentom Johnom Warholom. Koncepcia bola jasná, cieľavedomá, spĺňala požiadavky nových tendencií múzeí a galérií vo svete. Múzeum dostalo meno, malú kolekciu diel Andyho Warhola, množstvo artefaktov a dokumentov o pôvode, živote a diele  Andyho Warhola.  Začali sa písať dejiny netypického múzea na Slovensku (zdôrazňujem, že dodnes nie je u nás inštitúcia nazvaná „múzeum“, ktorá by sa špecificky orientovala iba na vizuálne umenie, muzeoedukológiu...), ktoré ako jediné na svete  dostalo právo použiť vo svojom názve meno Andy Warhol.

ďalej

Dr. Michal BYCKO, PhD.,

predseda SAW a kurátor MMUAW, 14.9.2009

Portrét Michaela Jacksona predaný za utajovanú sumu

Newyorská galéria Vered predala portrét Michaela Jacksona od Andyho Warhola, ale zatiaľ nechce zverejniť predajnú cenu ani kupujúceho.

Takmer pre všetkých galeristov a teoretikov umenia znamená tento portrét spojenie dvoch svetových gigantov – kráľa popu s kráľom pop-artu, čo sa v budúcnosti určite tak skoro nezopakuje. Andy Warhol vytvoril sériu portrétov Michaela Jacksona v roku 1984 na žiadosť magazínu Time, ktorý na svojej obálke zverejnil Jacksona zachyteného Warholovými očami na vrchole kariér oboch umelcov. 

Aukcia sa skončila 18. augusta 2009 o 20.00h a prebiehala online, cez telefón, ako aj priamo v galérií. Portrét Michaela Jacksona do aukcie poskytol súkromný zberateľ, ktorého totožnosť tiež ostáva zahalená.

Majiteľka galérie Vered Janet Lehr nechcela po ukončení aukcie prezradiť konečnú ponúknutú sumu, ale zdôraznila, že výrazne presiahla vyvolávaciu sumu 800.000,- USD.

Od ukončenia dražby ubehlo zatiaľ iba niekoľko hodín a jej výsledok ostáva naďalej tajomný. Nech už je dôvod akýkoľvek, isté je, že táto medializovaná aukcia bola ostro sledovaná nielen ľuďmi z oblasti umenia a tí budú určite chcieť počuť konečnú zaplatenú sumu. Bude vyššia ako 28 miliónov amerických dolárov, ktoré boli zaplatené za portrét Marilyn Monroe v máji 2007 na aukcii v New Yorku ? Môžeme to len predpokladať, pretože v čase hospodárskej krízy nie je ojedinelé, že predávajúci drahých umeleckých diel verejne nehovorí o predajných cenách a kupujúci ostávajú v anonymite.

Martin Cubjak,

kurátor Múzea moderného umenia Andyho Warhola, 26.08.2009

Hyenizmus v podobe homo sapiens

 Keď pomaly starnúci a z predošlej slávy žijúci Andy Warhol sa  zvíjal v bolestiach v  žlčníkovom záchvate, obchodníci a manažéri s umením nedočkavo čakali na verdikt lekárov o závažnosti jeho ochorenia. A zrazu čudne, ale v každom prípade pre ctiteľov jeho diela  nečakane umelec zomiera  pre nedbanlivosť  terciárneho personálu v terciárnej nemocnici na banálnu operáciu žlčníka. Len čo sa správa o úmrtí Warhola dostala na verejnosť a jeho telo ešte ani poriadne nevychladlo, obchodníci s umením rozvírili neskutočnú biznismániu s jeho pozostalosťou. Stolička, na ktorej sedel sa predala za 25.000,- USD, celkový výnos z predaja sa pohyboval v desiatkach miliónov USD a tento ošiaľ trvá nekonečne.  Od smrti Andyho Warhola sa do jeho rakvy „vliali“ stámilióny USD. Pochopiteľne, umelec i jeho pozostalá rodina z toho nemali nič. Všetko bolo vopred pripravené  tak, aby umelcova pozostalosť slúžila umeleckej edukácii chudobných a nezárobkových inštitúcií zaoberajúcich sa vizuálnym umením v USA i v zahraničí. Ako to v skutočnosti beží, nebudem komentovať.

Je už akosi okaté, že umelci svetových parametrov druhej polovice 20. storočia nemajú to šťastie ako Pablo Picasso a iní, ktorí si v pokoji a blahobyte dožili svoju slávu a odišli z tohto sveta stareckou „sešlosťou“. Elvis Presley, Brian Jones, K. Cobain,  Andy Warhol... a posledný Michael Jackson odišli, keď boli na vrchole slávy, alebo sa pomaly pre art biznis stávali „jalovými“. Napriek tomu, že sa verejne vedelo o fyzickej i duševnej nespôsobilosti M. Jacksona, chamtiví biznismeni  mu pripravili come back v podobe 50 megakoncertov, aj keď okolo 50 kg vážiaci Jackson by sotva zvládol  iba 5 z nich.  Frustrovaný a v kuse prenasledovaný súdmi a obvineniami sa Jackson udržiaval nad vodou  tohto sveta  za pomoci megadávok anxiolitík a hypnotík, ktoré mu  jeho lekári vedome zvyšovali do neúnosnosti jeho organizmu. Proste Jackson v tej podobe už nebol „zlatou baňou“, a tu prichádza šanca zomrieť v ten najsprávnejší čas. Podobne ako Presley, Jones, Warhol, Lennon...  Warhol sa už niekoľko rokov drží na treťom mieste spomedzi najviac zarábajúcich mŕtvych umelcov. Šliape na päty v rebríčku pred ním Lennonovi a Presleymu.  Kam  zaradí artbiznisový ošiaľ Jacksona je dnes ťažké povedať. No jedno  je isté. Ani rodina ani nebohý umelec už z toho nebudú mať veľa. Aj napriek hraným emocionálnym vystúpeniam  jeho rodiny a údajných detí na formálnej rozlúčke s umelcom pred (podľa istých zdrojov) prázdnou rakvou (isté zdroje uvádzajú, že telo umelca v tom čase bolo na patológii). V šialenstve obchodu je smrť tým nehmotným subjektom, ktorý vytvorí z umelca večného, ale iba v prípade, ak je „plodný“ aj po nej. Inak padá do zabudnutia ako tisíce iných umelcov. Proste mašinéria obchodu nemá rada jalové osobnosti biznis-artu. Iba také, ktoré prinášajú neskutočný zisk za života a ešte viac po ňom.

         Trochu morbídne ma napadá myšlienka, čo by bolo (nedajbože!), keby dnes zomrel Karel Gott? Myslím si, že by si to veľmi zle „naplánoval“, a zlé by to bolo, keby si to naplánoval aj na nasledujúcich desať rokov. Proste vo svete art biznisu sú miesta s milióny zarábajúcimi mŕtvolami obsadené najmenej na 10 rokov. „Zabehnúť“ rýchlejšie miliónovú „stovku“ zárobku  tvrdo držia  a zrejme nadlho a furt (povedal by B. Polívka) od Presleyho po Jacksona  tí, ktorí si smrť  „naplánovali“ veľmi premyslene. No domnievam sa, že to „premyslenie“ bolo myslením iných nie ich samotných.  V tom vidím ten hyenizmus v podobe homo sapiens. Systém, kde ľudský život má hodnotu produktu, ktorý vytvára, a akonáhle sa ten produkt akosi vytráca a jeho tvorca je čím ďalej  tým menej produktívny, nastupuje  „riešenie“ chladného biznis-artu a jeho mašinérie.  Ale čo tu hovorím o cene života umelca, keď cena života baníka je okolo 30.000,- Eur, a stanovujú ju tí, ktorí aj z jeho daní žijú! Mimochodom.

Dr. Michal Bycko, PhD., teoretik umenia a muzeoedukológ, 19. 08. 2009

P.S.:

Online aukčný rezultát predaja portrétu Michaela Jacksona od Andyho Warhola zahmlený taktickým utajovaním  sumy diela vyšplhanej sa na aukcii je jedným zo spôsobov ako „dráždiť“ a zhodnocovať dielo umelca zobrazujúce umelca iného, ktorí spolu majú strašne veľa. Jeden po smrti „zarába“ ďalej viac a viac, druhý, ním zobrazený, „začal“ to isté. Osud kráľa pop-artu a popu spečatil osud obchodu.

Andy Warhol v kontexte finančnej recesie a jeho „totém“ v jej tieni na umeleckom trhu

     V druhom májovom týždni roku 2009 sa uskutočnili aukcie súčasného umenia, organizované svetovou aukčnou sieňou Sothebys v New Yorku a Londýne. Po marcovom veľtrhu v Dubaji, aprílovom Tefaf v Maastrichte či nedávno skončenom veľtrhu v Hong Kongu, pre umelecký trh v čase globálnej hospodárskej krízy znamenali tieto dražby nielen  návrat klientely do aukčných domov, ale aj naplnenie predpokladov expertov zaoberajúcich sa art biznisom o postupne prichádzajúcej novej pozitívnej vlne entuziazmu investovať do kvalitného umenia svetovo akceptovateľných mien v dejinách umenia a art biznisu.

     Medzi stálice a opory súčasného umeleckého trhu patria takí umelci, ako J. Johns, J. Koons, F. Bacon, J.M. Basquiat, P. Picasso a Andy Warhol. Práve na posledných dražbách bol posledný z nich menovaný mimoriadne úspešný, keď ceny jeho diel sa dostávali aj niekoľko násobne vyššie nad sumu vyvolávajúcu, pričom je potrebné zdôrazniť, že v takzvanom „Condition report“, ktorý popisuje kondíciu diela, sa jednalo prevažne o obrazy s miernym alebo stredným limitom poškodenia. Zároveň chcem zdôrazniť, že niektoré z diel Andyho Warhola, predaných za niekoľko stotisíc dolárov, majú veľkosť poštovej obálky či formátu A4. Predpokladá sa, že ani v tomto roku Andy Warhol nebude chýbať v TOP 10 najlepšie zarábajúcich umelcov po smrti podľa rešpektovaného časopisu FORBES a po sérií jeho početných retrospektívnych výstav prevažne v Európe ( Štokholm, Moskva, Amsterdam, Londýn, Cleveland, Oslo, Praha... ) sa očakáva zvýšený záujem o jeho diela ako súčasť depozitu múzeí a galérií, či v kontexte súkromného vlastníctva.

     Analyzujúc svetový trh s umením ( ale aj trh s umením na regionálnej úrovni jednotlivých štátov ), sa napĺňajú slová mnohých agentov či dealerov umenia ( Krieger, Procházka, Barker... ) o tom, že po skončení chaotického obdobia postmoderny už vlastniť dielo svetového umelca sa stane doslova luxusnou záležitosťou niekoľkých vyvolených, pretože ich dostupnosť bude čím ďalej tým viac komplikovanejšia, respektíve bude dostupná za vysoké cenové relácie.

Mgr. Martin Cubjak, 20.5.2009

viac

ODOPURÚČAME SI POZRIEŤ CENY DIEL ANDYHO WARHOLA VO VÝZNAMNEJ AUKČNEJ SPOLOČNOSTI V USA.

http://martinlawrence.com/auction_09/0409_art_auctions/artists/warhol_auction_0409.html

NOVÉ DIELA BUDÚ VYSTAVENÉ ZAČIATKOM FEBRUÁRA 2009

Ďalšie diela zo zbierok súkromných zberateľov MMUAW v Medzilaborciach sprístupní verejnosti v prvej polovici februára 2009. Mnohé unikátne práce Andyho Warhola, ktoré patria k vrcholom umeleckého úsilia umelca  a ešte vôbec neboli sprístupnené  verejnosti a tak ich percipient uvidí v Múzeu moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach prvýkrát.

Časť diel z expozície.

Kto sú slávni rodáci

"Ak mám byť úprimný, pre mňa osobne existujú dvaja. Slávny Andy Warhol – kráľ pop-artu a Andrej Warhola – syn chudobných Rusínov z malej dedinky Miková na východe Slovenska. Prostý, obyčajný človek, podobný tisíckam iných Slovanov." 
(Dr. Michal Bycko, Ph.D.)

Príbuzných má na Slovensku aj významná osobnosť zo sveta výtvarného umenia. V obci Miková, odkiaľ pochádzajú rodičia svetoznámeho kráľa pop-artu Andyho Warhola, žije jeho bratranec 56-ročný Ján Závadský. Otec Jána Závadského a matka Andyho Warhola boli súrodenci. "Nikdy som sa so svojim slávnym bratrancom nestretol, nikdy som ani nebol v Spojených štátoch," priznáva Ján Závadský. "Keď sme za socializmu počuli, že Andy je v Amerike maliarom, mysleli sme, že je natierač. Ja sám som k maľovaniu nikdy sklony nemal. Takže v rodine to asi nebude," dodáva s humorom. Ale časť pravdy na tom asi bude. Ďalšia Warholova príbuzná, rodáčka z Prešova Drahomíra Varcholová, vyštudovala v Prahe medicínu a v súčasnosti tu v tomto odbore pracuje. V umení sa tak isto zvlášť neangažuje, a tak v tejto sfére zatiaľ Andy Warhol z rozsiahleho rodinného kruhu zostáva sám. (Kto sú slávni rodáci, 2004)

	Viceprezident NAPS Mgr. Martin Cubjak odprevádza Jeho Magnificenciu pána prof. Reného Matloviča, rektora Prešovskej univerzity
	Dr. Michal Bycko, Ph.D. zakladateľ Múzea moderného umenia Andyho Warhola počas rozhovoru s pánom Dr. Timom Vlkom, šéfom Warhol Partners Gallery.
	Mgr. Martin Cubjak, kurátor a konateľ  Warhol Partners Gallery, s .r. o.  počas svojej prednášky o postavení žien v umení.

24.02.2009

Vizuálna transgresia  emotívnej väzby v kreatívnom pochode

(K výstave Dr. Daniely Kapráľovej „Zuzanka“ v MMUAW v Medzilaborciach.)

Skutočné umenie je tak slobodné, že nepotrebuje žiadne zdĺhavé akademicko-filozofické „meditácie“, pretože  tento fakt ho viac otravuje ako mu pomáha. Normy, ktoré sa občas objavujú a následne menia sú výsledkami  istej moci alebo „lobingu“, ktorá (ktorý) by si rád umenie  obrátila (obrátil) na „obraz“ svojej dočasnej pospolitosti.  Váhavé skutočnosti v ontogenéze umenia, normy, šablóny, ideológia, moc dobovo  doslova duchovne ubili géniov rôznych  dôb, ktoré na post velikánov musela habilitovať nová doba. Dávno po fyzickom i duchovnom bytí (aj keď to druhé je transgresivne  utvrdené v ich  diele)  dobou neuznaných umelcov.  Preto narábať s termínom „umenie“ je ako narábanie s termínom „pravda“. Je, skutočné, skutočná, ale vždy v sekundárnom poradí za tým (žiaľ!), za tou, ktorá je „podkutá“ mocou doby. A vôbec nie je podstatné, či je to moc čierna, sivá, modrá, červená....

Tieto  úvodné slová mojej úvahy ma napadli aj v súvislosti s umeleckou tvorbou fotografky Daniely Kapráľovej, ktorá svoj koncepčný výber z tvorby pod názvom „Zuzanka“ prezentuje v tomto čase v MMUAW v Medzilaborciach. Nechcem „etablovať“ tvorbu Kapráľovej do  rovín  „rezonovaných“ v úvode tohto textového materiálu, chcem iba utvrdiť to, že umenie je fakt umením iba vtedy, ak je odrazom pravdy. Keď neklame, nepózuje, netlačí sa do „svetla“ slávy... Možno, že je niekomu nepríjemné, možno niekoho rozplače, rozosmeje, nazlostí... Ale je to umenie, pretože je, a ak by nebolo, slovami maliara Komárka: „Prešli by sme okolo neho ako okolo sklenárstva“.  Úmyselné „našívanie“ umeniu hodnoty estetických kategórií je tiež už nie súčasné a nie  všeobecne platné pre súčasné umenie.  Keď Kapráľová kreatívne dokumentuje istý fragment „filmu“ života, nehľadá okamih zapáčenia sa, ale pravdu. Musí to byť veľmi náročné, pretože fotografia ako umelecké dielo, fotoaparát ako prostriedok - pomôcka sa niekedy správajú k autorovi z pozície svojho technického diktátu a práve výber okamihu je gro kreativity, keď fotograf dokáže „oklamať“ prístroj a „vypučiť“ z neho niekoľkosekundovú sekvenciu pravdy života. A tá nech už je akákoľvek. Predsa aj my - percipienti, my - umelci sme akíkoľvek. Neklonovaní, rôzni...

• Podhľad na časť cyklu expozície výstavy prác Daniely Kapraľovej pod názvom Lyon, 2009.

Videný svet Dany Kapráľovej je svetom  introvertnosti emócií, čohosi, čo možno teší, ale aj bolí, a možno sa stáva  jej procesom vysporiadania sa.  Kresťansky by som to nazval, že Kapráľová si svojou umeleckou tvorbou vytvára vlastný  rituál „očisty“ a cesty k tomu, čo je cieľom jej duchovného života. Vôbec ma nezaujíma ako, prečo, kde a kedy to autorka robí. Nezaujíma ma, či sa  jej kreatívny „produkt“ bude páčiť každému. V každom prípade obdivujem odvahu i silu autorsky zísť z cesty dokumentu ako takého do hĺbky duše a hľadať v nej pravdu  všade tam, kde cíti, že pretrhnutie  jej emotívnej väzby  sa chválabohu nestalo a že cesta, ktorou ide, nie je cieľ, ale spôsob jeho hľadania.  V súvislosti s tým  autorke tak trochu, ale úprimne závidím. Dana  fotografuje  a  vytvára si svoj  citový denník. Inak by som povedal, že fotografie Daniely Kapráľovej sú jej duchovným denníkom jej vnútorného sveta a pohľadu na ten vonkajší. Trošku možno morbídne, ale predchádzajúce slová by mohli byť čosi ako  živý „epitaf“.

PaedDr. Michal BYCKO, PhD.

výtvarný teoretik a muzeoedukológ, 24.02.2009

Dve unikátne diela Andyho Warhola

Dielo Andyho Warhola  Details of Renaissance Paintings (Paolo Uccello, St. George the Dragon) – popis diela  následne v tabuľke, patrí k majstrovským dielam umelca, ktoré vytvoril v kolekcii ART FROM ART inšpirovaný náboženskými tematikami majstrov  ranej a vrcholnej renesancie. Polysyntetická maľba v kombinácii so sieťotlačou je charakteristickou technikou, ktorou sa Andymu Warholovi podarilo zosynchronizovať umenie pop-artu a vážnosť témy i obdobia z ktorého čerpal.  Typicky zámer a zmysel Andyho Warhola pre detail v symbióze so symbolikou - podstatou obsahu deja diela, je aj v tomto prípade majstrovsky zvládnutý. Umelec si z diela Paola UCCELLA „Sv. Juraj a Drak“  z roku 1460  pre svoj kreatívny zámer vybral iba fragment charakterizujúci krehkosť  drakom ohrozenej  mladej devy , ale aj  v konfrontácii s mocou Sv. Juraja  fragment krídla  draka, ktoré dotvoril do vizuálu krehkosti  krídla motýľa a pod. Zámerná farebná kompozícia dáva dielu  pokojný výraz, typické „ikonografické“ pozadie  vizuálne korešponduje s pozadím klasickej  byzantskej ikony, ktorá v tvorbe umelca zohrala veľkú úlohu.

Dielo Andyho Warhola  Details of Renaissance Paintings (Paolo Uccello, St. George the Dragon)  považujem za  súčasť vrcholu tvorby umelca. Fakt, že platná s týmto motívom sa na trhu vyskytujú iba zriedkavo, ich počet v rôznych iných  farebných „ mutáciách“ je  malý ( podľa mne dostupných informácii maximálne 4 ks ), dielo je lukratívne nie iba z umeleckého pohľadu, ale aj zo zberateľského a obchodného.

Portfólio šiestich portrétov popredného predstaviteľa pop music v USA Paula Anku (Six Portraits of Paul Anka) je ďalším  dôkazom majstrovského, kreatívneho prístupu umelca k zobrazovaniu osobnosti, kde umelcovi neide iba o „holý“ vizuál, ale aj o úsilie  zachytenia  momentálneho vnútorného stavu zobrazovaného. Je známe, že Warhol skôr než pristúpil k vytváraniu portrétu študoval dotyčného prostredníctvom početných zobrazení jeho podobizne polaroidom a následne si vybral ten záber, ktorý bol podľa jeho predstav najbližší k zobrazovanému.  Umelec nemal rád „aranžované“ portréty komunálneho charakteru, ale  usiloval sa o zachytenie podobizne tak, aby vypovedala aj o vnútornom svete zobrazovaného. V prípade portrétov  P. Anku sa mu to majstrovský podarilo a podobne ako v prípade zobrazenia Micka Jaggera, kde umelec  dokázal vizuálne prezentovať „búrlivosť kamenného rockera“ , v prípade P. Anku kreatívne  demonštruje vážnosť a pokoj speváka  úplne iného „vážnejšieho“ žánru a pod.  Proste v obidvoch prípadoch portrétov je tak trochu cítiť aj  ten „produkt“ , ktorý umelci prezentovali. Rock  ( M .Jagger )  a tak trochu vážnejší song „tipu“ maestro Sinatra a pod.

Fakt, že portfólio bolo vytvorené na  osobnú žiadosť portrétovaného, že  farebné i lineárne „mutácie“ sú iba v počte 8 plátien ( v popise v tabuľke je uvedený dôvod, prečo  v tomto portfóliu  je  6 kusov), dielo  sa tak stalo privátnou záležitosťou rodiny umelca Paula Anku, jeho hodnota je o to  zaujímavejšia, keďže potencionálnym nadobudnutím do vlastníctva kohokoľvek, sa budúci vlastník stáva spolu s Múzeom moderného umenia v San Franciscu výlučným vlastníkom diel toho slávneho interpreta a skladateľa.  Tým sa vlastne vytvára svetová prestíž diela, jeho zastúpením v zbierke svetovej inštitúcii (Paul Anka commissioned eight portraits from Andy Warhol.  Two of the images were used for the cover of his album ''The Painter,'' released in 1977.  Of the eight paintings, he donated two to the San Francisco Museum of Modern Art ).

Celé portfólio (Six Portraits of Paul Anka) patri k majstrovským dielam - portrétom Andyho Warhola  po každej odbornej, zberateľskej i obchodnej stránke.

Dr. Michal Bycko, Ph.D.

hlavný kurátor MMUAW, 5.2.2009

Warhol a slovenské umenie v slávnej galérii Uffizi

Nestáva sa často, že by sa podarilo žijúcim výtvarníkom vystavovať v prestížnej florentskej galérii Uffizi. Nieto ešte slovenským. Z tohto aspektu doslova výnimočnej šance a pocty sa dostalo piatim slovenským umelcom, ktorých diela sú v súčasnosti inštalované na prízemí galérie v spoločnosti originálov Andyho Warhola a jeho brata Paula.

"To, že moje obrazy sú pár metrov od sochy Dávida a najznámejších diel renesancie, navyše v takýchto exkluzívnych priestoroch, nie je každodenný úkaz," povedal Daniel Brogyányi. Na viac ako mesiac trvajúcej výstave s názvom Andy Warhol: jeho slovenské korene, organizovanej Slovenským inštitútom v Ríme, spolu s ním vystavujú Jozef Gertli-Danglár, Dan Meluzin, Katarína Obermanová a Ivona Žirková. Slovami kurátora Michala Bycka "nemajú v kontexte s Warholom nič spoločné, ale sú post-pop artom dnešnej doby".

Vďaka tomu, že výstava diel najznámejšieho predstaviteľa pop artu zo slovenských zbierok sa koná v rámci Dní slovenskej kultúry v Toskánsku, Brogyányi, ktorý výstavu otváral, mohol nahliadnuť aj do zbierok galérie, ktoré nie sú bežne návštevníkom k dispozícii. "Bol to zážitok prechádzať sa medzi Rembrandtovými portrétmi."

On sám tu vystavuje svojich Desať portrétov Židov a farebné veľkoformátové printy Šalát ako ruža. Danglár sa prezentuje napríklad akrylom na plátne Extra jemná (etiketa vodky s Marilyn Monroe), Meluzin svojimi známymi tortami, Žirková realistickými olejomaľbami cez zaujímavú perspektívu vodnej hladiny alebo skla a Obermanová sieťotlačami klobás a koláčikov.

V rámci vernisáže vo Florencii Brogyányi predstavil Talianom aj projekt Vytvor si svojho Warhola, ktorý odštartoval na Slovensku a na budúci rok bude pokračovať práve tu. Maľovanie zosolarizovaného portrétu ľubovoľnou technikou sa odohrávalo priamo pred galériou na chodníku. Súťaž uzavrú organizátori na finisáži, víťaz získa zájazd do Warholovho múzea v Medzilaborciach.

Vo Florencii aj naďalej, až do 16. januára, trvá v rámci podujatia Stretnutia s európskou kultúrou archeologická výstava Slovensko: križovatka európskych civilizácií, inštalovaná v Museo Archeologico Nazionale. Iniciatívou Slovenska je v budúcnosti aj reštaurovanie fresky Bratislavy na nádvorí radnice v Palazzo Vecchio, ako jednej z pätnástich fresiek európskych metropol 16. storočia, vytvorenej pri príležitosti sobáša kniežaťa Fernanda da Medici s princeznou Janou Rakúskou.

Dorot KRÁKOVÁ, 5.2.2009

		Andy Warhol: Cowboys and Indians
Andy Warhol (1928-1987), America's king of Pop Art, became famous during the 1960s for borrowing images from the mass media--from Campbell Soup can labels to movie idols--and refashioning them into monumental paintings and silkscreen prints. The artist's fascination with the famous and the infamous began when he was a working-class kid living in Pittsburgh who dreamed about movie stars and comic book heroes. After a successful career as a commercial artist in New York City, Andy Warhol shocked the art world by appropriating these popular advertising icons and presenting them as "art." The Cowboys and Indians portfolio of ten prints features well-known figures: John Wayne and Teddy Roosevelt - -who are not so much "cowboys" as American heroes, as well as less familiar images of Native Americans. Geronimo faces the viewer with a mixture of rage, strength, and fear; while the anonymous Mother and Child reveals a quiet resilience in the face of encroaching authority. In Warhol's portfolio, Native Americans and their artifacts are shown as fragile, in danger of being forgotten, or in the case of Indian Head Nickel, of being perpetually stereotyped. Cowboys and Indians forces us to question our notions of the "hero" and "heroine" of the American West and to ponder their relationship to the voiceless heroes of our Native American past. (left: John Wayne, from Cowboys and Indians, 1986, Screen print, Private collection) Also on view in the Museum's Pincus Gallery of Contemporary Art throughout the duration of the exhibition is Indian Country Today, a provocative mixed media painting from 1996 by Native American artist and Indian rights advocate Jaune Quick-to-See Smith. Literally mapping the tensions between Native Americans and the dominant U.S. culture, Indian Country Today provides a trenchant commentary on the historical and ongoing relationship between "cowboys" and "Indians" in this country, offering an important countervoice to Warhol's Pop Art vision.

Zateká, preto obrazy musia ísť do bezpečia

A je to tu znova.

Odmäk  a do Múzea Andyho Warhola  tečie. Ako vždy!

Vzácne diela vystavené v „kritických lokalitách“ múzea putujú  do bezpečného depozitára.

Ako vždy!

Príjemné INFORMÁCIE

Po takmer polročnom prešetrovaní rôznych obvinení  (aj anonymov) zo strany neprajníkov Múzea moderného umenia Andyho Warhola, ale hlavne voči Spoločnosti Andyho Warhola a jej predsedovi vedenie The Andy Warhol Foundation for the Visual Arts v New Yorku konštatovalo, že ani predseda  SAW Dr. Michal Bycko, PhD., vedenie SAW ani MMUAW sa za posledných 17 rokov spolupráce nedopustili žiadnych porušení  vzájomných dohôd, autorských záležitostí a pod. Vzhľadom na výsledok zistení vedenie The Andy Warhol Foundation for the Visual Arts v New Yorku aj na budúci rok udelilo Experimentálnemu centru muzeoedukológie Spoločnosti Andyho Warhola finančnú dotáciu, ktorá okrem iného bude slúžiť aj pre edukačné aktivity MMUAW v Medzilaborciach, ale aj iným umelecko-edukačným subjektom.

John WARHOLA

 čestný prezident AWS

Dr. Michal BYCKO, PhD.

výkonný prezident AWS

Členovia výboru:

Doc. Vladislav GREŠLÍK, ArtD.

Vladimír PROTIVŇÁK

Mgr. Bc. Peter FECURA

Mgr. Martin CUBJAK

Dr. Ladislav CUPER

Dr. Tim VLK

Mgr. Alexander ZOZUĽÁK

Administrátor:

Iveta RUSINKOVÁ

Návšteva predsedníčky Ústavného súdu SR Ivetty Macejkovej  v MMUAW v Medzilaborciach 9. 12. 2008

Práce medzilaboreckých študentov na pôde ministerstva obrany

http://www.mosr.sk/12455/prace-medzilaboreckych-studentov-na-pode-ministerstva-obrany.php?pg=1

Po úspešnej spolupráci ozbrojených síl SR so Strednou odbornou školou v Medzilaborciach zavítali 2. decembra 2008 práce študentov tejto školy na pôdu Ministerstva obrany SR (MOSR) v Bratislave. Výstava s názvom Pozdrav z Medzilaboriec, ktorá je nainštalovaná v priestoroch Klubu MO SR do konca tohto roka, ponúka nielen informácie o histórii školy a jej činnosti, ale aj o práci regionálnych firiem, prezentuje krojované bábiky či drevorezby z dielne Medzilaborčanov.

Počas vernisáže výstavy dostala riaditeľka Strednej odbornej školy v Medzilaborciach Eva Solejová dekrét o prepožičaní čestného názvu Stredná odborná škola Andyho Warhola. Odovzdala jej ho Ľudmila Ghillány z Ministerstva školstva SR so želaním, aby sa škola vyznačovala všetkými kvalitnými vlastnosťami, ktoré meno tohto predstaviteľa pop-artu nesie. A to kreativitou, osobitným prejavom širokej škály umeleckých prostriedkov, kvalitou, ale aj neustálym rozvojom a v neposlednom rade úspechom a ocenením pedagogického i žiackeho snaženia. Za celú školu poďakovala ministerstvu školstva riaditeľka novo pomenovanej Strednej odbornej školy Andyho Warhola Eva Solejová a dodala, že škola sa tak stala jedinou na svete, ktorá ponesie názov kráľa pop-artu. "Je to pre nás veľká pocta, ale zároveň aj záväzok do budúcnosti," uviedla.

Myšlienka prezentovať najvýchodnejšie položený región Slovenska práve na ministerstve obrany vznikla v septembri tohto roku, keď profesionálni vojaci otvárali nový školský rok spolu so žiakmi medzilaboreckých škôl. Podujatie Deň s ozbrojenými silami v Medzilaborciach potvrdilo dlhodobý záujem ministerstva obrany prezentovať ozbrojené sily SR v mestách, v ktorých nikdy nesídlila posádka ani vojenský útvar. Bratislavskú výstavu, na ktorej možno vidieť to najlepšie čo región ponúka, zorganizovalo Ministerstvo obrany SR spolu so Strednou odbornou školou a Múzeom Andyho Warhola v Medzilaborciach.

Výstava Andyho Warhola na pôde klubu MO SR

12.12.2008

Tretia intervencia M. Murina do diel A. Warhola

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach v spolupráci s Warhol Partners Gallery a Lengow Art Gallery dňa 2.10. 2008 sprístupní projekt Michal Murin READY TO ..., ktorým autor už o tretíkrát realizuje intervenciu do diel Andyho Warhola.

Michal Murin realizoval v múzeu v Medzilaborciach už dve intervencie do diel Andyho Warhola. V roku 1999 to bol spoločný projekt s estetikom Jozefom Cseresom pod názvom WARHOLES ( www.WARHOLES.rgb.sk ) a v roku 2005 projekt Signatúry, kedy názvy diel písal ako svoje podpisy na Warholove diela. Ústredným dielom projektu Signatúry bola inštalácia “písania” Warholovho mena  v podobe Murinovho podpisu z čerstvo vysušeného sena. Po týchto intervenciách je READY TO ... (transport) ďalším komentárom a intervenciou do exponátov Andyho Warhola.

Michal Murin lepiacou páskou prelepil diela Andyho Warhola, je to provokácia?

Je to preškrtnutie diela, je to kritický komentár? Je to zamedzenie výhľadu na dielo? Alebo je to spevnenie skla pri transporte obrazov so sklenenými tabuľami, podobne ako sa stali symbolom takto prelepené výklady v bombardovanom Belehrade na zamedzenie rezonancie skla?

Je tento transport diel Warhola pripravený na vykročenie na východ a znamená teda aj to, že v porevolučnom chaose prišli na rad aj umelecké hodnoty a umelecké diela si začínajú kupovať aj ľudia, ktorým donedávna „trčala slama z topánok“? Je transport Warholových diel začiatkom éry nového osvietenstva? Je to akceptovanie hodnôt západnej kultúry, ktorej symbol vytvoril Warhol - rodinne pôvodom od Medzilaboriec? Warhol je pripravený na bezkonfliktný transport ďalej na východ, ako dôkaz šírenia demokracie?

Alebo je to len transport Warholových diel do depozitov súkromných zberateľov, ktorým je nutné po problémoch so zatekajúcou strechou diela vrátiť?

Alebo je to jedno aj druhé zároveň. Zatekajúca strecha je symbolom chudoby, a preto všetko, čo má hodnotu, je pripravené na transport tam, kde sa o to vedia lepšie postarať.

Proste Warhol je READY TO ... (Pripravený na...) všetko, keď si spomenieme na čokoľvek, čo sa udialo okolo neho a Medzilaboriec za posledných 20 rokov.

Tohto roku si pripomíname 20. výročie prvého zverejnenia informácií o pôvode rodičov Andyho Warhola v českej a slovenskej tlači s upriamením pozornosti na Mikovú a Medzilaborce. Intervencia Michala Murina kladie veľa otáznikov, vnáša morálne aspekty a apeluje na nás: vážme si, čo máme, lebo keď nebude nič, my nebudeme ničím.

Martin CUBJAK, kurátor výstavy

Termín trvania výstavy: 2. 10. 2008 – 28. 10. 2008

Dávame do pozornosti:

http://www.medzilaborce.net/medzilaborce_4.htm

http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/kultura-a-umenie/34919/andy-warhol---analyza

http://www.muzeum.sk/defaulte.php?obj=galeria&ix=mmuawm

 „Konceptuálne umenie“

pred vchodom do MMUAW 17. 8. 2008 o 9.00 hod.

pod dohľadom mestskej kamery. Zaujímavé, že to MsÚ nepohoršuje! Parkujúce auta ešte nedávno iritovali primátora natoľko, že nezmyselne dal postaviť dopravnú značku “Zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel“ pred vchodom do Múzea Andyho Warhola. Pravda, následne sa spamätal a „redukoval“ funkciu dopravnej značky výnimkou (neplatí pre MMUAW a ZŤP). Aspoň že!

ďalej

Dažde odložili výstavu a primátor Medzilaboriec obmedzil parkovanie

15 minút slávy Warhola sa odkladá

6. augusta Andy Warhol oslávil osemdesiatku. Pri tej príležitosti sa v jeho Múzeu moderného umenia mala otvoriť veľkolepá výstava.

Nič nebude. Môžu za to silné dažde. Dianie okolo múzea je však komplikovanejšie.

MEDZILABORCE, BRATISLAVA.

Mala to byť druhá najväčšia výstava z diel ikony pop-artu Andyho Warhola. A mala byť na Slovensku, lebo hoci tento nízky muž so striebornými vlasmi celý život tvrdil, že pochádza odnikiaľ (jeho rodičia emigrovali z Medzilaboriec do Spojených štátov pred jeho narodením).

Preto práve v Medzilaborciach vzniklo 1. septembra 1991 Múzeum moderného umenia Andyho Warhola. Od budúcej stredy tam mali návštevníci medzi vyše dvesto Warholovými dielami vidieť aj šesťdesiat nových exponátov. Vyzeralo to ako osla­va výročia nedožitých narodenín umelca na úrovni.

Nedávne dažde však spôsobili, že voda prenikla do klimatizácie a poškodila ju. „Kým táto chyba nebude totálne vyriešená, nemôžeme pristúpiť k inaugurácii. Predpokladáme, že sa uskutoční v septembri,“ tvrdí kurátor múzea Martin Cubjak. Týmto by sa mohol dnešný príbeh Warholovho múzea skončiť. Ale je tu ešte veľa ďalších kuriozít. Napríklad minulý týždeň boli zamestnanci múzea šokovaní. Ráno na parkovisku pred múzeom našli na jedinej automobilom prístupnej ceste k múzeu novú dopravnú značku zákaz vjazdu.

ďalej

31. 7. 2008 | Jana Kadlecová
Tento článok bol uverejnený v tlačenom vydaní denníka SME

RUSÍNSKY WARHOLfest MIKOVÁ 2008
NIE KAŽDÝ DOBRÝ KŠEFT JE KULTÚRNY ÚSPECH!
 

Dvojdňový Rusínsky WARHOLfestival MIKOVÁ 2008 sa konal počas víkendu 26. a 27. júla 2008. O niekoľko málo dní, 6. augusta, bude deň nedožitých 80. narodenín kráľa POP ARTu, Američana s rusínskym pôvodom zo Slovenska, pochádzajúceho práve z dediny Miková. Miško Zavacký, hlavný organizátor tohto, bezpochyby, pekného, užitočného a tento rok nesmierne úspešného kultúrneho podujatia tvrdí, že v sobotu bolo v Mikovej cca štvortisícové množstvo ľudí a v nedeľu okolo päť tisíc. Blahoželáme.

Avšak popularita tohto festivalu ide ruka v ruke s komerciou, biznisom a hraničí až s gýčovitosťou. Púťové atrakcie, ako sú kolotoče, hudba typu Ňadranka, Robo Kazík nám hudbu kazí, zaznamenávajú úspech najmä u strednej a staršej generácie, no mnohí mladí, sa ma pýtajú: "Ty si pomáhal zakladať a organizovať tento festival počas prvých ročníkov, tak nám vysvetli, čo má Warhol spoločné s Ottom Weiterom... ?" Veru, je to pravda, v roku 1992 som pomáhal, už spomenutému Michalovi a Jánovi Závackým zorganizovať 1. ročník rusínskeho festivalu, venovaného Andymu Warholovi, v Mikovej. Prvé ročníky, samozrejme, neboli komerčne veľmi úspešné, no neboli to ani prepadáky. Dnes tu píšem o 17. ročníku, čo je skutočne nesprávne číslo, čo si môže skontrolovať každý, kto vychodil 1. ročník základnej školy a vie narátať do 20.

ďalej

Mgr. Jozef  KESELICA,

30. 7. 2008

MÚZEUM MODERNÉHO UMENIA ANDYHO WARHOLA  V MEDZILABORCIACH

Stanovisko vedenia a zamestnancov MMUAW v Medzilaborciach k umiestneniu značky Zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel a k reakcii na vyhlásenie privátnych vlastníkov diel a SAW

Z dôvodu, že kauza umiestnenia značky Zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel a reakcia na vyhlásenie privátnych vlastníkov časti zbierky diel, Spoločnosti Andyho Warhola v expozícii MMUAW zo strany vedenia mesta sa priamo dotýka aj MMUAW, vedenie MMUAW a jeho pracovnici dávajú k celej kauze toto stanovisko:

1. Vedenie MMUAW nemá žiadne úradné ani právne potvrdenie o tom, že by Mestský úrad prenajal pozemky okolo MMUAW za symbolickú slovenskú korunu, ako to uvádza - cituje primátora pána Ladislava Demka denník Zemplínsky Korzár zo dňa 28. 07. 2008, ale keďže je to tvrdenie najkompetentnejších, berieme to ako fakt, a pýtame sa, ako je možné, že niekto niekomu prenajme hmotný alebo nehmotný majetok a následne koná s predmetom prenajatia (hovoríme o prenajatí tak ako sú citované slová primátora Demka) bez vedomia, konzultácie a súhlasu užívateľa predmetu prenajatia (citované slová zverejnené v tlači: „Pozemky okolo múzea patria mestu, takže na to máme právo. Prenajali sme ich PSK za symbolickú korunu spolu s polovicou budovy múzea.”).

ďalej

„ODDYCHOVÁ ZÓNA“...

PRIMÁTOR MEDZILABORIEC L. DEMKO OSADENIE DOPRAVNEJ ZNAČKY „ZAKAZ VJAZDU VSETKÝCH MOTOROVÝCH VOZIDIEL" ARGUMENTUJE AJ TÝM, ŽE OBROVSKÁ A NEVYUŽITÁ PLOCHA PRED MÚZEOM MODERNÉHO UMENIA ANDY WARHOLA (MUAW) JE „ODDYCHOVA ZÓNA". NEVADÍ MU DEVASTÁCIA OKOLIA ISTOU ČASŤOU OBČANOV MESTA, ZHROMAŽĎOVANIE SA NEPLNOLETÝCH Z ČASTI OBČANOV MESTA A VEREJNÉ POŽÍVANIE ALKOHOLICKÝCH NÁPOJOV... TOTALNE NEPOCHOPITEĽNÉ JE, ŽE SA TO VŠETKO ODOHRÁVA PRED KAMERAMI MESTA, KTORÉ MONITORUJÚ CELÝ PRIESTOR PRED MÚZEOM. ZÁBER POD TEXTOM JE Z 28. 8. 2008, A TO V ČASE VERNISÁŽE V MMUAW. NO NA DRUHEJ STRANE „KAMERAMANI" OBSLUHUJÚCI MONITOROVACIE ZARIADENIE NEVÁHALI ZAVOLAŤ V NEDEĽU POLÍCIU NA DVOCH MALÝCH CHLAPCOV NEŠKODNE JAZDIACÍCH  PRED MMUAW NA SKEJTBORDE. ČUDNÉ, PRINAJMENŠOM!

"PRIMATORDEMKOART  IN  MEDZILABORCE"

(Do múzea A. W. iba na vlastných, náklad na chrbte!)

Alebo nezmyselné umiestnenie dopravnej značky ZÁKAZ VJAZDU pred cestou do Múzea moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach.

VYHLÁSENIE

BEZ KONZULTÁCIE S VEDENÍM MÚZEA ANDYHO WARHOLA V MEDZILABORCIACH  PRIMÁTOR MESTA, ING. LADISLAV DEMKO DAL PRÍKAZ  POSTAVIŤ NA JEDINÚ AUTOMOBILOM PRÍSTUPNÚ CESTU K MÚZEU ZNAČKU „ZÁKAZ VJAZDU“.  JEHO ROZHODNUTÍM SÚ POBÚRENÍ MAJITELIA DIEL ANDYHO WARHOLA, KTORÉ SÚ V EXPOZÍCII MÚZEA, PRACOVNÍCI MÚZEA A SPOLOČNOSŤ ANDYHO WARHOLA. UPOZORŇUJEME, ŽE V MÚZEU SA NACHÁDZA 70% DIEL PRIVÁTNYCH OSÔB, KTORÉ V DÔSLEDKU DEMKOVHO GESTA NEMAJÚ MOŽNOSŤ PRÍSTUPU OSOBNÝM AUTOMOBILOM K MÚZEU, DOKONCA DODRŽUJÚC DOPRAVNÚ ZNAČKU, K MÚZEU NEMÁ PRÍSTUP ANI VOZIDLO, KTORÉ BY DOVIEZLO (ODVÁŽALO) VZÁCNE DIELA, MATERIÁL A POD.

SPOLOČNOSŤ ANDYHO WARHOLA (SAW) V MEDZILABORCIACH VNÍMA TOTO GESTO L. DEMKA AKO POKRAČOVANIE JEHO POMSTY ZA NEÚSPECH PRI JEDNANÍ S JOHNOM WARHOLOM V USA A ZMARENIE  JEHO ÚSILIA ZÍSKAŤ CERTIFIKÁT LICENCIE DIEL A. WARHOLA NA SÚKROMNÉ ÚČELY – PRE JEHO SYNA, A TAKTIEŽ ZA PODPORU SAW, ABY STREDNÁ ZDRUŽENÁ ŠKOLA V MEDZILABORCIACH NIESLA MENO ANDYHO WARHOLA.

SPOLOČNOSŤ ANDYHO WARHOLA I PRIVÁTNI MAJITELIA DIEL ZAPOŽIČANÝCH DO EXPOZÍCIE MÚZEA POVAŽUJÚ KONANIE L. DEMKA ZA CHORÉ A ŽIADAJÚ HO, ABY SVOJE ROZHODNUTIE STIAHOL, PRETOŽE V OPAČNOM PRÍPADE MAJITELIA DIEL SÚ ROZHODNUTÍ SVOJE DIELA STIAHNUŤ Z EXPOZÍCIE, ČÍM SA VÁŽNE NARUŠÍ EXISTENCIA EXPOZÍCIE MÚZEA,  PRETOŽE V MÚZEU ZO 160 EXPONÁTOV ZOSTANE

IBA 31 KUSOV DIEL, VLASTNÍKOM KTORÝCH JE ŠTÁT.

ZA SAW A PRIVÁTNYCH MAJITEĽOV  ZO SLOVENSKA I  ZO ZAHRANIČIA :

Dr. Michal BYCKO, PhD., prezident SAW – madeinart@centrum.sk

Dr. Miro MIHAĽ, vlastník časti zbierky – mihalova@stonline.sk

JUDr. Eugen GALIŠIN, vlastník časti zbierky

Igor JOBKO, vlastník časti zbierky  - iveta73@centrum.sk

20 najpredávanejších umelcov

Vážení predajcovia, prezrite si zoznam našich 20 najpredávanejších umelcov. Máme kupcov originálnych obrazov, reprodukcií a sošiek od všetkých týchto umelcov. Ak máte na predaj umelecké diela od niektorého z umelcov na zozname najpredávanejších 20 alebo od niektorého z ďalších 1100+ umelcov v našej databáze, zaregistrujte sa, prosím, a poskytnite zoznam diel, ktoré máte. Zoznam je bezplatný a neexistuje žiaden časový limit. Poskytujeme 20% províziu z každého predaja nad $5,000 a 25% províziu z každého predaja pod $5,000. Naša webová stránka je schopná pojať obchodníkov s veľkými zbierkami ako aj individuálnych zberateľov. Trh s umením si udržiava na svojej sile a my vysielame podnet všetkým predajcom, aby sa u nás zaregistrovali.

So srdečným pozdravom,
Donna Rose, riaditeľka nákupu a predaja

Mário Radačovský: Warhol

"Každý z nás má v sebe Warhola." Tak znie motto k baletu, ktorého snahou je poukázať na tvorivosť a originalitu ukrytú v každom z nás, na fakt, že dokážeme byť výnimočnými, ak necháme voľný priestor pre našu myseľ a pre stimuláciu našej predstavivosti. Warhol - tanečné divadlo v dvoch dejstvách chce divákovi poodhaliť Warholov svet farieb a tvorivosti, ktorý nám pomáha nachádzať mnohoznačnosť zdanlivo jednoduchých skutočností. Viac ako životopisné fakty predostrieme divákom obrazy, ktoré im svojou atmosférou, výtvarným stvárnením a hudbou priblížia niečo z Warhola - z jeho života, tvorby, doby v ktorej žil, prostredia, na ktoré reagoval a ktoré pretváral. Obrazy - Warhol, New York, Factory, Valerie, Marylin, Doktori, MTV, Lenin, Heroín, Matka - sú našou fantáziou o Warholovi a podobne ako jeho tvorba sú multimediálne, farebné a mnohoznačné.

Projekt je realizovaný v spolupráci s Múzeom moderného umenia Andyho Warhola a Spoločnosťou Andyho Warhola v Medzilaborciach.

Na predaj

	Artist Andy Warhol Title Marilyn Monroe (FS-II.25) Medium Screenprint on white paper. Year 1967 Size 36" x 36" Edition Edition of 250, signed in pencil and numbered with rubber stamp on verso; some signed in ball-point pen;some only initialled on verso; some dated. There are 26 AP, signed and lettered A-Z on verso. Misc. Portfolio of 10 screenprints. Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art Displays,New York Publisher: Factory Additions, New York PRICE : 195.000,- USD
	Artist Andy Warhol Title Marilyn Monroe (FS-II.27) Medium Screenprint on white paper. Year 1967 Size 36" x 36" Edition Edition of 250, signed in pencil and numbered with rubber stamp on verso; some signed in ball-point pen;some only initialled on verso; some dated. There are 26 AP, signed and lettered A-Z on verso. Misc. Portfolio of 10 screenprints. Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art Displays,New York Publisher: Factory Additions, New York PRICE : 200.000,- USD
	Artist Andy Warhol Title Marilyn Monroe (FS-II.28) Medium Screenprint on white paper. Year 1967 Size 36" x 36" Edition Edition of 250, signed in pencil and numbered with rubber stamp on verso; some signed in ball-point pen;some only initialled on verso; some dated. There are 26 AP, signed and lettered A-Z on verso. Misc. Portfolio of 10 screenprints. Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art Displays,New York Publisher: Factory Additions, New York PRICE : 195.000,- USD
	Artist Andy Warhol Title Marilyn Monroe (FS-II.39) Medium Screenprint on white paper. Year 1967 Size 36" x 36" Edition Edition of 250, signed in pencil and numbered with rubber stamp on verso; some signed in ball-point pen;some only initialled on verso; some dated. There are 26 AP, signed and lettered A-Z on verso. Misc. Portfolio of 10 screenprints. Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art Displays,New York Publisher: Factory Additions, New York PRICE : 200.000,- USD
	Artist Andy Warhol Title Marilyn Monroe (FS-II.30) Medium Screenprint on white paper. Year 1967 Size 36" x 36" Edition Edition of 250, signed in pencil and numbered with rubber stamp on verso; some signed in ball-point pen;some only initialled on verso; some dated. There are 26 AP, signed and lettered A-Z on verso. Misc. Portfolio of 10 screenprints. Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art Displays,New York Publisher: Factory Additions, New York PRICE : 195.000,- USD
	Artist Andy Warhol Title Lenin Medium Screenprint on Arches 88 paper. Year 1987 Size 39.375" x 29.5" Edition Edition of 120 ( 19/120 ), 24 AP, 6 PP, 10 HC, signed and numbered in pencil lower left. There are 46 TP signed and numbered in pencil as noted above. Misc. Printer: Rupert Jasen Smith, New York Publisher: Galerie Bernd Klüser, Munich, Germany PRICE : 110.000,- USD

Andy Warhol + Dano Brogyányi

USA + SK

FUJIFILM galéria/FUJIFILM gallery

Vernisáž: 2. 7. 2008, 18.30/ exhibition opening: the July 2nd, 2008 at 6.30 p.m.

Diela zapožičané zo zbierok Warhol Partners Gallery, člena Spoločnosti Andyho Warhola v Medzilaborciach, Slovenská republika / Courtesy of the Warhols Partners Gallery, member of the Andy Warhol Society in Medzilaborce, Slovak republic

Kurátori: Dr. Michal Bycko, PhD., Mgr. Martin Cubjak / Curators: Dr. Michal Bycko, PhD., Mgr. Martin Cubjak

Organizuje FOTOFO / Organised by FOTOFO

Adresa / Address: Prepoštská 4, Bratislavawww.sedf.sk

otvorené denne okrem pondelka 13.00 – 18.00 / open daily from tuesday

to sunday 1 p.m. – 6 p.m.

V dobe doznievania umenia abstraktného expresionizmu a chápania kultu umelca ako najvyššieho šamana a veľkého intelektuála (akademika) v USA sa v „nasýtenej americkej spoločnosti“ prebudil „hlad“ po ľahkom, lacnom, sladkom ... konzume a percepcii umenia. Otvoril sa priestor, ktorý v tom čase s veľkým „ART“ a ešte väčším „POP“ zaplnili umelci tvoriaci v čase začínajúcich šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch v Európe a USA. V popredí stála jednoduchá manipulácia s tými, ktorí o takúto manipuláciu doslova žiadali. V popredí stáli umelci, ktorí takúto manipuláciu prostredníctvom umenia ľuďom predostierali. V popredí jednoducho stáli umelci, ktorí zaujali v rámci svojich personálnych umeleckých projektov pozíciu v hnutí zvanom pop-art. Osobnosťou s najväčším umeleckým profilom v pop-arte sa v priebehu krátkeho času stal Andy Warhol, ktorého dedičstvo pripravilo pôdu pre kreatívne úsilie umelcov, ktorí prekračovali jeho odkaz v multimediálnej tvorbe ako aj jeho obrovský kreatívny potenciál. Na Slovensku sa tomuto odkazu azda najmarkantnejšie i najintenzívnejšie venuje Daniel Brogyányi, umelec balansujúci na hranici medzi vážnosťou výrazu a banalitou témy. Odráža sa to najmä v tom, že prekračuje pop-artovú ideu Andyho Warhola vtlačiť do banality vážnosť a dôstojnosť tým, že vkladá v rámci post pop-artu do vážnosti banalitu a morbídnosť. Kým portéty Andyho Warhola zachytávali podoby slávnych osobností v rôznom náklade i farebnej variácii, portréty Daniela Brogyányiho zachytávajú portréty slávnych osobnosti dotvorených na základe istej korešpondencie s ironickým zachytením časti ich osobnosti (napríklad Peter Lipa je zobrazený v lipovom kvete a podobne. Samozrejme, prekračovanie prostého umeleckého odkazu prostredníctvom dotvorenia či reinterpretácie v podobe portrétu nie je vecou novou, no v prípade Brogyányiho je to novosť v intencii hľadania nových paralel a podobností, v intencii hľadania percipienta, ktorý taktiež hľadá a dáva umeniu ten potrebný a nevyhnutný moment neustálej nepriehľadnosti a kreatívnej nedokončenosti. Zaujímavé je aj Brogyániho deštrukčné narábanie s flórou a faunou prostredníctvom počitáčovej techniky, ktorou nepopisuje ani neinterpretuje, ale nám tieto objekty predostiera v pozícii načrtávajúcej úplne nové alebo nám nevšedné konotácie.

Mgr. Martin Cubjak kurátor MMUAW

Vždy je lepšie mať biele sny na farebnom plátne, ako farebné sny na čiernom

(Alebo, Dano Brogyányi za nič nemôže aj keby chcel!)

Istý pán vysokoškolský profesor na istej prednáške sa dal počuť, že on obrazy Andyho Warhola neuznáva, pretože je jeden ako druhý, „podobajú“ sa.  Chudák Modigliani, Picasso, Cézanne... „Úbožiaci“, ktorých kreatívne hmotné „statky“ sa podobajú jeden druhému ako vajce vajcu. Nuž a tak „akceptujúc“ slová pána profesora musím do „neumenia“  zaradiť aj tvorbu Dana Brogyányiho, ktorého sa nie iba obrazy jeden na druhého podobajú, ale mám pocit, že aj on sám sa tým svojim  obrazom podobá. Je obdivuhodné, ako sa ten bratislavský „mazal“ dokázal „skaličiť“, keď na jednej strane sa jeho plátna kombinovaných techník predávajú za 120.000,- Sk, na druhej strane „normou“ profesora filozofie patrí do „koša“. Myslím si, že je to dobré vo všetkých prípadoch. Aj v prípade Warhola, Modiglianiho, Picassa... i  Brogyányiho. Už  som unavený filozofovaním a meditovaním „úradníkov umenia“ v rovine  kto kam patrí, čo kam patrí, kto je čo a čo je kto. Nič! Všetko je jedno veľké nič! Hluché slová štylizačne v norme vybrúsené, ale prázdne. A ešte ani nikoho nezaujímajú (okrem autora a jeho známych v dobrom i zlom). V Bazileji som pozeral na „ponuky“ jednotlivých galeristov, a na ceny jednotlivých diel umelcov. Pomyslel som si: „Michal Cihlář mi začiatkom deväťdesiatych rokov povedal, že ak sa to bude všetko v tom našom umení uberať tak ako dovtedy, dopadneme ako „mongolskí pastieri hovädzieho dobytka“. My sme si v istom časovom okamihu nedali pozor na neprivreté dvierka „revolúcie“ a nevšimli sme si, že  časť „svoloči“ sa dostala na pult doby a točí um pospolitu zo strany na stranu. Umenie? Nevyhlo sa tomu. Nebohý Matuščík „nadrezal“ balón minulosti o iných tak hlboko, že natrafil aj sám na seba. Napadlo ma to práve v Bazileji na veľtrhu, keď som pozeral na cenové „pálky“ ním označeného Chagalla za predstaviteľa „ ...zahnívajúceho kapitalizmu“. Matuščík sa prerátal. Sám v sebe i v dobe. My tiež. Máme každý aspoň gram toho masla na hlave. A tí, čo tak kričia ukazujúc prstom na iných ho majú asi najviac.

Ako s tým súvisí Brogyányi? Tohto „klauna“ post pop-artu som zámerne  (Dano, prepáč, ale použil som Ťa ako „laboratórneho králika“), koncepčne, na protest väčšiny zaradil medzi reprezentantov slovenského umenia spolu s Andym Warholom vo svete. Nie hocikde! Varšava, Florencia, Berlín, Rím... Mnohí ma „opľuli“, ale stálo im to za nič, pretože tam, kde Brogyányi „šašoval“ to prijali s veľkým potleskom. Čo by na to povedal profesor filozofie, čo by na to povedal docent Matuščík... ? Nič! Alebo čokoľvek znejúce ako „nič“. Pretože to „nič“, ktoré Brogyányi prezentuje na „povrchu“ svojich plátien, ten farebný „ošiaľ“, komédie ľudskej „vážnosti“ (chce sa mi povedať aj hlúposti), zdanlivo ide „ruka v ruke“ s bludným sortimentom „nekultúrnej kultúry“ a „neumeleckého umenia“ našich médií, rôznych „top“, celebrít... No vždy na „vedľajších koľajách“, ktoré „nevedú ľud na barikády“, ale obchádzajú ich bez strát a ujmy na duchovnom živote. Hej, či by som si kúpil Brogyányiho obraz?  Nie. Momentálne nemám na to peniaze. Lepšie povedané, toľko peňazí a zjednávať nedokážem. Prečo? Má to isté etické zábrany, ak viete o čo ide, čo je predmetom zjednávania. Ani veľa muziky za málo peňazí nieto. A či mám obraz od Brogyányiho? Mám, kúpil som ho, keď stál ešte cenovo adekvátne mojim možnostiam. No keď vidím, že na Darte predajú jeho „slabšie“ plátno za štvornásobok, urobil som dobrý kšeft! Ale pozor! Ja s umením nekšeftujem. Ja ho mám rád natoľko, že umenie kšeftuje so mnou. Aj umenie Dana Brogyányiho.  Asi som to nepovedal jasne? To nič. Ostatné  nájdete na Brogyányiho plátnach. No snažte sa aj počúvať, nie iba pozerať. Aj farby rozprávajú, treba iba k nim byť trpezlivý a neskákať im do reči. Rozumieme sa, pán profesor filozofie? Nie?! Tak potom je to v poriadku.

Dr. Michal Bycko, PhD., hlavný kurátor MMUAW, 7.7.2008

V Číne na výstavu diel Andyho Warhola prúdia desaťtisíce návštevníkov

Andy Warhol: Mao, screenprint

Nedávno otvorená výstava diel Andyho Warhola v Číne (Hongkongská národná galéria) je jedným z umeleckých „šokov“. Organizátori výstavy nepredpokladali až taký záujem, a tak prestížna galéria ťažko zvláda doslova chaos, ktorý vyvoláva neskutočný záujem o výstavu. Aj keď je známe, že záujem o dielo A. Warhola sa „presťahoval“ z centier umenia v Európe a v USA do ÁZIJSYCH ŠTÁTOV A EMIRÁTOV,  Čína sa pomaly stáva „frontmanom“ nielen vo všeobecnom biznise, ale aj v umeleckom. Viac ako 70.000.000,- USD zaplatených za plátno A. Warhola bolo tiež z Číny, a tak pomaly, keď naši milionári skupujú slovenský  a ukrajinský „etnoart“, Číňania naopak kúpou diel vo svete atestovaných umelcov ako Picasso, Warhol, Munch atď. sa pomaly stávajú majiteľmi špičkového svetového umenia.

Najväčši záujem na výstavu je o diela s portrétmi Maa a svetových hviezd (M. Monroe...).

Dr. Michal BYCKO, PhD., 28. 5. 2008

Spisovateľ Michal Šmajda – v personálnej encyklopédii WHO IS WHO

Na návrh Spoločnosti  Andyho Warhola v Medzilaborciach WHO IS WHO WORLD SOCIETY CORP., PANAMA, pobočka Personenenzyklopädien AG, Zug vo Švajčiarsku dňa 29. apríla 2008 zaradila do svojej personálnej encyklopédie Michala ŠMAJDU, rusínskeho spisovateľa, etnografa, folkloristu a antropológa  medzi osobnosti vedeckého, politického, hospodárskeho, kultúrneho a umeleckého života spoločnosti.

Spoločnosť Andyho Warhola blahoželá Michalovi Šmajdovi k tejto svetovej pocte a želá mu veľa ďalších tvorivých úspechov.

Dr. Michal BYCKO, Ph.D., F. A .B. I., predseda SAW, 19.05.2008

Šesť Warholových obrazov sa vydražilo za 31.199.000 USD

14. mája 2008 svetová aukčná spoločnosť SOTHEBYS uskutočnila v New Yorku dražbu umeleckých diel autorov, ktorých umelecká aktivita sa datuje od 50-tých rokov 20. storočia až po súčasnosť. Štatistika aukcie uvádza 85 diel vydražených v celkovej sume 362.037.000,- USD. Najdrahšie vydraženým obrazom na newyorskej večernej aukcii bol TRIPTYCH  FRANCISA BACONA, za ktorého zberateľ umenia zaplatil 86.281.000,- USD. Medzi vydraženými obrazmi so sumou nad 1.000.000,- USD boli aj plátna kráľa pop-artu ANDYHO WARHOLA, ktorých cena sa v niektorých prípadoch vyšplhala aj niekoľko miliónov nad cenu doporučenú. Šesť Warholových diel sa vydražilo v celkovej sume 31.199.000,- USD.  Ďalších 35 umeleckých diel Andyho Warhola sa dražilo 15. mája 2008 ako súčasť pokračujúcej dražby Dňa súčasného umenia – AUKCIA – v New Yorku.

LOT 11

 ANDY WARHOL
1928-1987
SELF-PORTRAIT
Lot Sold.  Hammer Price with Buyer's Premium:  3,065,000 USD

MEASUREMENTS 21 7/8 x 21 7/8 in. 55.6 x 55.6 cm.

DESCRIPTION acrylic and silkscreen ink on canvas

Executed in 1986, this work is stamped twice, initialled by Vincent Fremont and numbered P040.049 on the overlap; also stamped on the reverse.

PROVENANCE

Estate of the Artist
Andy Warhol Foundation for the Visual Arts, New York
Stellan Holm Gallery, New York
Acquired by the present owner from the above in May 2001

EXHIBITED

Greenwich, Bruce Museum, Pleasures of Collecting: Part II. 20th Century and Contemporary Art, January - April 2003

ďalej

ZOMREL „KRSTNÝ OTEC“ POP-ARTU

ROBERT RAUSCHENBERG (1925 – 2008)

Podľa slov hovorkyne galérie PACE WILDENSTEIN v New Yorku „krstný otec“ pop-artu Robert Rauschenberg zomrel ráno 14. mája 2008  na zlyhanie srdca vo svojom dome na Floride. Patril medzi najznámejších umelcov druhej polovice 20. storočia, bol prvým umelcom USA, ktorý získal Hlavnú cenu na Bienále v Benátkach (1964). Stál pri zrode nových tendencií v umení druhej polovice 20. storočia nielen v USA. Podobne ako Duchamp „vniesol“ do umenia nové formy výrazových prostriedkov hlavne v konceptuálnom umení a pop-arte. Na sklonku svojho života sa verejne dištancoval od tendencií pop-artu, no napriek tomu jeho prítomnosť v tomto umeleckom prúde je viac ako prítomná. Bol osobným priateľom Andyho Warhola  a jeho výrok o Warholovi: „Nie každý Warhol je dobrý Warhol, zlý neexistuje!“ mnohí považujú za symbolický epitaf pop-artu a sčasti aj postmoderny. 

PaedDr. Michal Bycko, PhD., F.A.B.I.

hlavný kurátor MMUAW

Obchod s menom Andyho Warhola

Andy Warhol: „Zarábať peniaze je umenie, pracovať je umenie, ale robiť biznis je najlepšie umenie.“

[27.4.2007, Profit / Jozef Ryník]

O jeho národnosti sa vedú spory. Bol Američan slovenského pôvodu či Slovák žijúci v Amerike? Alebo nebodaj Rusín z Mikovej? O jeho talente a výnimočnosti vo svete umenia už toľko pochybností niet. Jeho obrazy sa dnes predávajú za milióny dolárov.

V máji sa má objaviť na dražbe slávny portrét Marilyn Monroe. Majiteľ, ktorý ho kúpil v roku 1962 za 250 amerických dolárov, očakáva, že sa predá za vyše 15 miliónov dolárov.

Keď pred dvadsiatimi rokmi v newyorskej nemocnici nečakane zomrel po štandardnej operácii žlčníka Andy Warhol, málokto tušil, čo po ňom ostalo. O rok neskôr bola na aukcii vydražená jeho pozostalosť za viac ako 23 miliónov dolárov.

Umelcových diel sa však na rôznych iných miestach zachovalo oveľa viac. Ďalšie miliónové sumy sa skrývajú v nespočetných obrazoch, sieťotlačiach (serigrafiách), filmoch a grafikách.

Jedným z dôkazov je aj desať miliónov korún, ktoré minulý rok zaplatila za sériu sieťotlačí z dielne A. Warhola Slovenská národná galéria (SNG). Andyho dedičstvo dnes spravujú viaceré múzeá, galérie, ale aj súkromné zbierky.

Kto však z jeho mena najviac profituje? Sú to príbuzní, mestá Pittsburg a Medzilaborce, kde stoja jeho múzeá, rodná dedina rodičov Miková alebo celé Slovensko?

ďalej

ZUŠ v Medzilaborciach by mala niesť meno Andyho Warhola

Podľa slov Michaela Hermanna, Ph.D., šéfa pre autorské práva na The Andy Warhol Foundation v New Yorku aj Základná umelecká škola v Medzilaborciach ponesie meno jednej z najslávnejších osobnosti 20.storočia – Andyho Warhola. Naplnilo sa tak úsilie bývalej riaditeľky školy Evy Gojdičovej (žiadala o čestný titul ešte v roku 1996), ale hlavne Mgr. Ľudmily Štecovej, ktorá sa podobne ako Ing. Eva Solejová, ktorá sa  stala prvou riaditeľkou stredoškolskej inštitúcie na svete, ktorá dostala tu česť niesť v názve meno Andyho Warhola (Združená stredná škola Andyho Warhola v Medzilaborciach). Pani Mgr. Štecová  je prvou riaditeľkou v dejinách umeleckého školstva vôbec, za funkčného obdobia ktorej inštitúcia získala do názvu meno tejto svetovej „značky“ moderného umenia. Podľa M. Hermanna, Ph.D., po podpísaní vzájomnej zmluvy riaditeľkou  ZUŠ a AWF v New Yorku,  bude škola používať prepožičané meno Andy Warhol v jej názve v termíne  zmluvne stanovenom (v zmluve sú prísne vymedzené podmienky práva používať toto meno).

Spoločnosť Andyho Warhola  v Medzilaborciach blahoželá obidvom subjektom a obidvom riaditeľkám k získaniu práva niesť v názve ich škôl meno tohto umelca a teší sa na spoluprácu hlavne v oblasti muzeoedukologických a umelecko-remeselných aktivít.

Dr. Michal BYCKO, Ph.D., F.A.B.I., výkonný predseda SAW, 29. 4. 2008

Je Andy Warhol popom „namydlená bublina“, alebo jeho dielo je revolučným prevratom vo vizuálnom umení?

Dejiny výtvarného umenia a jeho ontogenézu iba zriedka tvoria dobou preferovaní umelci, ale skôr diela a umelci, ktorí žili a tvorili mimo oficiálnej „štruktúry“ hierarchie umenia akejkoľvek doby. Isté zmeny v spoločensko ekonomických formáciách i politické prevraty často zviditeľnia to skutočné v umení, čo sa stáva segmentom zmeny nie len pohľadu na neho, ale aj chápania jeho významu  pre jedinca i spoločnosť.

Keď v dielach starých majstrov dominoval (ako zmena, nové) skôr prístup k téme a zobrazeniu jej obsahu (pravda, aj vizuálna záležitosť, forma vždy prítomne zohráva svoju úlohu), v modernom umení je prístup k výpovedí za pomoci výtvarných i nevýtvarných výrazových prostriedkov „poznačený“ viac vnútornou filozofiou umelca, jeho emotívnym vzťahom k realite, slobodou  zmyslu pre komunikáciu prostredníctvom svojho diela. To nás nabáda ku konštatovaniu, že tak ako termín „moderné umenie“ (to môže byť prítomné v istom slova zmysle v každom období ontogenézy dejín umenia), aj termín „realizmus“ je prítomný od skutočného vizuálne realistického umenia až po akčné umenie abstrakcie, pretože to „realistické“ je ukryte pod povrchom vizuálnej identifikácie diela vo vnútri sily, zmyslu, filozofie a zámeru vypovedajúceho subjektu - umelca ako skutočná realita. Istá historička umenia mi na otázku, či sa jej páči Andy Warhol povedala: „ Ja mam rad iba ručne namaľované obrazy!“ Bol pre mňa šok, že to zaznelo  práve z  úst magisterky dejín umenia, ktorá jednou vetou zotrela celý vnútorný duchovný a kreatívny potenciál umelcov a umenia tvoriacich diela svetového významu inak ako „ručné namaľované“. Čo by na to povedal Cage, Kaprow, Christo, Nakamura, Viola, ale aj naši Rónay, Murín...? Akoby reagoval náš najvýznamnejší a najznámejší post pop-artový umelec Dano Brogyányi, ktorý tvorí svoje nádherné diela za pomoci mixmédií, PC a iných techník ...?

Tak sa pomaly dostávame  k odpovedí na otázku, ktorú sme si položili v úvode tohto príspevku. Teda: Je Andy Warhol popom „namydlená bublina“, alebo jeho dielo je revolučným prevratom vo vizuálnom umení?  Nie, žiadna „bublina“, Warhol podobne ako J. Cage v hudbe on vo vizuálnom umení zmenil nie iba prístup k formálnym záležitostiam umeleckej tvorby, zmenil  aj  zmysel a poslanie tak tvorby, ako aj umenia. Vytvoril systém prístupu k umeniu v podobe „lacnej“ masovosti, pretože vedel, že umenia ma zmysel aj pre umelca iba vtedy, ak si nájde svojich percipientov, alebo aj klientov. Jeho umelecký „produkt“ nie je žiadnou náhodou. Všetko skôr než vytvoril mal dokonale premyslené. Vedel pre koho ma zmysel tvoriť, čo a ako to prezentovať. Pop, alebo populárne umenia (pop art) je široký pojem a „pohlcuje“ v sebe niekedy aj povrchné a lacné  produkty, ale nebyť pop-artu (považujem tento termín skôr za systém ako umelecký smer), medzi masy by sa chrlili produkty braku a paumenia. Pravda voči týmto negatívom spoločenských javov niet skutočnej zábrany. Ako príklad môže poslúžiť dnešná verejná produkcia v TV a pod., kde sa pod maskou akéhosi post pop-artu zviditeľnuje prázdnota a gýč. Žiaľ pop- art i samotný Warhol tiež nie je záruka (tak ako aj  v iných rovinách umenia iný smer, prúd ...), že so zrnom sa do „sýpky“ nezanesú aj plevy. Dielo Andyho Warhola je skutočnou revolúciou v umení vôbec, no  na skutočnú rehabilitáciu jeho pravdy a  hodnoty v umení si ešte musíme počkať.

Dr. Michal BYCKO, PhD., F.A.B.I., múzeoedukológ a výtvarný teoretik, 28. 4. 2008

Zostane Andy Warhol v Medzilaborciach?

Zostane Andy Warhol v Medzilaborciach?

Rôzne kvázi informácie o budúcnosti Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach sa v poslednom  čase akoby premnožili a mnohé z nich sú doslova fámy a dezinformácie. Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach je v správe zriaďovateľa – Prešovského samosprávneho kraja, ktorý má plnú kompetenciu múzeum zrušiť, presťahovať a pod. No pokiaľ ide o názov múzea a používania mena Andy Warhol v názve  už nespadá do kompetencie zriaďovateľa PSK v Prešove, ale do kompetencie The Andy Warhol Foundation for the Visual Arts v New Yorku. Tá môže zo dňa na deň odobrať meno Andy Warhol z názvu múzea v prípade, žeby došlo k jeho protiprávnemu zneužívaniu, alebo by múzeum vykazovalo tak chabú činnosť, ktorá by bola motiváciou pre kompetentných v USA odobrať „značku“ Andy Warhol z názvu múzea. Všetky práva vo veci mena Andy Warhol a jeho diela má Nadácia Andyho Warhola v New Yorku a iba tá môže prepožičať, alebo odobrať meno Andy Warhol z názvu ktorejkoľvek inštitúcii na svete, ktorá mala tú česť niesť v názve svetovú „značku“ umenia – ANDY WARHOL.

Pokiaľ ide o MMUAW v Medzilaborciach, to doposiaľ nedostalo žiadne upozornenie, ani náznak nespokojnosti zo strany Nadácie A. Warhola, žeby sa uvažovalo o podobnom právnom úkone – odobrať meno Andy Warhol z názvu múzea. Pravda, ataky a obviňovania voči MMUAW i niektorým jeho pracovníkom „fungujú“ od jeho vzniku, ale vždy (chvála Bohu!) zostali jalové a trápne. Aj známa kauza istých úradníkov z Medzilaborciach v poslednom čase. Pretože už viacerí redaktori z mnohých denníkov sa ma pýtali, či je pravda, že MMUAW sa  bude sťahovať z Medzilaboriec, rád by som na to odpovedal definitívne a jasne. Existujú listy, úradné a právne dokumenty, ktoré podmieňujú bytie múzea v Medzilaborciach. Žiaľ (pre mojich „priateľov“), alebo chvála Bohu, niektoré listiny (časť ich má aj zriaďovateľ PSK v Prešove) hovoria jasne. Posledný e-mail potvrdil obsah dokumentov staršieho dáta, kde sa píše: „ ...tieto artefakty ponechávame v MMUAW do doby, pokiaľ ste jeho  kurátorom Vy“. Chcel by som tým poukázať, že tu nejde o voľajaké emocionálne  „väzby“ kompetentných ľudí z USA, ale o dôveru a spôsob i výsledky práce, ktoré hovorí za všetko, a pre kompetentných je to alfou i omegou. No odpoveď z mojej pozície (to som tlmočil aj médiám), či vznikne na Slovensku aj iné múzeum alebo galéria Andyho Warhola,  je  jednoznačná. Môže, kdekoľvek, kýmkoľvek, kto presvedčí majiteľov autorských práv (pozor na ich porušenie, aj v týchto dňoch čelí obvineniu aj jedna sklárska  firma z Medzilaboriec, ktorá podľa konštatovania agentúry pre ochranu autorských práv LITA porušila  autorské práva v súvislosti s menom a tvorbou Andyho Warhola), že je svojou koncepciou, spôsobilosťou, umeleckou dramaturgiou, výsledkom poznania života a diela umelca na tom natoľko dobre, že si získa výbor Nadácie Andyho Warhola pre udelenie licenčného práva niesť meno umelca v názve. Pravda, okrem toho žiadateľ by mal preukázať aj svoj zbierkový fond, ktorý pozostáva z diel umelca. A teraz k faktom, ktoré môžu byť ako argumenty úvahy o presťahovaní múzea z Medzilaboriec, alebo  o vzniku inej konkurenčnej umeleckej inštitúcie s menom Andy Warhol. Myslím si, že najväčším možným kandidátom pre tento zámer môže byť Zoya Gallery v Bratislave, ktorá oproti štátnemu MMUAW už vlastní päťnásobok diel Andyho Warhola. Je to súkromný a bohatý subjekt, ktorý svoju zbierku buduje ďalej. Ak to porovnáme so situáciou nakúpu diel Andyho Warhola pre MMUAW v Medzilaborciach je to neporovnateľné. Problém je v tom, že sa stále nechápe realita, že za sumu, ktorú štát musí zaplatiť za jedno dielo umelca (dnes už minimálne 20.000,- USD, čo je asi 430.000,- Sk) by sa v rovine kvantity dalo nakúpiť minimálne desať diel od slovenských umelcov. Je potom pochopiteľné, že štátna pokladnica je možno aj „atakovaná“ istým žiarlivým postojom iných múzeí a galérií, ale aj umelcov. Lakonicky povedané, Warhol „požiera“ státisíce, za ktoré by sa dalo nakúpiť síce kvantitatívne a svetovo neatestovaných diel na desiatky. No takto nerozmýšľajú tí, ktorí platia za diela umelca zo svojich a vedia, že každá kúpa diela Warhola je úspešná investícia. Takýchto zberateľov na Slovensku je podľa mne dostupných informácií veľa a počet diel v ich zbierkach dosahuje číslo, o ktorom sa MMUAW môže iba snívať. No na druhej strane, peniaze nie sú všetko, chýba tu intelektuálny a profesionálny potenciál, ktorý by svet dokázal presvedčiť o svojej jedinečnosti a priťahovať návštevníkov aspoň tak, ako má to šťastie MMUAW v Medzilaborciach.  Teda, nik nezabráni tomu, aby inde neboli nové inštitúcie s menom Andy Warhol, ak s tým bude súhlasiť majiteľ autorských práv. Nikomu nezabránite, keď na to má, aby investoval do nákupu diel ktoréhokoľvek umelca a pod.

Tak, čo bude s MMUAW v Medzilaborciach? Dúfajme, že sa nenaplnia slová exministra kultúry Slobodníka, ktorí mi osobne povedal: „Neverím, že by sa našiel úradník tohto štátu, ktorý by sa znemožnil doma i vo svete likvidáciou takej inštitúcie, akou je MMUAW. To sa neobávajte. Skôr by som sa zamyslel do vnútra múzea, aká je jeho dramaturgia, výsledky práce, vedecko-výskumná činnosť a úroveň edukácie, pretože ak to vo vnútri nebude fungovať, rozložíte sa sami!“.  Do vnútra človeka nevidí nik, ale do inštitúcie každý návštevník, ktorého nezaujíma koľko správ, hlásení a byrokracie si žiada administratíva, ale na čo sa môže pozrieť v múzeu, čo mu ponúkneme, čo môže pre svoje duchovno získať. A to nás (chvála Bohu!) zatiaľ drží nad vodou. Napriek niektorým až patologickým postojom niektorých persón voči múzeu, Warholovi, ale aj niektorým pracovníkom v ňom. V tejto súvislosti má často napádajú slová Dr. Imricha Donatha, ktorý istý atak voči múzeu a istej osobe v nej komentoval starým porekadlom: „Košatému a silnému dubu je jedno, aká sviňa sa o neho obtrie!“  Múdre, ale dovolil by som si doplniť, že to jedno je iba dovtedy, pokiaľ ten živočích nezačne dubu požierať plody alebo ničiť korene.

Dr. Michal BYCKO, PhD., výkonný predseda AWS, 21. 4. 2008

Škodlivé aktivity primátora Medzilaboriec

Škodlivé

V súvislosti s mnohými fámami, dezinformáciami tykajúcich sa výrokov primátora mesta Medzilaborce Ing. Ladislava Demka voči osobe Dr. Michala Bycka, PhD., i v súvislosti s jeho zahraničnou cestou a jednaním s Johnom Warholom som sa opýtal samotného Michala Bycka, aká je skutočnosť.

Mgr. Art Daniel Brogyányi (DB): Michal, „z mosta do prosta“, bol primátor Demko na jednaní s Johnom Warholom v USA?

Dr. Michal Bycko, PhD. ( MB): Podľa slov Vladimíra Protivňáka a Johna Warholu bol a stretol sa s Johnom Warholom v Pittsburghu. Bol na jednaní prítomný aj Demkov syn.

DB: Kto teda klame? Primátor Demko v Novom čase tvrdí, že v USA nebol, nestretol sa s Johnom Warholom a o ničom nevie.

MB:  Zosumarizujúc všetky moje, riaditeľky Dr. Valiky Maďarovej, JUDr. Eugena Gališina, ktorý bol prítomný, keď John Warhola mi volal z USA a vie o obsahu rozhovoru s ním. Buď Demko stráca pamäť, alebo Protivňák má halucinácie, ktorý tvrdí to, čo aj John Warhola, že Demko tam bol. Tomu už ja nerozumiem, ale fakt tu ktosi klame a ja viem presne kto. Vedia o tom aj mnohí iní, ale boja sa to povedať nahlas.

DB:  Keď je pravdou, že Demko bol v USA a jednal v prítomnosti V. Protivňáka s Johnom Warholom, vieš o čom bolo jednanie?

MB: Viem, ale to sa mňa netýka, pretože to bolo jednanie súkromné vo veci súkromného záujmu Demka a jeho syna...

ďalej

INFOART AW MMUAW TODAY

Od 11. marca 2008 prebieha v MMUAW v Medzilaborciach odborné adjustovanie a rámovanie dvoch nových prírastkov do zbierkového fondu múzea, ktoré zakúpil PSK v Prešove. Jedná sa o dva single diela Andyho Warhola z portfólia  Cowboys and Indians: „Anna Oakley“ a „ Wayne Gretzky“. Diela v hodnote vyše milióna slovenských korún  patria do umelecky i zberateľsky lukratívnych diel umelca. Pretože diela boli kupované ešte v minulom roku, ich dnešná trhová hodnota je už citeľne vyššia.  Unikátom z dvoch nových diel je portrét W. Gretzkeho, ktorý je signovaný Andy Warholom i samotným portrétovaným. 

Diela budú verejnosti sprístupnené najskôr o tri týždne. Múzeum ich musí poistiť a zabezpečiť všetko pre ich ochranu proti poškodeniu, alebo odcudzeniu.

Dr. Michal BYCKO, PhD.

kurátor zbierky Andyho Warhola

zľava:  „A. Oakley“, „ W. Gretzky“ a detail so signatúrou svetovej hviezdy ľadového hokeja

Stanovisko Spoločnosti Andyho Warhola v Medzilaborciach

Spoločnosť Andyho Warhola v Medzilaborciach (SAW) sa verejne dištancuje od šírenia informácií a zavádzajúcich tendencií primátora mesta Medzilaborce Ing. Ladislava Demka v súvislosti s udelením súhlasu niesť meno „Andyho Warhola“ v názve Združenej strednej školy v Medzilaborciach a výsledkov jeho cesty i stretnutia s viceprezidentom The Andy Warhol Foundation  (AWF) pánom Johnom Warholom:

1. Ani SAW ani Múzeum moderného umenia Andyho Warhola (MUAW) nevedeli o obsahu ani o zámere jeho stretnutia s Johnom Warholom v Pittsburghu.

2. Od výsledkov a spôsobu úsilia primátora Demka získať autorské práva pre používanie mena Andyho Warhola a jeho diel s motívom Coca Coly (podľa slov viceprezidenta  AWF Johna Warholu pre jeho súkromné účely) sa SAW verejne dištancuje a súhlasí s učinením pána Johna Warholu, ktorý  právomoci ním udelené po zistení status quo situácie stiahol späť.

3. SAW ani MMUAW nikdy neodmietli spoluprácu s kýmkoľvek pokiaľ sa jednalo o činnosť v súlade so zákonom o autorských právach tak, ako ich deklaruje agentúra pre ochranu autorských práv na Slovensku – LITA v Bratislave.

4. SAW  sa verejne dištancuje a považuje šírenie nepravdivých informácií, že ktosi zo SAW  bráni investorom vstup do Medzilaboriec a braní šíreniu a podpore židovskej kultúry i kultúry vôbec v Medzilaborciach, za chorý výmysel. Naopak, SAW podporuje akúkoľvek etnickú kultúru v zmysle zákonov a predpisov tohto štátu pre také aktivity. Považujeme šírenie takýchto dezinformácií  za kompenzovanie istých neschopností splniť volebný program a sľuby obviňovaním iných. SAW bola prvá v meste, ktorá vyšla už pred viac ako desiatimi rokmi s návrhom programu koncepcie estetizácie mesta, v ktorom bolo aj postavenie pamätníka Židom (potvrdiť to môže exprimátor pán Kaliňák), ktorých v čase 2. svetovej vojny deportovali do koncentračných táborov fašisti a bývalý režim zničil v meste tri synagógy (doklad o tom, koľko SAW a jej predseda urobili pozitívneho pre kultúru Židov a pod. môžeme dokumentovať pri inej príležitosti).

5. SAW sa verejne dištancuje od obsahu listu primátora L. Demka, v ktorom školu ašpirujúcu  o súhlas niesť v názve meno Andyho Warhola adresovaného viceprezidentovi AWF Johnovi Warholovi neobjektívne charakterizoval hlavne v súvislosti s označením školy a rómskej menšiny v meste. SAW je zásadne proti akejkoľvek diskriminácii rasy, vierovyznania, národnosti a pod.

SAW v Medzilaborciach vyslovuje poľutovanie nad tým, že primátor L. Demko namiesto hľadania cesty spolupráce so SAW a  MMUAW odmieta akúkoľvek spoluprácu a komunikáciu vo veci problému a spoločného verejného záujmu. SAW v Medzilaborciach napriek všetkému je naďalej ochotná spolupracovať s mestom, pretože zo strany SAW k prerušeniu nedošlo. Záleží iba od toho, ako sa pán primátor osobne vyrovná so svojou predstavou o údajnom úsilí SAW a jej predsedu voči vyššie uvedeným záležitostiam. Dokladom o ochote spolupracovať a pomôcť mestu sú početné listy adresované predsedom SAW primátorovi, na ktoré nikdy nereagoval, ale konal naopačne v zmysle a zámeru listov – podanej ruky na spoluprácu.

V Medzilaborciach, 5. 3. 2008

Dr. Michal BYCKO, PhD. výkonný predseda SAW

Medzi odborníkmi z celého sveta

Už čoskoro sa možno aj vo vašej knižnici, ale aj v knižnici kdekoľvek vo svete môže objaviť publikácia International Directory of Experts and Expertise. Vyjde pod hlavičkou Amerického biografického inštitútu (ABI) v meste Raleigh, štát Severná Karolína, Spojené štáty americké. Jej prvé vydanie bude obsahovať informácie o osobnostiach svetového významu z rôznych oblastí spoločenskej pôsobnosti, o tých, ktorí vo svojej profesii dosiahli úspechy prinášajúce kladné perspektívne vyhliadky v tej ktorej oblasti spoločenského života.

ABI vydáva podobné knižné zväzky už od roku 1967 a to znamená od roku svojho vzniku. Mapuje výskyt odborníkov vo svete, získava nominácie na rôzne ocenenia, udelenia uznaní pripadajúce do úvahy u kompetentných, ktorí vyberú tých najlepších kandidátov.

Osobnosťou, o ktorej bude zmienka v tejto publikácii, je aj Dr. Michal Bycko, PhD., kurátor a muzeoedukológ Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Vládny výbor vydavateľov Amerického biografického inštitútu pri tejto príležitosti Dr. Byckovi udelí uznanie za jeho odbornosť v oblasti súčasného umenia. V takýchto prípadoch býva podobná príležitosť pre oceneného veľkou satisfakciou za dosiahnutú prácu a zároveň výzvou alebo odrazom pre dosiahnutie ďalších mét hlavne pre určité duchovné skvalitnenie života aj nás všetkých.

Úryvok listu C. A. Mitchella Dr. Byckovi zo dňa 8. 2. 2008:

„Dear Dr. Bycko:

On behalf of the Governing Board of Editors of the American Biographical Institute, I am pleased to announce the eagerly anticipated, upcoming publication and release of the Premier Edition of the International Directory of Experts and Expertise. I am furthermore delighted to confirm that your biography appears in this Edition, which will be distributed to public and private libraries throughout the world. International Directory of Experts and Expertise is a compelling reference publication that gives insight into the abilities and aptitudes of professionals who push society forward in a positive manner. Biographies will be detailed and accurate, giving the reader and researcher a very personal look at the successes of those included in the volume.“

(RI), foto: A. Z., 3. 3. 2008

● Tak vyzerá legitimácia „štátu Podkarpatská Rus“, ktorú začal vydávať Snem podkarpatských Rusínov na Ukrajine a legitimáciu s číslom jeden dostal ako čestný občan Andy Warhol. Absurdita!  

Megalomanský blud patologickej vízie

Všetkých zainteresovaných šokovala správa, ktorá prišla z Ukrajiny, že akýsi Snem podkarpatských Rusínov začal vydávať čestné občianstvo “štátu“ Podkarpatská Rus“.  Organizátori osamostatnenia Zakarpatskej oblasti Ukrajiny (podpísaný predseda snemu istý pán Dymytrij Sydor), ako samostatnej štátoprávnej formácie Podkarpatská Rus doslova hanebne pod číslom1 legitimácie čestných občanov „štátu“ svojprávne vydali oficiálnu legitimáciu na meno Andy Warhol.

Spoločnosť Andyho Warhola v Medzilaborciach sa verejne dištancuje od takýchto praktík a považuje tento čin za megalomanský blud patologickej vízie samozvaných  persón, ktoré neváhajú zneužiť pre vlastnú reklamu aj osobnosť svetového mena, ktorý má iba pôvod rusínsky. Rovnako ako aj príbuzní Andy Warhola v USA s iniciatívami takéhoto rozmeru a charakteru nemajú nič spoločné a dištancujú sa od toho.

Dr. Michal BYCKO, PhD.

výkonný predseda SAW

11. 2. 2008

Andy Warhol – umenie ako biznis, biznis ako umenie

V istom stresovom napätí  pred avizovaným vstupom na jednotnú európsku menu, mnohí biznismeni  hľadajú čím vhodnejší spôsob investície do nákupu okrem iného aj umeleckých diel.  Po niekoľkých viac menej bulvárnych článkov o „jednoduchosti“ zbohatnutia nákupom diel Andyho Warhola, ako kurátor Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach a výkonný predseda Spoločnosti Andyho Warhola rád by som zareagoval na status quo tejto reality.

Áno, nepopierateľným je fakt, že diela Andyho Warhola z roka na rok neuveriteľne cenovo stúpajú, no na druhej strane je potrebné povedať, že tým sa vyčerpávajú primárne zdroje nákupu, sekundárne a terciárne zdroje (vrátane aukcií) už diela predávajú drahšie, ale hrozí tu hlavne „zamotanie sa“ medzi ponuky diel Andyho Warhola falzifikátmi, ktoré podobne ako u Dalího, Picassa, Hartunga... , začínajú šarapatiť aj u Warhola. Každé dielo, ktoré záujemca kupuje, by malo mať transparentnú provenienciu, to znamená jasný pôvod, aby sa v prípade konfrontácie mohol majiteľ  zorientovať a uistiť. Pokiaľ ide o ceny diel, tie sa odvíjajú od druhu tlače, značenia, tiež či sa jedná o tlač na papieri – screenprint, alebo či ide o kombinovanú techniku maľby a tlače na plátne – silkscreenprint. Keď si zoberiem štatistiku cenových relácií grafík a plátien A. Warhola zhruba spred 20. rokov, vidíme, že napríklad screenprint slávnej M. Monroe v roku  1989 stál  35.000 – 40.000,- USD (singel), portfólio stálo 275.000 – 350.000,- USD. Dnes singel stojí  viac ako 100.000,- USD, ako portfólio – do troch miliónov USD. Screenprint Jackie II sa v roku 1989 predal za  4.000,- USD, dnes sa ponúka za 25.000 – 35.000,- USD, slávna Warholova „ikona“ screenprint Campbell´s  Soup (kompletné portfólio 10 obrazov) sa predalo v spomínanom roku za 55.000,- USD a dnes sa ponúka singel  od 80.000,- do 200.000,- USD a kompletné portfólio za vyše dva milióny USD. Porovnávajúc ceny dnes s cenami v roku 1989 v niektorých prípadoch je to až neuveriteľný nárast, kde doslova z 5.000,- USD za niektoré screenprints to narástlo na státisíce, portfóliá na milióny. Plátna Andyho Warhola už prekročili rekordy cien diel Picassovych, Dalího a iných modernistov, a berúc do úvahy výsledky prognóz, zdá sa, že o 10 rokov si dielo A. Warhola nedovolí kúpiť ani „štandardný milionár“. Na Slovensku najcennejšie dielo Andyho Warhola  „Tiene“ (rozmerné plátno posiate diamantovým prachom), ktoré v lete minulého roka stálo dva milióny USD, dnes je jeho cena minimálne o 20% vyššia a záujem o jeho prezentáciu na výstavách prejavili špičkové svetové galérie v zahraničí. Výstava diel Andy Warhola v decembri 2007 a v januári 2008 v Ríme predstavila verejnosti aj diela, ktoré doposiaľ neboli vystavované a až do smrti umelca boli utajované. Ide o diela s náboženskou tematikou. Nádherné portfólio (zložené zo 4 ks) „Zvestovanie“ malo v Ríme veľký úspech, a ak porovnáme jeho cenu spred roka a pol, dnes je jeho cena o takmer  50% vyššia. Medzi cenovo najviac narastajúce diela A. Warhola patria portfóliá a single  ako  M. Monroe, Campbell´s  Soup, Zvestovanie, Sv. Juraj a Drak, H. Ch. Andersen,  Kovboji a Indiáni, portréty významných osobností ako E. Kennedy, M. Scheel, Mick Jagger (ten už dnes dosahuje cenu za kus viac ako 100.000,- USD), ale hlavne diela značené ako TP – skúšobná tlač, UT – nepublikovaná skúška, UP – nepublikovaná tlač, personálne projekty a diela značené ako HC, ktoré umelec vytvoril iba ako dar a do jeho smrti neboli predajné.

Andyho Warhol začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia prehlásil: „Umením je robiť umenie, ale ešte väčším umením je robiť biznis art“. Myslím si, že v obidvoch prípadoch sa mu to brilantne podarilo.  Napriek pochybnostiam, ktoré šírili konzervatívni teoretici umenia v 60. rokoch, dnes už s istotou vieme, že dielo Andyho Warhola  je cenovo „inaugurované“ aj pre nasledujúce storočie a vo svete etablované ako jedna z najväčších umeleckých hodnôt.

Dr. Michal BYCKO, PhD., 30. 1. 2008

Andy Warhol – najaktuálnejšie decembrové umelecké  podujatie v Ríme

„Vážený  Dr. Bycko, PhD., veľká vďaka za Vašu osobnú významnú pomoc a spoluprácu, môžeme byť všetci spokojní - takto tu ešte Slovensko nezabodovalo.“

Dr. Miroslav Musil, CSc.,

riaditeľ Slovenského inštitútu v Ríme

Z otvorenia výstavy A. Warhola v Ríme :(zľava) Dr. Timo Vlk, riaditeľ SAGA SLOVAK ART GALLERY, Dr. Katarína Bajcurová, CSc., riaditeľka SNG v Bratislave, Dr. Stanislav Vallo, J.E., veľvyslanec SR v Taliansku, Dr. Valika Maďarová, riaditeľka MMUAW a Mgr. Martin Cubjak, kurátor MMUAW.

Úvodom malá štatistika: vystavených do 160 umeleckých diel a artefaktov Andyho Warhola, miesto výstavy:  historický Palazzo Incontro v Ríme, organizátori: Provincia di Roma, Slovenský inštitút (SI) a Slovenské veľvyslanectvo v Ríme,  Múzeum moderného umenia Andy Warhola (MMUAW) a Spoločnosť Andy Warhola (SAW) v Medzilaborciach,  SAGA – SLOVAK ART GALLERY, termín: od 12. decembra  2007 do 6. januára 2008, kurátori: Dr. Michal Bycko, PhD., Mgr. Martin Cubjak,  počet platiacich návštevníkov: vyše 7 000.

Jedno z najvýznamnejších podujatí MMUAW a SAW v Medzilaborciach v roku 2007 – výstavu diel Andyho Warhola pod názvom  ANDY WARHOL  „lo Slovacco“ v Ríme – otvorili Stanislav Vallo, J.E., veľvyslanec SR  v Taliansku, Enrico Gasbarra, president della Provincia di Roma, Vincenzo Vita, assessore alle Politiche culturali Provincia di Roma, Dr. Miroslav Musil, CSc., riaditeľ SI v Ríme a Mgr. Martin Cubjak, kurátor MMUAW v Medzilaborciach. Výstava bola realizovaná v koncepcii Dr. Michala Bycka, PhD.

Čo k tomu dodať? Slová Dr. M. Musila, CSc. hovoria  za všetko. Aj keď výrok riaditeľky Slovenskej národnej galérie v Bratislave pre STV 2, kde na otázku redaktorky: „Čo pre Slovensko znamená Andy Warhol?“ znel: „Nič...“ potvrdzuje našu podvedomú malosť a status quo „bytia“ Andyho Warhola na tomto svete, ktoré by si v prípade našich možností s nadšením zobral každý národ, ale my sa stále riadime „heslom“: „ ...keď nie ja, tak potom nik!“, alebo radšej „preferujeme“ provinčné a regionálne osobnosti ako „pupok sveta“. Andy Warhol  svojou krátkou výstavou zviditeľnil v Ríme Slovensko s veľkým úspechom a aj keď „ ...doma nik nie je prorokom!“, ale  mnohí nám ho závideli i úprimne blahoželali k úspechu. Projekt stál státisíce korún (zriaďovateľa múze nič!!!), ale nehmotná a vo svete najcennejšia devíza – reklama urobila svoje. Na sto dvadsiatich po Ríme premávajúcich mestských dopravných prostriedkoch tri týždne  „viseli“ reklamné tabule „ANDY WARHOL „lo Slovacco“, a tak slovami kurátora Múzea SNP v Banskej Bystrici Dr. Ivana Kocáka, ktorý Rím osobne navštívil, celý ten slávnostný vizuál vzbudzoval u neho pocit hrdosti a potešenia.Ten, ktorý pochádzal „odnikadiaľ“, doprial každému „15 minút slávy“, ten, ktorý údajne pre Slovensko znamená „nič“, ktorý podľa niektorých diletantov do „nežnej“ pre nás nebol známy (pre koho ako, pre mňa  už od roku 1972, ale pre mnohých už v šesťdesiatych rokoch – odporúčam si preštudovať umenovedné edície z rokov 60. – okrem iného aj knihu Prof. Petranského „Písmo ako obraz“ atď. ), ten, ktorého meno odmietajú takmer rodáci..., robí nás známych po celom svete, kde  sa nestíhajú čudovať našej zadubenosti a malosti. Ale predsa závisť, hlúposť, neinformovanosť, malosť, mentálna provinčnosť... je tiež ľudskou vlastnosťou. Hoc negatívnou. 

Zadosťučinením pre tých, ktorí život i dielo Andyho Warhola na Slovensku  i vo svete propagujú, nech sú aspoň slová Dr. Miroslava Musila, CSs. (vďaka tomuto pánovi sa dielo a život Andyho Warhola, MMUAW, SAW i kultúra Slovenska prezentuje v Taliansku príkladne) v úvode tohto článku. Vďaka Andymu Warholovi o Medzilaborciach už vedia v Taliansku, Nemecku, Nórsku, Írsku, Poľsku, Česku, Maďarsku, na Ukrajine, ale aj v USA. Pripravované projekty do Istanbulu, Bombaja, Milana... to znovu potvrdia. A tak trochu lakonicko-ironicky: aký by bol slávny Andy Warhol u nás „u pospolitého ľudu“, keby ešte aj  „ ...pestoval včely“, dával  „ ...obrovské vedomosti z teórie hudby“ (len akosi u autora  uvedených slov  v úvodzovkách, ktoré boli zverejnené v jednom z čísiel týždenníka Pod Vihorlatom, sa to neprejavilo a nestačilo ani na dokončenie univerzitného štúdia) a „ ...zakladal sady“?  Boli by sme s ním už spokojní všetci? Asi ťažko. Predsa veľký a košatý strom tieni viac ako krík. A krovie je akosi nám vždy bližšie. Len aby sme v ňom neostali navždy.

V závere by som ako hlavný kurátor MMUAW a výkonný predseda SAW  rád poďakoval všetkým našim priaznivcom, návštevníkom múzea, spolupracovníkom a médiám za  fakt, že vedia, čo fenomén „Andy Warhol“ pre súčasné umenie, Slovensko a hlavne Medzilaborce znemená  a popriať im v roku 2008 len to najlepšie.

Od 16. januára 2008  je kompletná expozícia diel a artefaktov Andyho Warhola v Múzeu moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach sprístupnená verejnosti.

Dr. Michal BYCKO, PhD., foto z archívu SAW, 16. 1. 2008

Andy Warhol – „Človek odnikadiaľ“

Človek odnikadiaľ, ale  človek bezprostredne prítomný všade. Ako objektív na kamere spočiatku anonymne sa prizerajúci, neskôr aktívna dilema osobnosti so silným akcentom byť všade prítomný, ale všade ostať v pozadí. Andy Warhol sa narodil 6. augusta 1928 v Pittsburghu – človek odnikiaľ, alebo ak chcete, syn rusínskych rodičov pochádzajúcich z dedinky Miková na východnom Slovensku, presadil v umení nový spôsob výpovede  výtvarnej myšlienky a vďaka tomu sa stal „superstar“, „kráľom pop-artu“, kultovou figúrou umenia ako aj života 20. storočia. Reportér doby, portretista spoločnosti, grafik, kresliar, fotograf, filmový tvorca, autor divadelných predstavení a autobiografických spisov, producent a manažér rockovej hudby, vydavateľ časopisu Interview či autor televíznych programov, ale aj vedúca osobnosť legendárnej Factory v srdci New Yorku. Tým všetkým je Andy Warhol, umelec, ktorý si vyskúšal a potvrdil svoj celoživotný koncept predkladania banálnych motívov a výstredných obrazov snobskej a konzumnej spoločnosti bez toho, aby si pokazil povesť osoby jasne dominujúcej v americkej spoločnosti ako „celebrita“ kultúrnej scény. To z neho urobilo na jednej strane výstredného excentrika a intelektuálneho chytráka, na strane druhej takéto inscenovanie svojich umeleckých zámerov ho nominovalo i do polohy tajuplného človeka, ktorý tento svoj imidž potvrdzoval nespočetnými viaczmyselnými výrokmi o sebe, svojom umení i živote. „Ak chcete o mne všetko vedieť, pozrite sa na povrchovú plochu mojich obrazov, filmov a moju osobu: to som ja, pod nimi sa už nič neskrýva“, kamufloval Andy Warhol, ktorý technikou sieťotlače vytvoril množstvo tematických diel vizuálne na prvý pohľad jasných a zrozumiteľných, no s pozadím prepracovanej logickej štruktúry svojho motívu. Pri analýze väčšiny jeho odvážnej metaforiky zistíme, že vizuálny obsah diel je síce preplnený skrytými implikáciami, ale na druhej strane nesie v sebe aj bariéru, ktorá tieto druhotné významy anuluje, čím dáva percipientovi najavo, že to „tak nemyslel“.

ďalej

Mgr. Martin CUBJAK, kurátor MMUAW v Medzilaborciach, 14. 1. 2008

Artist  Andy Warhol

Title  Cowboys and Indians; Kachina Dolls

Medium  Screenprint on Lenox Museum Board.

Year  1986 Size  36" x 36"

Edition Edition of 250, 50 AP, 15 PP, 15 HC, 10 numbered in Roman numerals, signed and numbered in pencil lower left. There are 36 TP signed and numbered in pencil, containing the following four addirional prints: War Bonnet Indian, Buffalo Nickel, Action Picture, and Sitting Bull. The TP of Kachina Dolls are signed and numbered in pencil lower right.
Printer: Rupert Jasen Smith, New York
Publisher: Gaultney, Klineman Art, Inc., New York

PRICE: 36.000,-USD

Artist Andy Warhol

Title Marilyn Monroe

Medium Screenprint on white paper.

Year 1967

Size 36" x 36"

Edition Edition of 250, signed in pencil and numbered with rubber stamp on verso; some signed in ball-point pen;some only initialled on verso; some dated. There are 26 AP, signed and lettered A-Z on verso.

Misc. Portfolio of 10 screenprints.
Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art Displays,New York
Publisher: Factory Additions, New York

PRICE: 2.320.000,-USD

Artist Andy Warhol

Title Ladies and Gentlemen

Medium  Screenprint on Arches paper.

Year  1975

Size  43.5" x 28.5", image approx. 33.5" x 26.5"

Edition Edition of 125, 25 AP, 1 PP,signed, numbered and dated '75 in pencil on verso.

Misc. Portfolio of ten screenprints.
Printer: Alexander Heinrici, New York
Publisher: Luciano Anselmino, Milan, Italy

PRICE: 100.000,-USD

Artist  Andy Warhol

Title  Campbell's Soup II

Medium  Screenprint on white paper.

Year  1969 Size  35" x 23"

Edition Edition of 250, signed in ball-point pen and numbered withrubber stamp on verso. Ther are 26 AP, signed and lettered on verso.

Misc. Portfolio of 10 screenprints.
Printer: Salvatore Silkscreen Co., Inc., New York
Publisher: Factory Addition, New York

PRICE ( portfolio ) : 460.000,-USD

Artist  Andy Warhol

Title  Kimiko

Medium  Screenprint on Stonehenge paper.

Year  1981

Size  36" x 36"

Edition  Edition of 250, 50 AP, signed and numbered in pencil on verso.

Misc. Published to raise funds for a special Visual Arts Program sponsoring visiting artists and exhibitions at Colorado State University.
Printer: Licht Editions, Ltd., Denver
Publisher: Colorado State University, Department of Art, Fort Collins

Price: 25. 000,- $

Artist  Andy Warhol

Title  Cowboys and Indians; Northwest Coast Mask

Medium  Screenprint on Lenox Museum Board.

Year  1986 Size  36" x 36"

Edition Edition of 250, 50 AP, 15 PP, 15 HC, 10 numbered in Roman numerals, signed and numbered in pencil lower right. There are 36 TP signed and numbered in pencil, containing the following four addirional prints: War Bonnet Indian, Buffalo Nickel, Action Picture, and Sitting Bull. The TP of Kachina Dolls are signed and numbered in pencil lower right.

Printer: Rupert Jasen Smith, New York
Publisher: Gaultney, Klineman Art, Inc., New York

Dialógy o umení a muzeoedukológii

V kontexte s múzeoedukologickou problematikou v múzeách a galériách Spoločnosť Andy Warhola a Spoločnosť pre nekonvečné umenia v Medzilaborciach formou dialógov chce prispieť k spropagovaniu tejto činnosti, ale aj publikovať názory odborníkov v umeleckej edukácii v múzeách a galériách, teda muzeoedukológov.

Rubriku vedie Mgr. Martin CUBJAK (MC), výtvarný teoretik, kurátor a muzeoedukológ MMUAW v Medzilaborciach. Dnešný rozhovor urobil s jedným z autorov koncepcie muzeoedukológie Dr. Michalom  BYCKOM, PhD.(MB), hlavným kurátorom  a muzeoedukológom MMUAW  v Medzilaborciach.

MC: Ako vnímate odborný stav dnešnej muzeoedukológie, alebo umeleckej výchovy vôbec?

MB: Žijeme v pragmatickej formácii, ktorá rieši všetko možné, iba  výchova a vzdelanie je na chvoste. Politici chcú byť úspešní a riešia jeden pred druhých makroekonomické záležitosti, ale nevidia, že sa im z globálu vytrácajú elementárne štruktúry, systém duchovná, ktorého absencia je zhubným elementom normálnej spoločnosti. Umenie, kultúra, umelecká výchova, vzdelávanie je základnou črtou človečenstva. Toho skutočného.

MC: Čo chýba dnešnej umeleckej edukácii?

MB: Systém, ktorý by vypracovali pedagógovia, psychológovia a nie umelci s pedagogickým minimom „nostrifikovaní“ na pedagógov.

MC: Podľa vás to tak nie je?

MB: Nie je, ani nebolo. My stále v muzeoedukologických, alebo umeleckých edukáciách chceme vidieť, myslím ako výsledok, umelca. To je zásadná chyba. Tu je potrebne diferencovať, kto sa ma venovať skutočnej umeleckej príprave (v prípade budúcich umelcov), a koho máme umeleckou edukáciou pripravovať ako budúceho erudovaného percipienta, alebo umeleckého edukátora. Však umelcov máme na rozdávanie, ale  percipientov ako šafranu. Pomaly mi to na vernisážach  pripomína ako pomaturitné stretnutie umelcov, proste vidíte tam iba umelcov a „ umelcov“ a obyčajný percipient okolo toho prejde, ako okolo sklenárstva.

MC: Čo by ste navrhovali?

MB: Už roky navrhujem zmenu koncepcie prípravy pedagógov  umelecko-výchovných predmetov. Hlavne katedry výtvarnej výchovy, podľa mňa, nespĺňajú elementárnu potrebu výchovy a vzdelania takéhoto absolventa. Oni tam tiých študentov trochu naúča základom výtvarných disciplín, ale v praxi, keď sa dostanú do situácie umelecké dielo – muzeoedukológ – percipient sú bezbranní, nepoznajú podstatu estetickej percepcie, psychológie percepcie, elementárne pedagogické záležitosti umeleckej percepcie, teórie umenia, aktuálny jeho umenovedno-filozofický stav atď. Zmena v systéme prípravy je nevyhnutná aj z prirodzeného hľadiska. Po prvé tie katedry nemajú na to, aby konkurovali umeleckým akadémiám, po druhé praktické predmety, ktoré časovo utápajú potrebné pedagogicko-psychologické a výtvarno-teoretické predmety, sú v bežnej praxi pedagóga i muzeoedukológa takmer nepotrebné. Chýba erudovaná teoretická časť a hlavne prax  v „teréne“. Práca so živým „materiálom“. Neformálna práca. Nie „dištančná forma“ kognitívnosti a výskumu cez internet a pod. Tiež sa neberie do úvahy, že výtvarná výchova v skutočnej podobe funguje hlavne  v predškolskom a mladšom školskom veku, kde detský výtvarný prejav je spontánna komunikácia, kde sa dá urobiť v edukačnom procese veľa, ale príprava pre tento vek učiteľov v danej problematike je dosť slabá. Nezmyselná sa mi už vôbec zdá príprava učiteľov výtvarnej výchovy pre stredné školy. Tam by mala fungovať estetická výchova v plnom rozsahu tak, aby sa v kontinuite s výtvarnou výchovou v predškolskom veku, následne s výtvarnou výchovou (edukáciou) na I. a II. stupni ZŠ transponovala do motivačnej edukačnej výchovy, ktorá by garantovala, že sa dožijeme skutočných percipientov umenia a nie subjektov, ktoré dokážu memorovať dejepis umenia, ale záujem o neho nemajú žiadny. V tom je zlý aj celý systém umeleckej prípravy na ZUŠ.

MC: Zdá sa, že to chce čosi zmeniť od základu?

MB: Ak chceme, aby sme neboli „jalovými“ odborníkmi a nebrali peniaze od štátu za „stráženie“ umeleckých diel a artefaktov v múzeách a galériách, ale aj za čas „premárnený“ pseudoedukáciou na školách, musíme sa obrátiť  tvárou k realite a neklamať seba samých a následne aj nám zverených žiakov a študentov, ale hlavne percipientov.

MC: Vidíte chyby prístupu k problematike ešte aj v inom?

MB: Áno, akademická príprava, pôda sa uzatvorila sama do seba a „terén“ zarástol duchovnou burinou. Zrkadlom toho je aj valcovanie pseudokultúrou, brakom a primitivizmom skutočne duchovné i umelecké hodnoty, ktoré v sumáre dávajú podobu aj morálke, etike...

MC: Čo náboženstvo?

MB: Zlyháva. Stalo sa pragmatickou inštitúciou, kde sa viac dbá o formu, ako o obsah. Pravda nemôžem všetko zovšeobecňovať, ale ani to nemusím dokazovať a rozvádzať. Aj súčasná náboženská výchova si žiada novú koncepciu. Veriaci sú už v inej intelektuálnej rovine, ako v stredoveku. Všetko, čo sa týka výchovy, morálky, duchovna, etiky, estetiky, umenia,... je dnes už zastaralé a malo funkčné. Chce to nový obraz, novú tvar, smer, koncepciu... Však cieľ poznáme odjakživa, no stratégie a cesty sa majú stále hľadať. S krokom doby a života. A čím viac a ďalej od vplyvu politiky. Akejkoľvek!

14.5.2007

Ceny diel Andyho Warhola

za posledný rok vzrástli o 50 – 200%

Andy Warhol, Lamentation #388 (Martha Graham), hand-signed screenprint, image size: 36 x 36 inches, gallery pricing: $24,850

Andy Warhol, Madonna & Self-Portrait with Skeleton's Arm (After Munch), 1984, unique screenprint, image size: 32 x 40 inches, gallery pricing: $98,500

O čom  je Andy Warhol, alebo vieme kto je Warhol?

Tohto roku (22. 2. 1987) uplynulo 20 rokov od úmrtia Andyho Warhola a na budúci rok (nar. 6. 8. 1928 v Pittsburghu) by sa tento svetoznámy umelec rusínskeho pôvodu dožil 80 rokov. V súvislosti s tým sme položili niekoľko otázok zakladateľovi Múzea moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach a jeho hlavnému kurátorovi Dr. Michalovi Byckovi, PhD.

      –  Ako vnímate Andyho Warhola dnes?

MB: – Rovnako ako pred rokmi, no možno  viac s rešpektom i s obavami.

– Ujasnili sa mnohoročné protirečivé názory na dielo Warhola a na neho ako umelca?

MB: – Nie je dôležitý „jednonázor“ na umenie, či na umelca. To pripomína diktát.

– Ale predsa jedni ho berú ako geniálneho umelca, ale tí druhí ako pseudoumelca. Čo vy na to?

MB: – Tí druhí ma nezaujímajú.

– Bol Andy Warhol génius?

MB: – V žiadnej odbornej psychologickej štúdii som sa jednoznačne nedočítal o „vzorci“ génia. Bol génius Lenin, alebo Hitler? Leonardo, alebo Picasso? Výnimoční ľudia sú, boli a budú a slovíčko “génius“ je iba slovíčko. Skutky a výsledky, ktoré človek, výnimočný človek po sebe zanechal, to je dôležité. Definovanie človeka, ktorý bol výnimočný  jedným slovkom považujem za omyl. Veď dnes už je každý druhý „TOP“  a „osobnosť“. Taká je doba, doba lacnosti a iba čas zadefinuje u jedných, kto bol geniálny zjav, ale u druhých možno opak.

– Čím bol výnimočný Warhol?

MB: – Tým, ktorému mnohí nerozumieme, filozofiou „povrchnosti“, adaptáciou umenia pre rôzne stupne spoločenského rebríčka a silou robiť „gýč“ ako umenie. A to tak, že aj keď nás to irituje, nevieme argumentovať a žiadna teória umenia nezadefinuje dielo Warhola, že je gýčom, ale rôzne akademické teórie a kritiky tak trochu takticky a opatrne ho posúvajú do „lacnosti“, „povrchu“ atď. Ale to si nevšímajte, to je ľudský omyl, závisť, neznalosť, neprajnosť...

– Myslíte si, že Andy Warhol  bude aj o sto rokov pre svet umenia tým, čo je dnes?

MB: – Nie, nebude. Bude viac.

– Ste kurátorom jeho múzea v Medzilaborciach ...

MB: – Áno, žiaľbohu!

– Myslím si, že to je dobre, že ste tam, kde je miesto Andy Warhola na Slovensku?

MB: – Ste si istý, že tu je jeho práve miesto?

– Pochybujete o tom?

MB: – Len nie som si stopercentne istý, či je to pravda.

– Prečo?

MB: – Bývalá hovorkyňa Moravskej galérii v Brne povedala, že Warhol by mal byť vo veľkej galérii a vo veľkom meste. Budem ju parafrázovať a zmením niečo. Warhol by mal byť tam, kde sa o neho „starajú“ odborníci a ľudia, ktorí dielo i život Warhola poznajú, vedia ako umelecky i edukačne zužitkovať jeho odkaz a pod.

– Vaše múzeum  nie je to práve miesto?

MB: – Aj áno, aj nie. Áno preto, že tu vzniklo a je na skok od rodiska rodičov umelca – Mikovej. Nie preto, že nemá postačujúci odborný i manažérsky potenciál a pod.

– Vy sa nepovažujete za odborníka na dielo a život Warhola?

MB: – Považujem sa za človeka, ktorý sa usiluje poznať dielo i život Andy Warhola odborne i emocionálne. Nie, za odborníka na dielo a život Warhola sa nepovažujem a nepovažujem na Slovensku nikoho, kto by ním hoc iba z časti bol.

– Aký mate názor na ľudí, ktorí v médiách tak vystupujú a tvária sa ako odborníci?

MB: – Rovnaký ako na členov „smotánky“ v televízii a pod. Nominujú sa tam sami a stádo to papa.

– Ale predsa, koho si v súvislosti s dielom a životom  Warhola vážite?

MB: – Davida Bourdona, Billyho Nameho, Johna Warhola...

– Myslite, že na Slovensku fakt niet odborníka na Warhola?

MB: – Nemyslím si. Viem.

– V médiách  bol ako životopisec Andy Warhola prezentovaný profesor Stadtrucker. Je odborník?

MB: – Nezmysel. Stadtrucker nikdy nebol, nie je, ani už nebude odborník a vôbec už nie životopisec Warhola. To je somarina. Neviem kto to strelil do médií.  Stadtrucker pokiaľ viem, je odborník na niečo úplné iné, čo ja posúdiť na 100% neviem.

– Akosi nechápem súvislosti, o ktorých tu hovoríme, pretože fungujete ako múzeum viac ako 15 rokov, ktosi ho vedie...

MB: – Myslíte ako na tom obraze „Slepec vedie dav“?

– Nie nemyslel som na to, skôr som chcel poukázať, že múzeum je predsa len inštitúcia a tu ktosi musí riadiť. A keď riadi, mal by tomu aj rozumieť.

MB: – Áno mal.

– A ako to je u vás?

MB: – Ako u nás, na Slovensku.

– Vedie vaše múzeum ten, kto tomu rozumie?

MB: – Opýtajte sa ho, čo si on o tom myslí.

– A čo si myslíte vy?

MB: – Nič, zvykol som si na to.

– Na čo?

MB: – Že nemusí byť vždy pravdou, že kadidlo patrí farárovi a trúba trubačovi.

– Myslíte, že tak to je vo vašom múzeu?

MB: – Tu je všelijako.

– Ste spokojný s tým ako to tam je?

MB: – Nie.

– Prečo?

MB: – Spokojnosť  v takejto práci znamená koniec.

– Čoho koniec?

MB: – Toho, čo riadite. Aj keby to bol autobus.

– Ako by ste hodnotili vaše vedenie v múzeu?

MB: – „Nedotkneš sa neba prstom!“

– Čo to znamená prakticky?

MB: – Psy štekajú, ale karavána ide ďalej!

– Cítim z vašich odpovedí nespokojnosť...

MB: – Veľmi dobrý postreh!

– Mohli by ste tú nespokojnosť definovať?

MB: – Pozrite sa, hovorí sa, že blázon tvrdí, že je zdravý, že vraj šťastní sú iba blázni... Nespokojnosť znamená pohyb. Večný pohyb. Až raz nastane čas „spokojnosti“, nebude nič.

– Čo by ste zmenili v systéme riadenia múzea?

MB: – Systém.

– Je tak zlý?

      MB: – Nie, je horší.

– Nerozumiem.

MB: – Viem, systém by mal byť obsah a forma, alebo odraz dopytu, potreby, poslania... dobrý systém. Zlý je opak.

– Váš systém je opak?

MB: – Náš systém je dobrý systém, ale  v inej dobe. Teraz je doba boja o prežitie, ktorý ponúka percipientovi všetko. Od braku, nekultúrnosti až po skutočné umenie a kultúru. No a tak záleží od svedomia a intelektu toho, kto riadi, čo ponúkne a kam riadený subjekt nasmeruje.

– Vaše múzeum ide ktorým smerom?

MB: – Našťastie žiadnym. Stoji a dúfam, že sa nepohne pokiaľ nebude mať koncepčný systém „pohnutia“. Radšej mlčať, ako tárať nezmysly, radšej stať, ako sa dať viesť

„slepcom“.

– Akosi vám malo rozumiem.

MB: – To je v poriadku. Aj rozumieť a porozumieť chce svoj systém. Tak radšej stojte a nechoďte nikam.

– Ste skeptický?

MB: – Nie optimistický realista.

– Môžete to bližšie vysvetliť?

      MB: – Žijem s vlkmi, ale nevyjem s nimi. Žijem ako „zoológ“.

– Ste politicky angažovaný?

MB: – Nie. Načo?

– Ale mate svoj politický názor?

MB: – Nie, nie som politik. Ja mam iba svoj názor, ale nie politicky.

– Aj keď ide o politiku?

MB: – Warhol povedal, že je potrebne byť všade prítomný, ale zostať v pozadí.

– Ale vy nie ste v pozadí...

MB: – No netlačím sa dopredu.

– Prečo?

MB: – V prvej línii padá najviac hláv.

– Ešte jedná otázka. Odniesli ste si niečo z Warhola aj do svojho života?

MB: – Nie len z Warhola.

– Čo z Warhola?

MB: – Jeho smutnú skúsenosť, že čím  ste viac v pozornosti iných, alebo v médiách, tým ste o to viac sám. Ja nechcem byť sám a preto si ráz za čas robím audit svojho spoločenského života.

– Sklamalo vás veľa ľudí?

MB: – Ani nie. Vedel som vopred čo páchajú, ale nechal som ich v tom. Tak to je stále.  Judášsky syndróm zostane naveky.

– Myslíte, že to tak bolo aj s Warholom?

MB: – Pozrite sa, ja som „myš“ a Andy bol „slon“. Nedá sa to porovnať. Je tu veľký rozdiel v parametroch všetkého a všade. Andy bol výnimočne výnimočný človek v dobrom slova zmysle. Vieme o ňom aj nevieme, poznáme ho aj nepoznáme, a tak to bude aj naďalej. No iný Andy Warhol už nebude.

Za rozhovor poďakoval Mgr. Art  Daniel BROGYÁNYI,

11. 3. 2007

Ivan Gašparovič prvým prezidentom na vernisáži

výstavy diel Andy Warhola

Na snímke M. Siríka: (zľava) manželka prezidenta SR Sylvia, prezident SR Ivan Gašparovič a riaditeľka Múzea moderného umenia Andy Warhola Valika Maďarová a iní pri prehliadke diel Andy Warhoila na vernisáži výstavy v Dabline.

Prezident Ivan Gašparovič (v pozadí najznámejší portrét Andy Warhola) na slávnostnom otvorení výstavy diel tohto umelca svetového mena a rusínskeho pôvodu v hlavnom meste Írska Dabline 27. marca 2007. Foto: Miroslav Sirik

27. marca 2007  v írskom múzeu Dublin Castle v Dubline prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič  otvoril prezentačnú výstavu diel Andyho Warhola, ktorú  v kurátorskej koncepcii Dr. Michala Bycka, PhD. a Mgr. Martina Cubjaka  pripravilo Múzeum moderného umenia Andyho Warhola a Spoločnosť Andyho Warhola  v Medzilaborciach v spolupráci s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Írsku.  Prezident Ivan Gašparovič, podľa nám dostupných zdrojov,  je  prvým prezidentom suverénneho štátu  mimo USA, ktorý sa osobne zúčastnil na vernisáži diel tejto významnej umeleckej osobnosti druhej polovice 20. storočia. Je to o to viac významnejšie, že korene  nekorunovaného  kráľa  pop–artu Andyho Warhola sú na Slovensku, v rusínskej obci Miková, odkiaľ jeho rodičia–Rusíni odišli za prácou do USA. Výstava nesie názov „ANDY WARHOL – HIS  SLOVAK ROOTS“  

Výstava  potrvá do 27. apríla 2007 a od  1. mája 2007 bude reinštalovaná v Cork Public Museum v meste Cork.

Iveta RUSINKOVÁ, kustódka MMUAW v Medzilaborciach, 30. 3. 2007

REMBRANDT VAN RIJN „Autoportrét“ 19,5 x 15 cm, suchá ihla datované 1639         „ ... oči ti domaľujem až spoznám tvoju dušu!“ А. Modigliani

Profesor Bartko v jednej zo svojich monografií o klinickej psychológii napísal: Rozdiel medzi psychotikom, neurotikom a umelcom je v tom, že psychotik vie, že dva plus dva sú štyri, ale nevadí mu to. Neurotik vie, že dva plus dva sú štyri a vadí mu to. Umelec tiež vie, že dva plus dva sú štyri, ale vadí mu aj, že tri plus jeden sú štyri“. Lakonicky povedaný problém o psychickej štruktúre osobnosti, ale zrejme niečo v tých slovách (v našom prípade o umelcoch) je pravdou. Podľa Hauserovej filozofie a teórie umenia skutočný umelec má iba dve možností. Buď umenie ovládne on, alebo umenie ovládne jeho. Žiaľ, v tom druhom prípade je to pre umelca nevýhoda, no na druhej strane väčšina toho, čo tvorí v ontogenéze umenia hlavné piliere, vytvorili umeleci, ktorí sa stali „obeťou“ umenia (od Michalangela cez Goyu, van Gogha až po Warhola). Skutočné umenie sa nedá „inaugurovať“ dobovou výtvarnou teóriou, ktorá takmer vždy je pod vplyvom dobovej moci, nedá sa „nominovať“ na základe rôznych vyznamenaní a cien, titulov či vedeckých hodností. Jediným kritériom umenia je čas. Ten vyselektuje Aj nedávno kýmsi velebené a pozdvihne nedávno kýmsi ponížené kreatívne úsilie umelca. A práve skutočnosť skutočného poznania umenia (treba podotknúť, že skutočný umelec nikdy nebol spokojný so svojim dielom – slová prof. Bartka, Hausera ...), sa stala nočnou mórou aj mnohých umelcov. Aby sa čím ďalej dostali pod povrch „tela“ umenia k jeho „duši“, často ako medickí patológovia a klinickí psychológovia skúmali prostredníctvom „anamnézy“ výtvarno–výrazových prostriedkov „dušu“ seba samých, na svojich autoportrétoch alebo na portrétoch iných ľudí.

Táto výstava Portrét ako zrkadlo duše nemá za cieľ hodnotiť alebo predkladať percipientovi „výslň“ tohto úsilia v dejinách umenia. Nadľahčene, ale koncepčne predkladáme percipientovi možnosť porovnania prístupu (nielen v technike) niektorých umelcov z obdobia „old masters“ až po realistické a postmoderné tendencie. Zámerne je koncipovaný aj výber umelcov a diel. Rembrandt – Warhol, Cohen – Brogyányi, Hapák, Čabala – Obermanová, Bycko. percipient má možnosť sledovať, čo podstatné odhaľovali umelci „pod povrchom“ svojich autoportrétov a portrétov iných osôb. Rembrandt – dráma až tragédia, opustenosť, chladná rezignácia..., Warhol – plachosť, únik, póza–retuš, Cohen – symbol tvorenia osobnosti na princípe vplyvov iných osobností a pod., Brogyányi – povaha, ambície, väznosť spoločenského postavenia, profesnosť, Hapák – status quo skôr povrch ako „duša“, Čabala – neúprosné úsilie o hľadanie „duše“, často úspešne i naopak, Obermanová – štylizácia „zavádzanie“ percipienta do ňou identifikovaného „vnútra“ zobrazeného, Bycko – úsilie o hľadanie hravosti, vážnosti, vzťahu portrétovaného s jeho spoločenským i odborným postavením. Tak trochu v rovine Brogyányiho zámeru výpovede i výrazu. Hypoteticky, experimentálne..., činne.

Mgr. Martin CUBJAK,

kurátor výstavy

Výstava potrvá do 9. 12. 2006.