|
home
TÁTO
RUBRIKA SA REALIZUJE V SPOLUPRÁCI S EXPERIMENTÁLNYM CENTROM
MUZEOEDUKOLÓGIE SPOLOČNOSTI ANDY WARHOLA V MEDZILABORCIACH
http://www.andywarhol.sk,
bycko@centrum.sk
Zomrel John Warhola, brat Andyho
Warholova aukčná
olympiáda
Fiktívny svet
Ultra Violet a realita
Billyho Namea
Vízia,
alebo ako to „nezabaliť“
Portrét Michaela Jacksona predaný za utajovanú sumu
Hyenizmus v podobe homo sapiens
A. Warhol
v kontexte finančnej recesie a jeho „totém“ v jej tieni na
umeleckom trhu
International workshop
NOVÉ DIELA BUDÚ
VYSTAVENÉ ZAČIATKOM FEBRUÁRA 2009
Kto sú
slávni rodáci
Vizuálna transgresia
emotívnej väzby v kreatívnom pochode
Dve unikátne diela Andyho Warhola
Warhol a
slovenské umenie v slávnej galérii Uffizi
Zateká, preto obrazy musia ísť do
bezpečia
Príjemné
informácie
Návšteva predsedníčky Ústavného
súdu SR Ivetty Macejkovej v MMUAW v Medzilaborciach 9.
12. 2008
Práce medzilaboreckých študentov na pôde ministerstva
obrany
Tretia intervencia M. Murina do diel A.
Warhola
Dávame do pozornosti
Konceptuálne umenie
15 minút
slávy Warhola
sa odkladá
NIE
KAŽDÝ DOBRÝ KŠEFT JE KULTÚRNY ÚSPECH!
Stanovisko vedenia a zamestnancov MMUAW v
Medzilaborciach k umiestneniu značky Zákaz vjazdu ...
„ODDYCHOVÁ ZÓNA“...
"PRIMATORDEMKOART IN MEDZILABORCE"
20
najpredávanejších umelcov
Mário Radačovský:
Warhol
Andy
Warhol + Dano Brogyányi
Vždy je lepšie mať biele sny na
farebnom plátne, ako farebné sny na čiernom
V Číne na výstavu diel Andyho Warhola prúdia desaťtisíce
návštevníkov
Spisovateľ Michal Šmajda – v personálnej encyklopédii WHO IS WHO
Šesť Warholových obrazov sa vydražilo za 31.199.000 USD
ZOMREL „KRSTNÝ OTEC“
POP-ARTU
ROBERT RAUSCHENBERG
(1925 – 2008)
Obchod s menom Andyho Warhola
ZUŠ v Medzilaborciach by mala niesť meno Andyho Warhola
Je Andy Warhol popom „namydlená
bublina“, alebo jeho dielo je revolučným prevratom vo vizuálnom umení?
Zostane Andy
Warhol v Medzilaborciach?
Škodlivé aktivity primátora Medzilaboriec
INFOART AW MMUAW TODAY
Stanovisko Spoločnosti Andyho
Warhola v Medzilaborciach
Medzi odborníkmi
z celého sveta
Megalomanský blud
patologickej vízie
Andy
Warhol – umenie ako biznis, biznis ako umenie
Andy Warhol –
najaktuálnejšie decembrové umelecké podujatie v Ríme
Andy Warhol –
„Človek odnikadiaľ“
WARHOL a BROGYÁNYI – V RÍME
MAPOVANIE UMENIA
Program
návštevy Johna Warholu v Medzilaborciach
Dialógy o umení
a muzeoedukológii
Majú Medzilaborce ešte šancu byť „Warhol City“, alebo zostanú
„Zvonodrozdovo“?
Nonkomformný Ščigoľ a neposedný „dedko“ Giľbo
Da
Vinciho „Zvestovanie“ v kóde Andyho Warhola
„ZELENÚ SMRŤ“
(GREEN CAR CRASH) predali za dve miliardy slovenských korún
Dialógy o umení a
muzeoedukológii
Ceny diel Andyho Warhola za posledný
rok vzrástli o 50 – 200%
O čom je Andy
Warhol, alebo vieme kto je Warhol?
Ivan
Gašparovič prvým prezidentom na vernisáži výstavy diel Andy Warhola
ANDY WARHOL
–
ŽIVOT A TVORBA
ANDY WARHOL – ŽIVOT A SMRŤ
Portrét ako zrkadlo
duše
Andy Warhol
15 ROKOV SLÁVY
Warholovce
NIE JE WARHOL AKO WARHOL, ALEBO WARHOL OČAMI SVOJHO SYNOVCA
FOTOALBUM KRSTU KNIHY
JAMESA WARHOLU 22.06.2006
V Srbsku vedia viac, ako my kto je Warhol
AJ GÉNIUS, AJ BLÁZON POTREBUJE ŠŤASTIE
GALÉRIA NIEKTORÝCH UMELECKÝCH DIEL SVETOZNÁMEHO RUSÍNA ANDYHO
WARHOLA
Zomrel John Warhola,
brat Andyho
24. december 2010
v americkom Pittsburghu zomrel Rusín – John Warhola
, brat, ktorému povedali: „Tvojou úlohou je postarať sa o Andyho“.
(poz. red.: Warhola).
Predtým, než Andrij Warhola zomrel v dôsledku požitia
kontaminovanej vody na stavbe, kde pracoval, zavolal svojho syna
Johna (narodil sa 31. mája 1925) do izby, aby sa
s ním porozprával o budúcnosti rodiny.
Keďže Johnov ďalší brat Paul bojoval na fronte 2. svetovej
vojny, John Warhola, ktorý mal vtedy len 17, sa musel postarať
o mladšieho brata Andyho a matku. Okrem toho teraz dostal aj
ďalšiu špeciálnu úlohu. Jeho otcovi sa podarilo našetriť
dostatok prostriedkov na prvé dva roky vysokej školy pre svojho
najmladšieho syna. Zvyšok však ostal na Johnovi.
Donald, syn pána Warhola, vraví: „Môj starý otec povedal môjmu
otcovi: Tvojou úlohou je postarať sa o Andyho a o to, aby
študoval, lebo jedného dňa bude z neho úspešný človek“.
Robil a staral sa o matku a mladšieho brata. Poslal Andyho na
Technickú univerzitu v Carnegie a potom do New York City, kde si
skrátil priezvisko a stal sa z neho Andy Warhol.
Umelcom sa človek musí narodiť, ale niekedy je potrebný starší
brat, ktorý sa postará, aby umelec nezomrel od biedy a hladu.
John Warhola z Freedomu v Beaver County zomrel v alleghenskej
nemocnici na zápal pľúc na Štedrý večer vo veku 85 rokov.
Andyho Warhola často popisovali ako chladného a namysleného
človeka, ktorý sa snažil čo najviac vzdialiť od svojich
robotníckych pittsburghských koreňov. To bol však mýtus, tvrdí
Donald Warhola, a vie to preto, lebo bol každú nedeľu svedkom
rozhovorov medzi Johnom a Andym. Ikona pop-artu sa zaujímala
o rodinné novinky a tiež o dianie v Pittsburghu.
„Andy Warhol je len jeden. Viem, že môj otec by si nechcel
prisvojiť Andyho úspechy, poskytol mu však nenahraditeľnú pomoc,
aby sa mohol stať tým, čím chcel. Robil to z úprimnej lásky,"
povedal Donald Warhola.
Andy Warhol zomrel v roku 1987 a jeho želaním bolo, aby brat
John bol v rade nadácie, ktorá bude spravovať warholovské
dedičstvo. Pán Warhola sa stal jedným z troch členov komisie,
ktorá dohliadala na Nadáciu Andyho Warhola, a bol kľúčovou
osobnosťou pri založení Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach
na Slovensku a v Pittsburghu v USA.
„Prichádzame o svojho otca, svojho zakladateľa," povedal Michal
Bycko, kurátor Múzea moderného umenia Endi Warhola na Slovensku.
„Náhlym odchodom Johna Warholu naše múzeum stráca dušu."
Popri práci pre umeleckú nadáciu sa pán Warhola staral aj
o svoju manželku Margaret, ktorá bola postihnutá od roku 1995,
keď utrpela mozgovú príhodu. Zomrela v roku 2007.
Hoci sa ich ďalší brat, Paul Warhola, stal umelcom vo vyššom
veku a jeho vystavované diela sa tešili rozsiahlej pozornosti,
John Warhola sa viac venoval obom múzeám a svojim trom deťom.
„Jeho rodina bola jeho koníčkom," vraví Donald Warhola.
Okrem syna Donalda z Cranberry a brata Paula z West Homesteadu
pána Warholu prežili synovia Mark z Cranberry a Jeffrey z New
Wilmingtonu v Lawrence County.
Priatelia a známi sa mohli so zosnulým rozlúčiť 27. a 28.
decembra 2010 v Dome smútku Thomasa P. Kunsaka v North Side.
Pohrebný obrad sa konal 29. decembra 2010 v Kostole
katolíckej cirkvi byzantského obradu Ducha Svätého v North Side.
Telesné pozostatky zosnulého boli následne uložené na cintoríne
pri tomto kostole.
Dennis B. RODDY,
Post-Gazette, 31.12.2010
|
Warholova aukčná
olympiáda
„Biznis art je krok, ktorý nasleduje po umení“
Andy Warhol
Od 8. do 11.
novembra 2010
sa konali najdôležitejšie aukcie svetového umenia v troch
najsilnejších aukčných spoločnostiach – Christie´s, Sotheby´s
a Philips de Pury. Všetky aukcie sa realizovali v meste New
York a pre obchod s umením znamenali ikonický prevrat. Hviezdny
licitátor z aukčného domu Sotheby´s Tobias Meyer zdôraznil, že
tieto aukcie mali obrovský úspech a znamenajú novú podobu
umeleckého obchodu. Epicentrom tejto zmeny bol práve Rusín
Andy Warhol, kultová postava umenia 20. storočia, ktorý
nielenže naplnil očakávania týchto aukčných spoločností, ale
ďaleko ich aj prekročil. Andy Warhol jednoducho rehabilitoval,
posunul a vytvoril ďalší nový priestor na umeleckom trhu, ktorý
hlavne vďaka nemu zažíva prvú etapu svojej renesancie po období
svetovej hospodárskej krízy. Uvediem iba niekoľko
faktografických údajov :
– Počas týchto
4 dní sa v spomínaných aukčných spoločnostiach vydražilo 516
umeleckých diel umelcov tvoriacich v období prevažne druhej
polovice 20. storočia v celkovej sume 674.000.000,- USD .
– Z týchto 516
umeleckých diel sa dražilo 45
od Andyho Warhola – vydražili sa všetky a to v celkovej
hodnote 195.446.000,- USD,
čo je takmer jedna tretina z celkovej
sumy všetkých vydražených diel.
– Najdrahšie
predané dielo od Andyho Warhola bolo pod názvom „ Men in Her
Life“ a vydražilo sa za sumu – 63,3
milióna USD.
– K ďalším TOP
predaným Warholovým dielam počas týchto štyroch aukčných dní
patrili :
1. „Coca-Cola“
– vydražená za 35,4 milióna USD,
2. „Big
Campbell's Soup Can with Can Opener (Vegetable)“ – 23,8 mil.
USD,
3. „Campbell's
Soup Can (Tomato)“ – 9 mil. USD,
4. „The Last
Supper“ – 6,8 mil. USD.
Zároveň zdôrazňujem, že
viac ako polovica
zo spomínaných 45 vydražených diel Andyho Warhola
sa
predala za minimálne 100-percentu vyššiu cenu, akou bola cena
vyvolávacia.
V prípade diela „ Brillo Box“ sa dokonca vyvolávacia cena
600.000,- USD vyšplhala v priebehu pár minút na konečnú
neuveriteľnú sumu
3 milióny USD a grafika na papieri z roku 1962 pod názvom „Dance
Diagram“ sa vydražila za 1,5 milióna USD z vyvolávacej ceny
400.000,- USD.
Aj napriek
tomu, že svetová hospodárska kríza sa obchodu s umením dotkla
iba okrajovo, takto rekordná rehabilitácia trhu s umením
spôsobila doslova senzáciu a demonštrovala tým silnú platformu
investície do umenia. Najdôležitejším momentom týchto štyroch
silných aukčných dní je, že popri impresionistickom umení sa
definitívne atestoval pop-art ako „ikonická“ línia umenia 20.
storočia najmä v oblasti umeleckého obchodu, ale aj v oblasti
teórie umenia a výtvarnej kritiky, čím častejšie sa prejavujúcej
najmä v kvantite, ale aj v kvalite prezentácie pop-artových diel
v najlepších múzeách a galériách sveta. A jeho hnacím motorom je
ANDY WARHOL, ktorý posunul seba, ale aj ďalších pop-artistov (
Roy Lichtenstein, Keith Haring, Tom Wasselmann ... ) do tej
istej „ligy“, v akej sú už teraz napríklad H. Matisse či P.
Picasso. Verifikáciou tejto mojej úvahy je jasná demonštrácia
nižšie uvedených diel a ich predajných, vydražených cien!
A v tejto rovine úvah si dovolím ostať aspoň do najbližších
jarných aukcií v roku 2011 a počkať si, na ktorej TOP priečke sa
opäť umiestni Andy Warhol ako najlepšie
zarábajúci umelec po smrti. Ak máte pocit, že táto krátka
štúdia udalostí z posledných siedmych dní na umeleckom trhu je
príliš o biznise, tak opakujem výrok zo začiatku:
„Biznis art je krok, ktorý nasleduje
po umení“ – Andy Warhol.
celý článok vo formate Word
Martin CUBJAK,
kurátor a galérista, 19.11.2010 |
|
|
Predseda strany MOST-HÍD navštívil aj Warholovo múzeum
V rámci
svojich ciest po východe Slovenska predseda novej politickej
strany MOST-HÍD Béla Bugár v dňoch 9. a 10. októbra 2009
navštívil okresy Medzilaborce, Humenné a Snina. Prvý deň so
svojim sprievodom navštívil aj Múzeum moderného umenia Andy
Warhola v Medzilaborciach, kde si prezrel celú expozíciu múzea
a pohovoril si s pracovníkmi múzea. Bol prekvapený kvalitou
expozície, ktorá je niekedy na Slovensku nedoceňovaná. Na fotke
pán B. Bugár štvrtý sprava.
|
|
Vízia, alebo ako to „nezabaliť“
V roku 2011 by
sa malo Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach
dožiť 20 rokov svojej činnosti.
Áno, akéhosi fyzického života, ktorý by som rozdelil do
niekoľkých etáp jeho duchovnej, teda odbornej kvality
a kvantity. Múzeum nastúpilo svoju existenciu koncepciou, na
ktorej sa okrem nás podieľali aj grafik Michal Cihlář,
fotograf Rudo Prekop a vtedajší dnes už nebohý prezident
The Andy Warhol Foundation v New Yorku Fred Hughes
s viceprezidentom Johnom Warholom. Koncepcia bola jasná,
cieľavedomá, spĺňala požiadavky nových tendencií múzeí a galérií
vo svete. Múzeum dostalo meno, malú kolekciu diel Andyho Warhola,
množstvo artefaktov a dokumentov o pôvode, živote a diele
Andyho Warhola. Začali sa písať dejiny netypického múzea na
Slovensku (zdôrazňujem, že dodnes nie je u nás inštitúcia
nazvaná „múzeum“, ktorá by sa špecificky orientovala iba na
vizuálne umenie, muzeoedukológiu...), ktoré ako jediné na svete
dostalo právo použiť vo svojom názve meno Andy Warhol.
ďalej
Dr. Michal
BYCKO, PhD.,
predseda SAW
a kurátor MMUAW, 14.9.2009
|
Portrét
Michaela Jacksona predaný za utajovanú sumu
Newyorská
galéria Vered predala portrét Michaela Jacksona od Andyho
Warhola, ale zatiaľ nechce zverejniť predajnú cenu ani
kupujúceho.
Takmer pre
všetkých galeristov a teoretikov umenia znamená tento portrét
spojenie dvoch svetových gigantov – kráľa popu s kráľom
pop-artu, čo sa v budúcnosti určite tak skoro nezopakuje.
Andy
Warhol vytvoril sériu portrétov Michaela Jacksona v roku 1984 na
žiadosť magazínu Time, ktorý na svojej obálke zverejnil Jacksona
zachyteného Warholovými očami na vrchole kariér oboch umelcov.
Aukcia sa
skončila 18. augusta 2009 o 20.00h a prebiehala online, cez
telefón, ako aj priamo v galérií. Portrét Michaela Jacksona do
aukcie poskytol súkromný zberateľ, ktorého totožnosť tiež ostáva
zahalená.
Majiteľka
galérie Vered Janet Lehr nechcela po ukončení aukcie prezradiť
konečnú ponúknutú sumu, ale zdôraznila, že
výrazne presiahla vyvolávaciu sumu 800.000,- USD.
Od ukončenia
dražby ubehlo zatiaľ iba niekoľko hodín a jej výsledok ostáva
naďalej tajomný. Nech už je dôvod akýkoľvek, isté je, že táto
medializovaná aukcia bola ostro sledovaná nielen ľuďmi z oblasti
umenia a tí budú určite chcieť počuť konečnú zaplatenú sumu.
Bude vyššia ako 28 miliónov amerických dolárov, ktoré boli
zaplatené za portrét Marilyn Monroe v máji 2007 na aukcii v New
Yorku ? Môžeme to len predpokladať, pretože v čase hospodárskej
krízy nie je ojedinelé, že predávajúci drahých umeleckých diel
verejne nehovorí o predajných cenách a kupujúci ostávajú
v anonymite.
Martin Cubjak,
kurátor Múzea
moderného umenia Andyho Warhola, 26.08.2009
|
Hyenizmus
v podobe homo sapiens
Keď pomaly starnúci a z predošlej slávy žijúci Andy Warhol
sa zvíjal v bolestiach v žlčníkovom záchvate, obchodníci
a manažéri s umením nedočkavo čakali na verdikt lekárov
o závažnosti jeho ochorenia. A zrazu čudne, ale v každom prípade
pre ctiteľov jeho diela nečakane umelec zomiera pre
nedbanlivosť terciárneho personálu v terciárnej nemocnici na
banálnu operáciu žlčníka. Len čo sa správa o úmrtí Warhola
dostala na verejnosť a jeho telo ešte ani poriadne nevychladlo,
obchodníci s umením rozvírili neskutočnú biznismániu s jeho
pozostalosťou. Stolička, na ktorej sedel sa predala za 25.000,-
USD, celkový výnos z predaja sa pohyboval v desiatkach miliónov
USD a tento ošiaľ trvá nekonečne. Od smrti Andyho Warhola sa do
jeho rakvy „vliali“ stámilióny USD. Pochopiteľne, umelec i jeho
pozostalá rodina z toho nemali nič. Všetko bolo vopred
pripravené tak, aby umelcova pozostalosť slúžila umeleckej
edukácii chudobných a nezárobkových inštitúcií zaoberajúcich sa
vizuálnym umením v USA i v zahraničí. Ako to v skutočnosti beží,
nebudem komentovať.
Je už akosi okaté, že umelci svetových parametrov druhej
polovice 20. storočia nemajú to šťastie ako Pablo Picasso a iní,
ktorí si v pokoji a blahobyte dožili svoju slávu a odišli
z tohto sveta stareckou „sešlosťou“. Elvis Presley, Brian Jones,
K. Cobain, Andy Warhol... a posledný Michael Jackson odišli,
keď boli na vrchole slávy, alebo sa pomaly pre art biznis
stávali „jalovými“. Napriek tomu, že sa verejne vedelo
o fyzickej i duševnej nespôsobilosti M. Jacksona, chamtiví
biznismeni mu pripravili come back v podobe 50 megakoncertov,
aj keď okolo 50 kg vážiaci Jackson by sotva zvládol iba 5
z nich. Frustrovaný a v kuse prenasledovaný súdmi a obvineniami
sa Jackson udržiaval nad vodou tohto sveta za pomoci megadávok
anxiolitík a hypnotík, ktoré mu jeho lekári vedome zvyšovali do
neúnosnosti jeho organizmu. Proste Jackson v tej podobe už nebol
„zlatou baňou“, a tu prichádza šanca zomrieť v ten najsprávnejší
čas. Podobne ako Presley, Jones, Warhol, Lennon... Warhol sa už
niekoľko rokov drží na treťom mieste spomedzi najviac
zarábajúcich mŕtvych umelcov. Šliape na päty v rebríčku pred ním
Lennonovi a Presleymu. Kam zaradí artbiznisový ošiaľ Jacksona
je dnes ťažké povedať. No jedno je isté. Ani rodina ani nebohý
umelec už z toho nebudú mať veľa. Aj napriek hraným emocionálnym
vystúpeniam jeho rodiny a údajných detí na formálnej rozlúčke
s umelcom pred (podľa istých zdrojov) prázdnou rakvou (isté
zdroje uvádzajú, že telo umelca v tom čase bolo na patológii).
V šialenstve obchodu je smrť tým nehmotným subjektom, ktorý
vytvorí z umelca večného, ale iba v prípade, ak je „plodný“ aj
po nej. Inak padá do zabudnutia ako tisíce iných umelcov. Proste
mašinéria obchodu nemá rada jalové osobnosti biznis-artu. Iba
také, ktoré prinášajú neskutočný zisk za života a ešte viac po
ňom.
Trochu morbídne ma napadá myšlienka, čo by bolo
(nedajbože!), keby dnes zomrel Karel Gott? Myslím si, že by si
to veľmi zle „naplánoval“, a zlé by to bolo, keby si to
naplánoval aj na nasledujúcich desať rokov. Proste vo svete art
biznisu sú miesta s milióny zarábajúcimi mŕtvolami obsadené
najmenej na 10 rokov. „Zabehnúť“ rýchlejšie miliónovú „stovku“
zárobku tvrdo držia a zrejme nadlho a furt (povedal by B.
Polívka) od Presleyho po Jacksona tí, ktorí si smrť
„naplánovali“ veľmi premyslene. No domnievam sa, že to
„premyslenie“ bolo myslením iných nie ich samotných. V tom
vidím ten hyenizmus v podobe homo sapiens. Systém, kde ľudský
život má hodnotu produktu, ktorý vytvára, a akonáhle sa ten
produkt akosi vytráca a jeho tvorca je čím ďalej tým menej
produktívny, nastupuje „riešenie“ chladného biznis-artu a jeho
mašinérie. Ale čo tu hovorím o cene života umelca, keď cena
života baníka je okolo 30.000,- Eur, a stanovujú ju tí, ktorí aj
z jeho daní žijú! Mimochodom.
Dr. Michal
Bycko, PhD.,
teoretik
umenia a muzeoedukológ, 19. 08. 2009
P.S.:
Online
aukčný rezultát predaja portrétu Michaela Jacksona od Andyho
Warhola zahmlený taktickým utajovaním sumy diela vyšplhanej sa
na aukcii je jedným zo spôsobov ako „dráždiť“ a zhodnocovať
dielo umelca zobrazujúce umelca iného, ktorí spolu majú strašne
veľa. Jeden po smrti „zarába“ ďalej viac a viac, druhý, ním
zobrazený, „začal“ to isté. Osud kráľa pop-artu a popu spečatil
osud obchodu.
|
Andy Warhol
v kontexte finančnej recesie a jeho „totém“ v jej tieni na
umeleckom trhu
V druhom májovom týždni roku 2009 sa uskutočnili aukcie
súčasného umenia, organizované svetovou aukčnou sieňou
Sothebys v New Yorku a Londýne. Po marcovom veľtrhu
v Dubaji, aprílovom Tefaf v Maastrichte či nedávno skončenom
veľtrhu v Hong Kongu, pre umelecký trh v čase globálnej
hospodárskej krízy znamenali tieto dražby nielen návrat
klientely do aukčných domov, ale aj naplnenie predpokladov
expertov zaoberajúcich sa art biznisom o postupne prichádzajúcej
novej pozitívnej vlne entuziazmu investovať do kvalitného umenia
svetovo akceptovateľných mien v dejinách umenia a art biznisu.
Medzi stálice a opory súčasného umeleckého trhu patria
takí umelci, ako J. Johns, J. Koons, F. Bacon, J.M. Basquiat, P.
Picasso a Andy Warhol. Práve na posledných dražbách bol posledný
z nich menovaný mimoriadne úspešný, keď ceny jeho diel sa
dostávali aj niekoľko násobne vyššie nad sumu vyvolávajúcu,
pričom je potrebné zdôrazniť, že v takzvanom „Condition
report“, ktorý popisuje kondíciu diela, sa jednalo prevažne
o obrazy s miernym alebo stredným limitom poškodenia. Zároveň
chcem zdôrazniť, že niektoré z diel Andyho Warhola, predaných za
niekoľko stotisíc dolárov, majú veľkosť poštovej obálky či
formátu A4. Predpokladá sa, že ani v tomto roku Andy Warhol
nebude chýbať v TOP 10 najlepšie zarábajúcich umelcov po smrti
podľa rešpektovaného časopisu FORBES a po sérií jeho početných
retrospektívnych výstav prevažne v Európe ( Štokholm, Moskva,
Amsterdam, Londýn, Cleveland, Oslo, Praha... ) sa očakáva
zvýšený záujem o jeho diela ako súčasť depozitu múzeí a galérií,
či v kontexte súkromného vlastníctva.
Analyzujúc svetový trh s umením ( ale aj trh s umením na
regionálnej úrovni jednotlivých štátov ), sa napĺňajú slová
mnohých agentov či dealerov umenia ( Krieger, Procházka, Barker...
) o tom, že po skončení chaotického obdobia postmoderny už
vlastniť dielo svetového umelca sa stane doslova luxusnou
záležitosťou niekoľkých vyvolených, pretože ich dostupnosť bude
čím ďalej tým viac komplikovanejšia, respektíve bude dostupná za
vysoké cenové relácie.
Mgr. Martin
Cubjak, 20.5.2009
viac
|
NOVÉ
DIELA BUDÚ VYSTAVENÉ ZAČIATKOM FEBRUÁRA 2009
Ďalšie diela zo zbierok súkromných zberateľov
MMUAW v Medzilaborciach sprístupní verejnosti v prvej polovici
februára 2009. Mnohé unikátne práce Andyho Warhola, ktoré patria
k vrcholom umeleckého úsilia umelca a ešte vôbec neboli
sprístupnené verejnosti a tak ich percipient uvidí v Múzeu
moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach prvýkrát.
Časť
diel z expozície.
|
Kto sú slávni rodáci
"Ak mám byť úprimný, pre mňa osobne existujú
dvaja. Slávny Andy Warhol – kráľ pop-artu a Andrej Warhola – syn
chudobných Rusínov z malej dedinky Miková na východe Slovenska.
Prostý, obyčajný človek, podobný tisíckam iných Slovanov."
(Dr. Michal Bycko, Ph.D.)
Príbuzných má na Slovensku aj významná osobnosť zo sveta
výtvarného umenia. V obci Miková, odkiaľ pochádzajú rodičia
svetoznámeho kráľa pop-artu Andyho Warhola, žije jeho bratranec
56-ročný Ján Závadský. Otec Jána Závadského a matka Andyho
Warhola boli súrodenci. "Nikdy som sa so svojim slávnym
bratrancom nestretol, nikdy som ani nebol v Spojených štátoch,"
priznáva Ján Závadský. "Keď sme za socializmu počuli, že Andy
je v Amerike maliarom, mysleli sme, že je natierač. Ja sám som k
maľovaniu nikdy sklony nemal. Takže v rodine to asi nebude,"
dodáva s humorom. Ale časť pravdy na tom asi bude. Ďalšia
Warholova príbuzná, rodáčka z Prešova Drahomíra Varcholová,
vyštudovala v Prahe medicínu a v súčasnosti tu v tomto odbore
pracuje. V umení sa tak isto zvlášť neangažuje, a tak v tejto
sfére zatiaľ Andy Warhol z rozsiahleho rodinného kruhu zostáva
sám. (Kto sú slávni rodáci, 2004)
|
Viceprezident NAPS Mgr. Martin Cubjak
odprevádza Jeho Magnificenciu pána prof. Reného
Matloviča, rektora Prešovskej univerzity |
|
Dr. Michal Bycko, Ph.D.
zakladateľ Múzea moderného umenia
Andyho Warhola počas
rozhovoru s pánom Dr. Timom Vlkom,
šéfom Warhol Partners
Gallery. |
|
Mgr. Martin Cubjak, kurátor a konateľ
Warhol Partners Gallery, s .r. o. počas
svojej prednášky o postavení žien v umení.
|
24.02.2009 |
Vizuálna transgresia emotívnej väzby
v kreatívnom pochode
(K výstave
Dr. Daniely Kapráľovej „Zuzanka“ v MMUAW v Medzilaborciach.)
|
•
Autorka fotografii Daniela Kapraľová, nar. 12. 1. 1959
v Snine. V rokoch 1974 – 1978 študovala na fotografickom
oddelení Strednej umelecko-priemyselnej škole
v Košiciach, 1985 ukončila štúdium na UPJŠ v Prešove,
katedre výtvarnej výchovy. V rokoch 1988 – 2003
pracovala vo Vihorlatskom múzeu v Humennom, teraz
pracuje vo Vihorlatskej knižnici v Humennom. Okrem
fotografie sa zaoberá aj výtvarnou tvorbou. |
Skutočné umenie je tak slobodné, že nepotrebuje žiadne
zdĺhavé akademicko-filozofické „meditácie“, pretože tento fakt
ho viac otravuje ako mu pomáha. Normy, ktoré sa občas objavujú
a následne menia sú výsledkami istej moci alebo „lobingu“,
ktorá (ktorý) by si rád umenie obrátila (obrátil) na „obraz“
svojej dočasnej pospolitosti. Váhavé skutočnosti v ontogenéze
umenia, normy, šablóny, ideológia, moc dobovo doslova duchovne
ubili géniov rôznych dôb, ktoré na post velikánov musela
habilitovať nová doba. Dávno po fyzickom i duchovnom bytí (aj
keď to druhé je transgresivne
utvrdené v ich diele) dobou neuznaných umelcov. Preto narábať
s termínom „umenie“ je ako narábanie s termínom „pravda“. Je,
skutočné, skutočná, ale vždy v sekundárnom poradí za tým
(žiaľ!), za tou, ktorá je „podkutá“ mocou doby. A vôbec nie je
podstatné, či je to moc čierna, sivá, modrá, červená....
Tieto úvodné slová mojej úvahy ma napadli aj v súvislosti
s umeleckou tvorbou fotografky Daniely Kapráľovej, ktorá svoj
koncepčný výber z tvorby pod názvom „Zuzanka“ prezentuje v tomto
čase v MMUAW v Medzilaborciach. Nechcem „etablovať“ tvorbu
Kapráľovej do rovín „rezonovaných“ v úvode tohto textového
materiálu, chcem iba utvrdiť to, že umenie je fakt umením iba
vtedy, ak je odrazom pravdy. Keď neklame, nepózuje, netlačí sa
do „svetla“ slávy... Možno, že je niekomu nepríjemné, možno
niekoho rozplače, rozosmeje, nazlostí... Ale je to umenie,
pretože je, a ak by nebolo, slovami maliara Komárka: „Prešli by
sme okolo neho ako okolo sklenárstva“. Úmyselné „našívanie“
umeniu hodnoty estetických kategórií je tiež už nie súčasné
a nie všeobecne platné pre súčasné umenie. Keď Kapráľová
kreatívne dokumentuje istý fragment „filmu“ života, nehľadá
okamih zapáčenia sa, ale pravdu. Musí to byť veľmi náročné,
pretože fotografia ako umelecké dielo, fotoaparát ako
prostriedok - pomôcka sa niekedy správajú k autorovi z pozície
svojho technického diktátu a práve výber okamihu je gro
kreativity, keď fotograf dokáže „oklamať“ prístroj a „vypučiť“
z neho niekoľkosekundovú sekvenciu pravdy života. A tá nech už
je akákoľvek. Predsa aj my - percipienti, my - umelci sme
akíkoľvek. Neklonovaní, rôzni...
|
•
Podhľad na časť cyklu expozície výstavy prác Daniely
Kapraľovej pod názvom Lyon, 2009. |
Videný svet Dany Kapráľovej je svetom introvertnosti emócií,
čohosi, čo možno teší, ale aj bolí, a možno sa stáva jej
procesom vysporiadania sa. Kresťansky by som to nazval, že
Kapráľová si svojou umeleckou tvorbou vytvára vlastný rituál
„očisty“ a cesty k tomu, čo je cieľom jej duchovného života.
Vôbec ma nezaujíma ako, prečo, kde a kedy to autorka robí.
Nezaujíma ma, či sa jej kreatívny „produkt“ bude páčiť každému.
V každom prípade obdivujem odvahu i silu autorsky zísť z cesty
dokumentu ako takého do hĺbky duše a hľadať v nej pravdu všade
tam, kde cíti, že pretrhnutie jej emotívnej väzby sa
chválabohu nestalo a že cesta, ktorou ide, nie je cieľ, ale
spôsob jeho hľadania. V súvislosti s tým autorke tak trochu,
ale úprimne závidím. Dana fotografuje a vytvára si svoj
citový denník. Inak by som povedal, že fotografie Daniely
Kapráľovej sú jej duchovným denníkom jej vnútorného sveta
a pohľadu na ten vonkajší. Trošku možno morbídne, ale
predchádzajúce slová by mohli byť čosi ako živý „epitaf“.
PaedDr.
Michal BYCKO, PhD.
výtvarný teoretik a muzeoedukológ, 24.02.2009
|
Dve unikátne diela Andyho Warhola
Dielo Andyho Warhola
Details of Renaissance Paintings (Paolo
Uccello, St. George the Dragon) –
popis diela následne v tabuľke, patrí k majstrovským dielam
umelca, ktoré vytvoril v kolekcii ART FROM ART inšpirovaný
náboženskými tematikami majstrov ranej a vrcholnej renesancie.
Polysyntetická maľba v kombinácii so sieťotlačou je
charakteristickou technikou, ktorou sa Andymu Warholovi podarilo
zosynchronizovať umenie pop-artu a vážnosť témy i obdobia
z ktorého čerpal. Typicky zámer a zmysel Andyho Warhola pre
detail v symbióze so symbolikou - podstatou obsahu deja diela,
je aj v tomto prípade majstrovsky zvládnutý. Umelec si z diela
Paola UCCELLA
„Sv. Juraj a Drak“
z roku 1460 pre svoj kreatívny zámer vybral iba fragment
charakterizujúci krehkosť drakom ohrozenej mladej devy , ale
aj v konfrontácii s mocou Sv. Juraja fragment krídla draka,
ktoré dotvoril do vizuálu krehkosti krídla motýľa a pod.
Zámerná farebná kompozícia dáva dielu pokojný výraz, typické
„ikonografické“ pozadie vizuálne korešponduje s pozadím
klasickej byzantskej ikony, ktorá v tvorbe umelca zohrala veľkú
úlohu.
Dielo Andyho Warhola
Details
of Renaissance Paintings (Paolo Uccello,
St. George the Dragon)
považujem za súčasť vrcholu tvorby umelca. Fakt, že platná
s týmto motívom sa na trhu vyskytujú iba zriedkavo, ich počet
v rôznych iných farebných „ mutáciách“ je malý ( podľa mne
dostupných informácii maximálne 4 ks ), dielo je lukratívne nie
iba z umeleckého pohľadu, ale aj zo zberateľského a obchodného.
Artist |
Andy Warhol |
Title |
Details of Renaissance Paintings (Paolo
Uccello, St. George the Dragon) |
Medium |
Paint
and ink on canvas |
Year |
1984 |
Size |
48 x 72
inches, 122 x 183 cm |
Edition |
canvas |
Misc. |
Stamped by the Andy Warhol Foundation for the Visual
Arts, Inc. PA 36.006 |
Portfólio šiestich portrétov popredného predstaviteľa pop music
v USA Paula Anku (Six Portraits of Paul Anka) je ďalším dôkazom majstrovského, kreatívneho prístupu
umelca k zobrazovaniu osobnosti, kde umelcovi neide iba o „holý“
vizuál, ale aj o úsilie zachytenia momentálneho vnútorného
stavu zobrazovaného. Je známe, že Warhol skôr než pristúpil
k vytváraniu portrétu študoval dotyčného prostredníctvom
početných zobrazení jeho podobizne polaroidom a následne si
vybral ten záber, ktorý bol podľa jeho predstav najbližší
k zobrazovanému. Umelec nemal rád „aranžované“ portréty
komunálneho charakteru, ale usiloval sa o zachytenie podobizne
tak, aby vypovedala aj o vnútornom svete zobrazovaného.
V prípade portrétov P. Anku sa mu to majstrovský podarilo
a podobne ako v prípade zobrazenia Micka Jaggera, kde umelec
dokázal vizuálne prezentovať „búrlivosť kamenného rockera“ ,
v prípade P. Anku kreatívne demonštruje vážnosť a pokoj
speváka úplne iného „vážnejšieho“ žánru a pod. Proste
v obidvoch prípadoch portrétov je tak trochu cítiť aj ten
„produkt“ , ktorý umelci prezentovali. Rock ( M .Jagger )
a tak trochu vážnejší song „tipu“ maestro Sinatra a pod.
Fakt, že portfólio bolo vytvorené na osobnú žiadosť
portrétovaného, že farebné i lineárne „mutácie“ sú iba v počte
8 plátien ( v popise v tabuľke je uvedený dôvod, prečo v tomto
portfóliu je 6 kusov), dielo sa tak stalo privátnou
záležitosťou rodiny umelca Paula Anku, jeho hodnota je o to
zaujímavejšia, keďže potencionálnym nadobudnutím do vlastníctva
kohokoľvek, sa budúci vlastník stáva spolu s Múzeom moderného
umenia v San Franciscu výlučným vlastníkom diel toho slávneho
interpreta a skladateľa. Tým sa vlastne vytvára svetová prestíž
diela, jeho zastúpením v zbierke svetovej inštitúcii (Paul
Anka commissioned eight portraits from Andy Warhol. Two of the
images were used for the cover of his album ''The
Painter,'' released in 1977. Of the eight paintings, he
donated two to the San Francisco Museum
of Modern Art ).
Celé portfólio (Six
Portraits of Paul Anka)
patri k majstrovským dielam - portrétom Andyho Warhola po
každej odbornej, zberateľskej i obchodnej stránke.
Artist |
Andy Warhol |
Title |
Six Portraits of Paul Anka |
Medium |
Synthetic polymer paint and silkscreen ink on canvas |
Year |
1974/1975 |
Size |
Each :
40 x 40 inches, 100 x 100 cm |
Edition |
canvas |
Misc. |
Each
canvas signed, dated and authenticated
Paul Anka commissioned eight portraits from Andy Warhol.
Two of the images were used for the cover of his album
''The Painter,''
released in 1977. Of the eight paintings, he donated
two to the San Francisco Museum
of Modern Art. |
Dr. Michal Bycko, Ph.D.
hlavný kurátor
MMUAW, 5.2.2009
|
Warhol a
slovenské umenie v slávnej galérii Uffizi
Nestáva sa
často, že by sa podarilo žijúcim výtvarníkom vystavovať v
prestížnej florentskej galérii Uffizi. Nieto ešte slovenským. Z
tohto aspektu doslova výnimočnej šance a pocty sa dostalo piatim
slovenským umelcom, ktorých diela sú v súčasnosti inštalované na
prízemí galérie v spoločnosti originálov Andyho Warhola a jeho
brata Paula.
"To, že moje
obrazy sú pár metrov od sochy Dávida a najznámejších diel
renesancie, navyše v takýchto exkluzívnych priestoroch, nie je
každodenný úkaz," povedal Daniel Brogyányi. Na viac ako mesiac
trvajúcej výstave s názvom Andy Warhol: jeho slovenské korene,
organizovanej Slovenským inštitútom v Ríme, spolu s ním
vystavujú Jozef Gertli-Danglár, Dan Meluzin, Katarína Obermanová
a Ivona Žirková. Slovami kurátora Michala Bycka "nemajú v
kontexte s Warholom nič spoločné, ale sú post-pop artom dnešnej
doby".
Vďaka tomu, že
výstava diel najznámejšieho predstaviteľa pop artu zo
slovenských zbierok sa koná v rámci Dní slovenskej kultúry v
Toskánsku, Brogyányi, ktorý výstavu otváral, mohol nahliadnuť aj
do zbierok galérie, ktoré nie sú bežne návštevníkom k
dispozícii. "Bol to zážitok prechádzať sa medzi Rembrandtovými
portrétmi."
On sám tu
vystavuje svojich Desať portrétov Židov a farebné veľkoformátové
printy Šalát ako ruža. Danglár sa prezentuje napríklad akrylom
na plátne Extra jemná (etiketa vodky s Marilyn Monroe), Meluzin
svojimi známymi tortami, Žirková realistickými olejomaľbami cez
zaujímavú perspektívu vodnej hladiny alebo skla a Obermanová
sieťotlačami klobás a koláčikov.
V rámci
vernisáže vo Florencii Brogyányi predstavil Talianom aj projekt
Vytvor si svojho Warhola, ktorý odštartoval na Slovensku a na
budúci rok bude pokračovať práve tu. Maľovanie zosolarizovaného
portrétu ľubovoľnou technikou sa odohrávalo priamo pred galériou
na chodníku. Súťaž uzavrú organizátori na finisáži, víťaz získa
zájazd do Warholovho múzea v Medzilaborciach.
Vo Florencii aj
naďalej, až do 16. januára, trvá v rámci podujatia Stretnutia s
európskou kultúrou archeologická výstava Slovensko: križovatka
európskych civilizácií, inštalovaná v Museo Archeologico
Nazionale. Iniciatívou Slovenska je v budúcnosti aj
reštaurovanie fresky Bratislavy na nádvorí radnice v Palazzo
Vecchio, ako jednej z pätnástich fresiek európskych metropol 16.
storočia, vytvorenej pri príležitosti sobáša kniežaťa Fernanda
da Medici s princeznou Janou Rakúskou.
Dorot KRÁKOVÁ,
5.2.2009
|
|
|
|
|
|
|
Andy
Warhol:
Cowboys and Indians |
Andy
Warhol (1928-1987), America's king of Pop Art,
became
famous during the 1960s for borrowing images from the
mass media--from Campbell Soup can labels to movie
idols--and refashioning them into monumental paintings
and silkscreen prints. The artist's fascination with the
famous and the infamous began when he was a
working-class kid living in Pittsburgh who dreamed about
movie stars and comic book heroes. After a successful
career as a commercial artist in New York City,
Andy Warhol
shocked the art world by appropriating these popular
advertising icons and presenting them as "art."
The
Cowboys and Indians portfolio of ten prints features
well-known figures: John Wayne and Teddy Roosevelt -
-who are not so much "cowboys" as American heroes, as
well as less familiar images of Native Americans.
Geronimo faces the viewer with a mixture of rage,
strength, and fear; while the anonymous Mother and
Child reveals a quiet resilience in the face of
encroaching authority. In Warhol's portfolio, Native
Americans and their artifacts are shown as fragile, in
danger of being forgotten, or in the case of Indian
Head Nickel, of being perpetually stereotyped.
Cowboys and Indians forces us to question our
notions of the "hero" and "heroine" of the American West
and to ponder their relationship to the voiceless heroes
of our Native American past. (left: John Wayne,
from Cowboys and Indians, 1986, Screen print,
Private collection)
Also
on view in the Museum's Pincus Gallery of Contemporary
Art throughout the duration of the exhibition is
Indian Country Today, a provocative mixed media
painting from 1996 by Native American artist and Indian
rights advocate Jaune Quick-to-See Smith. Literally
mapping the tensions between Native Americans and the
dominant U.S. culture, Indian Country Today
provides a trenchant commentary on the historical and
ongoing relationship between "cowboys" and "Indians" in
this country, offering an important countervoice to
Warhol's Pop Art vision.
|
|
Zateká, preto obrazy musia
ísť do bezpečia
A je to tu znova.
Odmäk a do Múzea Andyho Warhola tečie. Ako
vždy!
Vzácne diela vystavené v „kritických lokalitách“
múzea putujú do bezpečného depozitára.
Ako vždy!
|
Príjemné INFORMÁCIE
Po
takmer polročnom prešetrovaní rôznych obvinení (aj anonymov) zo
strany neprajníkov Múzea moderného umenia Andyho Warhola, ale
hlavne voči Spoločnosti Andyho Warhola a jej predsedovi vedenie
The Andy Warhol Foundation for the Visual Arts v New Yorku
konštatovalo, že ani predseda SAW Dr. Michal Bycko, PhD.,
vedenie SAW ani MMUAW sa za posledných 17 rokov spolupráce
nedopustili žiadnych porušení vzájomných dohôd, autorských
záležitostí a pod. Vzhľadom na výsledok zistení vedenie The Andy
Warhol Foundation for the Visual Arts v New Yorku aj na budúci
rok udelilo Experimentálnemu centru muzeoedukológie Spoločnosti
Andyho Warhola finančnú dotáciu, ktorá okrem iného bude slúžiť
aj pre edukačné aktivity MMUAW v Medzilaborciach, ale aj iným
umelecko-edukačným subjektom.
John
WARHOLA
čestný prezident AWS
Dr.
Michal BYCKO, PhD.
výkonný prezident AWS
Členovia výboru:
Doc.
Vladislav GREŠLÍK, ArtD.
Vladimír
PROTIVŇÁK
Mgr. Bc.
Peter FECURA
Mgr.
Martin CUBJAK
Dr.
Ladislav CUPER
Dr. Tim
VLK
Mgr.
Alexander ZOZUĽÁK
Administrátor:
Iveta
RUSINKOVÁ
|
Návšteva predsedníčky Ústavného súdu SR
Ivetty
Macejkovej
v MMUAW v Medzilaborciach 9. 12. 2008
|
|
|
Predsedníčku ÚS SR Ivettu
Macejkovú víta poslanec VÚC Ing. Ivan Solej a kurátor
MMUAW Mgr. Martin Cubjak
Mgr. Martin Cubjak, Ivetta
Macejková, Peter Solej, Ing. Ivan Solej
Zápis v knihe návštev
JUDr. Ivetty
Macejkovej,
predsedníčky Ústavného súdu SR.
|
|
12.12.2008
|
|
Práce medzilaboreckých študentov na pôde ministerstva obrany
http://www.mosr.sk/12455/prace-medzilaboreckych-studentov-na-pode-ministerstva-obrany.php?pg=1
Po úspešnej
spolupráci ozbrojených síl SR so Strednou odbornou školou v
Medzilaborciach zavítali 2. decembra
2008 práce študentov tejto
školy na pôdu Ministerstva obrany SR (MOSR) v Bratislave.
Výstava s názvom Pozdrav z
Medzilaboriec, ktorá je nainštalovaná v
priestoroch Klubu MO SR do konca tohto roka, ponúka nielen
informácie o histórii školy a jej činnosti, ale aj o práci
regionálnych firiem, prezentuje krojované bábiky či drevorezby z
dielne Medzilaborčanov.
Počas
vernisáže výstavy dostala riaditeľka Strednej odbornej školy v
Medzilaborciach Eva Solejová dekrét o prepožičaní čestného názvu
Stredná odborná škola Andyho Warhola. Odovzdala jej ho Ľudmila
Ghillány z Ministerstva školstva SR so želaním, aby sa škola
vyznačovala všetkými kvalitnými vlastnosťami, ktoré meno tohto
predstaviteľa pop-artu nesie. A to kreativitou, osobitným
prejavom širokej škály umeleckých prostriedkov, kvalitou, ale aj
neustálym rozvojom a v neposlednom rade úspechom a ocenením
pedagogického i žiackeho snaženia. Za celú školu poďakovala
ministerstvu školstva riaditeľka novo pomenovanej Strednej
odbornej školy Andyho Warhola Eva Solejová a dodala, že škola sa
tak stala jedinou na svete, ktorá ponesie názov kráľa pop-artu.
"Je to pre nás veľká pocta, ale zároveň aj záväzok do
budúcnosti," uviedla.
Myšlienka
prezentovať najvýchodnejšie položený región Slovenska práve na
ministerstve obrany vznikla v septembri tohto roku, keď
profesionálni vojaci otvárali nový školský rok spolu so žiakmi
medzilaboreckých škôl. Podujatie Deň s ozbrojenými silami v
Medzilaborciach potvrdilo dlhodobý záujem ministerstva obrany
prezentovať ozbrojené sily SR v mestách, v ktorých nikdy
nesídlila posádka ani vojenský útvar. Bratislavskú výstavu, na
ktorej možno vidieť to najlepšie čo región ponúka, zorganizovalo
Ministerstvo obrany SR spolu so Strednou odbornou školou a
Múzeom Andyho Warhola v Medzilaborciach.
Výstava
Andyho Warhola na pôde klubu MO SR
12.12.2008
|
Tretia
intervencia M. Murina do diel A. Warhola
Múzeum
moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach
v spolupráci s Warhol Partners Gallery a Lengow Art
Gallery dňa 2.10. 2008 sprístupní projekt Michal
Murin READY TO ..., ktorým autor už o tretíkrát realizuje
intervenciu do diel Andyho Warhola.
Michal Murin
realizoval v múzeu v Medzilaborciach už dve intervencie do diel
Andyho Warhola. V roku 1999 to bol spoločný projekt s estetikom
Jozefom Cseresom pod názvom WARHOLES (
www.WARHOLES.rgb.sk )
a v roku 2005
projekt Signatúry, kedy názvy diel písal ako svoje podpisy na
Warholove diela. Ústredným dielom projektu Signatúry bola
inštalácia “písania” Warholovho mena v podobe Murinovho podpisu
z čerstvo vysušeného sena. Po týchto intervenciách je READY TO
... (transport) ďalším komentárom a intervenciou do exponátov
Andyho Warhola.
Michal Murin lepiacou páskou prelepil diela Andyho Warhola, je
to provokácia?
Je to
preškrtnutie diela, je to kritický komentár? Je to zamedzenie
výhľadu na dielo? Alebo je to spevnenie skla pri transporte
obrazov so sklenenými tabuľami, podobne ako sa stali symbolom
takto prelepené výklady v bombardovanom Belehrade na zamedzenie
rezonancie skla?
Je tento
transport diel Warhola pripravený na vykročenie na východ
a znamená teda aj to, že v porevolučnom chaose prišli na rad aj
umelecké hodnoty a umelecké diela si začínajú kupovať aj ľudia,
ktorým donedávna „trčala slama z topánok“? Je transport
Warholových diel začiatkom éry nového osvietenstva? Je to
akceptovanie hodnôt západnej kultúry, ktorej symbol vytvoril
Warhol - rodinne pôvodom od Medzilaboriec? Warhol je pripravený
na bezkonfliktný transport ďalej na východ, ako dôkaz šírenia
demokracie?
Alebo je to len
transport Warholových diel do depozitov súkromných zberateľov,
ktorým je nutné po problémoch so zatekajúcou strechou diela
vrátiť?
Alebo je to
jedno aj druhé zároveň. Zatekajúca strecha je symbolom chudoby,
a preto všetko, čo má hodnotu, je pripravené na transport tam,
kde sa o to vedia lepšie postarať.
Proste Warhol
je READY TO ... (Pripravený na...) všetko, keď si spomenieme na
čokoľvek, čo sa udialo okolo neho a Medzilaboriec za posledných
20 rokov.
Tohto roku si
pripomíname 20. výročie prvého zverejnenia informácií o pôvode
rodičov Andyho Warhola v českej a slovenskej tlači s upriamením
pozornosti na Mikovú a Medzilaborce. Intervencia Michala Murina
kladie veľa otáznikov, vnáša morálne aspekty a apeluje na nás:
vážme si, čo máme, lebo keď nebude nič, my nebudeme ničím.
Martin CUBJAK, kurátor výstavy
Termín trvania výstavy: 2.
10. 2008 – 28. 10. 2008
|
„Konceptuálne umenie“
pred vchodom do MMUAW 17. 8. 2008 o 9.00 hod.
pod dohľadom mestskej kamery.
Zaujímavé, že to MsÚ nepohoršuje! Parkujúce auta ešte
nedávno iritovali primátora natoľko, že nezmyselne dal postaviť
dopravnú značku “Zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel“ pred
vchodom do Múzea Andyho Warhola. Pravda, následne sa spamätal a
„redukoval“ funkciu dopravnej značky výnimkou (neplatí pre MMUAW
a ZŤP). Aspoň že!
ďalej
|
Dažde odložili výstavu a primátor Medzilaboriec obmedzil
parkovanie
15 minút slávy
Warhola
sa odkladá
6. augusta
Andy Warhol
oslávil osemdesiatku. Pri tej príležitosti sa v jeho Múzeu
moderného umenia mala otvoriť veľkolepá výstava.
Nič nebude. Môžu za to silné dažde. Dianie okolo
múzea je však komplikovanejšie.
MEDZILABORCE, BRATISLAVA.
|
Warholove diela ešte nejaký čas zostanú v archíve. Na
foto
zľava:
kustódka a archivárka múzea Iveta Rusinková, riaditeľka
múzea Dr. Valika Maďarová a výtvarník Miroslav Sirik
FOTO – MMUAW |
Mala to byť druhá najväčšia výstava z diel ikony pop-artu Andyho
Warhola. A mala byť na Slovensku, lebo hoci tento nízky muž so
striebornými vlasmi celý život tvrdil, že pochádza odnikiaľ
(jeho rodičia emigrovali z Medzilaboriec do Spojených štátov
pred jeho narodením).
Preto práve v Medzilaborciach vzniklo 1. septembra 1991 Múzeum
moderného umenia Andyho Warhola. Od budúcej stredy tam mali
návštevníci medzi vyše dvesto Warholovými dielami vidieť aj
šesťdesiat nových exponátov. Vyzeralo to ako oslava výročia
nedožitých narodenín umelca na úrovni.
Nedávne dažde však spôsobili, že voda prenikla do klimatizácie a
poškodila ju. „Kým táto chyba nebude totálne vyriešená,
nemôžeme pristúpiť k inaugurácii. Predpokladáme, že sa uskutoční
v septembri,“ tvrdí kurátor múzea Martin Cubjak. Týmto by sa
mohol dnešný príbeh Warholovho múzea skončiť. Ale je tu ešte
veľa ďalších kuriozít.
Napríklad minulý týždeň boli zamestnanci múzea šokovaní.
Ráno na parkovisku pred múzeom našli na jedinej automobilom
prístupnej ceste k múzeu novú
dopravnú značku zákaz vjazdu.
ďalej
31. 7. 2008
|
Jana Kadlecová
Tento článok bol uverejnený v tlačenom vydaní denníka SME
|
RUSÍNSKY WARHOLfest MIKOVÁ 2008
NIE
KAŽDÝ DOBRÝ KŠEFT JE KULTÚRNY ÚSPECH!
Dvojdňový
Rusínsky
WARHOLfestival MIKOVÁ 2008 sa konal počas víkendu
26. a 27. júla 2008. O
niekoľko málo dní, 6. augusta,
bude deň nedožitých 80. narodenín
kráľa POP ARTu, Američana s rusínskym pôvodom zo Slovenska,
pochádzajúceho práve z dediny Miková.
Miško Zavacký,
hlavný organizátor tohto, bezpochyby, pekného, užitočného a
tento rok nesmierne úspešného kultúrneho podujatia tvrdí, že v
sobotu bolo v Mikovej cca štvortisícové množstvo ľudí a v nedeľu
okolo päť tisíc. Blahoželáme.
|
Avšak popularita tohto festivalu ide ruka v ruke s
komerciou, biznisom a hraničí až s gýčovitosťou.
Púťové
atrakcie, ako sú kolotoče,
hudba typu Ňadranka, Robo Kazík
nám hudbu kazí, zaznamenávajú úspech najmä u
strednej a staršej generácie, no mnohí mladí, sa ma pýtajú:
"Ty si pomáhal
zakladať a organizovať tento festival počas prvých ročníkov, tak
nám vysvetli, čo má Warhol spoločné s Ottom Weiterom... ?"
Veru, je to
pravda, v roku 1992 som pomáhal, už spomenutému Michalovi a Jánovi
Závackým zorganizovať 1. ročník rusínskeho festivalu, venovaného
Andymu Warholovi, v Mikovej. Prvé ročníky, samozrejme, neboli
komerčne veľmi úspešné, no neboli to ani prepadáky.
Dnes tu píšem o 17. ročníku, čo je skutočne nesprávne číslo, čo si
môže skontrolovať každý, kto vychodil 1. ročník základnej školy a
vie narátať do 20.
ďalej
Mgr. Jozef
KESELICA,
30. 7. 2008
|
MÚZEUM MODERNÉHO UMENIA ANDYHO WARHOLA V MEDZILABORCIACH
Stanovisko
vedenia a zamestnancov MMUAW v Medzilaborciach k umiestneniu
značky Zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel a k reakcii na
vyhlásenie privátnych vlastníkov diel a SAW
Z dôvodu, že kauza umiestnenia značky Zákaz vjazdu všetkých
motorových vozidiel a reakcia na vyhlásenie privátnych
vlastníkov časti zbierky diel, Spoločnosti Andyho Warhola v
expozícii MMUAW zo strany vedenia mesta sa priamo dotýka aj
MMUAW, vedenie MMUAW a jeho pracovnici dávajú k celej kauze toto
stanovisko:
1. Vedenie MMUAW nemá žiadne úradné ani právne potvrdenie o tom,
že by Mestský úrad prenajal pozemky okolo MMUAW za symbolickú
slovenskú korunu, ako to uvádza - cituje primátora pána
Ladislava Demka denník Zemplínsky Korzár zo dňa 28. 07. 2008,
ale keďže je to tvrdenie najkompetentnejších, berieme to ako
fakt, a pýtame sa, ako je možné, že niekto niekomu prenajme
hmotný alebo nehmotný majetok a následne koná s predmetom
prenajatia (hovoríme o prenajatí tak ako sú citované slová
primátora Demka) bez vedomia, konzultácie a súhlasu užívateľa
predmetu prenajatia (citované slová zverejnené v tlači: „Pozemky
okolo múzea patria mestu, takže na to máme právo. Prenajali sme
ich PSK za symbolickú korunu spolu s polovicou budovy múzea.”).
ďalej
|
„ODDYCHOVÁ ZÓNA“...
PRIMÁTOR MEDZILABORIEC
L. DEMKO OSADENIE DOPRAVNEJ ZNAČKY
„ZAKAZ VJAZDU
VSETKÝCH MOTOROVÝCH VOZIDIEL"
ARGUMENTUJE AJ TÝM, ŽE OBROVSKÁ A NEVYUŽITÁ PLOCHA PRED MÚZEOM
MODERNÉHO UMENIA ANDY WARHOLA (MUAW) JE
„ODDYCHOVA ZÓNA".
NEVADÍ MU
DEVASTÁCIA OKOLIA ISTOU ČASŤOU OBČANOV MESTA, ZHROMAŽĎOVANIE SA
NEPLNOLETÝCH Z ČASTI OBČANOV MESTA A VEREJNÉ POŽÍVANIE
ALKOHOLICKÝCH NÁPOJOV...
TOTALNE NEPOCHOPITEĽNÉ JE, ŽE SA TO VŠETKO ODOHRÁVA PRED
KAMERAMI MESTA, KTORÉ MONITORUJÚ CELÝ PRIESTOR PRED MÚZEOM.
ZÁBER POD
TEXTOM JE Z 28. 8. 2008, A TO V ČASE VERNISÁŽE V MMUAW.
NO NA DRUHEJ STRANE „KAMERAMANI" OBSLUHUJÚCI MONITOROVACIE
ZARIADENIE NEVÁHALI ZAVOLAŤ V NEDEĽU POLÍCIU NA DVOCH MALÝCH
CHLAPCOV NEŠKODNE JAZDIACÍCH PRED MMUAW NA SKEJTBORDE. ČUDNÉ,
PRINAJMENŠOM!
|
"PRIMATORDEMKOART IN MEDZILABORCE"
(Do múzea A. W. iba na
vlastných, náklad na chrbte!)
Alebo nezmyselné
umiestnenie dopravnej značky
ZÁKAZ VJAZDU
pred cestou do Múzea moderného umenia Andy Warhola
v Medzilaborciach.
VYHLÁSENIE
BEZ KONZULTÁCIE S VEDENÍM MÚZEA
ANDYHO WARHOLA V MEDZILABORCIACH PRIMÁTOR
MESTA, ING. LADISLAV DEMKO DAL PRÍKAZ POSTAVIŤ NA JEDINÚ
AUTOMOBILOM PRÍSTUPNÚ CESTU K MÚZEU ZNAČKU „ZÁKAZ VJAZDU“.
JEHO ROZHODNUTÍM SÚ POBÚRENÍ MAJITELIA DIEL ANDYHO
WARHOLA, KTORÉ SÚ V EXPOZÍCII MÚZEA, PRACOVNÍCI MÚZEA A
SPOLOČNOSŤ ANDYHO WARHOLA. UPOZORŇUJEME, ŽE V MÚZEU SA
NACHÁDZA 70% DIEL PRIVÁTNYCH OSÔB, KTORÉ V DÔSLEDKU DEMKOVHO
GESTA NEMAJÚ MOŽNOSŤ PRÍSTUPU OSOBNÝM AUTOMOBILOM K MÚZEU,
DOKONCA DODRŽUJÚC DOPRAVNÚ ZNAČKU, K MÚZEU NEMÁ PRÍSTUP ANI
VOZIDLO, KTORÉ BY DOVIEZLO (ODVÁŽALO) VZÁCNE DIELA, MATERIÁL
A POD.
SPOLOČNOSŤ ANDYHO WARHOLA (SAW) V MEDZILABORCIACH VNÍMA TOTO GESTO L.
DEMKA AKO POKRAČOVANIE JEHO POMSTY ZA NEÚSPECH PRI JEDNANÍ S
JOHNOM WARHOLOM V USA A ZMARENIE JEHO ÚSILIA ZÍSKAŤ
CERTIFIKÁT LICENCIE DIEL A. WARHOLA NA SÚKROMNÉ ÚČELY – PRE JEHO
SYNA, A TAKTIEŽ ZA PODPORU SAW, ABY STREDNÁ ZDRUŽENÁ ŠKOLA V
MEDZILABORCIACH NIESLA MENO ANDYHO WARHOLA.
SPOLOČNOSŤ ANDYHO WARHOLA I PRIVÁTNI MAJITELIA DIEL
ZAPOŽIČANÝCH DO EXPOZÍCIE MÚZEA POVAŽUJÚ KONANIE L. DEMKA ZA
CHORÉ A ŽIADAJÚ HO, ABY SVOJE ROZHODNUTIE STIAHOL, PRETOŽE V
OPAČNOM PRÍPADE MAJITELIA DIEL SÚ ROZHODNUTÍ SVOJE DIELA
STIAHNUŤ Z EXPOZÍCIE, ČÍM SA VÁŽNE NARUŠÍ
EXISTENCIA EXPOZÍCIE MÚZEA, PRETOŽE V MÚZEU ZO 160 EXPONÁTOV
ZOSTANE
IBA 31 KUSOV DIEL, VLASTNÍKOM KTORÝCH JE ŠTÁT.
ZA SAW A PRIVÁTNYCH MAJITEĽOV ZO
SLOVENSKA I ZO ZAHRANIČIA :
Dr. Michal
BYCKO, PhD., prezident SAW –
madeinart@centrum.sk
Dr. Miro
MIHAĽ, vlastník časti zbierky –
mihalova@stonline.sk
JUDr. Eugen
GALIŠIN, vlastník časti zbierky
Igor JOBKO,
vlastník časti zbierky
- iveta73@centrum.sk
|
20
najpredávanejších umelcov
Vážení predajcovia,
prezrite si zoznam našich 20 najpredávanejších umelcov. Máme
kupcov originálnych obrazov, reprodukcií a sošiek od všetkých
týchto umelcov. Ak máte na predaj umelecké diela od niektorého
z umelcov na zozname najpredávanejších 20 alebo od niektorého
z ďalších 1100+ umelcov
v našej databáze, zaregistrujte sa, prosím, a poskytnite
zoznam diel, ktoré máte. Zoznam je bezplatný a neexistuje
žiaden časový limit.
Poskytujeme 20% províziu z každého predaja nad $5,000 a 25%
províziu z každého predaja pod $5,000.
Naša webová stránka
je schopná
pojať obchodníkov s veľkými zbierkami ako aj individuálnych
zberateľov. Trh s umením si udržiava na svojej sile a my
vysielame podnet všetkým predajcom, aby sa u nás zaregistrovali.
So srdečným pozdravom,
Donna Rose, riaditeľka
nákupu a predaja
|
Mário Radačovský:
Warhol
|
|
|
|
Warhol: |
Igor Holováč,
Juraj Žilinčár,
Marko Čulen |
Valerie: |
Katarína Košíková,
Lucia Macíková,
Viktória Árvová |
Marylin: |
Romina Kolodziej,
Viktória Šimončíková,
Kristína Luptáková |
Matka: |
Mária Kupcová,
Adriana Nalezinková,
Kvetoslava Štefeková |
Ultravioleta: |
Romina Kolodziej,
Viktória Šimončíková,
Katarína Kaanová |
Dámy-zbor: |
Klaudia Bittererová,
Ingrid Kačiaková,
Romina Kolodziej,
Katarína Košíková,
Viktória Árvová,
Petra Babošová,
Simona Bartošková,
Veronika Hollá,
Katarína Kaanová,
Ingrid Kováčová,
Barbora Kubátová,
Kristína Luptáková,
Viola Mariner,
Tamara Meladze,
Sara Millner,
Zita Mokošová,
Silvia Najdená,
Adriana Nalezinková,
Reona Sato,
Kvetoslava Štefeková,
Cosmina Maria Sobota Zaharia,
Miki Iwafuchi,
Katarína Šišková,
Monika Bányaiová |
Páni-zbor: |
Alberto Liberatoscioli,
Nirefs Markakis,
Andrej a.h. Milo,
Andrej Szabo,
František Šulek,
Michal Velčický,
Andrej Kremz,
Dominik Birkmayer,
David Ďuriš,
Matúš Pomikal,
Roman Novitzky,
Adrian Ducin,
Daniel Slabý,
Andrej Cagáň,
Marko Čulen,
Peter Dedinský,
Štefan Ďurec,
Oliver Jahelka,
Kristián Kohút,
Michal Kováč |
"Každý z nás má v sebe Warhola." Tak znie motto k baletu,
ktorého snahou je poukázať na tvorivosť a originalitu ukrytú v
každom z nás, na fakt, že dokážeme byť výnimočnými, ak necháme
voľný priestor pre našu myseľ a pre stimuláciu našej
predstavivosti. Warhol - tanečné divadlo v dvoch dejstvách chce
divákovi poodhaliť Warholov svet farieb a tvorivosti, ktorý nám
pomáha nachádzať mnohoznačnosť zdanlivo jednoduchých
skutočností. Viac ako životopisné fakty predostrieme divákom
obrazy, ktoré im svojou atmosférou, výtvarným stvárnením a
hudbou priblížia niečo z Warhola - z jeho života, tvorby, doby v
ktorej žil, prostredia, na ktoré reagoval a ktoré pretváral.
Obrazy - Warhol, New York, Factory, Valerie, Marylin, Doktori,
MTV, Lenin, Heroín, Matka - sú našou fantáziou o Warholovi a
podobne ako jeho tvorba sú multimediálne, farebné a mnohoznačné.
Projekt je realizovaný v spolupráci s Múzeom moderného umenia
Andyho Warhola a Spoločnosťou Andyho Warhola v Medzilaborciach.
|
Na predaj
|
Artist |
Andy Warhol |
Title |
Marilyn Monroe (FS-II.25) |
Medium |
Screenprint on white paper. |
Year |
1967 |
Size |
36" x 36" |
Edition |
Edition of 250, signed in
pencil and numbered with rubber stamp on verso;
some signed in ball-point pen;some only
initialled on verso; some dated. There are 26
AP, signed and lettered A-Z on verso. |
Misc. |
Portfolio of 10 screenprints.
Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art
Displays,New York
Publisher: Factory Additions, New York |
PRICE : 195.000,- USD
|
|
Artist |
Andy Warhol |
Title |
Marilyn Monroe (FS-II.27) |
Medium |
Screenprint on white paper. |
Year |
1967 |
Size |
36" x 36" |
Edition |
Edition of 250, signed in
pencil and numbered with rubber stamp on verso;
some signed in ball-point pen;some only
initialled on verso; some dated. There are 26
AP, signed and lettered A-Z on verso. |
Misc. |
Portfolio of 10 screenprints.
Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art
Displays,New York
Publisher: Factory Additions, New York |
PRICE : 200.000,- USD
|
|
Artist |
Andy Warhol |
Title |
Marilyn Monroe (FS-II.28) |
Medium |
Screenprint on white paper. |
Year |
1967 |
Size |
36" x 36" |
Edition |
Edition of 250, signed in
pencil and numbered with rubber stamp on verso;
some signed in ball-point pen;some only
initialled on verso; some dated. There are 26
AP, signed and lettered A-Z on verso. |
Misc. |
Portfolio of 10 screenprints.
Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art
Displays,New York
Publisher: Factory Additions, New York |
PRICE : 195.000,- USD
|
|
Artist |
Andy Warhol |
Title |
Marilyn Monroe (FS-II.39) |
Medium |
Screenprint on white paper. |
Year |
1967 |
Size |
36" x 36" |
Edition |
Edition of 250, signed in
pencil and numbered with rubber stamp on verso;
some signed in ball-point pen;some only
initialled on verso; some dated. There are 26
AP, signed and lettered A-Z on verso. |
Misc. |
Portfolio of 10 screenprints.
Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art
Displays,New York
Publisher: Factory Additions, New York |
PRICE : 200.000,- USD
|
|
Artist |
Andy Warhol |
Title |
Marilyn Monroe (FS-II.30) |
Medium |
Screenprint on white paper. |
Year |
1967 |
Size |
36" x 36" |
Edition |
Edition of 250, signed in
pencil and numbered with rubber stamp on verso;
some signed in ball-point pen;some only
initialled on verso; some dated. There are 26
AP, signed and lettered A-Z on verso. |
Misc. |
Portfolio of 10 screenprints.
Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art
Displays,New York
Publisher: Factory Additions, New York |
PRICE : 195.000,- USD
|
|
Artist |
Andy Warhol |
Title |
Lenin |
Medium |
Screenprint on Arches 88
paper. |
Year |
1987 |
Size |
39.375" x 29.5" |
Edition |
Edition of 120 ( 19/120 ), 24 AP, 6
PP, 10 HC, signed and numbered in pencil lower
left. There are 46 TP signed and numbered in
pencil as noted above. |
Misc. |
Printer: Rupert Jasen Smith,
New York
Publisher: Galerie Bernd Klüser, Munich, Germany |
PRICE : 110.000,- USD |
|
Andy
Warhol + Dano Brogyányi
USA + SK
FUJIFILM
galéria/FUJIFILM gallery
Vernisáž:
2. 7. 2008, 18.30/ exhibition opening: the July 2nd,
2008 at 6.30 p.m.
Diela
zapožičané zo zbierok Warhol Partners Gallery, člena
Spoločnosti Andyho Warhola v Medzilaborciach, Slovenská
republika / Courtesy of the Warhols Partners Gallery,
member of the Andy Warhol Society in Medzilaborce,
Slovak republic
Kurátori:
Dr. Michal Bycko, PhD., Mgr. Martin Cubjak / Curators:
Dr. Michal Bycko, PhD., Mgr. Martin Cubjak
Organizuje FOTOFO / Organised by FOTOFO
Adresa /
Address: Prepoštská 4, Bratislavawww.sedf.sk
otvorené
denne okrem pondelka 13.00 – 18.00 / open daily from
tuesday
to sunday 1 p.m. – 6 p.m.
|
V dobe
doznievania umenia abstraktného expresionizmu a chápania
kultu umelca ako najvyššieho šamana a veľkého
intelektuála (akademika) v USA sa v „nasýtenej americkej
spoločnosti“ prebudil „hlad“ po ľahkom, lacnom, sladkom
... konzume a percepcii umenia. Otvoril sa priestor,
ktorý v tom čase s veľkým „ART“ a ešte väčším „POP“
zaplnili umelci tvoriaci v čase začínajúcich
šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch v Európe a USA. V
popredí stála jednoduchá manipulácia s tými, ktorí o
takúto manipuláciu doslova žiadali. V popredí stáli
umelci, ktorí takúto manipuláciu prostredníctvom umenia
ľuďom predostierali. V popredí jednoducho stáli umelci,
ktorí zaujali v rámci svojich personálnych umeleckých
projektov pozíciu v hnutí zvanom pop-art. Osobnosťou s
najväčším umeleckým profilom v pop-arte sa v priebehu
krátkeho času stal Andy Warhol, ktorého dedičstvo
pripravilo pôdu pre kreatívne úsilie umelcov, ktorí
prekračovali jeho odkaz v multimediálnej tvorbe ako aj
jeho obrovský kreatívny potenciál. Na Slovensku sa
tomuto odkazu azda najmarkantnejšie i najintenzívnejšie
venuje Daniel Brogyányi, umelec balansujúci na hranici
medzi vážnosťou výrazu a banalitou témy. Odráža sa to
najmä v tom, že prekračuje pop-artovú ideu Andyho
Warhola vtlačiť do banality vážnosť a dôstojnosť tým, že
vkladá v rámci post pop-artu do vážnosti banalitu a
morbídnosť. Kým portéty Andyho Warhola zachytávali
podoby slávnych osobností v rôznom náklade i farebnej
variácii, portréty Daniela Brogyányiho zachytávajú
portréty slávnych osobnosti dotvorených na základe istej
korešpondencie s ironickým zachytením časti ich
osobnosti (napríklad Peter Lipa je zobrazený v lipovom
kvete a podobne. Samozrejme, prekračovanie prostého
umeleckého odkazu prostredníctvom dotvorenia či
reinterpretácie v podobe portrétu nie je vecou novou, no
v prípade Brogyányiho je to novosť v intencii hľadania
nových paralel a podobností, v intencii hľadania
percipienta, ktorý taktiež hľadá a dáva umeniu ten
potrebný a nevyhnutný moment neustálej nepriehľadnosti a
kreatívnej nedokončenosti. Zaujímavé je aj Brogyániho
deštrukčné narábanie s flórou a faunou prostredníctvom
počitáčovej techniky, ktorou nepopisuje ani
neinterpretuje, ale nám tieto objekty predostiera v
pozícii načrtávajúcej úplne nové alebo nám nevšedné
konotácie.
Mgr. Martin Cubjak kurátor MMUAW
|
Vždy je lepšie mať biele sny na
farebnom plátne, ako farebné sny na čiernom
(Alebo, Dano Brogyányi za nič
nemôže aj keby chcel!)
Istý pán vysokoškolský profesor na
istej prednáške sa dal počuť, že on obrazy Andyho Warhola
neuznáva, pretože je jeden ako druhý, „podobajú“ sa. Chudák
Modigliani, Picasso, Cézanne... „Úbožiaci“, ktorých kreatívne
hmotné „statky“ sa podobajú jeden druhému ako vajce vajcu. Nuž
a tak „akceptujúc“ slová pána profesora musím do „neumenia“
zaradiť aj tvorbu Dana Brogyányiho, ktorého sa nie iba obrazy
jeden na druhého podobajú, ale mám pocit, že aj on sám sa tým
svojim obrazom podobá. Je obdivuhodné, ako sa ten bratislavský
„mazal“ dokázal „skaličiť“, keď na jednej strane sa jeho plátna
kombinovaných techník predávajú za 120.000,- Sk, na druhej
strane „normou“ profesora filozofie patrí do „koša“. Myslím si,
že je to dobré vo všetkých prípadoch. Aj v prípade Warhola,
Modiglianiho, Picassa... i Brogyányiho. Už som unavený
filozofovaním a meditovaním „úradníkov umenia“ v rovine kto kam
patrí, čo kam patrí, kto je čo a čo je kto. Nič! Všetko je jedno
veľké nič! Hluché slová štylizačne v norme vybrúsené, ale
prázdne. A ešte ani nikoho nezaujímajú (okrem autora a jeho
známych v dobrom i zlom). V Bazileji som pozeral na „ponuky“
jednotlivých galeristov, a na ceny jednotlivých diel umelcov.
Pomyslel som si: „Michal Cihlář mi začiatkom deväťdesiatych
rokov povedal, že ak sa to bude všetko v tom našom umení uberať
tak ako dovtedy, dopadneme ako „mongolskí pastieri hovädzieho
dobytka“. My sme si v istom časovom okamihu nedali pozor na
neprivreté dvierka „revolúcie“ a nevšimli sme si, že časť
„svoloči“ sa dostala na pult doby a točí um pospolitu zo strany
na stranu. Umenie? Nevyhlo sa tomu. Nebohý Matuščík „nadrezal“
balón minulosti o iných tak hlboko, že natrafil aj sám na seba.
Napadlo ma to práve v Bazileji na veľtrhu, keď som pozeral na
cenové „pálky“ ním označeného Chagalla za predstaviteľa „
...zahnívajúceho kapitalizmu“. Matuščík sa prerátal. Sám v sebe
i v dobe. My tiež. Máme každý aspoň gram toho masla na hlave.
A tí, čo tak kričia ukazujúc prstom na iných ho majú asi
najviac.
Ako s tým súvisí Brogyányi? Tohto
„klauna“ post pop-artu som zámerne (Dano, prepáč, ale použil
som Ťa ako „laboratórneho králika“), koncepčne, na protest
väčšiny zaradil medzi reprezentantov slovenského umenia spolu
s Andym Warholom vo svete. Nie hocikde! Varšava, Florencia,
Berlín, Rím... Mnohí ma „opľuli“, ale stálo im to za nič,
pretože tam, kde Brogyányi „šašoval“ to prijali s veľkým
potleskom. Čo by na to povedal profesor filozofie, čo by na to
povedal docent Matuščík... ? Nič! Alebo čokoľvek znejúce ako
„nič“. Pretože to „nič“, ktoré Brogyányi prezentuje na „povrchu“
svojich plátien, ten farebný „ošiaľ“, komédie ľudskej „vážnosti“
(chce sa mi povedať aj hlúposti), zdanlivo ide „ruka v ruke“
s bludným sortimentom „nekultúrnej kultúry“ a „neumeleckého
umenia“ našich médií, rôznych „top“, celebrít... No vždy na
„vedľajších koľajách“, ktoré „nevedú ľud na barikády“, ale
obchádzajú ich bez strát a ujmy na duchovnom živote. Hej, či by
som si kúpil Brogyányiho obraz? Nie. Momentálne nemám na to
peniaze. Lepšie povedané, toľko peňazí a zjednávať nedokážem.
Prečo? Má to isté etické zábrany, ak viete o čo ide, čo je
predmetom zjednávania. Ani veľa muziky za málo peňazí nieto.
A či mám obraz od Brogyányiho? Mám, kúpil som ho, keď stál ešte
cenovo adekvátne mojim možnostiam. No keď vidím, že na Darte
predajú jeho „slabšie“ plátno za štvornásobok, urobil som dobrý
kšeft! Ale pozor! Ja s umením nekšeftujem. Ja ho mám rád
natoľko, že umenie kšeftuje so mnou. Aj umenie Dana
Brogyányiho. Asi som to nepovedal jasne? To nič. Ostatné
nájdete na Brogyányiho plátnach. No snažte sa aj počúvať, nie
iba pozerať. Aj farby rozprávajú, treba iba k nim byť trpezlivý
a neskákať im do reči. Rozumieme sa, pán profesor filozofie?
Nie?! Tak potom je to v poriadku.
Dr. Michal Bycko, PhD.,
hlavný kurátor MMUAW, 7.7.2008
|
V Číne na výstavu diel Andyho Warhola prúdia desaťtisíce
návštevníkov
Andy Warhol: Mao, screenprint
Nedávno
otvorená výstava diel Andyho Warhola v Číne (Hongkongská
národná galéria) je jedným
z umeleckých „šokov“. Organizátori výstavy nepredpokladali až
taký záujem, a tak prestížna galéria ťažko zvláda doslova chaos,
ktorý vyvoláva neskutočný záujem o výstavu. Aj keď je známe, že
záujem o dielo A. Warhola sa „presťahoval“ z centier umenia
v Európe a v USA do ÁZIJSYCH ŠTÁTOV A EMIRÁTOV, Čína sa pomaly
stáva „frontmanom“ nielen vo všeobecnom biznise, ale aj
v umeleckom. Viac ako
70.000.000,- USD zaplatených za plátno A. Warhola bolo tiež
z Číny,
a tak pomaly, keď naši milionári skupujú slovenský a ukrajinský
„etnoart“, Číňania naopak kúpou diel vo svete atestovaných
umelcov ako Picasso, Warhol, Munch atď. sa pomaly stávajú
majiteľmi špičkového svetového umenia.
Najväčši záujem na výstavu je o diela s portrétmi Maa
a svetových hviezd (M. Monroe...).
Dr. Michal BYCKO, PhD., 28. 5. 2008
|
Spisovateľ Michal Šmajda – v personálnej encyklopédii WHO IS WHO
Na návrh
Spoločnosti Andyho Warhola v Medzilaborciach WHO IS WHO WORLD
SOCIETY CORP., PANAMA, pobočka Personenenzyklopädien AG, Zug vo
Švajčiarsku dňa 29. apríla 2008
zaradila do svojej personálnej encyklopédie
Michala ŠMAJDU,
rusínskeho spisovateľa, etnografa, folkloristu
a antropológa medzi osobnosti vedeckého, politického,
hospodárskeho, kultúrneho a umeleckého života spoločnosti.
Spoločnosť Andyho Warhola blahoželá Michalovi Šmajdovi k tejto
svetovej pocte a želá mu veľa ďalších tvorivých úspechov.
Dr. Michal BYCKO, Ph.D., F. A .B. I.,
predseda
SAW, 19.05.2008
|
Šesť
Warholových obrazov sa vydražilo za 31.199.000 USD
14. mája
2008 svetová aukčná spoločnosť SOTHEBYS
uskutočnila v New Yorku dražbu umeleckých diel autorov, ktorých
umelecká aktivita sa datuje od 50-tých rokov 20. storočia až po
súčasnosť. Štatistika aukcie uvádza 85 diel vydražených
v celkovej sume 362.037.000,- USD. Najdrahšie vydraženým obrazom
na newyorskej večernej aukcii bol TRIPTYCH FRANCISA BACONA, za
ktorého zberateľ umenia zaplatil 86.281.000,- USD. Medzi
vydraženými obrazmi so sumou nad 1.000.000,- USD boli aj plátna
kráľa pop-artu ANDYHO WARHOLA, ktorých cena sa v niektorých
prípadoch vyšplhala aj niekoľko miliónov nad cenu doporučenú.
Šesť Warholových diel sa vydražilo v celkovej sume 31.199.000,-
USD. Ďalších 35 umeleckých diel Andyho Warhola sa dražilo 15.
mája 2008 ako súčasť pokračujúcej dražby Dňa súčasného umenia –
AUKCIA – v New Yorku.
LOT 11
ANDY WARHOL
1928-1987
SELF-PORTRAIT
Lot
Sold. Hammer Price with Buyer's Premium: 3,065,000 USD
MEASUREMENTS 21 7/8 x 21
7/8 in. 55.6 x 55.6 cm.
DESCRIPTION acrylic and
silkscreen ink on canvas
Executed in 1986, this work is
stamped twice, initialled by Vincent Fremont and numbered
P040.049 on the overlap; also stamped on the reverse.
PROVENANCE
Estate of the Artist
Andy Warhol Foundation for the Visual Arts, New York
Stellan Holm Gallery, New York
Acquired by the present owner from the above in May 2001
EXHIBITED
Greenwich, Bruce Museum,
Pleasures of Collecting: Part II. 20th Century and Contemporary
Art, January - April 2003
ďalej
|
ZOMREL „KRSTNÝ OTEC“
POP-ARTU
ROBERT RAUSCHENBERG (1925 – 2008)
Podľa slov
hovorkyne galérie
PACE WILDENSTEIN v New Yorku „krstný otec“ pop-artu Robert
Rauschenberg zomrel ráno 14. mája 2008 na zlyhanie srdca vo
svojom dome na Floride. Patril medzi najznámejších umelcov
druhej polovice 20. storočia, bol prvým umelcom USA, ktorý
získal Hlavnú cenu na Bienále v Benátkach (1964). Stál pri zrode
nových tendencií v umení druhej polovice 20. storočia nielen
v USA. Podobne ako Duchamp „vniesol“ do umenia nové formy
výrazových prostriedkov hlavne v konceptuálnom umení a pop-arte.
Na sklonku svojho života sa verejne dištancoval od tendencií
pop-artu, no napriek tomu jeho prítomnosť v tomto umeleckom
prúde je viac ako prítomná. Bol osobným priateľom Andyho
Warhola a jeho výrok o Warholovi: „Nie každý Warhol je dobrý
Warhol, zlý neexistuje!“ mnohí považujú za symbolický epitaf
pop-artu a sčasti aj postmoderny.
PaedDr. Michal Bycko, PhD., F.A.B.I.
hlavný
kurátor MMUAW
|
Obchod s menom Andyho Warhola
Andy Warhol: „Zarábať peniaze je umenie, pracovať je umenie, ale robiť
biznis je najlepšie umenie.“
[27.4.2007, Profit / Jozef Ryník]
O jeho národnosti sa vedú spory. Bol Američan
slovenského pôvodu či Slovák žijúci v Amerike? Alebo nebodaj
Rusín z Mikovej? O jeho talente a výnimočnosti vo svete umenia
už toľko pochybností niet. Jeho obrazy sa dnes predávajú za
milióny dolárov.
V
máji sa má objaviť na dražbe slávny portrét Marilyn Monroe.
Majiteľ, ktorý ho kúpil v roku 1962 za 250 amerických dolárov,
očakáva, že sa predá za vyše 15 miliónov dolárov.
Keď pred dvadsiatimi rokmi v newyorskej nemocnici
nečakane zomrel po štandardnej operácii žlčníka Andy Warhol,
málokto tušil, čo po ňom ostalo. O rok neskôr bola na aukcii
vydražená jeho pozostalosť za viac ako 23 miliónov dolárov.
Umelcových diel sa však na rôznych iných miestach
zachovalo oveľa viac. Ďalšie miliónové sumy sa skrývajú v
nespočetných obrazoch, sieťotlačiach (serigrafiách), filmoch a
grafikách.
Jedným z dôkazov je aj desať miliónov korún, ktoré
minulý rok zaplatila za sériu sieťotlačí z dielne A. Warhola
Slovenská národná galéria (SNG). Andyho dedičstvo dnes
spravujú viaceré múzeá, galérie, ale aj súkromné zbierky.
Kto však z jeho mena najviac profituje? Sú to
príbuzní, mestá Pittsburg a Medzilaborce, kde stoja jeho múzeá,
rodná dedina rodičov Miková alebo celé Slovensko?
ďalej
|
ZUŠ
v Medzilaborciach by mala niesť meno Andyho Warhola
Podľa slov
Michaela Hermanna, Ph.D., šéfa pre autorské práva na The
Andy Warhol Foundation v New Yorku aj
Základná umelecká škola v Medzilaborciach ponesie meno
jednej z najslávnejších osobnosti 20.storočia – Andyho Warhola.
Naplnilo sa tak úsilie bývalej riaditeľky školy Evy
Gojdičovej (žiadala o čestný titul ešte v roku 1996), ale
hlavne Mgr. Ľudmily Štecovej, ktorá sa podobne ako
Ing. Eva Solejová, ktorá sa stala prvou riaditeľkou
stredoškolskej inštitúcie na svete, ktorá dostala tu česť niesť
v názve meno Andyho Warhola (Združená stredná škola Andyho
Warhola v Medzilaborciach). Pani Mgr. Štecová je prvou
riaditeľkou v dejinách umeleckého školstva vôbec, za funkčného
obdobia ktorej inštitúcia získala do názvu meno tejto svetovej
„značky“ moderného umenia. Podľa M. Hermanna, Ph.D., po
podpísaní vzájomnej zmluvy riaditeľkou ZUŠ a AWF v New Yorku,
bude škola používať prepožičané meno Andy Warhol v jej názve
v termíne zmluvne stanovenom (v zmluve sú prísne vymedzené
podmienky práva používať toto meno).
Spoločnosť
Andyho Warhola v Medzilaborciach blahoželá obidvom subjektom
a obidvom riaditeľkám k získaniu práva niesť v názve ich škôl
meno tohto umelca a teší sa na spoluprácu hlavne v oblasti
muzeoedukologických a umelecko-remeselných aktivít.
Dr. Michal
BYCKO, Ph.D., F.A.B.I.,
výkonný
predseda SAW, 29. 4. 2008
|
Je Andy Warhol popom „namydlená bublina“, alebo jeho dielo je
revolučným prevratom vo vizuálnom umení?
Dejiny výtvarného umenia
a jeho ontogenézu iba zriedka tvoria dobou preferovaní umelci,
ale skôr diela a umelci, ktorí žili a tvorili mimo oficiálnej
„štruktúry“ hierarchie umenia akejkoľvek doby. Isté zmeny
v spoločensko ekonomických formáciách i politické prevraty často
zviditeľnia to skutočné v umení, čo sa stáva segmentom zmeny nie
len pohľadu na neho, ale aj chápania jeho významu pre jedinca
i spoločnosť.
Keď v dielach
starých majstrov dominoval (ako zmena, nové) skôr prístup k téme
a zobrazeniu jej obsahu (pravda, aj vizuálna záležitosť, forma
vždy prítomne zohráva svoju úlohu), v modernom umení je prístup
k výpovedí za pomoci výtvarných i nevýtvarných výrazových
prostriedkov „poznačený“ viac vnútornou filozofiou umelca, jeho
emotívnym vzťahom k realite, slobodou zmyslu pre komunikáciu
prostredníctvom svojho diela. To nás nabáda ku konštatovaniu, že
tak ako termín „moderné umenie“ (to môže byť prítomné v istom
slova zmysle v každom období ontogenézy dejín umenia), aj termín
„realizmus“ je prítomný od skutočného vizuálne realistického
umenia až po akčné umenie abstrakcie, pretože to „realistické“
je ukryte pod povrchom vizuálnej identifikácie diela vo vnútri
sily, zmyslu, filozofie a zámeru vypovedajúceho subjektu -
umelca ako skutočná realita. Istá historička umenia mi na
otázku, či sa jej páči Andy Warhol povedala: „ Ja mam rad iba
ručne namaľované obrazy!“ Bol pre mňa šok, že to zaznelo
práve z úst magisterky dejín umenia, ktorá jednou vetou
zotrela celý vnútorný duchovný a kreatívny potenciál umelcov
a umenia tvoriacich diela svetového významu inak ako „ručné
namaľované“. Čo by na to povedal Cage, Kaprow, Christo,
Nakamura, Viola, ale aj naši Rónay, Murín...? Akoby reagoval náš
najvýznamnejší a najznámejší post pop-artový umelec Dano
Brogyányi, ktorý tvorí svoje nádherné diela za pomoci mixmédií,
PC a iných techník ...?
Tak sa pomaly
dostávame k odpovedí na otázku, ktorú sme si položili v úvode
tohto príspevku. Teda: Je Andy Warhol popom „namydlená bublina“,
alebo jeho dielo je revolučným prevratom vo vizuálnom umení?
Nie, žiadna „bublina“, Warhol podobne ako J. Cage v hudbe on vo
vizuálnom umení zmenil nie iba prístup k formálnym záležitostiam
umeleckej tvorby, zmenil aj zmysel a poslanie tak tvorby, ako
aj umenia. Vytvoril systém prístupu k umeniu v podobe „lacnej“
masovosti, pretože vedel, že umenia ma zmysel aj pre umelca iba
vtedy, ak si nájde svojich percipientov, alebo aj klientov. Jeho
umelecký „produkt“ nie je žiadnou náhodou. Všetko skôr než
vytvoril mal dokonale premyslené. Vedel pre koho ma zmysel
tvoriť, čo a ako to prezentovať. Pop, alebo populárne umenia
(pop art) je široký pojem a „pohlcuje“ v sebe niekedy aj
povrchné a lacné produkty, ale nebyť pop-artu (považujem tento
termín skôr za systém ako umelecký smer), medzi masy by sa
chrlili produkty braku a paumenia. Pravda voči týmto negatívom
spoločenských javov niet skutočnej zábrany. Ako príklad môže
poslúžiť dnešná verejná produkcia v TV a pod., kde sa pod maskou
akéhosi post pop-artu zviditeľnuje prázdnota a gýč. Žiaľ pop-
art i samotný Warhol tiež nie je záruka (tak ako aj v iných
rovinách umenia iný smer, prúd ...), že so zrnom sa do „sýpky“
nezanesú aj plevy. Dielo Andyho Warhola je skutočnou revolúciou
v umení vôbec, no na skutočnú rehabilitáciu jeho pravdy a
hodnoty v umení si ešte musíme počkať.
Dr. Michal
BYCKO, PhD., F.A.B.I.,
múzeoedukológ
a výtvarný teoretik, 28. 4. 2008
|
Zostane Andy
Warhol v Medzilaborciach?
Zostane
Andy Warhol v Medzilaborciach?
Rôzne kvázi
informácie o budúcnosti Múzea moderného umenia Andyho Warhola
v Medzilaborciach sa v poslednom čase akoby premnožili
a mnohé z nich sú doslova fámy a dezinformácie. Múzeum moderného
umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach je v správe zriaďovateľa
– Prešovského samosprávneho kraja, ktorý má plnú kompetenciu
múzeum zrušiť, presťahovať a pod. No pokiaľ ide o názov múzea
a používania mena Andy Warhol v názve už nespadá do
kompetencie zriaďovateľa PSK v Prešove, ale do kompetencie The
Andy Warhol Foundation for the Visual Arts v New Yorku. Tá
môže zo dňa na deň odobrať meno Andy Warhol z názvu múzea
v prípade, žeby došlo k jeho protiprávnemu zneužívaniu, alebo by
múzeum vykazovalo tak chabú činnosť, ktorá by bola motiváciou
pre kompetentných v USA odobrať „značku“ Andy Warhol z názvu
múzea. Všetky práva vo veci mena Andy Warhol a jeho diela má
Nadácia Andyho Warhola v New Yorku a iba tá môže prepožičať,
alebo odobrať meno Andy Warhol z názvu ktorejkoľvek inštitúcii
na svete, ktorá mala tú česť niesť v názve svetovú „značku“
umenia – ANDY WARHOL.
Pokiaľ ide
o MMUAW v Medzilaborciach, to doposiaľ nedostalo žiadne
upozornenie, ani náznak nespokojnosti zo strany Nadácie A.
Warhola, žeby sa uvažovalo o podobnom právnom úkone – odobrať
meno Andy Warhol z názvu múzea. Pravda, ataky a obviňovania voči
MMUAW i niektorým jeho pracovníkom „fungujú“ od jeho vzniku, ale
vždy (chvála Bohu!) zostali jalové a trápne. Aj známa kauza
istých úradníkov z Medzilaborciach v poslednom čase. Pretože už
viacerí redaktori z mnohých denníkov sa ma pýtali, či je pravda,
že MMUAW sa bude sťahovať z Medzilaboriec, rád by som na to
odpovedal definitívne a jasne. Existujú listy, úradné
a právne dokumenty, ktoré podmieňujú bytie múzea
v Medzilaborciach. Žiaľ (pre mojich „priateľov“), alebo
chvála Bohu, niektoré listiny (časť ich má aj zriaďovateľ PSK
v Prešove) hovoria jasne. Posledný e-mail potvrdil obsah
dokumentov staršieho dáta, kde sa píše: „ ...tieto
artefakty ponechávame v MMUAW do doby, pokiaľ ste jeho
kurátorom Vy“. Chcel by som tým poukázať, že tu nejde
o voľajaké emocionálne „väzby“ kompetentných ľudí z USA, ale
o dôveru a spôsob i výsledky práce, ktoré hovorí za všetko,
a pre kompetentných je to alfou i omegou. No odpoveď z mojej
pozície (to som tlmočil aj médiám), či vznikne na Slovensku aj
iné múzeum alebo galéria Andyho Warhola, je jednoznačná. Môže,
kdekoľvek, kýmkoľvek, kto presvedčí majiteľov autorských práv
(pozor na ich porušenie, aj v týchto dňoch čelí obvineniu aj
jedna sklárska firma z Medzilaboriec, ktorá podľa konštatovania
agentúry pre ochranu autorských práv LITA porušila autorské
práva v súvislosti s menom a tvorbou Andyho Warhola), že je
svojou koncepciou, spôsobilosťou, umeleckou dramaturgiou,
výsledkom poznania života a diela umelca na tom natoľko dobre,
že si získa výbor Nadácie Andyho Warhola pre udelenie licenčného
práva niesť meno umelca v názve. Pravda, okrem toho žiadateľ by
mal preukázať aj svoj zbierkový fond, ktorý pozostáva z diel
umelca. A teraz k faktom, ktoré môžu byť ako argumenty úvahy
o presťahovaní múzea z Medzilaboriec, alebo o vzniku inej
konkurenčnej umeleckej inštitúcie s menom Andy Warhol. Myslím
si, že najväčším možným kandidátom pre tento zámer môže byť Zoya
Gallery v Bratislave, ktorá oproti štátnemu MMUAW už vlastní
päťnásobok diel Andyho Warhola. Je to súkromný a bohatý subjekt,
ktorý svoju zbierku buduje ďalej. Ak to porovnáme so situáciou
nakúpu diel Andyho Warhola pre MMUAW v Medzilaborciach je to
neporovnateľné. Problém je v tom, že sa stále nechápe realita,
že za sumu, ktorú štát musí zaplatiť za jedno dielo umelca (dnes
už minimálne 20.000,- USD, čo je asi 430.000,- Sk) by sa v
rovine kvantity dalo nakúpiť minimálne desať diel od slovenských
umelcov. Je potom pochopiteľné, že štátna pokladnica je možno aj
„atakovaná“ istým žiarlivým postojom iných múzeí a galérií, ale
aj umelcov. Lakonicky povedané, Warhol „požiera“ státisíce, za
ktoré by sa dalo nakúpiť síce kvantitatívne a svetovo
neatestovaných diel na desiatky. No takto nerozmýšľajú tí, ktorí
platia za diela umelca zo svojich a vedia, že každá kúpa diela
Warhola je úspešná investícia. Takýchto zberateľov na Slovensku
je podľa mne dostupných informácií veľa a počet diel v ich
zbierkach dosahuje číslo, o ktorom sa MMUAW môže iba snívať. No
na druhej strane, peniaze nie sú všetko, chýba tu intelektuálny
a profesionálny potenciál, ktorý by svet dokázal presvedčiť
o svojej jedinečnosti a priťahovať návštevníkov aspoň tak, ako
má to šťastie MMUAW v Medzilaborciach. Teda, nik nezabráni
tomu, aby inde neboli nové inštitúcie s menom Andy Warhol, ak
s tým bude súhlasiť majiteľ autorských práv. Nikomu
nezabránite, keď na to má, aby investoval do nákupu diel
ktoréhokoľvek umelca a pod.
Tak, čo bude
s MMUAW v Medzilaborciach? Dúfajme, že sa nenaplnia slová
exministra kultúry Slobodníka, ktorí mi osobne povedal: „Neverím,
že by sa našiel úradník tohto štátu, ktorý by sa znemožnil doma
i vo svete likvidáciou takej inštitúcie, akou je MMUAW. To sa
neobávajte. Skôr by som sa zamyslel do vnútra múzea, aká je jeho
dramaturgia, výsledky práce, vedecko-výskumná činnosť a úroveň
edukácie, pretože ak to vo vnútri nebude fungovať, rozložíte sa
sami!“. Do vnútra človeka nevidí nik, ale do inštitúcie
každý návštevník, ktorého nezaujíma koľko správ, hlásení
a byrokracie si žiada administratíva, ale na čo sa môže pozrieť
v múzeu, čo mu ponúkneme, čo môže pre svoje duchovno získať.
A to nás (chvála Bohu!) zatiaľ drží nad vodou. Napriek niektorým
až patologickým postojom niektorých persón voči múzeu,
Warholovi, ale aj niektorým pracovníkom v ňom. V tejto
súvislosti má často napádajú slová Dr. Imricha Donatha, ktorý
istý atak voči múzeu a istej osobe v nej komentoval starým
porekadlom: „Košatému a silnému dubu je jedno, aká sviňa
sa o neho obtrie!“ Múdre, ale dovolil by som si
doplniť, že to jedno je iba dovtedy, pokiaľ ten živočích nezačne
dubu požierať plody alebo ničiť korene.
Dr. Michal
BYCKO, PhD.,
výkonný
predseda AWS,
21. 4. 2008
|
Škodlivé
aktivity primátora Medzilaboriec
Škodlivé
V súvislosti
s mnohými fámami, dezinformáciami tykajúcich sa výrokov
primátora mesta Medzilaborce Ing. Ladislava Demka voči
osobe Dr. Michala Bycka, PhD., i v súvislosti s jeho
zahraničnou cestou a jednaním s Johnom Warholom som sa opýtal
samotného Michala Bycka, aká je skutočnosť.
Mgr. Art Daniel
Brogyányi (DB): Michal, „z mosta do prosta“, bol primátor
Demko na jednaní s Johnom Warholom v USA?
Dr. Michal
Bycko, PhD. ( MB): Podľa slov Vladimíra
Protivňáka a Johna Warholu bol a stretol sa s Johnom Warholom
v Pittsburghu. Bol na jednaní prítomný aj Demkov syn.
DB:
Kto teda klame? Primátor Demko v Novom čase tvrdí, že v USA
nebol, nestretol sa s Johnom Warholom a o ničom nevie.
MB:
Zosumarizujúc všetky moje, riaditeľky Dr. Valiky Maďarovej,
JUDr. Eugena Gališina, ktorý bol prítomný, keď John Warhola mi
volal z USA a vie o obsahu rozhovoru s ním. Buď Demko stráca
pamäť, alebo Protivňák má halucinácie, ktorý tvrdí to, čo aj
John Warhola, že Demko tam bol. Tomu už ja nerozumiem, ale fakt
tu ktosi klame a ja viem presne kto. Vedia o tom aj mnohí iní,
ale boja sa to povedať nahlas.
DB:
Keď je pravdou, že Demko bol v USA a jednal v prítomnosti V.
Protivňáka s Johnom Warholom, vieš o čom bolo jednanie?
MB:
Viem, ale to sa mňa netýka, pretože to bolo jednanie súkromné
vo veci súkromného záujmu Demka a jeho syna...
ďalej
|
INFOART AW MMUAW
TODAY
Od 11. marca
2008 prebieha v MMUAW v Medzilaborciach odborné adjustovanie
a rámovanie dvoch nových prírastkov do zbierkového fondu múzea,
ktoré zakúpil PSK v Prešove. Jedná sa o dva single diela Andyho
Warhola z portfólia Cowboys and Indians: „Anna Oakley“ a „
Wayne Gretzky“. Diela v hodnote vyše milióna slovenských
korún patria do umelecky i zberateľsky lukratívnych diel
umelca. Pretože diela boli kupované ešte v minulom roku, ich
dnešná trhová hodnota je už citeľne vyššia. Unikátom z dvoch
nových diel je portrét W. Gretzkeho, ktorý je signovaný Andy
Warholom i samotným portrétovaným.
Diela budú
verejnosti sprístupnené najskôr o tri týždne. Múzeum ich musí
poistiť a zabezpečiť všetko pre ich ochranu proti poškodeniu,
alebo odcudzeniu.
Dr.
Michal BYCKO, PhD.
kurátor
zbierky Andyho Warhola
zľava:
„A. Oakley“, „ W. Gretzky“ a detail so signatúrou svetovej
hviezdy ľadového hokeja
|
Stanovisko
Spoločnosti Andyho Warhola v Medzilaborciach
Spoločnosť Andyho Warhola
v Medzilaborciach (SAW) sa verejne dištancuje od šírenia
informácií a zavádzajúcich tendencií primátora mesta
Medzilaborce Ing. Ladislava Demka v súvislosti s udelením
súhlasu niesť meno „Andyho Warhola“ v názve Združenej strednej
školy v Medzilaborciach a výsledkov jeho cesty i stretnutia
s viceprezidentom The Andy Warhol Foundation (AWF) pánom Johnom
Warholom:
-
Ani SAW ani
Múzeum moderného umenia Andyho Warhola (MUAW) nevedeli
o obsahu ani o zámere jeho stretnutia s Johnom Warholom
v Pittsburghu.
-
Od výsledkov a spôsobu úsilia primátora Demka získať
autorské práva pre používanie mena Andyho Warhola a jeho
diel s motívom Coca Coly (podľa slov viceprezidenta AWF
Johna Warholu pre jeho súkromné účely) sa SAW verejne
dištancuje a súhlasí s učinením pána Johna Warholu, ktorý
právomoci ním udelené po zistení status quo situácie stiahol
späť.
-
SAW ani
MMUAW nikdy neodmietli spoluprácu s kýmkoľvek pokiaľ sa
jednalo o činnosť v súlade so zákonom o autorských právach
tak, ako ich deklaruje agentúra pre ochranu autorských práv
na Slovensku – LITA v Bratislave.
-
SAW sa
verejne dištancuje a považuje šírenie nepravdivých
informácií, že ktosi zo SAW bráni investorom vstup do
Medzilaboriec a braní šíreniu a podpore židovskej kultúry
i kultúry vôbec v Medzilaborciach, za chorý výmysel. Naopak,
SAW podporuje akúkoľvek etnickú kultúru v zmysle zákonov
a predpisov tohto štátu pre také aktivity. Považujeme
šírenie takýchto dezinformácií za kompenzovanie istých
neschopností splniť volebný program a sľuby obviňovaním
iných. SAW bola prvá v meste, ktorá vyšla už pred viac ako
desiatimi rokmi s návrhom programu koncepcie estetizácie
mesta, v ktorom bolo aj postavenie pamätníka Židom (potvrdiť
to môže exprimátor pán Kaliňák), ktorých v čase 2. svetovej
vojny deportovali do koncentračných táborov fašisti a bývalý
režim zničil v meste tri synagógy (doklad o tom, koľko SAW
a jej predseda urobili pozitívneho pre kultúru Židov a pod.
môžeme dokumentovať pri inej príležitosti).
-
SAW sa
verejne dištancuje od obsahu listu primátora L. Demka,
v ktorom školu ašpirujúcu
o súhlas niesť v názve meno Andyho Warhola adresovaného
viceprezidentovi AWF Johnovi Warholovi neobjektívne
charakterizoval hlavne v súvislosti s označením školy
a rómskej menšiny v meste. SAW je zásadne proti akejkoľvek
diskriminácii rasy, vierovyznania, národnosti a pod.
SAW
v Medzilaborciach vyslovuje poľutovanie nad tým, že primátor L.
Demko namiesto hľadania cesty spolupráce so SAW a MMUAW odmieta
akúkoľvek spoluprácu a komunikáciu vo veci problému a spoločného
verejného záujmu. SAW v Medzilaborciach napriek všetkému je
naďalej ochotná spolupracovať s mestom, pretože zo strany SAW
k prerušeniu nedošlo. Záleží iba od toho, ako sa pán primátor osobne vyrovná so svojou
predstavou o údajnom úsilí SAW a jej predsedu voči vyššie
uvedeným záležitostiam. Dokladom o ochote spolupracovať a pomôcť
mestu sú početné listy adresované predsedom SAW primátorovi, na
ktoré nikdy nereagoval, ale konal naopačne v zmysle a zámeru
listov – podanej ruky na spoluprácu.
V Medzilaborciach, 5. 3. 2008
Dr. Michal
BYCKO, PhD.
výkonný
predseda SAW
|
Medzi odborníkmi
z celého sveta
Už čoskoro sa
možno aj vo vašej knižnici, ale aj v knižnici kdekoľvek vo svete
môže objaviť publikácia International Directory of Experts
and Expertise. Vyjde pod hlavičkou Amerického biografického
inštitútu (ABI) v meste Raleigh, štát Severná Karolína, Spojené
štáty americké. Jej prvé vydanie bude obsahovať informácie
o osobnostiach svetového významu z rôznych oblastí spoločenskej
pôsobnosti, o tých, ktorí vo svojej profesii dosiahli úspechy
prinášajúce kladné perspektívne vyhliadky v tej ktorej oblasti
spoločenského života.
ABI vydáva
podobné knižné zväzky už od roku 1967 a to znamená od roku
svojho vzniku. Mapuje výskyt odborníkov vo svete, získava
nominácie na rôzne ocenenia, udelenia uznaní pripadajúce do
úvahy u kompetentných, ktorí vyberú tých najlepších kandidátov.
Osobnosťou,
o ktorej bude zmienka v tejto publikácii, je aj Dr. Michal
Bycko, PhD., kurátor a muzeoedukológ Múzea moderného umenia
Andyho Warhola v Medzilaborciach. Vládny výbor vydavateľov
Amerického biografického inštitútu pri tejto príležitosti Dr.
Byckovi udelí uznanie za jeho odbornosť v oblasti súčasného
umenia. V takýchto prípadoch býva podobná príležitosť pre
oceneného veľkou satisfakciou za dosiahnutú prácu a zároveň
výzvou alebo odrazom pre dosiahnutie ďalších mét hlavne pre
určité duchovné skvalitnenie života aj nás všetkých.
Úryvok listu C.
A. Mitchella Dr. Byckovi zo dňa 8. 2. 2008:
„Dear Dr.
Bycko:
On behalf of
the Governing Board of Editors of the American Biographical
Institute, I am pleased to announce the eagerly anticipated,
upcoming publication and release of the Premier Edition of the
International Directory of Experts and Expertise. I am
furthermore delighted to confirm that your biography appears in
this Edition, which will be distributed to public and private
libraries throughout the world. International Directory of
Experts and Expertise is a compelling reference publication that
gives insight into the abilities and aptitudes of professionals
who push society forward in a positive manner. Biographies will
be detailed and accurate, giving the reader and researcher
a very personal look at the successes of those included in the
volume.“
(RI), foto:
A. Z.,
3. 3. 2008
|
● Tak
vyzerá legitimácia „štátu Podkarpatská Rus“, ktorú začal vydávať
Snem podkarpatských Rusínov na Ukrajine a legitimáciu s číslom
jeden dostal ako čestný občan Andy Warhol. Absurdita!
Megalomanský blud
patologickej vízie
Všetkých
zainteresovaných šokovala správa, ktorá prišla z Ukrajiny, že
akýsi Snem podkarpatských Rusínov začal vydávať čestné
občianstvo “štátu“ Podkarpatská Rus“. Organizátori
osamostatnenia Zakarpatskej oblasti Ukrajiny (podpísaný predseda
snemu istý pán Dymytrij Sydor), ako samostatnej
štátoprávnej formácie Podkarpatská Rus doslova hanebne pod
číslom1 legitimácie čestných občanov „štátu“ svojprávne vydali
oficiálnu legitimáciu na meno Andy Warhol.
Spoločnosť
Andyho Warhola v Medzilaborciach sa verejne dištancuje od
takýchto praktík a považuje tento čin za megalomanský blud
patologickej vízie samozvaných persón, ktoré neváhajú zneužiť
pre vlastnú reklamu aj osobnosť svetového mena, ktorý má iba
pôvod rusínsky. Rovnako ako aj príbuzní Andy Warhola v USA
s iniciatívami takéhoto rozmeru a charakteru nemajú nič spoločné
a dištancujú sa od toho.
Dr. Michal
BYCKO, PhD.
výkonný predseda
SAW
11. 2. 2008
|
Andy Warhol – umenie ako biznis, biznis ako umenie
V istom
stresovom napätí pred avizovaným vstupom na jednotnú európsku
menu, mnohí biznismeni hľadajú čím vhodnejší spôsob investície
do nákupu okrem iného aj umeleckých diel. Po niekoľkých viac
menej bulvárnych článkov o „jednoduchosti“ zbohatnutia nákupom
diel Andyho Warhola, ako kurátor Múzea moderného umenia Andyho
Warhola v Medzilaborciach a výkonný predseda Spoločnosti Andyho
Warhola rád by som zareagoval na status quo tejto reality.
Áno,
nepopierateľným je fakt, že diela Andyho Warhola z roka na rok
neuveriteľne cenovo stúpajú, no na druhej strane je potrebné
povedať, že tým sa vyčerpávajú primárne zdroje nákupu,
sekundárne a terciárne zdroje (vrátane aukcií) už diela
predávajú drahšie, ale hrozí tu hlavne „zamotanie sa“ medzi
ponuky diel Andyho Warhola falzifikátmi, ktoré podobne ako
u Dalího, Picassa, Hartunga... , začínajú šarapatiť aj
u Warhola. Každé dielo, ktoré záujemca kupuje, by malo mať
transparentnú provenienciu, to znamená jasný pôvod, aby sa
v prípade konfrontácie mohol majiteľ zorientovať a uistiť.
Pokiaľ ide o ceny diel, tie sa odvíjajú od druhu tlače,
značenia, tiež či sa jedná o tlač na papieri – screenprint,
alebo či ide o kombinovanú techniku maľby a tlače na plátne –
silkscreenprint. Keď si zoberiem štatistiku cenových relácií
grafík a plátien A. Warhola zhruba spred 20. rokov, vidíme, že
napríklad screenprint slávnej M. Monroe v roku 1989 stál
35.000 – 40.000,- USD (singel), portfólio stálo 275.000 –
350.000,- USD. Dnes singel stojí viac ako 100.000,- USD, ako
portfólio – do troch miliónov USD. Screenprint Jackie II sa
v roku 1989 predal za 4.000,- USD, dnes sa ponúka za 25.000 –
35.000,- USD, slávna Warholova „ikona“ screenprint Campbell´s
Soup (kompletné portfólio 10 obrazov) sa predalo v spomínanom
roku za 55.000,- USD a dnes sa ponúka singel od 80.000,- do
200.000,- USD a kompletné portfólio za vyše dva milióny USD.
Porovnávajúc ceny dnes s cenami v roku 1989 v niektorých
prípadoch je to až neuveriteľný nárast, kde doslova z 5.000,-
USD za niektoré screenprints to narástlo na státisíce, portfóliá
na milióny. Plátna Andyho Warhola už prekročili rekordy cien
diel Picassovych, Dalího a iných modernistov, a berúc do
úvahy výsledky prognóz, zdá sa, že o 10 rokov si dielo A.
Warhola nedovolí kúpiť ani „štandardný milionár“. Na
Slovensku najcennejšie dielo Andyho Warhola „Tiene“
(rozmerné plátno posiate diamantovým prachom), ktoré v lete
minulého roka stálo dva milióny USD, dnes je jeho cena minimálne
o 20% vyššia a záujem o jeho prezentáciu na výstavách
prejavili špičkové svetové galérie v zahraničí. Výstava diel
Andy Warhola v decembri 2007 a v januári 2008 v Ríme predstavila
verejnosti aj diela, ktoré doposiaľ neboli vystavované a až do
smrti umelca boli utajované. Ide o diela s náboženskou
tematikou. Nádherné portfólio (zložené zo 4 ks) „Zvestovanie“
malo v Ríme veľký úspech, a ak porovnáme jeho cenu spred roka
a pol, dnes je jeho cena o takmer 50% vyššia. Medzi cenovo
najviac narastajúce diela A. Warhola patria portfóliá a single
ako M. Monroe, Campbell´s Soup, Zvestovanie, Sv. Juraj
a Drak, H. Ch. Andersen, Kovboji a Indiáni, portréty významných
osobností ako E. Kennedy, M. Scheel, Mick Jagger (ten už
dnes dosahuje cenu za kus viac ako 100.000,- USD), ale hlavne
diela značené ako TP – skúšobná tlač, UT – nepublikovaná skúška,
UP – nepublikovaná tlač, personálne projekty a diela značené ako
HC, ktoré umelec vytvoril iba ako dar a do jeho smrti neboli
predajné.
Andyho Warhol
začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia prehlásil: „Umením
je robiť umenie, ale ešte väčším umením je robiť biznis art“.
Myslím si, že v obidvoch prípadoch sa mu to brilantne podarilo.
Napriek pochybnostiam, ktoré šírili konzervatívni teoretici
umenia v 60. rokoch, dnes už s istotou vieme, že dielo Andyho
Warhola je cenovo „inaugurované“ aj pre nasledujúce storočie
a vo svete etablované ako jedna z najväčších umeleckých hodnôt.
Dr. Michal
BYCKO, PhD.,
30. 1. 2008
|
Andy Warhol –
najaktuálnejšie decembrové umelecké podujatie v Ríme
„Vážený Dr.
Bycko, PhD., veľká vďaka za Vašu osobnú významnú pomoc a
spoluprácu, môžeme byť všetci spokojní - takto tu ešte
Slovensko nezabodovalo.“
Dr.
Miroslav Musil, CSc.,
riaditeľ Slovenského inštitútu v Ríme
|
Z otvorenia výstavy A. Warhola v Ríme :(zľava)
Dr. Timo Vlk,
riaditeľ SAGA SLOVAK ART GALLERY,
Dr. Katarína Bajcurová,
CSc.,
riaditeľka SNG v Bratislave,
Dr. Stanislav Vallo,
J.E.,
veľvyslanec SR v Taliansku,
Dr. Valika Maďarová,
riaditeľka MMUAW a
Mgr. Martin Cubjak,
kurátor MMUAW. |
Úvodom malá
štatistika:
vystavených do 160 umeleckých diel a artefaktov Andyho
Warhola, miesto výstavy: historický Palazzo Incontro
v Ríme, organizátori: Provincia di Roma, Slovenský
inštitút (SI) a Slovenské veľvyslanectvo v Ríme, Múzeum
moderného umenia Andy Warhola (MMUAW) a Spoločnosť Andy Warhola
(SAW) v Medzilaborciach, SAGA – SLOVAK ART GALLERY, termín:
od 12. decembra 2007 do 6. januára 2008,
kurátori: Dr. Michal Bycko, PhD., Mgr. Martin Cubjak,
počet platiacich návštevníkov: vyše 7 000.
Jedno
z najvýznamnejších podujatí MMUAW a SAW v Medzilaborciach v roku
2007 – výstavu diel Andyho Warhola pod názvom ANDY WARHOL „lo
Slovacco“ v Ríme – otvorili Stanislav Vallo, J.E.,
veľvyslanec SR v Taliansku, Enrico Gasbarra,
president della Provincia di Roma, Vincenzo Vita,
assessore alle Politiche culturali Provincia di Roma,
Dr. Miroslav Musil, CSc., riaditeľ SI v Ríme a Mgr.
Martin Cubjak, kurátor MMUAW v Medzilaborciach.
Výstava bola realizovaná v koncepcii Dr. Michala Bycka,
PhD.
Čo k tomu
dodať? Slová Dr. M. Musila, CSc. hovoria za všetko. Aj keď
výrok riaditeľky Slovenskej národnej galérie v Bratislave pre
STV 2, kde na otázku redaktorky: „Čo pre Slovensko znamená
Andy Warhol?“ znel: „Nič...“ potvrdzuje našu
podvedomú malosť a status quo „bytia“ Andyho Warhola na tomto
svete, ktoré by si v prípade našich možností s nadšením zobral
každý národ, ale my sa stále riadime „heslom“: „ ...keď nie
ja, tak potom nik!“, alebo radšej „preferujeme“ provinčné
a regionálne osobnosti ako „pupok sveta“. Andy Warhol svojou
krátkou výstavou zviditeľnil v Ríme Slovensko s veľkým úspechom
a aj keď „ ...doma nik nie je prorokom!“, ale mnohí nám ho
závideli i úprimne blahoželali k úspechu. Projekt stál státisíce
korún (zriaďovateľa múze nič!!!), ale nehmotná a vo svete
najcennejšia devíza – reklama urobila svoje. Na sto dvadsiatich
po Ríme premávajúcich mestských dopravných prostriedkoch tri
týždne „viseli“ reklamné tabule „ANDY WARHOL „lo Slovacco“,
a tak slovami kurátora Múzea SNP v Banskej Bystrici Dr. Ivana
Kocáka, ktorý Rím osobne navštívil, celý ten slávnostný
vizuál vzbudzoval u neho pocit hrdosti a potešenia.Ten, ktorý
pochádzal „odnikadiaľ“, doprial každému „15 minút slávy“, ten,
ktorý údajne pre Slovensko znamená „nič“, ktorý podľa
niektorých diletantov do „nežnej“ pre nás nebol známy (pre
koho ako, pre mňa už od roku 1972, ale pre mnohých už
v šesťdesiatych rokoch – odporúčam si preštudovať umenovedné
edície z rokov 60. – okrem iného aj knihu Prof. Petranského
„Písmo ako obraz“ atď. ), ten, ktorého meno odmietajú takmer
rodáci..., robí nás známych po celom svete, kde sa nestíhajú
čudovať našej zadubenosti a malosti. Ale predsa závisť, hlúposť,
neinformovanosť, malosť, mentálna provinčnosť... je tiež ľudskou
vlastnosťou. Hoc negatívnou.
Zadosťučinením
pre tých, ktorí život i dielo Andyho Warhola na Slovensku i vo
svete propagujú, nech sú aspoň slová Dr. Miroslava Musila,
CSs. (vďaka tomuto pánovi sa dielo a život Andyho
Warhola, MMUAW, SAW i kultúra Slovenska prezentuje v Taliansku
príkladne) v úvode tohto článku. Vďaka Andymu
Warholovi o Medzilaborciach už vedia v Taliansku, Nemecku,
Nórsku, Írsku, Poľsku, Česku, Maďarsku, na Ukrajine, ale aj
v USA. Pripravované projekty do Istanbulu, Bombaja, Milana... to
znovu potvrdia. A tak trochu lakonicko-ironicky: aký by
bol slávny Andy Warhol u nás „u pospolitého ľudu“, keby ešte aj
„ ...pestoval včely“, dával „ ...obrovské vedomosti z teórie
hudby“ (len akosi u autora uvedených slov
v úvodzovkách, ktoré boli zverejnené v jednom z čísiel
týždenníka Pod Vihorlatom, sa to neprejavilo a nestačilo ani na
dokončenie univerzitného štúdia) a „ ...zakladal
sady“? Boli by sme s ním už spokojní všetci? Asi ťažko.
Predsa veľký a košatý strom tieni viac ako krík. A krovie je
akosi nám vždy bližšie. Len aby sme v ňom neostali navždy.
V závere by som
ako hlavný kurátor MMUAW a výkonný predseda SAW rád poďakoval
všetkým našim priaznivcom, návštevníkom múzea, spolupracovníkom
a médiám za fakt, že vedia, čo fenomén „Andy Warhol“ pre
súčasné umenie, Slovensko a hlavne Medzilaborce znemená
a popriať im v roku 2008 len to najlepšie.
Od 16.
januára 2008 je kompletná expozícia diel a artefaktov Andyho
Warhola v Múzeu moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach
sprístupnená verejnosti.
Dr. Michal
BYCKO, PhD.,
foto z archívu SAW,
16. 1. 2008
|
Andy Warhol –
„Človek odnikadiaľ“
Človek
odnikadiaľ, ale človek bezprostredne prítomný všade. Ako
objektív na kamere spočiatku anonymne sa prizerajúci, neskôr
aktívna dilema osobnosti so silným akcentom byť všade prítomný,
ale všade ostať v pozadí. Andy Warhol sa narodil 6. augusta 1928
v Pittsburghu – človek odnikiaľ, alebo ak chcete, syn rusínskych
rodičov pochádzajúcich z dedinky Miková na východnom Slovensku,
presadil v umení nový spôsob výpovede výtvarnej myšlienky a
vďaka tomu sa stal „superstar“, „kráľom pop-artu“, kultovou
figúrou umenia ako aj života 20. storočia. Reportér doby,
portretista spoločnosti, grafik, kresliar, fotograf, filmový
tvorca, autor divadelných predstavení a autobiografických
spisov, producent a manažér rockovej hudby, vydavateľ časopisu
Interview či autor televíznych programov, ale aj vedúca osobnosť
legendárnej Factory v srdci New Yorku. Tým všetkým je Andy
Warhol, umelec, ktorý si vyskúšal a potvrdil svoj celoživotný
koncept predkladania banálnych motívov a výstredných obrazov
snobskej a konzumnej spoločnosti bez toho, aby si pokazil povesť
osoby jasne dominujúcej v americkej spoločnosti ako „celebrita“
kultúrnej scény. To z neho urobilo na jednej strane výstredného
excentrika a intelektuálneho chytráka, na strane druhej takéto
inscenovanie svojich umeleckých zámerov ho nominovalo i do
polohy tajuplného človeka, ktorý tento svoj imidž potvrdzoval
nespočetnými viaczmyselnými výrokmi o sebe, svojom umení i
živote. „Ak chcete o mne všetko vedieť, pozrite sa na povrchovú
plochu mojich obrazov, filmov a moju osobu: to som ja, pod nimi
sa už nič neskrýva“, kamufloval Andy Warhol, ktorý technikou
sieťotlače vytvoril množstvo tematických diel vizuálne na prvý
pohľad jasných a zrozumiteľných, no s pozadím prepracovanej
logickej štruktúry svojho motívu. Pri analýze väčšiny jeho
odvážnej metaforiky zistíme, že vizuálny obsah diel je síce
preplnený skrytými implikáciami, ale na druhej strane nesie
v sebe aj bariéru, ktorá tieto druhotné významy anuluje, čím
dáva percipientovi najavo, že to „tak nemyslel“.
ďalej
Mgr. Martin
CUBJAK,
kurátor MMUAW v Medzilaborciach, 14. 1. 2008
|
WARHOL
a BROGYÁNYI – V RÍME
ANDY
WARHOL „lo Slovacco“, 12 december 2007 – 06. január 2008,
Palazzo
Incontro, Rím, Taliansko
DANIEL
BROGYÁNYI, 12 december 2007 – 06. január 2008, Ambasciata
della Repubblica Slovacca, Rím, Taliansko
kurátori
výstavy :
Dr.
Michal BYCKO, PhD., Múzeum moderného umenia Andyho Warhola
Mgr.
Martin Cubjak, Múzeum moderného umenia Andyho Warhola
PhDr.
Katarína Bajcúrová, Slovenská národná galéria
|
Účastníci otvorenia výstavy A. Warhola a D.
Brogyányiho v Ríme: (zľava):
Dr. Stanislav Vallo,
J.E.,
veľvyslanec SR v Taliansku,
Enrico Gasbarra, predseda provincie Rím,
Dr. Miroslav Musil, CSc., riaditeľ Slovenského
Inštitútu v Ríme, tlmočníčka a Mgr. Art Daniel
Brogyányi, umelec. |
Medzinárodná výstava Andyho Warhola v Ríme sa uskutočnila
v časovom rozmedzí od 12.12.2007 – 06.01.2007. V kurátorskej
koncepcii Michala Bycka a Martina Cubjaka z Múzea moderného
umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, sa výstava nielenže
sústreďuje na takmer všetky dôležité obdobia tvorby Andyho
Warhola, ale ukáže aj unikátne diela, ktoré sa na svetových
výstavách ešte nikdy neobjavili, respektíve sa objavujú len
sporadicky. Rím tak bude mať možnosť prezentovať vo svojich
výstavných priestoroch napríklad špecificky vytvorené
portréty slávnych osobností, ktoré sú v hierarchii
významnosti diel značené ako tzv. skúšobné tlače ( trial
proof TP ), nepublikované skúšky ( unpublished trial UT ) či
autorské tlače ( artist proof AP ) a tým im patrí v kontexte
unikátnosti TOP pozícia vo vzťahu k výstavnej lukratívnosti.
Medzi takýmito unikátmi nebude chýbať napríklad portrét
zakladateľky moderného tanca Marthy Graham, hokejovej
legendy Wayne Gretzkeho, bývalého amerického senátora
Edwarda R. Kennedy ako aj bývalého amerického prezidenta
Teddyho Roosevelta, zakladateľky nemeckej spoločnosti boja
proti rakovine a zároveň druhej manželky bývalého nemeckého
prezidenta Waltera Scheela Mildred Scheel, dánskeho
rozprávkara Hansa Christiana Andersena, či unikátny
portrét rýchlokorčuliara, ktorý Andy Warhol vytvoril pre
olympijské hry v Saraveje.
ďalej
Mgr.
Martin CUBJAK,
kurátor MMUAW,
14. 1.
2008
|
MAPOVANIE UMENIA
Výstava
pod názvom MAPOVANIE sa sústreďuje vo svojej kurátorskej
koncepcii na odlišnosť prístupov k umeleckej tvorbe,
konkrétne najmä k maľbe a videoartu v tvorbe študentov a
absolventov Katedry výtvarných umení a intermédií Fakulty
umení Technickej Univerzity v Košiciach. Chceli by sme
zdôrazniť, že zjednocujúcim elementom výstavy nie je
konkrétna téma alebo myšlienka, či idea, ale práve pôda
Fakulty umení v Košiciach. Špecifikum výstavy sme sústredili
na práce viac ako 25 mladých umelcov a vyše 90 obrazov
a v širšom zábere sme si predurčili ambíciu prostredníctvom
tejto výstavy mapovať súčasné mladé východoslovenské umenie,
poukázať na jeho smerovanie i potenciál v užšom
stredoeurópskom kontexte. Súčasťou výstavy budú aj
teoretické názory na umenie aplikované prostredníctvom
nových médií do video umenia, čim výstava bude sledovať aj
multimediálny charakter súčasného výstavníctva ako aj jeho
umenovedný diskurz. Nové média sa do výstavných koncepcií
súčasného umenia atestovali veľmi rýchlo a vďaka
mnohotvárnosti odovzdávania individuálnych záznamov o umení
a na umenie, majú vďačnú recipročnú vlastnosť. Vybrané
videopráce študentov sú špecifické svojou jemnosťou,
zdanlivou jednoduchosťou, ale aj hravosťou, konceptuálnym
ladením a citlivým prepojením zvukovej zložky diela so
zložkou vizuálnou. Výstava sa sekundárne zameriava aj na
interaktívne multimediálne inštalácie, ktoré využívajú celú
škálu výrazových prostriedkov, ktoré ponúka videoartová
tvorba. Tematický prechádzajú od hry cez kritickú reflexiu
gýča, pop kultúry, četovania a internetu až po kritickú
reflexiu náboženských tém, veštieb, či manipulácii cez
média.
|
● Kurátori výstavy Mapovanie umenia v Múzeu
moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach:
(zľava) Oliver Tomáš a Martin Cubjak pri inštalácii
tejto výstavy. |
Na záver by sme chceli zdôrazniť, že táto výstavná
koncepcia môže mať pri úspešnej realizácii a publicite do
veľkej miery určujúci význam pre budúce formovanie dejín
slovenskej umeleckej scény, pretože už teraz na nej budú
vystavovať vychádzajúce talenty mladej umeleckej generácie(
Ildikó Pálová, Ján Vasilko, Boris Sirka, Radovan Čerevka,
Vlasta Žáková, Matúš Lányi a ďalších), ktorá sa už
úspešne obhajuje na rôznych suťažiach či výstavach nielen na
Slovensku. Táto väčšia výstava tým ukáže sériu umeleckých
mien, ktoré majú čo povedať cez svoju umeleckú tvorbu
nielen v našom teritóriu.
Martin CUBJAK, Oliver TOMÁŠ,
19. 10 .
2007
|
Program návštevy Johna Warholu v Medzilaborciach
JOHN WARHOLA
je starším bratom Andyho Warhola, viceprezidentom The Andy
Warhol Foundation for The Visual Art v New Yorku,
zakladateľom Múzea moderného umenia Andyho Warhola
v Medzilaborciach a čestným prezidentom The Andy Warhol
Society (AWS) v Medzilaborciach.
Do Medzilaboriec prichádza ako viceprezident The Andy Warhol
Foundation for The Visual Art. Jeho pobyt v Medzilaborciach
je v súvislosti s MMUAW v Medzilaborciach čisto pracovný.
John Warhola pricestuje do Medzilaboriec v sobotu, 8.
9. 2007. V tento deň sa stretne iba s vykonaným
prezidentom The Andy Warhol Society Dr. Michalom Byckom,
PhD. a s príbuznými.
V nedeľu, 9. 9. 2007 John Warhola sa bude venovať
iba príbuzným.
PONDELOK , 10. 9. 2007
John Warhola má tento program:
-
10.00 hod.
– oficiálne prijatie u primátora mesta Medzilaborce (John
Warhola je od roku 1991 čestným občanom mesta, ale sa na to
prizabudlo, primátor to chce napraviť), udelenie Ceny
primátora mesta Medzilaborce.
-
11.30 hod. –
slávnostný obed v Eurohoteli Laborec.
-
14.00 hod.
– prijatie u riaditeľky MMUAW Dr. Valiky Maďarovej.
-
14.30 hod. – TLAČOVÁ BESEDA PRE MÉDIÁ (okrem Johna Warholu
budú prítomní: Ing. Milan Demko, primátor Medzilaboriec, Dr.
Michal Bycko, PhD., výkonný prezident AWS, Dr. Valika
Maďarová, riaditeľka MMUAW, Mgr. Martin Cubjak, kurátor
a muzeoedukológ MMUAW).
-
15.15 hod.
– pracovné jednanie viceprezidenta Johna Warhola s vedením
MMUAW v Medzilaborciach o ďalšej spolupráci.
V prípade, že mate akékoľvek otázky, kontaktujte sa na č.
t.: 057/74 800 72
(Dr.
Michal Bycko, PhD., alebo Mgr. Martin Cubjak).
Dr.
Valika Maďarová, riad. MMUAW,
3. 9. 2007
|
Dialógy o umení a muzeoedukológii
V kontexte s múzeoedukologickou problematikou v múzeách
a galériách Spoločnosť Andy Warhola a Spoločnosť pre
nekonvenčné umenia v Medzilaborciach formou dialógov chce
prispieť k spropagovaniu tejto činnosti, ale aj publikovať
názory odborníkov v umeleckej edukácii v múzeách
a galériách, teda muzeoedukológov.
Dnešný rozhovor urobil popredný slovenský post pop-artový
umelec Mgr. Daniel BROGYÁNYI (DB) s teoretikom umenia
a muzeoedukológom, kurátorom MMUAW v Medzilaborciach Dr.
Michalom BYCKOM, PhD. (MB) :
Dr. Michal BYCKO, PhD.
(foto: archív SAW)
DB: Michal, čo podľa Teba je súčastné umenie ?
MB:
Ťažká odpoveď, hlavne, keď takú otázku položí umelec. Myslím
si, že dnes neexistuje autentické dnešné umenie, sme
v predlženej frekvencii postmoderny... Hľadáme sa.
DB: Čo je autenticita v novom umení?
MB: To
nové, čo v sebe nenosí cudzie, staré, epigónske... Môže
vychádzať z niečoho, alebo z niekoho, ale nie v podobe
telegóna, ktorý si myslí, že je „new“ a v podstate je to iba
deficit vedomosti, že to už bolo. Ako príklad si pozri
výsledok Bienále v Benátkach. Opakujeme sa, kvantita
prerastá kvalitu.
DB: Zdá sa akoby sme čakali na nového „mesiáša“ typu Andy
Warhol ?
MB:
Nemusí to byť ako Andy Warhol, no musí to byť umenie, ktoré
je nové nie iba v dobe, ale aj v prístupe k výrazu, nové
filozofiou...
DB: Dnešné umenie nemá filozofiu?
MB: Má,
ale starú, otrepanú, bijúcu sa s postmodernou akoby ono bolo
ňou a pod. Vymýšľame si, myslím si, že z akéhosi komplexu
nové názvy ako „ego art“ a pod. a pritom vieme , že to už
robil Cavellini v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Podobné
je to aj s performance a iné aktivity. Proste to už tu bolo.
DB: No v umení to vždy tak vyzeralo, že už všetko bolo
a zrazu sa objavilo nové...
MB: Áno,
ale ešte sa neobjavilo. Musíme počkať. Hovorím o dnešku a tu
to nové som nezaregistroval. Ja ako nové neuznávam
„telegonické“ umenie.
DB: Čo percipient, klient...?
MB:
Rôzne. Percipienti a klienti sú dosť zorientovaní hlavne
v cenách a biznise umenia. Umenie je dnes najistejšia
investícia. To vie každý múdry klient-zberateľ... No na
druhej strane aj v teórii sa vynárajú pochybné úvahy
o nových termínoch, zovšeobecňovaní, príliš veľkom
filozofovaní a tak sa tá teória vzďaľuje nie len od umelca
a umenia, ale aj od percipienta a klienta. Nedávno som počul
názor, že ak sa percipient pozerá na farebnú fotku, alebo
farebnú grafiku, pozerá sa na maliarske dielo. Na maľbu.
Myslím si, že je to podceňovanie percipienta, aj toho
najväčšieho laika. Keď je percipient laik, tak sa nemôže
pozerať na maľbu, pretože nevie, čo je to maľba, aká
technika a pod., ale pozerá sa na obraz. Na farebný obraz.
A ten obraz až v bližšom poznaní má svoju identifikáciu
techniky. To znamená či je to farebný PC print, screenprint,
olej, tempera, fotka... Farba je tu výrazovým prostriedkom,
ale farba ešte nemôže definovať dielo, že je maľba iba
preto, že je farebné. Laik-percipient sa pozerá jednoducho
na farebný obraz a nie na maľbu. Myslím si, že také
konštatovanie zo strany niektorých teoretikov je
zavadzajúce a ohlupujúce percipienta akéhokoľvek. Percipient
je človek, ktorý môže mať vysokoškolské umelecké vzdelanie,
stredoškolské, alebo nemá žiadne, no je to človek, ktorý na
rozdiel od zvieraťa má schopnosť na základe recepcie vnímať
a vytvárať svoje homo sapiens emociálne stavy. Stavy, ktoré
u neho vyvoláva umelecké dielo za pomoci svojich výrazových
prostriedkov. Naše receptory bez percepcie by
neidentifikovali ani elementárne záležitosti estetickej
percepcie, preto aj kladenie recepcie ako významnejšej
záležitosti pred percepciou považujem za omyl. Receptory ma
aj zviera. A lepšie, no estetickej percepcie sa u neho asi
ťažko dočkáme.
DB: Bude umenie aj zajtra?
MB: Viem
iba to, že dnešné je včerajšie, ale aké bude zajtra si
netrúfnem povedať. Neviem.
DB: Ale tvoriť sa bude ďalej?
MB: Skôr
hľadať. Tento proces síce tiež považujem za tvorbu, ale
nepovažujem to za záruku, že sa niečo nové v blízkej
budúcnosti nájde. Na nového Andyho Warhola si ešte počkáme.
3.9.2007
|
Majú Medzilaborce ešte šancu byť „Warhol City“, alebo
zostanú „Zvonodrozdovo“?
Po
esteticko-vizuálnom (a zdá sa, že aj ekonomickým) kolapse,
kde veľmi okázalo sa svetu vopred oznamovalo o zázraku
premeny image mesta Medzilaborce, návštevníci takmer lupou
musia hľadať, kde to „Warhol City“ je. Nie je! Je to hanbou,
čo tu po „neomylnosti“ istého “neomylného“ inžiniera a jeho
osadenského poradenstva zostalo. Po ľuďoch, ktorí nasiaknutí
ideológiou príslušnej politickej formácie a moci si zrejme
vsugerovali, že sú odborníci od zostavovania plánov hnojenia
na JRD až po vizuálne umenie a umenovedu. Taký je aj
výsledok. Hmatateľne úbohý, diletantský a hlavne ješitne od
veci... Vízia „Warhol City“ sa rozplynula do vizuálu
„Zvonodrozdova“, alebo „Kocúrkova“. Napriek tomu, že
profesionálni odborníci v odbore architektúry, umenia
a hlavne pop artu a Warhola varovali. No skôr než boli
vypočutí, bolí zosmiešnení a ignorovaní. Status quo jednej
neodbornej manipulácie s financiami účelovo poskytnutých pre
niečo, čo je ako nápad dobré, ale žiadal si aj trochu viac,
vyšiel ako zlý vtip.
Nedávno
bolo stretnutie primátora mesta Medzilaborce Ing. Demka
a prednostu MsÚ Ing. Vyšňovského s odbornými pracovníkmi
MMUAW a architektom , ktorí by mali aspoň to, čo sa dá tak
trochu vrátiť do podoby toho, čo občan mesta i návštevník od
toľko „hitovaného“ projektu „Warhol City“ čakal. Nie nebude
to nezmyselné miniparkovisko v centre mesta a pod., ale mala
by to byť koncepčná práca odborníkov, výsledkom ktorej by
mal byť veľký kus umenia, estetiky, vizualizácie mesta,
ktoré ako jediné v Európe ešte stále(!) „vlastní“ Múzeum
moderného umenia Andyho Warhola, ktoré ho zviditeľnilo po
celom svete. Pravda, nebude to ľahké. Rôzne „kvetinárske
búdky“ v centre mesta, šípky označujúce chodníky ako ulica,
autobusové drevené zástavky v podobe „búdky na čekanou“
a pod., asi ťažko už niekto odstráni. No je šanca, že slová
mladého Laborčana, že: „ ... všade vidím čosi nové, len
tu nič, akoby sa zastavil čas!“, nebudú pravdivé. Zatiaľ
mu je ťažko oponovať. Medzilaborce sú na rázcestí a je na
kompetentných či sa s mestom pustia smerom do skutočného
„Warhol City“, alebo do „Zvonodrozdova“. Ale pozor,
„baranie hlavy“ nerastú iba v lese.
Dr.
Michal BYCKO, PhD., F.A.B.I.,
kurátor
MMUAW a výkonný prezident SAW
31.
7. 2007
|
Nonkomformný Ščigoľ a neposedný „dedko“ Giľbo
13. septembra 2007 sa v Múzeu moderného umenia Andyho
Warhola v Medzilaborciach,
ktoré je iba jedným z dvoch na svete existujúcich múzeí
tohto najvýraznejšieho umelca druhej polovice 20. storočia
(druhé je v jeho rodnom meste Pittsburghu), otvorili
výstavy umelcov Michaila Ščigoľa a Igora Giľba. Obaja
umelci majú už vo východoeurópskom umení svoje pevné meno
a obaja umelci tvoria na základe svojich skúsenosti
a zážitkov, ktoré neboli všedné.
Michail Ščigoľ sa narodil
v roku 1945 na Ukrajine. Ukončil vysokoškolské štúdia
architektúry v Kyjeve, následne sa ožení a pracuje v rôznych
nonkomformných ateliéroch v Rusku a na Ukrajine. Narodí sa
im syn Daniel postihnutý mozgovou obrnou a o 5 rokov
Ščigoľova manželka tragický zomiera v Uzbekistane na
spiatočnej ceste pádom autobusu z útesu. Tento moment bol
dôvodom, že v priebehu niekoľkých mesiacov Ščigoľ radikálne
mení svoj život a spolu so synom a celým majetkom uloženým
na kapote starého „moskviča“ cestuje napriek celou Ukrajinou
a Slovenskom do Prahy. Tam začína nový život, ako aj
zahajuje vo svojej tvorbe novú líniu obrazových cyklov. Jeho
diela aj keď pôsobia smutne a expresívne, maliar ich
nevytvoril ako dôsledok negatívneho pohľadu na svet, práve
naopak, nájdeme tam množstvo symboliky, odkazov na krásne
a neopakovateľné skutočnosti históriu či úctu k človeku.
V medzilaboreckom múzeu predstavuje maľby z rokov 1997 –
2007 v početnej kolekcii 90 obrazov, medzi nimi cykly ako
napríklad Pocta Vladimírovi Komárkovi či
Skicár strýčka Tea. Ščigoľove maľby sú výrazne
expresívne a aj keď pracuje s figúrou symbolicky odkazujúcou
na nostalgické pocity za prežitým životom, sám autor sa
bráni označovať svoje obrazy ako smutné. Celá kompozícia je
preto odľahčená vnášaním groteskného elementu, s ktorým
Ščigoľ pracuje veľmi citlivo a rytmicky. Ščigoľova tvorba
ukazuje, že aj keď človek prežije skúsenosti nie všedné
bežnému životu a doslova väčšiu časť svojho života vizuálne
pôsobí ako „zbitý pes“, elimináciou tohto iba navonok
pôsobiaceho ľudského defektného osudu je v jeho prípade
seriózny, vysoko umelecký „madrigál“ jeho tvorby.
Obdivuhodná je aj jeho výstavná aktivita, keď za posledných
10 rokov sa zúčastnil na vyše 100 otvorení svojich diel
v rôznych kútov sveta.
|
●
Z vernisáže diel Ščigoľa a Giľba: (zľava doprava)
riaditeľka MMUAW Dr. Valika Maďarová, predseda
Rusínskej obrody na Slovensku Vladimír Protivňák,
vnúčka a manželka Igora Giľba, Igor Giľbo, kurator
MMUAW Dr. Michal Bycko, PhD, Michail Ščigoľ
a kurátor výstavy Mgr. Martin Cubjak.
|
Druhý z menovaných umelcov je fotograf
Igor Giľbo, ktorý sa narodil v roku 1944 v Rusku. Je
verný čierno-bielej lyricko-dokumentačnej fotografii zo
70-tych rokoch, teda zásadne odmieta digitálnu podobu
fotografie. Zvláštna a atypická je forma štúdia na Kyjevskej
fakulte fotografie, ktorú Giľbo absolvoval korešpondenčnou
formou v čase, keď pôsobil pri Barentsovom mori
a Atlantickom oceáne ako lovec žralokov. Ak sa iba
ilustračne pozrieme na hľadanie podstaty či akejsi entity,
ktorá by kreaovala motív, zámer či definovala samotný
finálny produkt, napríklad u veľkých majstrov dejín umenia,
tak Leonardo da Vinci v „duchu“ pokroku a vedy ilegálne
pitval ľudí, aby sa mohol dostať čo najbližšie k podstate
človeka. Pre mnohých aj súčasných kritikov išlo o „morbídny“
akt smerujúci skôr k absurdite ako k hľadaniu toho, ako asi
vyzerá ľudská duša. Cézanne vychádzajúci
z impresionistických tendencií neostal iba v mantineloch
impresie vizuálne sa odrážajúcej v obrazoch rozkladajúcich
sa farieb, ale išiel ešte k hlbšej štruktúre samotného
výrazu. Andy Warhol v tých istých kontextoch hľadania však
postupoval iným spôsobom, keď kamufloval povrch svojich
obrazov ako to, kde je všetko a pod ním už nič. Modigliani
rozhadzujúc kvety v bohémskych uliciach Paríža na všetky
strany vykrikoval, že už netreba hľadať krásu v umení,
pretože tá sa skrýva v ženskej tvári, ktorú však Modigliani
často maľoval bez očí. Samozrejme, vidieť očami ešte
neznamenalo vidieť či poznať ľudskú dušu. „Ak spoznám tvoju
dušu, namaľujem ti oči“ – povedal Modigliani svojej
priateľke Jean. Vidieť a poznať – tieto dva procesy sa
stávajú v umení mimoriadne dôležité a sú dôležitými dodnes.
Fotografie Igora Giľba akoby spájali všetky tie vlastnosti,
ktoré už boli spomenuté. Nesnaží sa prekonať realizmus
v rôznych podobách či už konceptuálnej fotografie, či
fotografie balansujúcej na hranici surealizmu. Sú akoby
rastrom odrazu prostých a zároveň výnimočných ľudí, ktorí
nepózujú, ale Giľbo ich zachytáva v ich zrejme bežnej
činnosti. Ako už bolo vyššie spomenuté, Giľbo nielen vidí,
ale aj pozná to, čo fotí. A spája to veľmi dobre. Jeho
fotografie sú dokumentom, ktoré majú dušu a nútia vidieť inú
tvar – tú, ktorú nám vo svojom diele dokáže ukázať iba
umelec. Giľbova senzibilita je evidentne prítomná v jeho
dielach nielen formálne, ale hlboko výpovedne o tom, aký
dlhý a aký krásny vie byť OKAMIH života v jeho prirodzenom
evolučnom plynutí. Leonardo da Vinci, Cezanne, Warhol,
Modigliani a mnoho ďalších umelcov vedome a možno podvedome
hľadali v umení akúsi podstatu či pravdu, entitu, ktorá by
kreovala či odkrývala originalitu výrazu ich tvorby.
Niektorým sa to podarilo, niektorým nie. Fotografie Igora
Giľba sú možno iba skicou pravdy života ľudí v prostredí,
ktoré stálo pred jeho objektívom. Netvaruje ho,
neinterpretuje, ale predkladá a necháva na percipientovi,
ako ho posúdi a aký vzťah s ním nadviaže. O to viac sú jeho
fotky úprimnejšie a možno o to viac aj pravdivé.
Obaja autori vystavovali v čase vzniku Múzea
moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach v roku
1991 a po 15 rokoch sa opäť vrátili do výmenných expozičných
priestoroch. Spoločnosť Andyho Warhola v Medzilaborciach
ich odmenila špecifickou Cenou Andyho Warhola za dlhodobú
spoluprácu v oblasti umenia, ktorú počas 15 rokoch
dostalo len 14 ľudí.
Martin Cubjak,
kurátor výstav a Múzea moderného umenia
Andyho Warhola
23. 7.
2007
|
|
|
Da Vinciho „Zvestovanie“ v kóde Andyho Warhola
Andy
Warhol :
Details
of Renaissance Paintings;
(Leonardo Da Vinci, The Annunciation, 1472)
Leonardo da Vinci : Zvestovanie
V poslednom čase sa na trhu
s umením objavili single i portfóliá Details of
Renaissance Paintings; (Leonardo Da Vinci, The Annunciation,
1472). Klasická technika Andyho Warhola
„screenprint“ a klasický postup hľadania motívov i tém. No
v tomto prípade ide aj o niečo viac. Warhol bol skutočne
nadčasový umelec, a vedel, že najväčšou istotou udržania si
slávy je kreatívne použiť vo vlastnej tvorbe slávnych ľudí,
ale aj slávne diela starých majstrov a pod. Potrfólio
Details of Renaissance Paintings; (Leonardo Da Vinci, The
Annunciation, 1472) je unikátnym príkladom majstrovského
narábania s dielom, alebo motívom svetových diel od
svetových umelcov. Portfólio je v náklade iba 60 ks,
signované, datované a číslované na každom diele (v portfóliu
sú 4 single tvoriace jeden celok). Warhol závidel da Vincimu
jeho geniálnu schopnosť využívania symboliky a „kódovania“
symbolov ako znakov čítania podstaty obsahu diela. L. da
Vinciho obraz zvestovania zobrazuje Pannu Máriu v okamihu,
keď jej anjel zvestuje, že porodí bohočloveka. Reakcia
Márie je pochopiteľná. Prekvapenie až takmer
neuveriteľnosť, že také niečo sa môže stať. Warhol tento
motív, dej, situáciu „zakódoval“ do dvoch prvkov kompozície
prevzatej z diela da Vinciho. Divák na prvý pohľad si nevie
vysvetliť, prečo sa dielo nazýva „Zvestovanie“. Nevidí ani
Pannu Máriu, ani anjela. A predsa. „Kód“ obsahu diela je
v nenápadných detailoch. V ľavom dolnom rohu je ruka anjela
s prstami zloženými to typickej podoby žehnania spojením
troch prstov - symbolu trojjedinosti: Boh Otec, Boh Syn, Boh
Duch Svätý. Dokonca aj trojica stromov v pozadí umocňuje
tento dojem a symbol. Nenápadný detail iritujúci pravdu
obsahu diela.
Vpravo dole na diele vidíme inú
časť ruky v polohe polokŕčovitosti, nerozhodnosti,
neistoty. Je to ruka Márie. Warhol tento fragment využil ako
symbol („kód“) dôležitosti významu, obrazu emocionálneho
status quo mladej ženy v momente prekvapenia, ktorý
umocňuje osamelý strom, akoby symbolizoval slová: „Je to
rozhodnutie Jedného a prijať ho ma jediná“. Iba dva
fragmenty, dva detaily z majstrovského diela da Vinciho
Warhol dokázal použiť, aby vytvoril nové dielo „povrchu“
s hlbokým, koncepčne premysleným zámerom hlavne na obsah.
Toto portfólio z kolekcie „ART
FROM ART“ patrí medzi najunikátnejšie diela umelca, ktorý
ako pop-artista sa stal nadčasovým umelcom, „čarodejníkom“,
ktorý do doby konzumu a „povrchu“ nenápadne posunul hodnotu
v kontinuite i symbióze s hodnotami old masters.
Pri troche šťastia MMUAW
v Medzilaborciach by začiatkom júla malo toto unikátne
portfólio vystaviť vo svojej expozícii vďaka súkromnému
zberateľovi. Určite v súčasnom „ošiali“ po dopyte diel A.
Warhola každého zaujíma cena takéhoto portfólia. Ťažko
povedať aká. Ceny Warhola rastú každým mesiacom. No v každom
prípade také portfólio by cenovo zložilo na lopatky aj to
najvybavenejšie Volvo alebo BMW. Aká bude jeho cena o rok,
dnes nedokážu povedať ani renomovaní analytici veľkých
aukčných siení. Zdá sa, že jedno spomínané Volvo či BMW už
bude málo. Istý Američan poznamenal, že skôr v USA vyhrá
komunizmus, akoby mal na hodnote klesnúť Andy Warhol, a
kúpil jeho plátno za 14.000.000,- USD. Čo už? Keby sme ho
mohli aspoň na čas vidieť v expozícii múzea na Slovensku.
Žiaľ, zrejme bude „zdobiť“ privátnu zbierku majiteľa, alebo
sa stane dobrou investíciou uloženou v „sejfe“ banky. Aj
taký je osud umenia.
Dr. Michal Bycko, PhD., hlavný
kurátor MMUAW, 27.6.2007
|
Artist
Andy Warhol
Title
Cowboys and
Indians; Kachina Dolls
Medium
Screenprint on Lenox
Museum Board.
Year
1986
Size
36" x
36"
Edition
Edition of 250, 50 AP, 15 PP, 15 HC, 10 numbered in Roman
numerals, signed and numbered in pencil lower left. There are 36
TP signed and numbered in pencil, containing the following four
addirional prints: War Bonnet Indian, Buffalo Nickel, Action
Picture, and Sitting Bull. The TP of Kachina Dolls are signed
and numbered in pencil lower right.
Printer: Rupert Jasen Smith, New York
Publisher: Gaultney, Klineman Art, Inc., New York
PRICE:
36.000,-USD
Artist
Andy Warhol
Title
Marilyn Monroe
Medium Screenprint on white paper.
Year 1967
Size 36" x 36"
Edition
Edition of 250, signed in pencil and numbered with rubber
stamp on verso; some signed in ball-point pen;some only
initialled on verso; some dated. There are 26 AP, signed and
lettered A-Z on verso.
Misc.
Portfolio of 10 screenprints.
Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art Displays,New
York
Publisher: Factory Additions, New York
PRICE:
2.320.000,-USD
Artist
Andy Warhol
Title Ladies and Gentlemen
Medium Screenprint on Arches paper.
Year
1975
Size 43.5" x 28.5", image approx. 33.5" x 26.5"
Edition
Edition of 125, 25 AP, 1 PP,signed, numbered and dated '75 in
pencil on verso.
Misc.
Portfolio of ten screenprints.
Printer: Alexander Heinrici, New York
Publisher: Luciano Anselmino, Milan, Italy
PRICE: 100.000,-USD
Artist
Andy Warhol
Title
Campbell's Soup II
Medium
Screenprint on white paper.
Year
1969 Size 35" x 23"
Edition
Edition of 250, signed in ball-point pen and numbered withrubber
stamp on verso. Ther are 26 AP, signed and lettered on verso.
Misc.
Portfolio of 10 screenprints.
Printer: Salvatore Silkscreen Co., Inc., New York
Publisher: Factory Addition, New York
PRICE ( portfolio ) : 460.000,-USD
Artist
Andy Warhol
Title
Kimiko
Medium
Screenprint on Stonehenge paper.
Year
1981
Size
36" x 36"
Edition
Edition of 250, 50 AP, signed and numbered in pencil on verso.
Misc.
Published to raise funds for a special Visual Arts Program
sponsoring visiting artists and exhibitions at Colorado State
University.
Printer: Licht Editions, Ltd., Denver
Publisher: Colorado State University, Department of Art, Fort
Collins
Price: 25. 000,- $
Artist
Andy Warhol
Title
Cowboys and Indians; Northwest Coast Mask
Medium
Screenprint on Lenox Museum Board.
Year
1986 Size 36" x 36"
Edition
Edition of 250, 50 AP, 15 PP, 15 HC, 10 numbered in Roman
numerals, signed and numbered in pencil lower right. There are
36 TP signed and numbered in pencil, containing the following
four addirional prints: War Bonnet Indian, Buffalo Nickel,
Action Picture, and Sitting Bull. The TP of Kachina Dolls are
signed and numbered in pencil lower right.
Printer: Rupert Jasen Smith, New York
Publisher: Gaultney, Klineman Art, Inc., New York
PRICE: 25.OOO,-USD
|
Dialógy o umení
a muzeoedukológii
V kontexte
s múzeoedukologickou problematikou v múzeách a galériách
Spoločnosť Andy Warhola a Spoločnosť pre nekonvečné umenia
v Medzilaborciach formou dialógov chce prispieť k spropagovaniu
tejto činnosti, ale aj publikovať názory odborníkov v umeleckej
edukácii v múzeách a galériách, teda muzeoedukológov.
Rubriku vedie
Mgr. Martin CUBJAK (MC), výtvarný teoretik, kurátor
a muzeoedukológ MMUAW v Medzilaborciach. Dnešný rozhovor urobil
s jedným z autorov koncepcie muzeoedukológie
Dr. Michalom
BYCKOM, PhD.(MB), hlavným kurátorom a muzeoedukológom MMUAW
v Medzilaborciach.
MC: Ako vnímate
odborný stav dnešnej muzeoedukológie, alebo umeleckej výchovy
vôbec?
MB: Žijeme
v pragmatickej formácii, ktorá rieši všetko možné, iba výchova
a vzdelanie je na chvoste. Politici chcú byť úspešní a riešia
jeden pred druhých makroekonomické záležitosti, ale nevidia, že
sa im z globálu vytrácajú elementárne štruktúry, systém
duchovná, ktorého absencia je zhubným elementom normálnej
spoločnosti. Umenie, kultúra, umelecká výchova, vzdelávanie je
základnou črtou človečenstva. Toho skutočného.
MC: Čo chýba
dnešnej umeleckej edukácii?
MB: Systém,
ktorý by vypracovali pedagógovia, psychológovia a nie umelci
s pedagogickým minimom „nostrifikovaní“ na pedagógov.
MC: Podľa vás
to tak nie je?
MB: Nie je,
ani nebolo. My stále v muzeoedukologických, alebo umeleckých
edukáciách chceme vidieť, myslím ako výsledok, umelca. To je
zásadná chyba. Tu je potrebne diferencovať, kto sa ma venovať
skutočnej umeleckej príprave (v prípade budúcich umelcov),
a koho máme umeleckou edukáciou pripravovať ako budúceho
erudovaného percipienta, alebo umeleckého edukátora. Však
umelcov máme na rozdávanie, ale percipientov ako šafranu.
Pomaly mi to na vernisážach pripomína ako pomaturitné
stretnutie umelcov, proste vidíte tam iba umelcov a „ umelcov“ a
obyčajný percipient okolo toho prejde, ako okolo sklenárstva.
MC: Čo by ste
navrhovali?
MB: Už roky
navrhujem zmenu koncepcie prípravy pedagógov
umelecko-výchovných predmetov. Hlavne katedry výtvarnej výchovy,
podľa mňa, nespĺňajú elementárnu potrebu výchovy a vzdelania
takéhoto absolventa. Oni tam tiých študentov trochu naúča
základom výtvarných disciplín, ale v praxi, keď sa dostanú do
situácie umelecké dielo – muzeoedukológ – percipient sú
bezbranní, nepoznajú podstatu estetickej percepcie, psychológie
percepcie, elementárne pedagogické záležitosti umeleckej
percepcie, teórie umenia, aktuálny jeho umenovedno-filozofický
stav atď. Zmena v systéme prípravy je nevyhnutná aj
z prirodzeného hľadiska. Po prvé tie katedry nemajú na to, aby
konkurovali umeleckým akadémiám, po druhé praktické predmety,
ktoré časovo utápajú potrebné pedagogicko-psychologické
a výtvarno-teoretické predmety, sú v bežnej praxi pedagóga
i muzeoedukológa takmer nepotrebné. Chýba erudovaná teoretická
časť a hlavne prax v „teréne“. Práca so živým „materiálom“.
Neformálna práca. Nie „dištančná forma“ kognitívnosti a výskumu
cez internet a pod. Tiež sa neberie do úvahy, že výtvarná
výchova v skutočnej podobe funguje hlavne v predškolskom
a mladšom školskom veku, kde detský
výtvarný prejav je spontánna komunikácia, kde sa dá urobiť
v edukačnom procese veľa, ale príprava pre tento vek učiteľov
v danej problematike je dosť slabá. Nezmyselná sa mi už vôbec
zdá príprava učiteľov výtvarnej výchovy pre stredné školy. Tam
by mala fungovať estetická výchova v plnom rozsahu tak, aby sa
v kontinuite s výtvarnou výchovou v predškolskom veku, následne
s výtvarnou výchovou (edukáciou) na I. a II. stupni ZŠ
transponovala do motivačnej edukačnej výchovy, ktorá by
garantovala, že sa dožijeme skutočných percipientov umenia a nie
subjektov, ktoré dokážu memorovať dejepis umenia, ale záujem
o neho nemajú žiadny. V tom je zlý aj celý systém umeleckej
prípravy na ZUŠ.
MC: Zdá sa, že
to chce čosi zmeniť od základu?
MB: Ak
chceme, aby sme neboli „jalovými“ odborníkmi a nebrali peniaze
od štátu za „stráženie“ umeleckých diel a artefaktov v múzeách
a galériách, ale aj za čas „premárnený“ pseudoedukáciou na
školách, musíme sa obrátiť tvárou k realite a neklamať seba
samých a následne aj nám zverených žiakov a študentov, ale
hlavne percipientov.
MC: Vidíte
chyby prístupu k problematike ešte aj v inom?
MB: Áno,
akademická príprava, pôda sa uzatvorila sama do seba a „terén“
zarástol duchovnou burinou. Zrkadlom toho je aj valcovanie
pseudokultúrou, brakom a primitivizmom skutočne duchovné
i umelecké hodnoty, ktoré v sumáre dávajú podobu aj morálke,
etike...
MC: Čo
náboženstvo?
MB: Zlyháva.
Stalo sa pragmatickou inštitúciou, kde sa viac dbá o formu, ako
o obsah. Pravda nemôžem všetko zovšeobecňovať, ale ani to
nemusím dokazovať a rozvádzať. Aj súčasná náboženská výchova si
žiada novú koncepciu. Veriaci sú už v inej intelektuálnej
rovine, ako v stredoveku. Všetko, čo sa týka výchovy, morálky,
duchovna, etiky, estetiky, umenia,... je dnes už zastaralé
a malo funkčné. Chce to nový obraz, novú tvar, smer,
koncepciu... Však cieľ poznáme odjakživa, no stratégie a cesty
sa majú stále hľadať. S krokom doby a života. A čím viac a ďalej
od vplyvu politiky. Akejkoľvek!
14.5.2007
|
Ceny diel Andyho Warhola
za posledný rok
vzrástli o 50 – 200%
Andy Warhol,
Lamentation #388 (Martha
Graham), hand-signed
screenprint, image size: 36 x 36 inches,
gallery pricing: $24,850
Andy Warhol,
Madonna & Self-Portrait with
Skeleton's Arm (After Munch), 1984, unique screenprint,
image size: 32 x 40 inches, gallery
pricing: $98,500
|
O čom je Andy
Warhol, alebo vieme kto je Warhol?
Tohto roku (22.
2. 1987) uplynulo 20 rokov od úmrtia Andyho Warhola a na budúci
rok (nar. 6. 8.
1928
v Pittsburghu)
by sa tento svetoznámy umelec rusínskeho pôvodu dožil 80
rokov. V súvislosti s tým sme položili niekoľko otázok
zakladateľovi Múzea moderného umenia Andy Warhola
v Medzilaborciach a jeho hlavnému kurátorovi Dr. Michalovi
Byckovi, PhD.
– Ako
vnímate Andyho Warhola dnes?
MB: –
Rovnako ako pred rokmi, no možno viac s rešpektom i s obavami.
– Ujasnili sa mnohoročné protirečivé názory na dielo Warhola
a na neho ako umelca?
MB: – Nie je
dôležitý „jednonázor“ na umenie, či na umelca. To pripomína
diktát.
– Ale predsa jedni ho berú ako geniálneho umelca, ale tí
druhí ako pseudoumelca. Čo vy na to?
MB: – Tí
druhí ma nezaujímajú.
– Bol Andy Warhol génius?
MB: –
V žiadnej odbornej psychologickej štúdii som sa jednoznačne
nedočítal o „vzorci“ génia. Bol génius Lenin, alebo Hitler?
Leonardo, alebo Picasso? Výnimoční ľudia sú, boli a budú
a slovíčko “génius“ je iba slovíčko. Skutky a výsledky, ktoré
človek, výnimočný človek po sebe zanechal, to je dôležité.
Definovanie človeka, ktorý bol výnimočný jedným slovkom
považujem za omyl. Veď dnes už je každý druhý „TOP“ a
„osobnosť“. Taká je doba, doba lacnosti a iba čas zadefinuje
u jedných, kto bol geniálny zjav, ale u druhých možno opak.
– Čím bol výnimočný Warhol?
MB: – Tým,
ktorému mnohí nerozumieme, filozofiou „povrchnosti“, adaptáciou
umenia pre rôzne stupne spoločenského rebríčka a silou robiť
„gýč“ ako umenie. A to tak, že aj keď nás to irituje, nevieme
argumentovať a žiadna teória umenia nezadefinuje dielo Warhola,
že je gýčom, ale rôzne akademické teórie a kritiky tak trochu
takticky a opatrne ho posúvajú do „lacnosti“, „povrchu“ atď. Ale
to si nevšímajte, to je ľudský omyl, závisť, neznalosť,
neprajnosť...
– Myslíte si, že Andy Warhol bude aj o sto rokov pre svet
umenia tým, čo je dnes?
MB: – Nie,
nebude. Bude viac.
– Ste kurátorom jeho múzea v Medzilaborciach ...
MB: – Áno,
žiaľbohu!
– Myslím si, že to je dobre, že ste tam, kde je miesto Andy
Warhola na Slovensku?
MB: – Ste si
istý, že tu je jeho práve miesto?
– Pochybujete o tom?
MB: – Len
nie som si stopercentne istý, či je to pravda.
– Prečo?
MB: – Bývalá
hovorkyňa Moravskej galérii v Brne povedala, že Warhol by mal
byť vo veľkej galérii a vo veľkom meste. Budem ju parafrázovať
a zmením niečo. Warhol by mal byť tam, kde sa o neho „starajú“
odborníci a ľudia, ktorí dielo i život Warhola poznajú, vedia
ako umelecky i edukačne zužitkovať jeho odkaz a pod.
– Vaše múzeum nie je to práve miesto?
MB: – Aj
áno, aj nie. Áno preto, že tu vzniklo a je na skok od rodiska
rodičov umelca – Mikovej. Nie preto, že nemá postačujúci odborný
i manažérsky potenciál a pod.
– Vy sa nepovažujete za odborníka na dielo a život Warhola?
MB: –
Považujem sa za človeka, ktorý sa usiluje poznať dielo i život
Andy Warhola odborne i emocionálne. Nie, za odborníka na dielo
a život Warhola sa nepovažujem a nepovažujem na Slovensku
nikoho, kto by ním hoc iba z časti bol.
– Aký mate názor na ľudí, ktorí v médiách tak vystupujú
a tvária sa ako odborníci?
MB: –
Rovnaký ako na členov „smotánky“ v televízii a pod. Nominujú sa
tam sami a stádo to papa.
– Ale predsa, koho si v súvislosti s dielom a životom
Warhola vážite?
MB: – Davida
Bourdona, Billyho Nameho, Johna Warhola...
– Myslite, že na Slovensku fakt niet odborníka na Warhola?
MB: –
Nemyslím si. Viem.
– V médiách bol ako životopisec Andy Warhola prezentovaný
profesor Stadtrucker. Je odborník?
MB: –
Nezmysel. Stadtrucker nikdy nebol, nie je, ani už nebude
odborník a vôbec už nie životopisec Warhola. To je somarina.
Neviem kto to strelil do médií. Stadtrucker pokiaľ viem, je
odborník na niečo úplné iné, čo ja posúdiť na 100% neviem.
– Akosi nechápem súvislosti, o ktorých tu hovoríme, pretože
fungujete ako múzeum viac ako 15 rokov, ktosi ho vedie...
MB: –
Myslíte ako na tom obraze „Slepec vedie dav“?
– Nie nemyslel som na to, skôr som chcel poukázať, že múzeum
je predsa len inštitúcia a tu ktosi musí riadiť. A keď riadi,
mal by tomu aj rozumieť.
MB: – Áno
mal.
– A ako to je u vás?
MB: – Ako
u nás, na Slovensku.
– Vedie vaše múzeum ten, kto tomu rozumie?
MB: –
Opýtajte sa ho, čo si on o tom myslí.
– A čo si myslíte vy?
MB: – Nič,
zvykol som si na to.
– Na čo?
MB: – Že
nemusí byť vždy pravdou, že kadidlo patrí farárovi a trúba
trubačovi.
– Myslíte, že tak to je vo vašom múzeu?
MB: – Tu je
všelijako.
– Ste spokojný s tým ako to tam je?
MB: – Nie.
– Prečo?
MB: –
Spokojnosť v takejto práci znamená koniec.
– Čoho koniec?
MB: – Toho,
čo riadite. Aj keby to bol autobus.
– Ako by ste hodnotili vaše vedenie v múzeu?
MB: –
„Nedotkneš sa neba prstom!“
– Čo to znamená prakticky?
MB: – Psy
štekajú, ale karavána ide ďalej!
– Cítim z vašich odpovedí nespokojnosť...
MB: – Veľmi
dobrý postreh!
– Mohli by ste tú nespokojnosť definovať?
MB: –
Pozrite sa, hovorí sa, že blázon tvrdí, že je zdravý, že vraj
šťastní sú iba blázni... Nespokojnosť znamená pohyb. Večný
pohyb. Až raz nastane čas „spokojnosti“, nebude nič.
– Čo by ste zmenili v systéme riadenia múzea?
MB: –
Systém.
– Je tak zlý?
MB: –
Nie, je horší.
– Nerozumiem.
MB: – Viem,
systém by mal byť obsah a forma, alebo odraz dopytu, potreby,
poslania... dobrý systém. Zlý je opak.
– Váš systém je opak?
MB: – Náš
systém je dobrý systém, ale v inej dobe. Teraz je doba boja
o prežitie, ktorý ponúka percipientovi všetko. Od braku,
nekultúrnosti až po skutočné umenie a kultúru. No a tak záleží
od svedomia a intelektu toho, kto riadi, čo ponúkne a kam
riadený subjekt nasmeruje.
– Vaše múzeum ide ktorým smerom?
MB: –
Našťastie žiadnym. Stoji a dúfam, že sa nepohne pokiaľ nebude
mať koncepčný systém „pohnutia“. Radšej mlčať, ako tárať
nezmysly, radšej stať, ako sa dať viesť
„slepcom“.
– Akosi vám malo rozumiem.
MB: – To je
v poriadku. Aj rozumieť a porozumieť chce svoj systém. Tak
radšej stojte a nechoďte nikam.
– Ste skeptický?
MB: – Nie
optimistický realista.
– Môžete to bližšie vysvetliť?
MB: –
Žijem s vlkmi, ale nevyjem s nimi. Žijem ako „zoológ“.
– Ste politicky angažovaný?
MB: – Nie.
Načo?
– Ale mate svoj politický názor?
MB: – Nie,
nie som politik. Ja mam iba svoj názor, ale nie politicky.
– Aj keď ide o politiku?
MB: – Warhol
povedal, že je potrebne byť všade prítomný, ale zostať v pozadí.
– Ale vy nie ste v pozadí...
MB: – No
netlačím sa dopredu.
– Prečo?
MB: –
V prvej línii padá najviac hláv.
– Ešte jedná otázka. Odniesli ste si niečo z Warhola aj do
svojho života?
MB: – Nie
len z Warhola.
– Čo z Warhola?
MB: – Jeho
smutnú skúsenosť, že čím ste viac v pozornosti iných, alebo
v médiách, tým ste o to viac sám. Ja nechcem byť sám a preto si
ráz za čas robím audit svojho spoločenského života.
– Sklamalo vás veľa ľudí?
MB: – Ani
nie. Vedel som vopred čo páchajú, ale nechal som ich v tom. Tak
to je stále. Judášsky syndróm zostane naveky.
– Myslíte, že to tak bolo aj s Warholom?
MB: –
Pozrite sa, ja som „myš“ a Andy bol „slon“. Nedá sa to porovnať.
Je tu veľký rozdiel v parametroch všetkého a všade. Andy bol
výnimočne výnimočný človek v dobrom slova zmysle. Vieme o ňom aj
nevieme, poznáme ho aj nepoznáme, a tak to bude aj naďalej. No
iný Andy Warhol už nebude.
Za rozhovor poďakoval Mgr. Art Daniel BROGYÁNYI,
11. 3. 2007
|
Ivan
Gašparovič prvým prezidentom na vernisáži
výstavy diel
Andy Warhola
|
Na
snímke M. Siríka: (zľava) manželka prezidenta SR
Sylvia, prezident SR Ivan Gašparovič a riaditeľka
Múzea moderného umenia Andy Warhola Valika Maďarová
a iní pri prehliadke diel Andy Warhoila na vernisáži
výstavy v Dabline. |
|
Prezident
Ivan Gašparovič (v pozadí najznámejší portrét Andy
Warhola) na slávnostnom otvorení výstavy diel tohto
umelca svetového mena a rusínskeho pôvodu v hlavnom
meste Írska Dabline 27. marca 2007.
Foto: Miroslav Sirik |
27. marca
2007 v írskom múzeu Dublin Castle v Dubline prezident
Slovenskej republiky Ivan Gašparovič otvoril prezentačnú
výstavu diel Andyho Warhola,
ktorú v kurátorskej koncepcii Dr. Michala Bycka, PhD. a Mgr.
Martina Cubjaka pripravilo Múzeum moderného umenia Andyho
Warhola a Spoločnosť Andyho Warhola v Medzilaborciach
v spolupráci s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Írsku.
Prezident Ivan Gašparovič, podľa nám dostupných zdrojov, je
prvým prezidentom suverénneho štátu mimo USA, ktorý sa osobne
zúčastnil na vernisáži diel tejto významnej umeleckej osobnosti
druhej polovice 20. storočia. Je to o to viac významnejšie,
že korene nekorunovaného kráľa pop–artu Andyho Warhola sú na
Slovensku, v rusínskej obci Miková, odkiaľ jeho rodičia–Rusíni
odišli za prácou do USA. Výstava nesie názov „ANDY WARHOL –
HIS SLOVAK ROOTS“
Výstava
potrvá do 27. apríla 2007 a od 1. mája 2007 bude reinštalovaná
v Cork Public Museum v meste Cork.
Iveta
RUSINKOVÁ,
kustódka MMUAW v Medzilaborciach,
30. 3. 2007
|
ANDY
WARHOL
LIFE AND ART WORK (ŽIVOT
A TVORBA) |
DUBLIN CASTLE
MARCH 27, 2007
–
APRIL 27, 2007
CORK PUBLIC MUSEUM
MAY 1, 2007
–
MAY 27, 2007 |
The
Embassy of the Slovak Republic
20 Clyde Road
Ballsbridge, Dublin
|
It is really
a special occasion to introduce to the Irish public the
work of Andy Warhol – a famous artist with Slovak roots.
After an exhibition dedicated to the world known
politician Mr. Alexander Dubček in Trinity College two
years ago and after the exhibition devoted to the life
of the founding father of Slovakia, a General of French
Army Mr. Milan Rastislav Štefánik in Aliance Francaise
in Dublin last year, we have now an unique opportunity
to bring to the Dublin Castle the spirit of the king of
pop art Andy Warhol. It is also our privilege to
highlight through this exhibition the first official
visit of the President of Slovakia His Excellency Ivan
Gasparovic to Ireland.
Little Andy was born to Slovak parents after they had
moved to the United States of America as millions of
other families did. The family of little Andy lived in
Pittsburgh where at the beginning of the last century a
very large community of Slovaks lived for obvious
reasons – picturesque landscape of Pennsylvania reminded
our Slovak grandparents of their Slovak homeland and
there was a lot of work opportunities – namely hard
work in the coal mines. After his studies of art at
Carnegie Mellon University in Pittsburgh young Andy
moved to New York where he started to develop fully his
creativity. Andy Warhol brought a very revolutionary
approach to all genres of art he had touched – painting,
sculpture, photography, music, film, fashion,
literature. He, somehow, tried to synchronize the art
with the modern time influenced by consumerism he lived
in – we may say he helped define that time. In 1960 he
founded the famous „Factory“, gathering around himself a
wide range of artists and friends like sir Mick Jagger,
Liza Minelli, John Lennon, David Bowie, Diana Ross,
Brigitte Bardot, later also Michael Jackson. Throughout
the decade it became more and more clear that there had
been profound change in the culture of the art world,
and that Warhol was at the centre of that shift. Let us
mention just a few of his famous works – Campbells Soup
Cans, Coke Bottles, Disaster painting and portraits of
celebrities like Mick Jagger, Marilyn Monroe and Elvis
Presley.
During his life Andy Warhol has achieved something that
many artists dream of but few get to. He became an icon
of a new brand of art – pop art. Some people say he was
weird, well from certain point of view he definitely
was. But it is not true that great artists create their
own world where our optic simply don´t match? Andy
Warhol became celebrity already during his lifetime also
thanks to his popular quotes. He said that „In the
future everyone will be world–famous for 15 minutes“.
Well, this maybe true for everyone but surely not for
Andy Warhol, his world fame has definitely exceeded 15
minutes.
Ten years ago, during my posting at the Embassy of
Slovakia in the US, when I visited Andy Warhol Museum in
Pittsburgh – the largest American art museum dedicated
to a single artist – I told myself it would be nice to
promote the Slovak roots of the king of pop art. Several
years later after Slovakia had joined European Union
during Irish presidency I promised to my Irish friends
to bring Andy Warhol to this beautiful country. I am
very pleased that we have got this exhibition here and
that we can extend the exhibition also to the City of
Cork that gave a warm welcome to my country on its way
to the Union.
Ján Gábor
Ambassador
of Slovakia
in Dublin
“Andy,
keby sa tak dali množiť deti! Bolo by plno malých Andy,
Andy, Andy …!”
Júlia
Warholová
Američan rusínskeho pôvodu, ktorého rodičia sa do USA
prisťahovali z malej dediny Miková na východnom
Slovensku. Narodil sa 6.8.1928 ako Andrew Warhola v
Pittsburghu. Prvý americký umelec, predstaviteľ
pop–artu, ktorému bolo venované múzeum mimo amerického
kontinentu v Medzilaborciach, Múzeum moderného umenia
Andyho Warhola (od 1.9.1991), a v jeho rodnom meste
Pittsburghu (dátum otvorenia – 16.5.1994).
Andy Warhol bol najsvojráznejším predstaviteľom
pop–artu. Jeho celoživotné dielo by sme mohli rozdeliť
do troch častí: na umelecké začiatky Andyho Warhola (PRE
POP), najslávnejšie roky umelca (POP–ART 60. a 70. roky)
a POST POP–ART v 80. rokoch, keď už umelec žil viacmenej
zo “starej” slávy. Warhol sa už za svojho života stal
legendou. Je ťažké nájsť medzi umelcami USA podobného,
ktorému by bolo venované toľko publicity a slávy. Svojím
zvláštnym zjavom pôsobil ako “mimozemšťan” a sám seba,
svoju “telesnú schránku” považoval za súčasť umenia. Na
rozdiel od iných zbohatlíkov, ktorých pôvod nebol tiež
šľachtický a podobne, Warhol, syn chudobných rodičov
Andreja a Júlie (Uli) Varcholovcov mal voľný vstup, kde
si len zmyslel. Pozývali ho na oslavy a podujatia,
ktorých sa zúčastnila doslova vrchnosť Ameriky. To sa
nepodarilo ani najslávnejším hviezdam filmu alebo
pop–music.
Dopátrať sa skutočnej pravdy o podstate i zmysle života
Andyho Warhola a jeho filozofie je nesmierne ťažké.
Toľko rozporuplnosti, ako so sebou nesie táto osobnosť,
nemá v dejinách umenia obmenu. Takmer do konca svojho
života (zomrel 22.2.1987 po operácii žlčníka) tajil svoj
pôvod a rovnako i miesto narodenia. Verejne
extravagantne pôsobiaca živá figúra v striebornej
parochni bola v skutočnosti neuroticky štrukturovaná
osobnosť, plachá a nedôverčivá. EVA WINDMÖLLEROVÁ po
rozhovore s Warholom pre časopis “STERN” povedala: “Nie
je úplne poctivé spájať interview s Andym Warholom.
Stotožňovať to s ním. Však on trpí, dáva iba s nechuťou
nahliadnuť do svojho súkromia, vnútra, dokonca i do
svojho pasu.” Vo svete vyšlo množstvo kníh, ktoré sú
venované Andymu Warholovi. Dokonca aj dve údajne
napísané ním samotným. No pokiaľ sú pravdivé výpovede
jeho najbližších, Andy bol vždy tak zaneprázdnený, že
žiadnu knihu napísať nestihol. Pravda, zanechal množstvo
výpovedí, magnetofónových záznamov a fotografií. No či
sú jeho autobiografické knihy skutočne ním napísané, je
dosť spochybniteľné. Z množstva publikácií, ktoré sú
venované Andymu Warholovi najpravdepodobnejšou a
najsolídnejšou sa zdá byť publikácia DAVIDA BOURDONA
nazvaná WARHOL. Slovenská publikácia Bohuša Chňoupka
ANDY je čiastočne literatúrou faktov a čiastočne
mystifikáciou.
Tak teda, aký vlastne bol Andy Warhol? Čo priniesol pre
moderné výtvarné umenie? Bol osobnosťou s vrodeným
inštinktom pre obchod, presadenie sa, pre zmysel o
realizáciu nového. Bol geniálnym pozorovateľom
spoločenského diania, pohybov v spoločnosti i v umení.
Vedel diferencovať potrebné a zbytočné a zázračne
dokázal zbytočné povýšiť na post umenia. Bol telom i
dušou manažérom, sociológom, psychológom i umelcom.
Dobre vedel, čo dokáže najviac zapôsobiť na drvivú
väčšinu ľudí. Údajne povedal, že vo svete žije najviac
ľudí, ktorí trpia strachom o čokoľvek alebo pred
čímkoľvek. Z tohto dôvodu vraj páchajú dobro a zlo. Jeho
delenie ľudí na chladných cynikov a neurotických
dobrákov ho viedlo k tomu, že sa s úzkostlivou
trpezlivosťou “venoval” podozrievaniu alebo nedôvere k
osobám, ktoré dôkladne nepoznal. Aby kompenzoval svoj
strach zo smrti, jedával iba ľahké polievky a v istých
pózach vyhlasoval, že na smrť neverí. Bola to iba
kompenzácia, clona pred strachom, pretože už od detstva
mal z nej strach. John, starší brat Warhola, tvrdí, že
sa ani nešiel pozrieť na svojho mŕtveho otca. Jeho matka
Júlia tvrdila, že Andy bol úplne iný ako ho poznala
verejnosť. Image, ktorý prezentoval pred verejnosťou bol
zrejme súčasťou “výbavy”, ktorú v tom čase každý umelec
potreboval. Warholov image ho takmer stotožnil s umením,
ktoré sám produkoval.
Aké to bolo umenie? Ak by sme pred dvadsiatimi rokmi
túto otázku položili, aj historikom umenia, zrejme by
mnohí konštatovali, že je to gýč. Predsa to bolo
“buržoázne umenie zahnívajúceho kapitalizmu”. Je ťažké i
nebezpečné vstupovať do svedomia človeka, ale berme to
tak, že bola taká doba. Warhol začínal ako každý iný
umelec, “s tým, čo mal”. Po absolvovaní Carnegieho
technologického inštitútu v Pittsburghu (študoval v
rokoch 1945–49) začínal spolu so svojím priateľom
PHILIPOM PEARLSTEINOM ako reklamný výtvarný aranžér. Ako
bakalár výtvarného umenia (Bachelor of fine arts)
odchádza v roku 1949 do New Yorku, kde pokračuje v práci
reklamného výtvarníka pre obuvnícku firmu I. MILLERA.
Robí bežného aranžéra a dekoruje výkladné skrine
obchodov. Popritom doma v prenajatom apartmáne na
námestí Svätého Marka sústavne kreslí a maľuje. Vidí, že
nielen v Európe, ale už aj v Amerike v New Yorku sa
začína vzmáhať nový prúd pop–art. Ako dobrý pozorovateľ
zisťuje, že umenie, ktoré vytvárali umelci v tom čase
stráca svoj kredit u zákazníka a nastáva pokles záujmu o
abstraktné umenie. Celý svet sa mu zdá, ako masový
produkt. Všade na ulici, vo výkladoch sa stretáva s
masovosťou, ktorá vzniká prostým množením. Podobne ako v
ríši ľudí a zvierat, sleduje ten istý jav vo výrobe
spotrebného produktu. Ľudia sa množia, rodia, opotrebujú
a odchádzajú. Akoby boli produktom kohosi nad človekom.
Podobné je to aj s tovarom. Čo tak skúsiť masovo
“vyrábať” umenie? Zanikol by rozdiel medzi tými, čo
ekonomicky na vtedajšie umenie mali, a tými, čo nemali
ani na obyčajný životný trend. Ak začne masovo “vyrábať”
obrazy, budú ako konzervy Campbellovej polievky. Proste
budú si ich môcť kúpiť aj tí chudobnejší rovnako ako
bohatí. Však aj tú istú Coca Colu pije rovnako
prezident, ako bezdomovec. Ale ako to urobiť? Akou
technikou? Spočiatku sa Warhol pokúšal “množiť” svoje
diela bežným odtláčaním cez indigo. Jeho synovec James
Warhola tvrdí, že práve obrazy z tohto obdobia sú
najvzácnejšie. No táto technika Andymu nestačila. Bola
pomalou a technicky náročnou a nedokonalou. Zrejme si
spomenul na starý spôsob prenášania obrázkov, ktorý
praktizovali už na Ďalekom východe, najmä v Japonsku
dávno pred naším letopočtom. Sieťotlač.
Áno, bola to technika, ktorá Warholovi umožnila vstup do
“masového produktu umenia”. Prvé sieťotlače, ktoré Andy
ukázal svojej mame ju tak zaujali, že údajne vykríkla:
“Andy, keby sa tak dali množiť deti! Bolo by plno malých
Andy, Andy, Andy ...!”
Píše sa rok 1962 a Andy Warhol začína “maľovať” na
plátne a kartónovom papieri za pomoci sieťotlače prvé
svoje “masové” Campbellove konzervy. Je takmer posadnutý
maľovať to, čo je verejne známe alebo populárne.
Nasledujú portréty herečiek, hollywoodskych super
hviezd. Zúčastňuje sa na výstave pop–artu v SIDNEY JANIS
GALLERY v New Yorku a nasleduje prvá samostatná výstava
v ELEANOR WADRS STABLE GALLERY v New Yorku. Diváci
obdivujú i kritizujú jeho sieťotlačou vyhotovené plátna
znázorňujúce katastrofy, portréty slávnych osobností a
pod. Od roku 1963 pokračuje v množstve samostatných
výstav v USA, a v roku 1964 má prvú samostatnú v Európe
v Paríži (Galéria ILEANY SONNABENDOVEJ). V tomto roku
dochádza k prvému incidentu, keď neznáma žena začala
strieľať na vystavené portréty MARILYN MONROEOVEJ. V
rokoch 1966–1968 Warhol mení spôsob výtvarného
sebarealizovania. Začína filmovať, no o úspechu je ťažko
hovoriť. V tých istých rokoch spolupracuje so skupinou
VELVET UNDERGROUND, ale po čase sa vracia k “maľovaniu”
svojich sieťotlačí. Popritom pravidelne vystavuje (1978
KUNSTHAUS ZÜRICH a pod.). Maľuje nesmierne množstvo
portrétov slávnych osobností od Mao Ce–tunga až po
Lenina. Vždy v limitovaných sériách. V rokoch 1982–1986
maľuje obrazy na tému Katastrofy a série obrazov
zobrazujúcich lebku. V roku 1986 sa vracia k maľovaniu
vlastných autoportrétov a vytvára niekoľko portrétov
Lenina. 22.2.1987 zomiera.
“Zistil som, že všetko, čo robím súvisí so smrťou”,
povedal Andy Warhol, keď bol na neho spáchaný atentát.
Boli to roky, v ktorých umelec väčší priestor vo svojej
tvorbe venoval rasovým nepokojom, samovraždám,
autohaváriám a pod. Možno je to iba náhoda, ale po
rokoch, tesne pred smrťou, sa téme smrti začal venovať
znova. Veľká séria obrazov s lebkou akoby bola
predznamenaním jeho vlastného konca.
Zdá sa, že jeho výrok sa prakticky naplnil aj po
niekoľkých rokoch opäť.
Dielo Andyho Warhola zostane ešte dlho diskutabilné. Je
rovnako nepoznané, ako aj samotný život umelca. Jeho nie
dlhá umelecká cesta od prvých kresieb množených cez
indigo, až po sieťotlačové a kombinované techniky
zostane ešte roky zdrojom skúmania a analýz. Isté je, že
Andrew Warhola sa stal slávnym Andym Warholom v 60.
rokoch. Či už to boli serigrafie COOKING POT, 1962,
CAMPBELL´S SOUP z roku 1960, portréty slávnych Židov z
roku 1980 alebo portréty hviezd filmového plátna a pod.
Andy Warhol vystúpil na scénu pop–artu v čase, keď to
bolo najaktuálnejšie. Bol aspoň raz v živote na správnom
mieste v správny čas, ako zvykol v opačnom zmysle
hovoriť po atentáte, že: “... bol som na nesprávnom
mieste, v nesprávnom čase!”
Dielo Andyho Warhola je nesmierne rozsiahle. Sieťotlačou
“vyrobil” tisícky diel. Veď len katalóg ANDY WARHOL
PRINTS z roku 1988 uvádza 413 diel (sieťotlače na
papieri) v limitovaných nákladoch 50–300 kusov v každej
sérii. Podobne je to aj v prípade sieťotlače na
plátnach. Warhol, čo do počtu výtvarných diel, je zrejme
doposiaľ neprekonateľný. Pravda, pomohla mu k tomu aj
jeho “fabrika” na umenie – FACTORY, ako nazval svoj
ateliér, a mnoho spolupracovníkov. No v každom prípade
dielo Warhola sa stalo jedným z väčších článkov reťazca
vývoja moderného umenia druhej polovice 20. storočia.
Jeho dopad na súčasné umenie je viac ako istý. Výrok
Roberta Rauschenberga: „Nie každý Warhol je dobrý
Warhol, no zlý neexistuje”, by mohol poslúžiť ako
epitaf.
Dr. Michal
BYCKO, Ph.D., hlavný
kurátor MMUAW
|
|
ANDY WARHOL – ŽIVOT A SMRŤ
|
REMBRANDT VAN RIJN
„Autoportrét“
19,5 x 15 cm, suchá ihla
datované 1639
„ ... oči ti domaľujem až spoznám
tvoju dušu!“
А. Modigliani
|
Profesor Bartko v jednej zo
svojich monografií o klinickej psychológii napísal: Rozdiel
medzi psychotikom, neurotikom a umelcom je v tom, že psychotik
vie, že dva plus dva sú štyri, ale nevadí mu to. Neurotik vie,
že dva plus dva sú štyri a vadí mu to. Umelec tiež vie, že dva
plus dva sú štyri, ale vadí mu aj, že tri plus jeden sú štyri“.
Lakonicky povedaný problém o psychickej štruktúre osobnosti,
ale zrejme niečo v tých slovách (v našom prípade o umelcoch)
je pravdou. Podľa Hauserovej filozofie a teórie umenia skutočný
umelec má iba dve možností. Buď umenie ovládne on, alebo umenie
ovládne jeho. Žiaľ, v tom druhom prípade je to pre umelca
nevýhoda, no na druhej strane väčšina toho, čo tvorí
v ontogenéze umenia hlavné piliere, vytvorili umeleci, ktorí sa
stali „obeťou“ umenia (od Michalangela cez Goyu, van Gogha až po
Warhola). Skutočné umenie sa nedá „inaugurovať“ dobovou
výtvarnou teóriou, ktorá takmer vždy je pod vplyvom dobovej
moci, nedá sa „nominovať“ na základe rôznych vyznamenaní a cien,
titulov či vedeckých hodností. Jediným kritériom umenia je čas.
Ten vyselektuje Aj nedávno kýmsi velebené a pozdvihne nedávno
kýmsi ponížené kreatívne úsilie umelca. A práve skutočnosť
skutočného poznania umenia (treba podotknúť, že skutočný
umelec nikdy nebol spokojný so svojim dielom – slová prof.
Bartka, Hausera ...), sa stala nočnou mórou aj mnohých umelcov.
Aby sa čím ďalej dostali pod povrch „tela“ umenia k jeho „duši“,
často ako medickí patológovia a klinickí psychológovia skúmali
prostredníctvom „anamnézy“ výtvarno–výrazových prostriedkov
„dušu“ seba samých, na svojich autoportrétoch alebo na
portrétoch iných ľudí.
Táto výstava Portrét ako zrkadlo
duše nemá za cieľ hodnotiť alebo predkladať percipientovi „výslň“
tohto úsilia v dejinách umenia. Nadľahčene, ale koncepčne
predkladáme percipientovi možnosť porovnania prístupu (nielen
v technike) niektorých umelcov z obdobia „old masters“ až po
realistické a postmoderné tendencie. Zámerne je koncipovaný aj
výber umelcov a diel. Rembrandt – Warhol, Cohen – Brogyányi,
Hapák, Čabala – Obermanová, Bycko. percipient má možnosť
sledovať, čo podstatné odhaľovali umelci „pod povrchom“ svojich
autoportrétov a portrétov iných osôb. Rembrandt – dráma až
tragédia, opustenosť, chladná rezignácia..., Warhol – plachosť,
únik, póza–retuš, Cohen – symbol tvorenia osobnosti na princípe
vplyvov iných osobností a pod., Brogyányi – povaha, ambície,
väznosť spoločenského postavenia, profesnosť, Hapák – status quo
skôr povrch ako „duša“, Čabala – neúprosné úsilie o hľadanie
„duše“, často úspešne i naopak, Obermanová – štylizácia
„zavádzanie“ percipienta do ňou identifikovaného „vnútra“
zobrazeného, Bycko – úsilie o hľadanie hravosti, vážnosti,
vzťahu portrétovaného s jeho spoločenským i odborným postavením.
Tak trochu v rovine Brogyányiho zámeru výpovede i výrazu.
Hypoteticky, experimentálne..., činne.
Mgr. Martin CUBJAK,
kurátor výstavy
Výstava potrvá do 9. 12. 2006.
|
Andy
Warhol
Andy Warhol sa narodil ako Andrej
Warhola 6. augusta 1928 Andrejovi Warcholovi a Júlii
Závackej–Warcholovej v skromnom dvojizbovom bytíku na Orrovej ulici č.
73 v robotníckej štvrti Soho v Pittsburghu v Pennsylvánii ako najmladší
z troch synov. Andrew navštevoval Holmesovu základnú školu a Schenleyho
strednú školu a v roku 1945 nastúpil na Carnegieho inštitút technológie
(teraz Carnegieho Mellonova univerzita) v Pittsburghu, kde študoval s
Balcombom Greeneom, Robertom Lepperom, Samuelom Rosenbergom a ďalšími.
Experimentoval so svojim menom, pohľadnice z dovoleniek podpisoval "André,"
a zo svojho priezviska vynechával písmeno „a“. Promoval v júni 1949 a
bol mu udelený titul Bakalár výtvarného umenia v oblasti navrhovania
ilustrácií.
Čoskoro po promóciách sa Warhol presťahoval do New Yorku, aby sa venoval
kariére komerčného umelca. Jeho prvé dielo sa objavilo v časopise
Glamour v septembri 1949. V 50–tych rokoch 20. storočia sa stal jedným z
najúspešnejších ilustrátorov svojej doby a za svoju prácu v klube Art
Directors a na Americkom inštitúte grafického umenia získal početné
ocenenia. Jeho klientmi boli okrem iných Tiffany & Co., The New York
Times, I. Miller Shoes, Bonwit Teller, Columbia Records, Harper's Bazaar,
Vogue, Fleming–Joffe, NBC, a ďalší. Veľká časť jeho komerčnej práce bola
založená na fotografiách a iných obrazových dielach. Bola to technika,
ktorú využíval až do konca svojho života. V tomto období v mnohých
svojich dielach uplatnil aj rozkošne svojrázny rukopis svojej matky
Júlie, ktorá za svoje písmo na LP platni The Story of Moondog (Príbeh
mesačného psa) získala v roku 1958 odborné ocenenie. V roku 1957 Warhol
vydal knihu jej kresieb pod názvom Posvätné mačky (Holy Cats). Vždy bola
uznávaná ako "matka Andyho Warhola". V roku 1952 opustila Pittsburgh a
prisťahovala sa k synovi, s ktorým spolu žili približne do roku 1971. Po
jej smrti Warhol namaľoval jej pamätné portréty. Ešte počas jej života o
nej natočil film a nahrával ju na video.
|
Z Hultonského archívu /Getty
Images |
V roku 1956 Warhol niekoľko týždňov cestoval okolo sveta a navštívil
mnoho krajín v Ázii a Európe. Koncom 50–tych rokov sa začal viac venovať
maľbe. V roku 1961 vytvoril svoje prvé Pop maľby na základe komiksov a
reklám a v roku 1962 sériu plechoviek pre polievky Campbell's. Tie
vyvolali senzáciu vo svete umenia a urobili z Warhola hviezdu. S
výnimkou krátkeho obdobia v polovici 60–tych rokov 20. storočia sa
Warhol venoval maľbe až do konca svojho života. Svoj talent uplatnil aj
v ďalších oblastiach umenia – vo filme, nakladateľstve, literárnej
tvorbe, televízii a hudbe. Ešte pred smrťou sa stal jedným z
najplodnejších a najznámejších umelcov, akých kedy svet videl.
Warhola doživotne fascinoval Hollywood. V roku 1962 začal tvoriť
rozsiahlu sériu portrétov celebrít, vrátane Marilyn Monroe, Elvisa
Presleyho a Elizabeth Taylor. V tomto období tiež začal tvoriť sériu
malieb "smrtí a katastrof" – výjavov elektrických kresiel, samovrážd a
autonehôd.
V roku 1963 začal produkovať filmy a v priebehu piatich rokov vytvoril
také klasiky avantgardnej kinematografie, akými sú Spánok (Sleep, 1963),
Impérium (Empire, 1963), Bozk (Kiss, 1963–64) a Chelseaské dievčatá (The
Chelsea Girls, 1966). V období ohraničenom rokmi 1963 a 1976 vytvoril
Warhol okolo 600 filmov v škále od vyše 500 krátkych filmov, tzv.
Kamerové skúšky (Screen Tests, 4–minútové portrétové filmy, 1963–66) až
po 25–hodinový film s názvom **** alebo Štyri hviezdičky (**** a/k/a
Four Stars, 1967–68). V rokoch 1968 až 1976 väčšinu jeho filmov
režíroval Paul Morrissey, zatiaľ čo Warhol bol producentom.
Prvá výstava Warholových plastík sa konala v roku 1964 a zahŕňala
stovky replík veľkých škatúľ na produkty supermarketov; napríklad
škatule Brillo, Heinz, Del Monte, Mott a Kellogg. Ešte predtým sa jeho
nové štúdio natreté nastrieborno a známe pod názvom Továreň (The Factory)
stalo populárnym miestom v New Yorku a večierky, ktoré sa tam konali, sa
spomínali v spoločenských rubrikách po celej krajine. Už pred polovicou
60–tych rokov 20. storočia sa Warhol často objavoval v časopisoch
Newsweek, Time a Esquire.
V roku 1965 Warhol ako prvý umelec predstavil obrazový záznam ako
umenie. Učarila mu jeho bezprostrednosť a postupne nahral približne 2500
videokaziet, na ktorých sa okrem iného objavili Denníky z Továrne (Factory
Diaries), Šarlatán (Phoney) a ďalšie.
Na svojej výstave Maľby kvetov (Flowers paintings) v Paríži v roku
1965 Warhol verejne vyhlásil, že prestáva maľovať, aby sa venoval
filmovej tvorbe, no napriek tomu pokračoval vo vydávaní výtvarných
edícií a tvorbe plastík. V roku 1966 však znovu začal maľovať. Svoju
činnosť rozšíril aj do sféry divadla, a to prostredníctvom
multimediálnej show s názvom Explodujúca plastická nevyhnutnosť (The
Exploding Plastic Inevitable, EPI), v ktorej sa objavila
rock–and–rollová kapela The Velvet Underground. EPI prisúdili uznanie za
objav halucinogénnej svetelnej show ako zábavného prvku nočných klubov.
Z Velvet Underground sa stala jedna z najvplyvnejších rokových kapiel v
histórii. V tomto čase Warhol tiež krátko viedol tanečný klub na
Manhattane s názvom The Gymnasium (Telocvičňa), kde sa na tanečnej
ploche objavilo športové cvičebné náradie.
V roku 1966 Warhol v galérii Lea Castelliho predstavil dielo Tapeta s
kravami a strieborné oblaky (Cow Wallpaper and Silver Clouds). Kravy
boli fosforové a oblakmi boli vznášajúce sa strieborné balóny v tvare
vankúšov. V roku 1968 Warhol pokryl tapetou s kravami exteriér
štokholmskej Moderna Museet.
3. júna 1968 vošla do Warholovho štúdia
Valerie Solanas, spisovateľka, ktorá sa objavila v jeho filme Ja, človek
(I, a Man, 1967) a postrelila ho do hrudníka; zrejme kvôli divadelnej
hre, ktorú napísala. Z takmer smrteľnej rany Warhola zachránila
5–hodinová operácia. Kým sa zotavoval, namaľoval rozsiahlu sériu
portrétov Happy Rockefeller, manželka guvernéra štátu New York (Happy
Rockefeller, the wife of the Governor of New York).
|
Andy Warhol a Mario
Montez na scéne "Chelseaských dievčat "
Z Hultonského archívu/Getty Images
|
V 50–tych rokoch 20. storočia Warhol svojpomocne vydal mnoho kníh, ale
prvou publikáciou s veľkým nákladom bola kniha Index Andyho Warhola
(Andy Warhol's Index), vydaná v roku 1967. Neskôr vydal knihy A: Román
(A: A Novel, 1968), Modrý film (Blue Movie, 1970), Filozofia Andyho
Warhola (od A po B a späť) (The Philosophy of Andy Warhol (From A to B
and Back Again); 1975)), POPizmus, (POPism 1980), Odhalenia (Exposures,
1979), Kniha pre deti (Children's Book, 1983) a Amerika (America, 1985).
Publikácie Zoznam hostí (Party Book, 1988) a Denníky Andyho Warhola (The
Diaries of Andy Warhol, 1989) boli vydané po jeho smrti a z druhej z
nich sa stal škandalózny bestseller. Technikou väčšiny jeho písaných
diel bolo prepisovanie nahratých rozhovorov. Táto metóda bola tiež
použitá vo Warholovej inscenácii Bravčovina (Pork*), ktorá bola uvedená
v Londýne a New Yorku v roku 1971. Celkovo Warhol nahral okolo 3400
audiokaziet.
* Poznámka prekladateľa: V americkom slangu
Pork tiež znamená „vládne zdroje využívané politikmi na podporu istých
oblastí alebo jednotlivcov na úkor verejnej prospešnosti“.
Warhol 60–te roky 20. storočia uzavrel nezvyčajnou kompozíciou s
názvom Vpád do chladničky I (Raid the Icebox I), na prípravu ktorej bol
pozvaný vybrať si z kolekcie Múzea dizajnu Rhode–Islandskej školy. Pri
výbere Warhol pred zvyčajnými majstrovskými dielami uprednostnil
poškodené maľby v procese opravy, kompletnú kolekciu historickej obuvi a
slnečníkov a ďalšie neočakávané predmety. V tom čase sa rozvíjal jeho
zmysel pre starožitnosti. Medzi jeho objavy patrí francúzsky dizajn Art
Deco, pôvodné americké prikrývky a keramika, americké ľudové umenie a
nádoby na kusové pečivo. V tom istom roku sa stal spoluzakladateľom
časopisu Interview, ktorý sa zaoberal filmom, módou a populárnou
kultúrou, a ktorý je vydávaný dodnes. Warholov citát: „Každý raz bude
pätnásť minút slávny" ("In the future everybody will be world famous for
fifteen minutes,"), ktorý vznikol asi v roku 1967 alebo 1968, je známy
na celom svete. Časopis Interview vypovedal o Warholovej celoživotnej
posadnutosti filmovými hviezdami a ďalšími vtedajšími celebritami.
V roku 1971 sa Warhol spolupodieľal na návrhu obalu albumu skupiny
Rolling Stones Sticky Fingers (Lepkavé prsty), ktorý znázorňoval
detailný záber torza muža oblečeného v modrých džínsoch s ozajstným
funkčným zipsom. Návrh bol nominovaný na cenu Grammy. Už predtým (od
roku 1949) navrhol Warhol mnoho obalov hudobných LP platní, ale v 70.
rokoch dostal oveľa viac objednávok na podobné návrhy. Väčšinou
zobrazovali namaľovaný portrét umelca, ktorý platňu nahral. Objednávky
na maľované portréty začali prichádzať v roku 1963, a jednými z prvých
boli zberateľ Ethel Scull, zabávač Bobby Short a ďalší.
Počas 70–tych rokov 20. storočia sa Warhol často v spoločnosti
stretával s celebritami, akými boli Jackie Kennedy Onassis a Truman
Capote – obaja boli dôležitými subjektmi jeho ranej tvorby. Začal
dostávať tucty a neskôr stovky objednávok na maľované portréty od
zámožných spoločenských prominentov, hudobných a filmových hviezd a
ďalších klientov. Pravidelne chodieval na večierky do Studio 54 (Štúdio
54), slávneho newyorského diskoklubu spolu s takými celebritami, akými
boli módny návrhár Halston, zabávačka Liza Minnelli a Bianca Jagger.
70–té roky 20. storočia boli pre Warhola tiež obdobím experimentovania.
Vytvoril 3 verzie sochy nazvanej Stroj na dážď (Vodopád sedmokrások) (Rain
Machine (Daisy Waterfall)). V roku 1974 začal Warhol pracovať na sérii
Časové tobolky (Time Capsules), zbierke kartónových škatúľ, ktoré
naplnil predmetmi svojho každodenného života vrátane pošty, fotografií,
umenia, oblečenia, svojich zbierok a podobne. Časové tobolky postupne
dosiahli počet 600 a dnes sú „archívnou zlatou bašou“ jeho života a
daného obdobia. Od 70–tych rokov 20. storočia Warhol pokračoval v
produkovaní početných malieb, snímok, fotografií a kresieb: Mao, Dámy a
páni (Ladies and Gentlemen), Lebky (Skulls), Kladivo a kosáky (Hammer
and Sickles), Tiene (Shadows), Zbrane (Guns), Nože (Knives), Kríže (Crosses),
Dolárové symboly (Dollar Signs), Duch doby (Zeitgeist), Kamufláž (Camouflage)
a mnoho ďalších, ktoré vyvrcholili v jeho sérii malieb Last Supper
(Posledná večera), ktorá bola vystavená v Miláne začiatkom
roka 1987. Vrátil sa k myšlienke tapety ako umenia a vytvoril tapety
Mao (1974), Autoportrét (Self–Portrait, 1978) a Ryby (Fish, 1984).
Tapeta Ryby bola súčasťou environmentálneho diela Maľby pre deti (Paintings
for Children), kde na tapete vo výške detských očí boli zavesené drobné
maľby hračiek. Jeho Ušité fotky (Sewn Photos – mnohonásobné kópie
totožných fotiek zošitých do mriežky) boli vystavené v New Yorku v
januári 1987.
|
Andy Warhol a Edie Sedgwick
(z Hultonského
archívu/Getty Images)
|
V polovici 80–tych rokov 20. storočia jeho televízne show Pätnásť minút
Andyho Warhola (Andy Warhol's Fifteen Minutes) a TV Andyho Warhola (Andy
Warhol's TV) celoštátne odvysielala stanica MTV a káblová televízia
Madison Square Garden ich odvysielala v New Yorku. Prispel do relácie
Sobotná noc naživo (Saturday Night Live) a objavil sa v epizóde seriálu
Loď lásky (The Love Boat). Bol producentom hudobných videí pre rockové
kapely, ako napríklad The Cars a podpísal zmluvu s modelingovými
agentúrami Ford a Zoli. Objavil sa na módnych prehliadkach a v početných
reklamách v tlači a televízii pre Sony, TDK, Vidal Sassoon a mnohé
ďalšie spoločnosti.
V roku 1984 Warhol spolupracoval s mladými umelcami, ako napríklad
Jean–Michelom Basquiatom, Francescom Clementem a Keithom Haringom na
grafických dielach, v ktorých sa vrátil k maľovaniu štetcom a nakrátko
upustil od metódy sieťotlače, ktorú výhradne používal od roku 1962.
Takmer všetky Warholove diela vo všetkých médiách boli vytvorené v
spolupráci s jeho priateľmi (spisovateľ Ralph Ward a skupina hostí
kaviarne na Serendipity č. 3 v 50–tych rokoch 20. storočia), platenými
asistentmi (Vito Giallo a Nathan Gluck v 50–tych rokoch) a manažérmi,
ako napríklad Fred Hughes. Zo všetkých týchto sú najznámejší the
Superstars (Superhviezdy) – alternatívni herci filmov 60–tych rokov, ako
napríklad Taylor Mead, Baby Jane Holzer, Ingrid Superstar, Brigid Polk,
Edie Sedgwick, Ondine, Viva, Joe Dallesandro, Candy Darling, Jackie
Curtis a mnoho ďalších.
Warhol zomrel v New Yorku 22. februára 1987 na následky komplikácii po
operatívnom odstránení žlčníka. V roku 1988 sa na desaťdňovej aukcii
jeho enormnej pozostalosti umenia a starožitností vydražilo vyše 20
miliónov dolárov na Nadáciu Andyho Warhola pre vizuálne umenie (The Andy
Warhol Foundation for the Visual Arts). Plán na otvorenie Múzea Andyho
Warhola bolo ohlásený v roku 1989 a múzeum bolo otvorené v Pittsburghu v
roku 1994.
Matt Wrbican,
archivár, Múzeum Andyho Warhola, Pitsburgh
„15
ROKOV SLÁVY“
(
Zborník príspevkov z odborného seminára k 15. výročiu vzniku
Múzea
moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach )
Zostavili:
PaedDr.
Michal BYCKO, PhD.
Mgr.
Martin CUBJAK
Iveta
RUSINKOVÁ
Mgr.
Štefan MAŽERIK
Múzeum
moderného umenia Andyho Warhola, Experimentálne centrum muzeoedukológie
Spoločnosti Andyho Warhola
MEDZILABORCE
august
2006
Vstup do expozícií MMUAW
v Medzilaborciach
(na stenách je inštalované portfólio
diel D. Brogyányiho „10 známych Židov zo Slovenska“ – záber z roku 2005)
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Mgr. Valika MAĎAROVÁ,
riaditeľka múzea
NA ÚVOD
„Je tu opäť čas a dôvod sa tak trochu
zastaviť a zaspomínať si na chvíle, kedy sa zrodila myšlienka vzniku a
založenia múzea.
Veď každá myšlienka predstavuje
zárodok skutku a preto je potrebné myšlienku posilniť pevnou vôľou, aby
sa stala jasnou predstavou a napokon skutkom.
Vnútorná rozpoltenosť niečo chcieť a
zároveň nechcieť býva veľkou prekážkou pri dosahovaní pevnej vôle a
životných úspechov.
Už toľkokrát opakovaná a vo svete
známa fráza Andyho Warhola „Ja pochádzam odnikadiaľ“ ako odpoveď na
otázku o jeho pôvode. Spolu s menom tohto geniálneho zjavu v umení vôbec
sa Slovensko spája už viac ako pätnásť rokov. Vďaka hviezdnej sláve
umelca, ktorá neutícha ani po prekročení prahu tohto nového 21.
storočia, sa aj Slovensko dostáva do povedomia sveta. Svedčí o tom
návštevnosť turistov a obdivovateľov z mnohých končín sveta. Veď ide o
umelca, ktorého korene sú nevyvrátiteľne na Slovensku, a čo je dôležité,
pootvoril cestu nového pohľadu na svet, ako pochopiť naše vtedajšie 20.
storočie.
Nuž kto by nechcel získať uznanie
tých, s ktorými prichádzame do styku. Túžime všetci, aby bola docenená
naša skutočná hodnota. Potrebujeme cítiť svoju dôležitosť vo svojom
malom svete. Netúžime po lacných lichôtkach, po neúprimnom pochlebovaní,
ale doslova hladujeme po úprimnom docenení. Život mnohých ľudí by sa
pravdepodobne utváral úplne inak, keby im niekto naznačil ich význam.
Múzeum moderného umenia
v Medzilaborciach je o pôvode, živote a tvorbe Andyho Warhola, ako sa
javia vo svetle dokumentárnych faktov, nie kadejakých dohadov.
Samozrejme návštevník či umelecký kritik môže mať voči nemu
najrozličnejšie požiadavky z najrozličnejších hľadísk. Ako mu diktuje
jeho vkus.
Múzeum vo svojej akvizičnej činnosti
pokračuje a dokonca ju rozširuje vo forme daru či nákupu. Moje úprimné
poďakovanie patrí vedeniu spoločnosti U.S. Steel Košice za sponzorský
dar portfólia „Ladies and Gentlemen“, pánovi premiérovi SR Mikulášovi
Dzurindovi za poskytnutie dotácie z Úradu vlády SR v Bratislave na
zakúpenie diela A. Warhola „Kimiko“, veľvyslancom MZV SR za finančnú
zbierku, na základe ktorej sa zrealizoval nákup triptychu Roya
Lichtensteina „As i Opened Fire“, pánovi primátorovi Mirkovi Kaliňákovi
a poslancom mestského zastupiteľstva mesta Medzilaborce za finančný
príspevok určený na akvizíciu originálneho diela Andyho Warhola
„Elektrické kreslo“ a pánovi predsedovi PSK Dr. Petrovi Chudíkovi a
poslancom Zastupiteľstva PSK v Prešove za nákup vzácneho portfólia diel
A. Warhola „Flowers (Black and White)“.
Treba ešte poznamenať, že o Warholovi sa
napísalo už veľa. Aj o jeho mnohých priateľoch a príbuzných – známych,
polozabudnutých i celkom neznámych. Viem určite, že o ňom budú písať
ešte mnohí. Lebo život ide ďalej a Andy akoby kráčal živý po našom boku.
A každá ďalšia publikácia bude pravdepodobne iná ako tie predchádzajúce.
Potešujúce je, že každý môže chytiť do ruky pero a čistý papier a
pokúsiť sa z úcty k nemu o svoje vlastné vyznanie.“
Alexander ZOZUĽÁK
viceprezident Spoločnosti Andyho Warhola,
zakladajúci člen MMUAW v Medzilaborciach a Rusínskej obrody. Pôsobí ako
novinár a šéfredaktor rusínskej periodickej a neperiodickej tlače. Jedna
z najvýznamnejších osobností obrody Rusínov na Slovensku po roku 1989,
tajomník Svetovej rady Rusínov a stojí na čele iných rusínskych
organizácií a inštitúcií. Aktívny výtvarník.
Do Medzilaboriec
„pritiahli“ svet
„Kto? Hlavne tri osoby: Andy Warhol,
John Warhola a Michal Bycko. Hlavne im patrí dnešná náležitá vďačnosť,
že Medzilaborce sa stali svetoznámymi, že dnes, po 15. rokoch existencie
Múzea moderného umenia Andyho Warhola o Medzilaborciach vedia mnohí
milovníci výtvarného umenia a mnohí turisti zo sveta, ktorí by inak ani
nehľadali na mape nejaké mestečko Medzilaborce, nikdy by doň nezavítali,
nikdy by sa nedozvedeli, že existujú akísi Rusíni a najslávnejším
Rusínom vo svete je práve Andy Warhol, ktorého rodičia boli Rusínmi
a pochádzali z neďalekej rusínskej obce na severovýchode Slovenska –
Mikovej. Vrelá vďaka Vám trom za to!
A že vzniklo múzeum diel a artefaktov
Andyho Warhola ako prvé na svete práve v Medzilaborciach – to je fakt,
ktorý si mnohí domáci aj ďalej žijúci Rusíni, ale aj iní obyvatelia
Slovenska náležite neuvedomujú a nevážia, a to je smutné. Dokazuje to aj
kniha návštev múzea, že do tohto stánku moderného umenia, svetoznámeho
predstaviteľa umeleckého smeru pop–art prichádza viac cudzincov ako
domácich, čo je zarmucujúce, ale i potvrdzujúce jedno z porekadiel:
„Doma nikdy nebudeš prorokom!“ Žiaľ. Ale verím, že mladá generácia toto
porekadlo zvýšeným záujmom o unikátne medzilaborecké múzeum, osobnosť
Andy Warhola a tiež snaženie a prácu zakladateľa tohto múzea a aj
Spoločnosti Andyho Warhola – Michala Bycka aspoň sčasti poopraví.
A keď hovoríme o založení Spoločnosti
Andyho Warhola a o zrode myšlienky zriadiť práve v Medzilaborciach
múzeum umenia Andyho Warhola, tak si musím pri tejto slávnostnej
udalosti 15. výročia Múzea moderného umenia Andyho Warhola aj ja
„prihriať svoju polievočku“. Ale nie tak, ako to dnes robia mnohí
a nezaslúžene, ale pravdivo a v skutočnosti. Lebo pri prvej návšteve
Medzilaboriec a rodiska svojich rodičov v Mikovej brata Andyho Warhola –
Johna Warholu, ktorému sa podarilo splniť sen aj za svojho vtedy už
nebohého brata, som bol aj ja. Bolo to pri návšteve príbuzných Vladimíra
Protivňáka, kde sme spolu s ním boli na návšteve aj my dvaja – Michal
Bycko a ja, a kde prvýkrát vznikla myšlienka zriadiť takéto múzeum za
pomoci Johna Warholu a Nadácie A. Warhola v USA práve v rusínskom centre
– mestečku Medzilaborce, nie vo veľkých centrách, akými za vtedajšieho
Česko–Slovenska boli Bratislava či Praha. Michal Bycko to nielenže
navrhol Johnovi Warholovi, ale túto myšlienku aj zrealizoval za pomoci
niektorých prívržencov! (Vtedy ako prvý som sa mohol toho zúčastniť
nielen ako milovník výtvarného umenia, ale predovšetkým ako novinár, ale
aj urobiť na tomto stretnutí prvý rozhovor s Johnom Warholom, a tým
aspoň do rusínskeho „sveta“ dať zvesť o unikátnom zámere zriadenia
múzea A. Warhola v Medzilaborciach.) A práve M. Bycko bol vždy a
je dodnes srdcom tohto múzea. Zato práve jemu dnes v mene svojom a aj v
mene rusínskych organizácií a inštitúcií ako Svetový kongres Rusínov,
Akadémia rusínskej kultúry v Slovenskej republike, Slovenskej asociácie
rusínskych organizácií a Rusín a Ľudové noviny, ktoré zastupujem,
chcem povedať: “Вдяка Ті, брате–Русине, лем вытрим дале в зачатій і
зреалізованій роботї, бо без сердця умерать тїло, а то все є велика
страта. Дякую Ті, же єсь „притягнув“ світ до русиньскых Міджілаборець.“
Michal MURIN
vedúci ateliéru audio a video tvorby,
prodekan pre medzinárodné vzťahy a vedecko–umeleckú činnosť, Fakulta
výtvarných umení, Akadémia umení, Banská Bystrica. Umelecky aj teoreticky sa venuje novým
médiám, zvukovému umeniu, konceptu a performancii.
Michal Murin: Zubná ambulancia pre
Warholovu Sv. Apolóniu, performancia, 1999
Warholizácia
Medzilaboriec
„Keď som v prvej polovici 80. rokov
začal poznávať a skúmať súčasné umenie ako autodidakt, čo bolo vlastne
výhodou, pretože na dejinách umenia v tej dobe sa učili okrem marxizmu –
leninizmu dejiny prinajlepšom po koniec 19. storočia – lákal ma Fluxus,
koncept, performance, akcie, videoart a nové technológie a koncom 80.
rokov aj inštalácie, objekty a podobne. Pamätám sa, že duch doby vtedy
prial aj surrealizmu (výstava Dalího v Prahe v roku 1986), ale už menej
americkému pop artu, ktorý ospevoval výdobytky – použijúc komunistickú
rétoriku – „konzumnej spoločnosti zahnívajúceho kapitalizmu“.
Opovrhovanie americkým pop artom sa cez oficiálne stanoviská ÚV KSČ
prenášalo aj do undergroundového priestoru, kde vládlo vysoké umenie
„čistého konceptu“. Aj preto je v českom a slovenskom kontexte veľmi
málo diel, ktoré by boli presiaknuté americkým resp. anglickým pop
artom. Umelecky reagovať na konzum Ameriky bolo „pod úroveň“ ani
na mainstreamový popový kalkul (vtedy správny umelec pop ani nepočúval,
počúval hudbu, ktorá sa popom stala po roku 1989). A naopak, so
zobrazovaním socialistického konzumu sa nestretávame, pretože to malo
dve bipolárne interpretácie, jednu horšiu než druhú: „výsmech
socialistického zriadenia“ alebo „poplatnosť dobe“. A v tom je skrytý
relatívny nezáujem slovenskej teórie umenia o pop art a o Andyho
Warhola, ktorého slovenská verejnosť objavuje skôr cez umelecký trh
a investičné stratégie ako cez dejiny umenia spisované lokálnou
kunsthistóriou.
V roku 1988, plnom predzvestí, vychádzali
texty v dobovej tlači o československom, neskôr slovenskom a napokon
rusínskom pôvode Andyho Warhola, ktorého múzeum malo byť otvorené
v Prahe, potom v Bratislave a napokon sa realizovalo v Medzilaborciach.
Ak by sa splnili predpoklady pre múzeum v hlavných mestách, múzeum by
bolo pravdepodobne rovnako extrovertné, akou bola mediálna stránka
osobnosti Andyho Warhola. Tým, že sa miestom stali v napokon
Medzilaborce, reprezentuje introvertnú stránku Warholovej osoby. Teraz,
z odstupom času si myslím, že je to lepšie. Podľa mňa by Andy a jeho
matka mali väčšiu radosť z medzilaboreckého múzea, aj keď do televízie
a telefónu by Andy o ňom možno ani nechcel hovoriť. Mal by ho ticho rád
sám v sebe. Pretože odtiaľ bol – ako hovorieval: som odnikiaľ. A taký
pocit má človek aj z Medzilaboriec. Mesto odnikiaľ nikam. Jedine Warhol
dáva zmysel mestu na konci Európy a mesto, uvedomujúc si tento fakt,
musí dať naopak Warholovi takmer všetko. A napokon aj univerzitu.
Ale mám to tu rád. Po prvý raz som tu
bol pri otvorení múzea v roku 1991, kedy som realizoval otváraciu
performance spolu so skupinou Transmusic Comp. Boli sme jedni z mála
predstaviteľov slovenskej kultúry, ktorí otvorenie múzea svojím
vystúpením podporili – z Prahy prišiel vtedy špeciálny vlak. Keď som
organizoval výstavu Miloša Boďu, do polyesteru zaliatych 46 411,– Kčs
(1995), bolo samozrejmé, že peniaze v umeleckom diele sú hodné práve
medzilaboreckého, vlastne warholovského múzea. O rok neskôr som sa
podieľal na kúpe Sv. Apolónie (zlatá) do zbierky Slovenskej sporiteľne.
Sv. Apolónia dodnes tvorí zlatý fond tejto zbierky spolu s dielom Stana
Filka, s ktorým sme pre múzeum pripravili v roku 2001 spoločný, zatiaľ
nerealizovaný projekt – ktorý sa odvíjal od spoločného náhodného
stretnutia Filka s Warholom v New Yorku začiatkom 80. rokov. Zmienenej
Sv. Apolónii som venoval aj jednu performanciu (Human Body Electronics,
Nové Zámky, 23. októbra 1999), kedy som demonštroval dentistický zásah
na chrupe patrónky zubárov v rámci projektu Rodere dentem dente (Jozef
Cseres, Bob Ostertag, Franz Hautzinger a Ben Patterson).
V Múzeu súčasného umenia Andyho
Warhola som realizoval aj dve samostatné výstavy. WARHOLES, pri ktorej
sme s Jozefom Cseresom inštalovali nálepky (stick art) vo forme
priestrelov projektilmi na diela Andyho tak, aby korešpondovali
s dielami
http://rgb.warholes.sk. Táto
inštalácia, obohatená o diela miestneho pastiera kráv a maliara v jednej
osobe Petra Skálu, bola doprevádzaná ambientným akustickým projektom
Otomo Yoshihide a Sachiko M z Japonska, do ktorého integrovali akustický
materiál nahrávaný v okolí Medzilaboriec a tiež aj nahrávky piesní,
ktoré naspievala matka Andyho Warhola. Pripravený CD–ROM je
distribuovaný v prestížnych distribučných sieťach od Japonska,
Švajčiarska až po USA.
Výstavu Warholas cowboy (2005) som
postavil tiež na zásahoch do Warholovych diel. Tentoraz na sklá, pod
ktorými boli jeho originály, som sa podpisoval tak, že miesto môjho mena
som do svojho podpisu vpisoval názvy diel, na ktorých tie podpisy boli.
Súčasťou inštalácie bola aj moja signatúra zo sena, ktorá miesto môjho
mena mala v sebe meno Andy Warhol. V oboch prípadoch išlo
o privlastnenie si ikon velikána, ale aj o nachádzanie si individuálneho
vzťahu k jeho dielam.
V Medzilaborciach som sa zúčastnil aj
na seminári Muzeodukológia (2006) s príspevkom Individualizácia múzeí
ako dôsledok sebaedukácie, podieľal som sa výstave americkej umelkyne
Morgan O´Hara (1995), nemeckej umelkyne Anny Tretter (2006), bol som tu
s americkým hudobným skladateľom Philom Niblockom (2005) aj so svojimi
synmi Marekom a Martinom (2005), ktorí odvtedy rozpoznávajú vizualitu
Warholovych diel.
HAPPY BIRTHDAY TO YOU MUSEUM, AND TO YOU
MICHAL WISH I ALL THE BEST!“
Jana SOŠKOVÁ
(tretia zľava spolu so svojimi bývalými študentami pred sochou Andyho Warhola pri MMUAW – zima 2006,
medzinárodné sympózium o muzeoedukológii). Prodekanka pre vzdelávaciu činnosť na FF
PU a vedúca Katedry estetiky FF PU v Prešove. Vedecky sa venuje estetickému mysleniu na
Slovensku a esteticko–filozofickým koncepciám 20. storočia vo svete.
Pozdrav k 15. výročiu
založenia Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach
„Umiestnenie
Múzea svetového umelca na „perifériu všetkých periférií“ Slovenska sa
zdalo čírim „šialenstvom“ či „prejavom nekultúrnosti“. 15–ročná
„tradícia“ práce Múzea však ukázala, že umiestnenie múzea do rodiska
rodičov zakladateľa pop–artu bolo prezieravé. Vznikla možnosť intenzívne
si uvedomiť a precítiť jednotu ľudí regiónu so svetovým dianím v umení,
prežiť participáciu na svetovej kultúre, motivovať ľudí k presvedčeniu,
že aj oni môžu prispieť ku svetovej kultúre. Zásluhou obetavého
entuziazmu pracovníkov múzea ľudia regiónu zažívajú presvedčenie, že ich
komunikácia so svetovými centrami kultúr je možná a skutočná, že
„periféria periférií“ sa môže stať centrom tvorivého diania. Dielo tohto
krehkého a zraniteľného umelca sa stáva inšpiráciou najmä pre mladých
ľudí, ktorí strácajú frustráciu z „periférnosti“ a stávajú sa
slobodnejšími, tvorivejšími, sebavedomejšími. Želám pracovníkom múzea,
aby ich entuziazmus bol nevyčerpateľný. Vytvárajú totiž nezničiteľné
hodnoty.“
Michal ŠMAJDA
prozaik, folklorista a etnograf. Vydal
desiatky monografií (romány, poviedky, odborné štúdie...). Zakladateľ
Múzea rusínsko–ukrajinskej kultúry v Krásnom Brode (v čase vzniku
nieslo názov Múzeum ukrajinskej kultúry). Žije a tvorí v Krásnom Brode pri
Medzilaborciach.
Warhol a Medzilaborce
– „krajina snov a skutočnosti“
Každý kraj, etnikum, národ má
v dejinách i prítomnosti osobnosti, ktoré tvoria „značku“ jeho
duchovnej kvality. Rusíni sú vymierajúcim národom, ktorý stáročia žil
o blastiach terajšieho rusínskeho, lemkovského, bojkovského či
hoculského etnika Slovenska, Poľska, Ukrajiny, Rumunska... Andy Warhol
bol plodom lásky dvoch skromných a chudobných ľudí Andreja Varcholu
a Júlie (Ule) Zavackej. Narodil sa ďaleko od rodnej vlasti svojho otca
a matky, ale kus rodnej zeme v podobe génov, výchovy, vierovyznania
a tradícií mu jeho rodičia odovzdali, aby to zostalo v ňom po celý jeho
plodný život. Prostý chlapček rusínskych rodičov periférneho
Pittsburghu dosiahol Olymp slávy v umení a získal navždy jednu z jasne
blikajúcich hviezd na nebi slávy.
Dr. Michal Bycko povedal, že
Pittsburgh a New York je čosi ako Medzilaborce a Praha. Hovorí sa, že
všetko sa opakuje. Andy z rodného periférneho Pittsburghu dobil slávu
v mekke umenia New Yorku, aby sa potom na večný pokoj vrátil späť
medzi svojich na rusínskom cintoríne v Pittsburghu. Mesto mu z úcty
zriadilo múzeum (The Andy Warhol Museum). No ešte pred tým vďaka Johnovi
Warholovi a Michalovi Byckovi sa Andy symbolicky vrátil do rodiska
svojich rodičov, vznikom Múzea moderného umenia Andyho Warhola
v Medzilaborciach. Mnohí poznáme takmer tŕnistú cestu vzniku tohto
múzea, ale nikomu z nás nenapalo, aby sa niektorý kompetentný premohol
a verejne deklaroval zásluhy týchto dvoch mužov (John a Michal), proste,
aby im verejne poďakoval. Okrem Prof. Stadtruckera, ktorý výraz vďaky
publikoval pred 15. rokmi v Literárnom týždenníku. Odvtedy akoby sme
ohluchli, oslepli, zabudli. Nuž teda dovoľte mi, starému človeku, ktorý
celý život venoval kultúre a umeniu, vysloviť poďakovanie.
ĎAKUJEM VÁM, PÁN JOHN WARHOLA I TEBE
MICHAL BYCKO ZA NEMOŽNÉ, KTORÉ STE PRE SLÁVU ETNIKA I ŠTÁTU UROBILI
V PODOBE KRÁSNEHO MÚZEA ANDYHO WARHOLA V MEDZILABORCIACH.
Vám, milí moji priatelia, pracovníci
múzea, držím palce a všetkým želám veľa zdravia, síl a úspechov. Nebyť
vášho múzea, tento kraj by bol v úplnom zabudnutí. Zostal by iba „ ...
v tieni zabudnutých predkov“.
Michal BYCKO
zástupca riaditeľa múzea, hlavný kurátor,
muzeoedukológ, výtvarný teoretik a kritik, autor šiestich monografií,
desiatok odborných článkov o problematike súčasného umenia, múzejnej
a galerijnej činnosti a muzeoedukológie (zamerané na percepciu, sugesciu
a manipuláciu v umení). Člen Amerického biografického inštitútu v USA
(F.A.B.I.).
UNTITLED
„Keď
chcete, aby niečo nefungovalo, zriaďte komisiu!“
„Asi tak to
vyzeralo aj pri realizácii myšlienky zriadiť na Slovensku (!) Múzeum
Andyho Warhola. Úžasné na tom svete je, že ten najinteligentnejší
živočíšny tvor – človek, je tak flexibilný, adaptabilný a ..., že aj to,
čo včera opľul, dnes je ochotný pripevniť si to ako odznak na hruď.
Pred rokom
1989 na cti ubitý Andy sa dnes stal nástrojom „pýchy“ primárnych,
sekundárnych i terciárnych úradníkov, ktorí mu do roku „Nežnej“ nevedeli
prísť na meno. História je veľmi labilnou svedkyňou status quo doby
a pravdu má vždy „silnejší pes ...“. No zatiaľ sme ani neohlúpli, ani
neonemeli, neoslepli, chvalabohu žijeme, a tak sme svedkami pravdy,
ktorá nebyť tej nám nedostupnej – absolútnej, tak je na jej mieste.
A je iba otázkou, dokonca by som povedal, že záleží od toho, koľkí
z nás, ktorí tú pravdu o celej „Golgote“ vzniku Múzea moderného umenia
Andyho Warhola v Medzilaborciach poznajú, boli svedkami tých dní,
v opare lži a satanskej ponuky v budúcnosti „ ... sa zatvoria ako
práchnivé dvere“ a poprú aj seba samých. Pretože, ako povedal môj
nebohý otec: „Ak chcete vidieť skutočné zviera, dajte človeku
neobmedzenú moc!“, nie som si istý, či zrkadlo pravdy, ktorú ktosi bude
interpretovať, nebude „krivým zrkadlom“ podkuté silou moci „skutočného
zvieraťa“.
Som rád, že dnes riziko pravdy na seba
zobral mladý, nezaťažený človek, ktorý si dal tú veľkú námahu a de facto
i de jure postavil pravdu o vzniku MMUAW a jeho fungovaní zoči–voči nám
všetkým i sebe samému. A najdôležitejšie je, že napísal skutočnú pravdu.
Aj keď „mažoretky“ ašpiračných syndrómov budú naďalej balamutiť labilné
mozgy zástancov a konzumentov bulvárov, že to oni sú „Boží bojovníci“,
budú sa „rodiť“ nové mená, ktoré sa natrú „slávou“ a „zásluhou“
o nič a za nič.
Štefan
MAŽERIK, ďakujem Ti aj v mene Johna Warholu, Vlada Protivňáka,
Alexandra Zozuľaka, Michala Turoka, Vladislava Grešlíka a celej tej
malej skupinke ľudí, ktorí či už v strachu alebo bez neho stáli pri
nás a podporovali naše myšlienky a nápady zriadiť toto múzeum. Nie je
mi ľahko písať slová zaváňajúce samochválou. Ale nech! Dôležité je, že
si napísal PRAVDU. Je to aj Tvojich pomyselných „15 minút slávy“.
Rovnako
ďakujem aj pani Ivete RUSINKOVEJ, ktorá si dala tú mravenčiu námahu
a zdokumentovala tie roky „15 minút slávy“ tak kompletne, ako to
doposiaľ neurobil nik. Tých pomyselných „15 minút slávy“ patria aj jej.
Ďakujem
všetkým terajším kolegom, bývalým, ktorí či už krátko alebo dlhodobejšie
pôsobili v MMUAW, pretože považujem prítomnosť každého z nich za jeden
z článkov mozaiky „bytia“ tejto našej inštitúcie.
A tak, PANE BOŽE, Andy, John, Paul,
Fred, Archibald, Joel, Evelin, Pamela, Tim, Vincent, Billy, Riva, Mark,
Jefrey, Dany, James, Jiří, „Agnes“, Saša, Michal, Ivan, Eugen, Vlado,
Dano..., ale aj Vy otec, mama, rodina ... ĎAKUJEM VÁM! Ak by nebolo
vašej vôle, ochoty, podpory, nebolo by ani 15 rokov múzea. ÚPRIMNE MU
ŽELÁM, ABY BOLO NAĎALEJ TAK SILNÉ VOČI DILETANTOM A MILÉ VOČI TÝM, KTORÍ
VEDIA, ŽE BYŤ SKUTOČNÝM ČLOVEKOM ZNAMENÁ MAŤ AJ DUCHOVNÉ HODNOTY A
ROZMER!“
14.07.2006
Warholovce
V Medzilaborciach
opravujú na počesť „maľara Andrijka“ chodníky, parkoviská a amfiteáter,
do jeho múzea však stále zateká.
Pohľad na časť expozície Múzea moderného umenia Andy Warhola
v Medzilaborciach, ktoré má vyše stovky originálov Andyho.
Nebyť Warhola, nebolo by
múzea, a nebyť múzea, Medzilaborce by hádam existovali iba ako zastrčené
mesto na mape severovýchodného Slovenska. Ani peniaze na jeho
zviditeľnenie by sem netrafili. Pánu bohu za chrbtom zostali dodnes, ale
majú jedinečné múzeum. Pred pätnástimi rokmi ho otvorili s veľkou pompou
a za ten čas prerazilo do sveta. Len provinčnému okresnému mestu, ktoré
leží na skok od rodiska rodičov kráľa popartu, sa to stále akosi nedarí.
Akoby múzeum a mesto žili oddelene. Medzilaborce nedávno získali vďaka
Andrijkovi, ako Warholovi domorodci hovoria po rusínsky, ďalšie milióny
z európskych fondov. Použijú ich svojsky, presnejšie, bez nápadu a
originality. Neurobia z mesta otvorenú galériu umenia, aby sa
zviditeľnilo, ale opravia, čo treba. Chodníky, zhumpľovaný amfiteáter,
parkoviská. A, navyše, postavia dedinu – Warhol village – akýsi
miniskanzen, ktorý bude mať s Warholom spoločné azda iba meno. Za veľa
peňazí akosi málo muziky.
Budova múzea a socha–fontána v podobe postavy A. Warhola s dáždnikom,
ktorá stojí pred múzeom.
Mauzóleum: „Múzeum je na správnom mieste, ale ešte stále nie v správnom
čase,“ tvrdí Michal Bycko, kurátor múzea a muzeoedukológ, ako stojí na
jeho vizitke pod čiernobielou podobizňou rusínskej superstar. To on
rozvíril stojaté vody šesťapoltisícového mestečka na severovýchodnom
konci Slovenska a v roku 1991 spolu s ďalšími nadšencami založil Múzeum
moderného umenia Andyho Warhola. Pre niekoho dodnes nepochopiteľný
podnik niekoľkých bláznov. Michal Bycko tu zhmotnil svoj americký sen –
mať na Slovensku spomienku na korene umelca, ktorého rodičia sa z
neďalekej Mikovej vysťahovali do Ameriky. Newyorská Nadácia Andyho
Warhola darovala niekoľko vzácnych obrazov. Spočiatku ich nebolo kam
zavesiť, nebol záujem. Až po páde socializmu, ktorý Warhola zavrhoval
ako úpadkového umelca, si ho odrazu privlastňovali všetci. Poliaci,
Slovinci, Česi aj Maďari. Pravda je taká, že Medzilaborce prišli k
Warholovi ako slepé kura k zrnu. Nebyť socialistických plánovačov, ktorí
oproti pravoslávnemu kostolu naordinovali výstavbu megalomanského
kultúrneho domu, skončili by originálne obrazy kdesi úplne inde. V
Medzilaborciach vyčlenili na múzeum budovu a šesť miliónov korún na jej
rekonštrukciu. Peniaze sa kamsi stratili, a tak padlo rozhodnutie.
Obrazy budú visieť v „kulturáku“, ktorý ešte ani nestihli skolaudovať.
Aj napriek protestom domácich sa ozrutná stavba, pripomínajúca
mauzóleum, stala baštou Andyho Warhola. Vytrhal sa zložitý odhlučňovací
systém, ktorý mal zvukovo oddeliť svadbu v reštauračnom zariadení od
filmového predstavenia, vylíčili sa holé steny a vznikli pozoruhodné
priestory, do ktorých hneď po otvorení začalo zatekať. A zateká dodnes.
Múzeum sa dostalo do každého turistického sprievodcu po Slovensku. Nuž,
ale to ako atrakcia pre cestovný ruch v týchto končinách nestačí.
Bohužiaľ.
Warhol City: Na mestskom úrade prezentujú Warhola takmer ako spasiteľa.
Ani Pittsburgh, kde sa narodil, s ním vraj nie je natoľko stotožnený ako
Medzilaborce. Projekty nesúce jeho meno majú mesto zviditeľniť. Aspoň na
papieri. „Warhol síce nie je všeliekom na nezamestnanosť, ale súvisí s
ním veľa pracovných miest,“ tvrdí Vladislav Višňovský, riaditeľ centra
prvého kontaktu. Medzi rečou priznáva, že „Medzilaborce sú samy osebe
diera“. A tak sa zblúdený syn po smrti vracia na rodnú hrudu svojich
rodičov s podporou fondov Európskej únie. Za života totiž na Slovensku
nikdy nebol. Prvá etapa projektu Warhol City za dva a pol milióna korún
bola imidžová. Za ne „zwarholovali“ tri autobusové zastávky a šesť fasád
budov v štýle popartu. Mesto kde–tu ožilo. Doktor Bycko ako autor
ideovo–výtvarného návrhu však nie je s realizáciou spokojný. Je podľa
neho nekvalitná. „Zastávky mali napríklad svietiť. Navrhoval som
novinové stánky a kemp v tvare polievkových konzerv Campbells, ktoré sa
stali ikonami Andyho Warhola. Nič z toho sa nerealizovalo,“ podotýka
sklamane. Pár fasád totiž nestačí. Warholom by malo prekvitať celé
mesto, veľa iných šancí nemá.
Skanzen podľa Warhola: Andy sa stal gestorom aj druhej, náročnejšej
časti projektu, na ktorý mesto získalo 30 miliónov korún. Nejde však
výhradne o európske fondy. Jeden a pol milióna museli odklepnúť mestskí
poslanci z rozpočtu Medzilaboriec a sumou šesť miliónov prispel štát.
Také sú pravidlá. „Je to jeden z mála projektov, ktorý má hlavu aj pätu.
Lyžiarsky vlek môžu mať všade, Warhola nie,“ deklaruje Ing. Višňovský.
Druhá etapa je skôr stavebná. Opravia sa chodníky, parkoviská,
zrekonštruuje amfiteáter a vybuduje miniskanzen s názvom Warhol village.
„Pôjde o minirepliky architektúry typickej pre tento región vrátane
kostolíka v Mikovej,“ dozvedáme sa na mestskom úrade. „Čo to má spoločné
s Warholom?“ predstava minidediny nesedí Michalovi Byckovi. Úradníci si
o ňom potichu myslia svoje. Uzurpuje si vraj patent na Warhola. Pravdou
je, že v predstavách o zviditeľňovaní mesta sa už dávno nezhodujú. Majú
tichú domácnosť alebo vedú zákopovú vojnu? Ťažko povedať. Na úrade už
teraz plánujú tretiu fázu projektu. Možno dôjde aj na opravu
zatekajúceho múzea. Zdá sa, že mesto má jasno. „Chceme, aby Medzilaborce
symbolizovali Andyho a stali sa príťažlivými pre turistov,“ podotýka
koordinátor projektu Adrián Kaliňák. Činia sa aj miestni Rómovia, ktorí
z pripravovaného skanzenu pokradli káble zakopané do zeme.
Načo nám je Warhol?: Ako vlastne tunajší obyvatelia vnímajú Warhola? Ako
svetoznámeho umelca, blázna, čudáka, podivína? „Nijako. Chvália sa ním
len v kúpeľoch, keď spomenú, že sú z Medzilaboriec,“ kurátor Bycko je o
tom presvedčený. „Na čo nám je Warhol, keď nemáme robotu?“ legitímna otázka Mira Hudáka, jedného z miestnych. Aj on má
svoju pravdu a vkus. Warhola nemusí, ale v múzeu, kde je vstupné rovnú
stovku, už bol. Prvý a posledný raz, ako väčšina turistov, ktorých do
týchto končín prilákajú diela kráľa popartu. Ročne ich zhliadne štrnásť–
až sedemnásťtisíc návštevníkov, z toho dve tretiny zo zahraničia. A je
čo obdivovať. Okrem iného aj vyše sto originálov. Ich hodnota sa
odhaduje na desiatky, možno stovky miliónov korún. „Je to sonda do
Warholovej tvorby. Malá vzorka zo všetkého,“ deklaruje vedenie múzea.
„Nikto v širokom okolí sa za celý život Warholovi nevenoval toľko ako
ja,“ hovorí Michal Bycko bez pátosu. Má 54 rokov a Andy sa mu stal
osudným. Kvôli nemu sa „zabetónoval“ v Medzilaborciach a už takmer nikam
nechodí. „Zbláznil som sa doňho a lezie mi to na nervy až teraz,“
priznáva a vysloví jedinú podmienku. Nechce sa fotiť s Warholom ani s
jeho obrazmi. Andyho dvojník Endi z neďalekých Rokytoviec je na tom
diametrálne odlišne.
Dvojník Endi: Odkedy hral František Lakata, učiteľ výtvarnej výchovy na
Základnej škole v Medzilaborciach, Andyho dvojníka vo filme Absolut
Warhol, celá dedina ho volá Endi. Keď sa nalíči, zamaskuje, nasadí
parochňu a okuliare, akoby mu z oka vypadol. Neobjavil ho nikto iný ako
Michal Bycko. Vraj sa naňho pozrel a videl Andyho. Múzeum malo odrazu
maskota a Endi sa stal známym. Odvtedy nechýba na žiadnej vernisáži,
robieva Warhola. V Rokytovciach si v bývalej škole, hneď vedľa miestnej
posilňovne, zriadil obecnú galériu. Nesie jeho zdomácnené meno – Endi.
Vystavuje svoje obrazy, sochy, samorasty, svoje umenie. Andyho obdivuje.
„Nebol Slovák, ale Rusín, a navyše známejší ako Vasil Biľak.“ Endi má
vraj aj podobný hlas ako Andy. „Povedal mi to jeho brat John,“
ozrejmuje. Na škole zase zriadil nástenku ako poctu svojmu dvojníkovi.
Visia na nej aj pomaľované dámske lodičky, ktoré vyrába s deťmi. Presne
ako Warhol, keď začínal dobývať svet.
Nešťastná Miková: Kým správy o Warhol City uverejňujú aj zahraničné
tlačové agentúry a médiá, v závetrí ostáva vymierajúca dedinka Miková,
ležiaca 13 kilometrov od Medzilaboriec. Rodisko Andyho rodičov. „Ukradli
nám Andrijka,“ posťažujú sa tunajší obyvatelia na adresu Medzilaboriec.
„Na Andyho nemáme v dedine žiadnu pamiatku,“ starosta Alexander Vaco asi
tuší, že už všetko prepásli. Veľké plány však mala aj Miková. Pamätný
dom a parkovisko pre šesť autobusov. Nič z toho nevyšlo. Na počesť
Warhola pomenovali aspoň festival rusínskej kultúry. Po rodičoch zostala
na hornom konci jedine studňa a hruška, ktorú nedávno obrezali
elektrikári. Pôvodný dom so slamenou strechou už dávno nestojí. Zato
zvedavcov sem chodí neúrekom. Zavše navštívia aj Jána Závackého,
bratranca Andyho Warhola, bývalého starostu. „Vedel som, že mám v
Amerike bratranca maľara. Myslel som, že domy maľuje. Až neskôr sa z
neho vykľul umelec. Keď ho uznáva svet, som hrdý na to, že bratranec má
v Mikovej korene.“ Štve ho, že aj napriek snahe nemá dedina po Warholovi
vlastne nič. Azda len hŕbu menovcov, najviac asi na cintoríne. A ešte sa
aj inak píšu. Varchola, nie Warhol! „Pochádzam odnikiaľ,“ bola jeho
okrídlená veta. Svoj pôvod tajil, ale v jeho tvorbe sa odzrkadlil.
Prorok konzumu: Warholove umelecké poučky patria skôr do marketingovej
stratégie a v tomto smere bol na svoju dobu neprekonateľný. Vedel sa
predať, sám bol chodiacim umením. Medzilaborce by dozaista zmenil na
nepoznanie. Chce to len nápad. „Andy sa pri pohľade na mesto musí v
hrobe obracať,“ tak to vidí svojrázny kurátor. A nebude to preto, že v
Pittsburghu je pochovaný na cintoríne vedľa akéhosi Johna Slotu. „Byť
stále prítomný a zostať v pozadí,“ bolo Warholovo heslo. V prípade
Medzilaboriec ho mestskí úradníci napĺňajú, ani nevedia ako. Warhol v
meste síce stále je, ale vlastne akoby na prvý pohľad ani nebol. Ktovie
dokedy.
Juraj Sedlák
14.07.2006
NIE JE WARHOL AKO WARHOL, ALEBO WARHOL OČAMI SVOJHO SYNOVCA
(recenzia knihy Jamesa Warholu: „Na
návšteve u slávneho strýka“)
Už je takmer zaužívaným zvykom kritiky
či dejín moderného umenia označovať Andyho Warhola ako kráľa pop–artu,
ktorý je v americkom, ale aj celosvetovom umení medzníkom a rozhraním
dvoch kultúrnych formácií a vďaka enormnej expanzii americkej kultúrnej
a umeleckej produkcie svojim globálnym vplyvom prevyšuje mnohých
významných umelcov svojej doby . Navyše, po jeho smrti v roku 1987 sa
z neho stala umelecká osobnosť, o ktorej s takmer najväčšou istotou
možno tvrdiť, že je umeleckou ikonou epochy 20. storočia. Warholova
priekopnícka práca spočívala najmä v tom, že nielenže masovú a mediálnu
spoločnosť uviedol, ale stal sa jej emblémovou figúrou, operatívnym
tvorcom najvýznamnejších umeleckých predstáv, iniciátorom transformácie
elitnej kultúry v masovú, presnejšie spájania sa a prelínania elitnej
a masovej kultúry, protagonistom elitného umenia v období masovej
kultúry. Význam jeho osobnosti v umeleckom svete je evidentný, no
v pozadí ešte stále ostávajú skutočnosti o jeho pôvode, rodine
a súkromí. Andy Warhol vďačí za svoj fenomenálny úspech aj dávnej
rusínskej tradícii nevyhodiť z domu ani hrdzavý klinec i zberateľskej
vášni, ktorú pretavil na „ťažké“ milióny dolárov. Aj takéto aspekty
odhaľuje kniha jeho synovca Jamesa Warholu „Na návšteve u slávneho
strýka“, ktorú na Slovensku vydalo vydavateľstvo Ikar v roku
2006.
Kniha „Na návšteve u slávneho
strýka“ (pevná väzba, rozmer 21,3x27,9cm, slovenský jazyk, 32 strán
) je Jamesom Warholom nielen ilustrovaná, ale aj napísaná. Synovec
Andyho Warhola si spomína na nezvyčajné cesty z Pittsburgu do New Yorku
ako aj na návštevy u slávneho strýka, pričom poodhaľuje Andyho
obyčajnosť v neobyčajnom živote často v komických podobách. Čitateľ sa
dozvedá, aké parochne nosieval Andy Warhol, že mal dvadsaťpäť mačiek
a všetky sa volali Sam, či aj spôsob vplyvu strýkovej tvorby na svojho
synovca. Táto kniha jednoduchým a pre mladú generáciu efektívnym
spôsobom zároveň vysvetľuje, v čom spočívala geniálnosť Andyho Warhola
a aké možné implikácie sa skrývajú za pojmom pop–art. V úvode James
neobchádza svojho otca, Andyho najstaršieho brata Paula, ktorý vlastnil
zberné suroviny a jednoducho zbieral odpad. Ani Andy nezaprel svoju
rusínsku krv a jeho newyorský dom bol takisto plný haraburdia ako
pittsburský dvor jeho brata. Tieto „duchampovské“ ready–made istým
spôsobom zaujali i Jamesa, v knihe opisuje i ilustruje ranné prebudenie
sa v jednej zo strýkových izieb, plných škatúľ od Campbellových
polievok, skíc či rôznych reklamných plagátov. James Warhola vo svojej
knihe sústreďuje pozornosť na rok 1962, pretože nielen k tomuto roku sa
viaže príbeh návštevy u slávneho strýka a babky Júlie, ale tento rok bol
dôležitý i pre samotný dlhoročný príbeh umenia Andyho Warhola, keďže
vtedy usporiadal prvú samostatnú výstavu 32 obrazov Campbell´s Soup
v Galérii Ferus v Los Angeles. Umelecký svet bol šokovaný, pretože ako
píše James : „Andy bol členom neveľkej skupiny umelcov, ktorí verili, že
hranice umenia rozšíria zobrazovaním bežných, všedných vecí, ktoré nás
obklopujú v modernej spoločnosti“. Dnes túto expozíciu môžeme považovať
za jednu z medzníkov v umení, lebo sa ňou, po predchádzajúcej nadvláde
amerického abstraktného expresionizmu, najexplicitnejšie uviedla
filozofia pop–artu. Už na tejto výstave bol Warholov umelecký jazyk
vyjadrený najcieľuprimeranejšou syntaxou: preberaním banálnych či
morbídnych obsahov a ich detextualizáciou, použitím fotografickej
predlohy, uvedením multiplikovaného diela a relativizáciou zvrchovaného
originálu, prijatím filozofie ready– made či osvojením si zásad
mix–médií. Okrem tejto výstavy sa v tom istom roku zoznamuje s Eleonor
Wardovou z Galérie Stable, v ktorej nainštaloval svoju prvú newyorskú
výstavu veľkých obrazov na plátne ( Marylin, Katastrofy ), vystavuje na
jednej z najdôležitejších pop–artových výstav Noví realisti v New
Yorku a inšpirovaný novinovým článkom o lietadlovej katastrofe, pri
ktorej zahynulo 129 osôb, začína seriál obrazov dopravných nehôd, smrti
a katastrof. Andyho synovec James ako malý chlapec videl tento ich
návštevný rok inou optikou. Kým Andy pre umelecký svet dozrieval v
osobnosť svetového formátu, James nám v knihe odkrýva predovšetkým jeho
súkromný život, život svojho jednoduchého strýka a svojej babky Júlie.
Andy Warhol žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou Júliou až do jej
smrti v roku 1972 a ako prostú ženu pochádzajúcu z malej dedinky Miková
pri Medzilaborciach na východnom Slovensku ju opisuje i jej vnuk James:
„Volali sme ju nežne babka, ako to bolo v našej rodine zaužívané...Babka
nás zasypala vrelými bozkami a ponúkla nám salámu, chlieb a syr“.
Neanalyzuje ani nevysvetľuje význam svojej babky pre život a tvorbu
svojho strýka, no nevynecháva (najmä v podobe ilustrácií) jej prítomnosť
v Andyho súkromnom živote. Andy Warhol ako najmladšie dieťa takmer celé
detstvo chorľavel, pretože trpel istým druhom epilepsie – „Tanec Svätého
Víta“. Preto väčšinu času trávil v posteli a veľmi rád koloroval
omaľovanky, počúval matkine dramatické výpovede o starej vlasti Rusínov,
o hrôze vojny, hlade a smrti, ktorá ich tam stretávala dennodenne. Andy
tieto matkine spomienky pretavil do vizuálnej skutočnosti
prostredníctvom svojej pop–artovej tvorby, ktorá bola i pre Jamesa
Warholu príťažlivým momentom a zrejme aj obdiv svojho strýka (ktorý
v knihe nie je zapieraný) spôsobil, že študoval na tej istej škole ako
jeho strýko (na Carnegieho technologickom inštitúte) a dodnes pôsobí
ako profesionálny výtvarník, predovšetkým ako ilustrátor pre rôzne
detské vydavateľstva. Okrem predmetnej knihy sa podieľal na ilustráciách
aj napríklad v knihe The Pumkinville mystery, ktorá bola jeho
prvou ilustrovanou či The Brave little Tailor, The Tinderbox
alebo Aunt Hilarity´s bustle.
James Warhola krstil svoju knihu
symbolicky – na Slovensku v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola
v Medzilaborciach, v kraji svojich starých rodičov. Krstilo sa zeminou
z Mikovej, získanej priamo z miesta pozemku, na ktorom stál dom Andyho
rodičov. Kniha je určená pre deti od piatich rokov, no aktuálnou je
i pre edukačnú prácu muzeálnych či galerijných odborných pracovníkov,
ktorý ju môžu aplikovať do rôznych umeleckých programov, najmä pre
mladého percipienta.
Martin Cubjak
kurátor MMUAW
FOTOALBUM KRSTU KNIHY
JAMESA WARHOLU 22.06.2006
JAMES
WARHOLA, M.A.
Krst knihy Jamesa Warholu
(zľava:
veľvyslanec USA na Slovensku J.E. RODOLPHE M. VALLEE, JAMES WARHOLA,
primátor mesta Medzilaborce MIRKO KALIŇÁK – krstní otcovia knihy )
zľava: JAMES WARHOLA, Dr.
MICHAL BYCKO, PhD., kurátor MMUAW,
Dr.
JIŘÍ ŠVESTKA, majiteľ Galérie JIŔÍ ŠVSTKA, medzinárodný kurátor
Vážené dámy a páni,
milí priatelia,
Vítam vás
v Slovenskej národnej galérii – dnes večer nie na tradičnej vernisáži,
ako to u nás býva zvykom – ale na privátnej party celebrít a superstars.
Dovoľte, aby som vám ich predstavila – 10 Campbell´s Soup Cans – 10
plechoviek Campbellových polievok od Andyho Warhola. Ostatne,
pripomeňme si, že – superstar – slovo, ktoré sa stalo dnes bežnou
súčasťou nášho života, priviedol na svet v dnešnom význame slova práve
Andy Warhol. Preňho bola superstar nielen slávna Marilyn, či Elisabeth
Taylorová, ale aj fľaša od Coca Coly, plechovka od Campbella, či
kartónová škatuľa od Brilla.
Andy Warhol je
starý známy, a nielen preto, že jeho rusínske korene siahajú na
Slovensko, že s ním máme takpovediac pokrvnú väzbu a je tak trochu aj
„náš“. Naposledy sme sa s ním v našej inštitúcii stretli na sklonku zimy
2001, keď sme – na naše pomery s veľkým úspechom – uviedli putovnú
výstavu jeho diela pripravenú k miléniu Ministerstvom zahraničných vecí
USA a Múzeom Andyho Warhola v Pittsburgu. Odvtedy záujem oň na Slovensku
neutíchol. K zbierke jeho diel, ktorú vlastní a vystavuje Múzeum
moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, pribudli na Slovensku
ďalšie skvosty v súkromných zbierkach, ktorých časť je dnes, nie ďaleko
od tohto miesta, už sprístupnená verejnosti.
Naše dnešné
stretnutie je však iného druhu. Stretli sme sa tu preto, aby sme
sa s vami podelili o našu veľkú radosť a hrdosť, aby sme spoločne
oslávili prvý vstup Andyho Warhola do zbierok prvej galerijnej scény,
Slovenskej národnej galérie. A to vstup skutočne veľkolepý: vďaka
mimoriadnej dotácii vlády SR, vďaka podpore predsedu vlády SR p.
Mikuláša Dzurindu, oboch ministrov kultúry – dnešného i včerajšieho, p.
Rudolfa Chmela a p. Františka Tótha, vďaka porozumeniu a pomoci
pracovníkov Ministerstva kultúry SR sa nám podarilo získať mimoriadne
vzácnu akvizíciu – kompletnú, Warholom vlastnoručne signovanú prvú sériu
10 sieťotlačí Cambellových polievok. Na svete je ich 250, naša má
poradové číslo 148.
Vznikli v roku 1968
– do grafického cyklu ich Warhol previedol šesť rokov potom, čo ich v
roku 1962 – ako sieťotlačové maľby prvýkrát predstavil vo Ferus Gallery
v Los Angeles presne v duchu svojho výroku: „nemyslím si, že umenie
je určené len pre vyvolených. Má byť pre masy Američanov...“ Miatli
svojou primárnou existenciou, visiac na stene ako maľby a zároveň stojac
na poličke ako tovar v obchode, obsedantne opakovali jeden motív,
popierali auru originality a invencie maliarskeho média, menili
uniformovanú a všadeprítomnú banalitu, smetie na kultový predmet. Stáli
pri zrode Warholovho úspechu a „pätnásťminútovej“ slávy, ktorá prerástla
– vari vo večnosť?
Dovoľte, aby som
poďakovala všetkým, ktorí sa o zatiaľ posledný návrat kráľa pop–artu
do Slovenskej národnej galérie pričinili, aby som poďakovala kolegyniam
a kolegom, ktorí nám s akvizíciou z majetku The Andy Warhol
Foundation for the Visual Arts v New Yorku – cez sprostredkovanie
Galériou Švestka v Prahe – pomáhali, ktorí s bázňou pripravili túto
výstavu (a to naozaj nebola každodenná skúsenosť, držať v rukách
miliónové diela...). Špeciálne a menovite však chcem poďakovať jednému
človeku, ktorý nám túto ideu vnukol, a bez ktorého by sa táto kúpa
nemohla ani zrealizovať. Bol ním Michal Bycko, kurátor Múzea moderného
umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, zapálený znalec a strážca
Warholovho odkazu. Srdečná vďaka.
Priznám sa, že
odkedy som Polievky uvidela u nás v galérii, viackrát som si
položila otázku, prečo sa vlastne radia medzi tie diela, ktoré zmenili
20. storočie. Odpovedí by zaiste bolo na kilogramy a kilometre vedeckých
štúdií, ale ako to povedať jasne, krátko? To, čo bolo zamýšľané ako tak
trochu dehonestujúce, mechanické, banálne, jednoduché, lacné (?) je dnes
– odpustite mi to nekunsthistorické slovo – krásne. Poďme sa spoločne
očami dotknúť našich hviezd. Ešte raz vitajte...
Katarína Bajcurová,16.
5. 2006
V Srbsku
vedia viac, ako my kto je Warhol
Niektoré katalógy k výstavám v Novom Sade
Jeden hlavný
reprezentatívny katalóg–publikácia (82 strán textu, vyše 200
čierno–bielych a farebných reprodukcií ) a tri malé katalógy, rozmerné
pútače po ceste už 30 kilometrov pred Novým Sadom, drobné reklamne
predmety, veľký záujem médií... – to bolo samozrejmosťou vyvrcholenia
projektu ANDY WARHOL – POST POP–ART NA
SLOVENSKU v srbskom meste Nový Sad.
Projekt sa skladal
z viacerých súčastí – jednotlivých akcií, hlavne výstav. 1. výstava,
a to mail–artová medzinárodná výstavy Homage Andy Warhol zo
zbierok Múzea moderného umenia Andy Warhola (MMUAW) v Medzilaborciach
a vojvodinského Slováka Jaroslava Supeka bola otvorena 25. apríla
2006 od 18. hod. v Bel Art Galerry. 2. výstava – Slovenský
a srbský pop–art bola otvorená ten istý večer od 19. hod vo
Vojvodinskom múzeu. 3. výstava pod názvom Flowers Black and White
(séria 10 čierno–bielych obrazov A. Warhola) bola zase otvorenáe
toho večera od 20. hod v Centre vizuálnej kultúry. V ten istý čas v kine
Bioskop Kultúrneho centra mesta sa uskutočnila prezentácia
dokumentárneho filmu známeho poľského režiséra Stanislawa Muchu –
Absolut Warhola. Na druhý deň, 26. apríla 2006 v Mestskom
informačnom centre sa uskutočnila prezentácia projektu Mestského
úradu v Medzilaborciach – Warhol City, ktorý predstavil pracovník
MsÚ Vladimír Protivňák. 4. a hlavná výstava mala svoju vernisáž
v Galérií Vojvodinskej banky v Novom Sade od 20. hod. pod názvom
WARHOL a na ňu prichádzali tisícky divákov až do 1. hodiny rannej!!!
Vyše 300 exponátov
tvorilo doposiaľ najrozsiahlejšiu výstavu Andy Warhola v Srbsku.
Organizátori v Novom Sade investovali do projektu milióny. Tisícky ľudí
v dlhom rade prichádzali na výstavy v Novom Sade, ako kedysi do Mauzólea
Lenina v Moskve. Prichádzali si pozrieť vystavené diela a artefakty
o diele, živote a rusínskom pôvode Andyho Warhola . Do 100
originálnych diel, vyše 50 artefaktov, dokumentov, diela slovenských
a srbských post pop–artistov a známych svetových mail–artistov tvorili
obsah „festivalu“ venovanému najväčšiemu Rusínovi 20. storočia na
svete – Andymu Warholovi, ktorý potrvá do 15. mája 2006.
Z veľkého záujmu boli doslova šokovaní nielen organizátori projektu
(mesto Nový Sad pod patronátom ministra kultúry АО Vojvodinа a Múzeum
moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach) a autori
projektu, kurátori výstav (Dr. Michal Bycko, PhD. a Mgr. Martin
Cubjak zo Slovenska, Jaroslav Supek, M.A. a Dr. Sava Stepanov zo Srbska),
ale aj médiá a pod. Tri dni po otvorení výstavy prišiel do MMUAW
v Medzilaborciach fax, ktorým o reinštaláciu projektu žiadajú
v Belehrade!
To je súčasný stav
vnímania A. Warhola v Srbsku. Kiež by sme sa spamätali aj my a začali si
uvedomovať, čo máme doma a rozhodnúť sa prezentovať tým, o čo svet má
záujem. Nekonečný folklór a bryndzové halušky už málokoho záujmu. Sme
v treťom tisícročí!
Dr. Michal Bycko, PhD.
jeden z autorov projektu
Tak
to vyzeralo pred budovou Galérie Vojvodinskej banky v neskorých nočných
hodinách 26. 4. 2006, kde inštalovali hlavnú výstavu – WARHOL.
Výstavné priestory Galérie Vojvodinskej banky, kde na čelnej stene bola
inštalovaná séria 10 diel A. Warhola pod názvom Ladies and Gentlemans.
Z vernisáže hlavnej výstavy Warhol:
(zľava doprava)
Otvarajúci kurátor výstavy Mgr. Martin Cubjak, minister kultúry
Vojvodiny Radovan Jokič, riaditeľka Múzea moderného umenia Andy Warhola
v Medzilaborciach Mgr. Valika Maďarová a 3. tajomník Veľvyslanectva
Slovenskej republiky v Srbsku Tomáš Ferko z Belegradu.
Mail–artové práce Michala Bycka ako reakcia na projekt Andy Warhol –
post
pop–art na Slovensku.
AJ GÉNIUS, AJ
BLÁZON POTREBUJE ŠŤASTIE
(Rozhovor s Dr.
Michalom BYCKOM, PhD., kurátorom Múzea moderného umenia Andy Warhola
v Medzilaborciach)
● V
mnohých súvislostiach je Tvoje meno akosi spojené s menom Andy Warhol.
Čím to je?
– Možno sa zdá, že je
to výsadou, ak si v mnohých súvislostiach spájaný s osobnosťou svetových
parametrov, ale ja to cítim skôr ako utlmenie mojej osobnosti, pretože
nikdy som nechcel byť známy iba preto, že moje meno bude v súvislosti
s niečím alebo niekým významným. Preto v poslednom čase takmer
neposkytujem rozhovory a odmietam aj účasť v priamych projektoch
s menom Warhol. Pochopiteľne okrem mojej pracovnej náplne kurátora
a pod. Byť stále „na očiach“ s Warholom to sa mi nepáči, pretože môže to
vyzerať aj ako zneužívanie Andyho vo svoj prospech.
● 22.
februára 2007 uplynie 20 rokov od smrti Andyho Warhola a 1. septembra
2006 zase 15 rokov od vzniku MMUAW. Ako to vnímaš?
– Výročia úmrtia nemám
rád. Sú to smutné výročia a radšej si to nechávam sám v sebe ako
úzkostlivú spomienku na tých, čo odišli. To je asi všetko k tejto
otázke. Výročie založenia MMUAW? Životná univerzita a skúsenosť
v poznávaní ľudí a pod. Z tých stoviek, s ktorými som sa stretol, boli
to stretnutia nezabudnuteľné do smrti, ale boli to stretnutia aj
s chameleónmi a hlupákmi, ktorí si od Warhola sľubovali vlastný
prospech. Ja akceptujem iba ľudí, ktorým ide o Warhola a jeho dielo,
a na tých, ktorí ho v chorobnom ašpiračnom syndróme chcú zneužiť pre
vlastnú reklamu, snažím sa zabudnúť. Pätnásť rokov byť v riadení múzea,
nie ako riaditeľ, ale hlavný kurátor, je vystrčenie hlavy do priestoru,
kde ti hrozí, že každú chvíľu dostaneš po nej. Však na úspechy múzea si
doposiaľ nik nespomenul, ale na problém naletel húf novinárov a pod.,
ktorí hovädili múzeum i našu prácu.
● Čím to
je, že MMUAW napriek všetkému prežilo 15 rokov?
– Pretože ešte žijem.
● Znie to
trochu sebavedome...
– Nie, realisticky
a priskromne!
● Ako to
myslíš?
– Žiadne známe,
významné a veľké veci nerobí kolektív a pod. To sú taľafatky starých
komunistov. Ak chceš niečo dokázať, obetuj sa, ale s vedomím, že ak to
dokážeš a bude to verejne známe, budeš mať zrazu more pseudopriateľov
a pod.
● Ktoré
obdobie múzea je pre Teba najťažšie?
– Keď bolo riadené
diletantom v umení a umeleckej edukácii z intendantúry. Intendantúry, to
bol taký blud jedného lekára vo funkcii ministra kultúry. Toto obdobie
je obdobím temna pre MMUAW.
● Prečo
to tak bolo?
– Pretože nás riadili
maturanti, ktorí Warholovi rozumeli ako sliepka pivu.
● Ale bol
taký zákon...
– Iba 10 Božích
zákonov sú nemenné a večné zákony. Iné sú ako prezervatívy, len čo ich
istá moc, ktorá si ich vymyslí schváli a používa, padne, padajú aj oni.
Proste na jedno použitie. Ak by boli zákony múdre, nemenili by sa, preto
sme niekedy doslova nútení akceptovať hlúpe zákony. Hlúpe zákony sú ako
hlúpi ľudia. Radšej sa im treba vyhnúť.
● Je to
záležitosť aj spoločnosti?
– Áno, aký pán taký
krám, aká spoločnosť, také panstvo. Naša spoločnosť ešte nie je
autentická, je iba nalíčená do podoby istej spoločnosti, systém...
Formuje sa, ale byť sebou samou bude až dozreje jej vedomie a duchovné
hodnoty budú rovnocenné s materiálnymi. Teraz sme iba „... hlúpi
a bohatí“. Cieľom je, aby sme boli múdri a bohatí. Aj duchovne.
● Myslíš
si, že takto myslel aj Andy?
– Andy takto myslieť
nemusel. Nepotreboval to. Žil v systéme, ktorý bol autentický, a aj keď
nevyhovoval každému, bol slobodný. Keby žil v tom čase v Československu,
možno by maľoval partizánov, budovateľov komunizmu, komunistické symboly
tak, ako tí, čo teraz obrátili kabáty a maľujú kríže. Však ich je na
každom kroku plno. „Hrdinovia“!
● Bol
Andy Warhol skutočne géniom, alebo mal iba šťastie?
– Aj génius i hlupák
potrebuje mať šťastie. Dnes slová génius, osobnosť... sú tak „zľudovené“,
že ho prisudzujeme hocikomu. Miklovia, bezdedovia, bezbaby ... nabíjajú
mozgy plytkým konzumentom umenia a kultúry natoľko, že skutočná kultúra
a umenie pomaly nemá šancu. No Warhol bol osobnosť svetového významu
a keď je osobnosť svetového významu všade „akreditovaná“, akceptovaná je
ako génius.
● Čím
bola výnimočná genialita Warhola?
– Dal úplne nový
rozmer i obraz umeniu, postavil umenie do výkladnej skrine konzumnej
spoločnosti ako zrkadlo, v ktorom sa mihotalo všetko to, čo tú
spoločnosť tvorí. Percipient nehľadal v umeleckom diele Warhola „...
vnútorný, prežitý svet umelca, ... jeho radosti, bolesti ...“, ale
samého seba, všetko to, čo dovtedy všade mal, iba v múzeách a galériách
ako obraz–dielo nemal. A zrazu sa svet „zbláznil“ a začal chodiť a chodí
sa dodnes pozerať na konzervy Campbell´s Soup do svetových múzeí, akoby
ich nebolo dosť v obchodoch.
● Nie je
to lacný prístup k umeniu a umeleckej tvorbe?
– Koho to zaujíma?
Keď kupujem Seat, nemyslím na to, koľko času a kto, kde ho stravil,
aby ho vyrobil. Zaujíma ma cena a kvalita výrobku. Koľko psychického
napätia, kreativity, nápadu dal Andy do finále, keď sa rozhodol tú
konzervu namaľovať, nikoho nezaujíma. Je tu, visí v múzeu a stojí tých
20.000,–USD a pod. A je na mne, či ju chcem iba vidieť, alebo si ju aj
kúpiť, alebo sa na to vykašlem a neurobím ani jedno, ani druhé. Andy
„s ľudskou tvárou“ donútil percipienta vidieť verejne aj to, čo by
doma nikdy nezavesil, alebo to, čo robí bežne doma, ale verejne to
pokrytecky tají. Ja si pamätám, keď som ako mladý absolvent vysokej
školy prišiel externe pracovať do oblasti kultúry a v pracovnej dobe
som si prezeral časopis s aktmi žien. Môj šéf mi to s krikom zobral,
skoro ma vyhodil, ale potom to možno pol roka potajomky očumoval
a všetci sme o tom vedeli. To je tá naša pokryteckosť. Verejne pľujeme
na to, čo väčšina z nás doma bežné robí. Mne sa páči Dano Brogyányi,
ktorý nám predkladá vo svojej vizuálnej post pop–artovej rovine čosi
podobné, žne kritiku od pokrytcov, ale niektorí z nich si jeho diela
dokonca potajomky kupujú a majú to v spálni. Taký je svet, Andy ho
identifikoval už dávno a dal mu pred nos jedno veľké zrkadlo nazvané
pop–art. Funguje to dodnes.
(Za rozhovor poďakovala
Iveta RUSINKOVÁ)
GALÉRIA NIEKTORÝCH UMELECKÝCH DIEL
SVETOZNÁMEHO RUSÍNA
ANDYHO
WARHOLA
Details of Renaissance Paintings; (Paolo
Uccello, St. George and The Dragon, 1460)
Medium
Screenprint on Arches Aquarelle (Cold Pressed) paper.
Year
1984 Size 32" x 44", image 25" x 37"
Edition
of 50, 12 AP, 5 PP, 4 HC, signed and numbered in pencil lower left.
There are 36 TP portfolios, signed and numbered in pencil lower left,
containing print II.316A and one image from each of Details
portfolios(II.316–319, II.320–323, II.324–327).
Misc.
Portfolio of four screenprints.
Printer: Rupert Jasen Smith, New York
Publisher: Editions Schellmann & Klüser, Munich, Germany / New York
Reigning Queens: Queen Elizabeth II Of
The United Kingdom
Medium
Screenprint on Lenox Museum Board.
Year
1984
Size
39.375" x 31.5"
Edition of 40, 10 AP, 5 PP, 3HC, 30 TP containing only one image
of each queen, signed and numbered in pencil lower right
Misc.
Portfolio of sixteen screenprints.
Printer: Rupert Jasen Smith, New York
Publisher: Geaorge C. P. Mulder, Amsterdam, The Netherlands
Title Saint
Apollonia ( F/Sch: 330 – 333 )
Medium Screenprint on Essex Offset Kid Finish
paper.
Year 1984
Size 30" x 22", 76,2 x 55.9 cm
Edition of 250, 35 AP, 8 PP, 80 individual TP
not in portfolios, 20 individual TP not in portfolios numbered in Roman
numerals, signed and numbered in pencil lower left. The prints TP
1/80–29/80 are on Arches 88 paper with the image reversed, 43" x 30.5";
TP 30/80–80/80 and TP I/XX–XX/XX are on Essex Offset Kid Finish paper,
35" x 23"; image 30" x 22".
Misc.
Printer: Rupert Jasen Smith, New York
Publisher: Dr. Frank Braun, Düsseldorf,
Germany
Title Hans
Christian Andersen ( F/Sch II: 394 –397 )
Medium Screenprint
on Lenox Museum Board.
Year 1987
Size 38" x
38", 96,5 x 96,5 cm
Edition of 25,
8 AP, 3 PP, 5 HC, numbered in pencil and signed in pencil on verso by
the executor of The Estate of Andy Warhol, the publisher, and the
printer on a stamped certificate of authenticity. There are 36 TP signed
and numbered in pencil as noted above.
Misc.
Printer: Rupert
Jasen Smith, New York
Publisher: Art
Expo Danmark, Odense, Denmark
Artist
Andy Warhol
Title
Wayne Gretzky #99
Medium
Screenprint on Lenox Museum Board.
Year
1984
Size
40" x 32"
Edition
There are 46 TP signed and
numbered in pencil on verso by the executor of The Estate of Andy Warhol
on a stamped certificate of authenticity. There are 6 PP, which are
trial proof variations, signed and numbered in pencil lower left. Each
print is unique.
Unique
prints
|