info@rusynacademy.sk

         
 

Akadémia

Akcie

Andy Warhol

Аrchitektúra

Asociácia

Cirkev

Dedina

Divadlo

Ekonomika

Etnografia

Film

Fotografia

Genealógia

Geografia

História

Hudba

Internet

Jazyk

Kongres

Literatúra

Mesto

Mládež

Ocenenia

Organizácie

Politika

Rozhlas

Spev

Sponzorstvo
Štipendia
Televízia
Tlač
Výtvarníctvo
Vzdelávanie

 

home

TÁTO RUBRIKA SA REALIZUJE V SPOLUPRÁCI S EXPERIMENTÁLNYM CENTROM MUZEOEDUKOLÓGIE SPOLOČNOSTI ANDY WARHOLA V MEDZILABORCIACH

http://www.andywarhol.sk, bycko@centrum.sk


Zomrel John Warhola, brat Andyho

Warholova aukčná olympiáda

Fiktívny svet Ultra Violet a realita Billyho Namea

Vízia, alebo ako to „nezabaliť“

Portrét Michaela Jacksona predaný za utajovanú sumu

Hyenizmus v podobe homo sapiens

A. Warhol v kontexte finančnej recesie a jeho „totém“ v jej tieni na umeleckom trhu

International workshop

NOVÉ DIELA BUDÚ VYSTAVENÉ ZAČIATKOM FEBRUÁRA 2009

Kto sú slávni rodáci

Vizuálna transgresia  emotívnej väzby v kreatívnom pochode

Dve unikátne diela Andyho Warhola

Warhol a slovenské umenie v slávnej galérii Uffizi

Zateká, preto obrazy musia ísť do bezpečia

Príjemné informácie

Návšteva predsedníčky Ústavného súdu SR Ivetty Macejkovej  v MMUAW v Medzilaborciach 9. 12. 2008

Práce medzilaboreckých študentov na pôde ministerstva obrany

Tretia intervencia M. Murina do diel A. Warhola

Dávame do pozornosti

Konceptuálne umenie

15 minút slávy Warhola sa odkladá

NIE KAŽDÝ DOBRÝ KŠEFT JE KULTÚRNY ÚSPECH!

Stanovisko vedenia a zamestnancov MMUAW v Medzilaborciach k umiestneniu značky Zákaz vjazdu ...

„ODDYCHOVÁ ZÓNA“...

"PRIMATORDEMKOART  IN  MEDZILABORCE"

20 najpredávanejších umelcov

Mário Radačovský: Warhol

Andy Warhol + Dano Brogyányi

Vždy je lepšie mať biele sny na farebnom plátne, ako farebné sny na čiernom

V Číne na výstavu diel Andyho Warhola prúdia desaťtisíce návštevníkov

Spisovateľ Michal Šmajda – v personálnej encyklopédii WHO IS WHO

Šesť Warholových obrazov sa vydražilo za 31.199.000 USD

ZOMREL „KRSTNÝ OTEC“ POP-ARTU ROBERT RAUSCHENBERG (1925 – 2008)

Obchod s menom Andyho Warhola

ZUŠ v Medzilaborciach by mala niesť meno Andyho Warhola

Je Andy Warhol popom „namydlená bublina“, alebo jeho dielo je revolučným prevratom vo vizuálnom umení?

Zostane Andy Warhol v Medzilaborciach?

Škodlivé aktivity primátora Medzilaboriec

INFOART AW MMUAW TODAY

Stanovisko Spoločnosti Andyho Warhola v Medzilaborciach

Medzi odborníkmi z celého sveta

Megalomanský blud patologickej vízie

Andy Warhol – umenie ako biznis, biznis ako umenie

Andy Warhol – najaktuálnejšie decembrové umelecké  podujatie v Ríme

Andy Warhol – „Človek odnikadiaľ“

WARHOL a BROGYÁNYI – V RÍME

MAPOVANIE UMENIA

Program návštevy Johna Warholu v Medzilaborciach

Dialógy o umení a muzeoedukológii

Majú Medzilaborce ešte šancu byť „Warhol City“, alebo zostanú „Zvonodrozdovo“?

Nonkomformný Ščigoľ a neposedný „dedko“ Giľbo

Da Vinciho „Zvestovanie“ v kóde Andyho Warhola

„ZELENÚ SMRŤ“  (GREEN CAR CRASH) predali za dve miliardy slovenských korún

Dialógy o umení a muzeoedukológii

Ceny diel Andyho Warhola za posledný rok vzrástli o 50 – 200%

O čom  je Andy Warhol, alebo vieme kto je Warhol?

Ivan Gašparovič prvým prezidentom na vernisáži výstavy diel Andy Warhola

ANDY WARHOL – ŽIVOT A TVORBA

ANDY WARHOL – ŽIVOT A SMRŤ

Portrét ako zrkadlo duše

Andy Warhol

15 ROKOV SLÁVY

Warholovce

NIE JE WARHOL AKO WARHOL, ALEBO WARHOL OČAMI SVOJHO SYNOVCA

FOTOALBUM KRSTU KNIHY JAMESA WARHOLU 22.06.2006

V Srbsku  vedia viac, ako my kto je Warhol

AJ GÉNIUS,  AJ BLÁZON POTREBUJE ŠŤASTIE

GALÉRIA NIEKTORÝCH UMELECKÝCH DIEL SVETOZNÁMEHO RUSÍNA ANDYHO WARHOLA

 

Zomrel John Warhola, brat Andyho

 

24. december 2010 v americkom Pittsburghu zomrel Rusín – John Warhola , brat, ktorému povedali: „Tvojou úlohou je postarať sa o Andyho“. (poz. red.: Warhola).

Predtým, než Andrij Warhola zomrel v dôsledku požitia kontaminovanej vody na stavbe, kde pracoval, zavolal svojho syna Johna (narodil sa 31. mája 1925) do izby, aby sa s ním porozprával o budúcnosti rodiny.

Keďže Johnov ďalší brat Paul bojoval na fronte 2. svetovej vojny, John Warhola, ktorý mal vtedy len 17, sa musel postarať o mladšieho brata Andyho a matku. Okrem toho teraz dostal aj ďalšiu špeciálnu úlohu. Jeho otcovi sa podarilo našetriť dostatok prostriedkov na prvé dva roky vysokej školy pre svojho najmladšieho syna. Zvyšok však ostal na Johnovi.

Donald, syn pána Warhola, vraví: „Môj starý otec povedal môjmu otcovi: Tvojou úlohou je postarať sa o Andyho a o to, aby študoval, lebo jedného dňa bude z neho úspešný človek“.

Robil a staral sa o matku a mladšieho brata. Poslal Andyho na Technickú univerzitu v Carnegie a potom do New York City, kde si skrátil priezvisko a stal sa z neho Andy Warhol.

Umelcom sa človek musí narodiť, ale niekedy je potrebný starší brat, ktorý sa postará, aby umelec nezomrel od biedy a hladu.

John Warhola z Freedomu v Beaver County zomrel v alleghenskej nemocnici na zápal pľúc na Štedrý večer vo veku 85 rokov.

Andyho Warhola často popisovali ako chladného a namysleného človeka, ktorý sa snažil čo najviac vzdialiť od svojich robotníckych pittsburghských koreňov. To bol však mýtus, tvrdí Donald Warhola, a vie to preto, lebo bol každú nedeľu svedkom rozhovorov medzi Johnom a Andym. Ikona pop-artu sa zaujímala o rodinné novinky a tiež o dianie v Pittsburghu.

„Andy Warhol je len jeden. Viem, že môj otec by si nechcel prisvojiť Andyho úspechy, poskytol mu však nenahraditeľnú pomoc, aby sa mohol stať tým, čím chcel. Robil to z úprimnej lásky," povedal Donald Warhola.

Andy Warhol zomrel v roku 1987 a jeho želaním bolo, aby brat John bol v rade nadácie, ktorá bude spravovať warholovské dedičstvo. Pán Warhola sa stal jedným z troch členov komisie, ktorá dohliadala na Nadáciu Andyho Warhola, a bol kľúčovou osobnosťou pri založení Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach na Slovensku a v Pittsburghu v USA.

„Prichádzame o svojho otca, svojho zakladateľa," povedal Michal Bycko, kurátor Múzea moderného umenia Endi Warhola na Slovensku. „Náhlym odchodom Johna Warholu naše múzeum stráca dušu."

Popri práci pre umeleckú nadáciu sa pán Warhola staral aj o svoju manželku Margaret, ktorá bola postihnutá od roku 1995, keď utrpela mozgovú príhodu. Zomrela v roku 2007.

Hoci sa ich ďalší brat, Paul Warhola, stal umelcom vo vyššom veku a jeho vystavované diela sa tešili rozsiahlej pozornosti, John Warhola sa viac venoval obom múzeám a svojim trom deťom. „Jeho rodina bola jeho koníčkom," vraví Donald Warhola.

Okrem syna Donalda z Cranberry a brata Paula z West Homesteadu pána Warholu prežili synovia Mark z Cranberry a Jeffrey z New Wilmingtonu v Lawrence County.

Priatelia a známi sa mohli so zosnulým rozlúčiť 27. a 28. decembra 2010 v Dome smútku Thomasa P. Kunsaka v North Side. Pohrebný obrad sa konal 29. decembra 2010 v Kostole katolíckej cirkvi byzantského obradu Ducha Svätého v North Side. Telesné pozostatky zosnulého boli následne uložené na cintoríne pri tomto kostole.

Dennis B. RODDY, Post-Gazette, 31.12.2010

 

Warholova aukčná olympiáda

 

„Biznis art je krok, ktorý nasleduje po umení“

Andy Warhol

 

Od 8. do 11. novembra 2010 sa konali najdôležitejšie aukcie svetového umenia v troch najsilnejších aukčných spoločnostiach – Christie´s, Sotheby´s a Philips de Pury. Všetky aukcie sa realizovali  v meste New York a pre obchod s umením znamenali ikonický prevrat. Hviezdny licitátor z aukčného domu Sotheby´s Tobias Meyer zdôraznil, že tieto aukcie mali obrovský úspech a znamenajú novú podobu umeleckého obchodu. Epicentrom tejto zmeny bol práve Rusín Andy Warhol, kultová postava umenia 20. storočia, ktorý nielenže naplnil očakávania týchto aukčných spoločností, ale ďaleko ich aj prekročil. Andy Warhol jednoducho rehabilitoval, posunul a vytvoril ďalší nový priestor na umeleckom trhu, ktorý hlavne vďaka nemu zažíva prvú etapu svojej renesancie po období svetovej hospodárskej krízy. Uvediem iba niekoľko faktografických údajov :

– Počas týchto 4 dní sa v spomínaných aukčných spoločnostiach vydražilo 516 umeleckých diel umelcov tvoriacich v období prevažne druhej polovice 20. storočia v celkovej sume 674.000.000,- USD .

– Z týchto 516 umeleckých diel sa dražilo 45 od Andyho Warhola – vydražili sa všetky a to v celkovej hodnote 195.446.000,- USD, čo je takmer jedna tretina z celkovej sumy všetkých vydražených diel.

Najdrahšie predané dielo od Andyho Warhola bolo pod názvom „ Men in Her Life“  a vydražilo sa za sumu – 63,3 milióna USD.

– K ďalším TOP predaným Warholovým dielam počas týchto štyroch aukčných dní patrili :

 1. „Coca-Cola“ – vydražená za 35,4 milióna USD,

 2. „Big Campbell's Soup Can with Can Opener (Vegetable)“ – 23,8 mil. USD,

 3. „Campbell's Soup Can (Tomato)“ – 9 mil. USD,

 4. „The Last Supper“ – 6,8 mil. USD.

Zároveň zdôrazňujem, že viac ako polovica zo spomínaných 45 vydražených diel Andyho Warhola sa predala za minimálne 100-percentu vyššiu cenu, akou bola cena vyvolávacia. V prípade diela „ Brillo Box“ sa dokonca vyvolávacia cena 600.000,- USD vyšplhala v priebehu pár minút na konečnú neuveriteľnú sumu 3 milióny USD a grafika na papieri z roku 1962 pod názvom „Dance Diagram“ sa vydražila za 1,5 milióna USD z vyvolávacej ceny 400.000,- USD.

Aj napriek tomu, že svetová hospodárska kríza sa obchodu s umením dotkla iba okrajovo, takto rekordná rehabilitácia trhu s umením spôsobila doslova senzáciu a demonštrovala tým silnú platformu investície do umenia. Najdôležitejším momentom týchto štyroch silných aukčných dní je, že popri impresionistickom umení sa definitívne atestoval pop-art ako „ikonická“ línia umenia 20. storočia najmä v oblasti umeleckého obchodu, ale aj v oblasti teórie umenia a výtvarnej kritiky, čím častejšie sa prejavujúcej najmä v kvantite, ale aj v kvalite prezentácie pop-artových diel v najlepších múzeách a galériách sveta. A jeho hnacím motorom je ANDY WARHOL, ktorý posunul seba, ale aj ďalších pop-artistov ( Roy Lichtenstein, Keith Haring, Tom Wasselmann ... ) do tej istej „ligy“, v akej sú už teraz napríklad H. Matisse či P. Picasso. Verifikáciou tejto mojej úvahy je jasná demonštrácia nižšie uvedených diel a ich predajných, vydražených cien! A v tejto rovine úvah si dovolím ostať aspoň do najbližších jarných aukcií v roku 2011 a počkať si, na ktorej TOP priečke sa opäť umiestni Andy Warhol ako najlepšie zarábajúci umelec po smrti. Ak máte pocit, že táto krátka štúdia udalostí z posledných siedmych dní na umeleckom trhu je príliš o biznise, tak opakujem výrok zo začiatku: „Biznis art je krok, ktorý nasleduje po umení“ – Andy Warhol.

celý článok vo formate Word

Martin CUBJAK, kurátor a galérista, 19.11.2010

 

Predseda strany MOST-HÍD navštívil aj Warholovo múzeum

 

V rámci svojich ciest po východe Slovenska predseda novej politickej strany MOST-HÍD Béla Bugár v dňoch 9. a 10. októbra 2009 navštívil okresy Medzilaborce, Humenné a Snina. Prvý deň so svojim sprievodom navštívil aj Múzeum moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach, kde si prezrel celú expozíciu múzea a pohovoril si s pracovníkmi múzea. Bol prekvapený kvalitou expozície, ktorá je niekedy na Slovensku nedoceňovaná. Na fotke pán B. Bugár štvrtý sprava.

 

 

Vízia, alebo ako to „nezabaliť“

 

V roku 2011 by sa malo Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach dožiť 20 rokov svojej činnosti. Áno, akéhosi fyzického života, ktorý by som rozdelil do niekoľkých etáp jeho duchovnej, teda odbornej kvality a kvantity. Múzeum nastúpilo svoju existenciu koncepciou, na ktorej sa okrem nás podieľali aj grafik Michal Cihlář, fotograf Rudo Prekop a vtedajší dnes už nebohý prezident The Andy Warhol Foundation v New Yorku  Fred Hughes s viceprezidentom Johnom Warholom. Koncepcia bola jasná, cieľavedomá, spĺňala požiadavky nových tendencií múzeí a galérií vo svete. Múzeum dostalo meno, malú kolekciu diel Andyho Warhola, množstvo artefaktov a dokumentov o pôvode, živote a diele  Andyho Warhola.  Začali sa písať dejiny netypického múzea na Slovensku (zdôrazňujem, že dodnes nie je u nás inštitúcia nazvaná „múzeum“, ktorá by sa špecificky orientovala iba na vizuálne umenie, muzeoedukológiu...), ktoré ako jediné na svete  dostalo právo použiť vo svojom názve meno Andy Warhol.

ďalej

Dr. Michal BYCKO, PhD.,

predseda SAW a kurátor MMUAW, 14.9.2009

 

Portrét Michaela Jacksona predaný za utajovanú sumu

 

Newyorská galéria Vered predala portrét Michaela Jacksona od Andyho Warhola, ale zatiaľ nechce zverejniť predajnú cenu ani kupujúceho.

Takmer pre všetkých galeristov a teoretikov umenia znamená tento portrét spojenie dvoch svetových gigantov – kráľa popu s kráľom pop-artu, čo sa v budúcnosti určite tak skoro nezopakuje. Andy Warhol vytvoril sériu portrétov Michaela Jacksona v roku 1984 na žiadosť magazínu Time, ktorý na svojej obálke zverejnil Jacksona zachyteného Warholovými očami na vrchole kariér oboch umelcov. 

Aukcia sa skončila 18. augusta 2009 o 20.00h a prebiehala online, cez telefón, ako aj priamo v galérií. Portrét Michaela Jacksona do aukcie poskytol súkromný zberateľ, ktorého totožnosť tiež ostáva zahalená.

Majiteľka galérie Vered Janet Lehr nechcela po ukončení aukcie prezradiť konečnú ponúknutú sumu, ale zdôraznila, že výrazne presiahla vyvolávaciu sumu 800.000,- USD.

Od ukončenia dražby ubehlo zatiaľ iba niekoľko hodín a jej výsledok ostáva naďalej tajomný. Nech už je dôvod akýkoľvek, isté je, že táto medializovaná aukcia bola ostro sledovaná nielen ľuďmi z oblasti umenia a tí budú určite chcieť počuť konečnú zaplatenú sumu. Bude vyššia ako 28 miliónov amerických dolárov, ktoré boli zaplatené za portrét Marilyn Monroe v máji 2007 na aukcii v New Yorku ? Môžeme to len predpokladať, pretože v čase hospodárskej krízy nie je ojedinelé, že predávajúci drahých umeleckých diel verejne nehovorí o predajných cenách a kupujúci ostávajú v anonymite.

Martin Cubjak,

kurátor Múzea moderného umenia Andyho Warhola, 26.08.2009

 

Hyenizmus v podobe homo sapiens

 

 Keď pomaly starnúci a z predošlej slávy žijúci Andy Warhol sa  zvíjal v bolestiach v  žlčníkovom záchvate, obchodníci a manažéri s umením nedočkavo čakali na verdikt lekárov o závažnosti jeho ochorenia. A zrazu čudne, ale v každom prípade pre ctiteľov jeho diela  nečakane umelec zomiera  pre nedbanlivosť  terciárneho personálu v terciárnej nemocnici na banálnu operáciu žlčníka. Len čo sa správa o úmrtí Warhola dostala na verejnosť a jeho telo ešte ani poriadne nevychladlo, obchodníci s umením rozvírili neskutočnú biznismániu s jeho pozostalosťou. Stolička, na ktorej sedel sa predala za 25.000,- USD, celkový výnos z predaja sa pohyboval v desiatkach miliónov USD a tento ošiaľ trvá nekonečne.  Od smrti Andyho Warhola sa do jeho rakvy „vliali“ stámilióny USD. Pochopiteľne, umelec i jeho pozostalá rodina z toho nemali nič. Všetko bolo vopred pripravené  tak, aby umelcova pozostalosť slúžila umeleckej edukácii chudobných a nezárobkových inštitúcií zaoberajúcich sa vizuálnym umením v USA i v zahraničí. Ako to v skutočnosti beží, nebudem komentovať.

Je už akosi okaté, že umelci svetových parametrov druhej polovice 20. storočia nemajú to šťastie ako Pablo Picasso a iní, ktorí si v pokoji a blahobyte dožili svoju slávu a odišli z tohto sveta stareckou „sešlosťou“. Elvis Presley, Brian Jones, K. Cobain,  Andy Warhol... a posledný Michael Jackson odišli, keď boli na vrchole slávy, alebo sa pomaly pre art biznis stávali „jalovými“. Napriek tomu, že sa verejne vedelo o fyzickej i duševnej nespôsobilosti M. Jacksona, chamtiví biznismeni  mu pripravili come back v podobe 50 megakoncertov, aj keď okolo 50 kg vážiaci Jackson by sotva zvládol  iba 5 z nich.  Frustrovaný a v kuse prenasledovaný súdmi a obvineniami sa Jackson udržiaval nad vodou  tohto sveta  za pomoci megadávok anxiolitík a hypnotík, ktoré mu  jeho lekári vedome zvyšovali do neúnosnosti jeho organizmu. Proste Jackson v tej podobe už nebol „zlatou baňou“, a tu prichádza šanca zomrieť v ten najsprávnejší čas. Podobne ako Presley, Jones, Warhol, Lennon...  Warhol sa už niekoľko rokov drží na treťom mieste spomedzi najviac zarábajúcich mŕtvych umelcov. Šliape na päty v rebríčku pred ním Lennonovi a Presleymu.  Kam  zaradí artbiznisový ošiaľ Jacksona je dnes ťažké povedať. No jedno  je isté. Ani rodina ani nebohý umelec už z toho nebudú mať veľa. Aj napriek hraným emocionálnym vystúpeniam  jeho rodiny a údajných detí na formálnej rozlúčke s umelcom pred (podľa istých zdrojov) prázdnou rakvou (isté zdroje uvádzajú, že telo umelca v tom čase bolo na patológii). V šialenstve obchodu je smrť tým nehmotným subjektom, ktorý vytvorí z umelca večného, ale iba v prípade, ak je „plodný“ aj po nej. Inak padá do zabudnutia ako tisíce iných umelcov. Proste mašinéria obchodu nemá rada jalové osobnosti biznis-artu. Iba také, ktoré prinášajú neskutočný zisk za života a ešte viac po ňom.

         Trochu morbídne ma napadá myšlienka, čo by bolo (nedajbože!), keby dnes zomrel Karel Gott? Myslím si, že by si to veľmi zle „naplánoval“, a zlé by to bolo, keby si to naplánoval aj na nasledujúcich desať rokov. Proste vo svete art biznisu sú miesta s milióny zarábajúcimi mŕtvolami obsadené najmenej na 10 rokov. „Zabehnúť“ rýchlejšie miliónovú „stovku“ zárobku  tvrdo držia  a zrejme nadlho a furt (povedal by B. Polívka) od Presleyho po Jacksona  tí, ktorí si smrť  „naplánovali“ veľmi premyslene. No domnievam sa, že to „premyslenie“ bolo myslením iných nie ich samotných.  V tom vidím ten hyenizmus v podobe homo sapiens. Systém, kde ľudský život má hodnotu produktu, ktorý vytvára, a akonáhle sa ten produkt akosi vytráca a jeho tvorca je čím ďalej  tým menej produktívny, nastupuje  „riešenie“ chladného biznis-artu a jeho mašinérie.  Ale čo tu hovorím o cene života umelca, keď cena života baníka je okolo 30.000,- Eur, a stanovujú ju tí, ktorí aj z jeho daní žijú! Mimochodom.

Dr. Michal Bycko, PhD., teoretik umenia a muzeoedukológ, 19. 08. 2009

                                                                                 

P.S.:

Online aukčný rezultát predaja portrétu Michaela Jacksona od Andyho Warhola zahmlený taktickým utajovaním  sumy diela vyšplhanej sa na aukcii je jedným zo spôsobov ako „dráždiť“ a zhodnocovať dielo umelca zobrazujúce umelca iného, ktorí spolu majú strašne veľa. Jeden po smrti „zarába“ ďalej viac a viac, druhý, ním zobrazený, „začal“ to isté. Osud kráľa pop-artu a popu spečatil osud obchodu.

 

Andy Warhol v kontexte finančnej recesie a jeho „totém“ v jej tieni na umeleckom trhu

 

     V druhom májovom týždni roku 2009 sa uskutočnili aukcie súčasného umenia, organizované svetovou aukčnou sieňou Sothebys v New Yorku a Londýne. Po marcovom veľtrhu v Dubaji, aprílovom Tefaf v Maastrichte či nedávno skončenom veľtrhu v Hong Kongu, pre umelecký trh v čase globálnej hospodárskej krízy znamenali tieto dražby nielen  návrat klientely do aukčných domov, ale aj naplnenie predpokladov expertov zaoberajúcich sa art biznisom o postupne prichádzajúcej novej pozitívnej vlne entuziazmu investovať do kvalitného umenia svetovo akceptovateľných mien v dejinách umenia a art biznisu.

     Medzi stálice a opory súčasného umeleckého trhu patria takí umelci, ako J. Johns, J. Koons, F. Bacon, J.M. Basquiat, P. Picasso a Andy Warhol. Práve na posledných dražbách bol posledný z nich menovaný mimoriadne úspešný, keď ceny jeho diel sa dostávali aj niekoľko násobne vyššie nad sumu vyvolávajúcu, pričom je potrebné zdôrazniť, že v takzvanom „Condition report“, ktorý popisuje kondíciu diela, sa jednalo prevažne o obrazy s miernym alebo stredným limitom poškodenia. Zároveň chcem zdôrazniť, že niektoré z diel Andyho Warhola, predaných za niekoľko stotisíc dolárov, majú veľkosť poštovej obálky či formátu A4. Predpokladá sa, že ani v tomto roku Andy Warhol nebude chýbať v TOP 10 najlepšie zarábajúcich umelcov po smrti podľa rešpektovaného časopisu FORBES a po sérií jeho početných retrospektívnych výstav prevažne v Európe ( Štokholm, Moskva, Amsterdam, Londýn, Cleveland, Oslo, Praha... ) sa očakáva zvýšený záujem o jeho diela ako súčasť depozitu múzeí a galérií, či v kontexte súkromného vlastníctva.

     Analyzujúc svetový trh s umením ( ale aj trh s umením na regionálnej úrovni jednotlivých štátov ), sa napĺňajú slová mnohých agentov či dealerov umenia ( Krieger, Procházka, Barker... ) o tom, že po skončení chaotického obdobia postmoderny už vlastniť dielo svetového umelca sa stane doslova luxusnou záležitosťou niekoľkých vyvolených, pretože ich dostupnosť bude čím ďalej tým viac komplikovanejšia, respektíve bude dostupná za vysoké cenové relácie.

Mgr. Martin Cubjak, 20.5.2009

viac

 

 

ODOPURÚČAME SI POZRIEŤ CENY DIEL ANDYHO WARHOLA VO VÝZNAMNEJ AUKČNEJ SPOLOČNOSTI V USA.

 

http://martinlawrence.com/auction_09/0409_art_auctions/artists/warhol_auction_0409.html

 

NOVÉ DIELA BUDÚ VYSTAVENÉ ZAČIATKOM FEBRUÁRA 2009

Ďalšie diela zo zbierok súkromných zberateľov MMUAW v Medzilaborciach sprístupní verejnosti v prvej polovici februára 2009. Mnohé unikátne práce Andyho Warhola, ktoré patria k vrcholom umeleckého úsilia umelca  a ešte vôbec neboli sprístupnené  verejnosti a tak ich percipient uvidí v Múzeu moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach prvýkrát.

Časť diel z expozície.

 

Kto sú slávni rodáci

 

"Ak mám byť úprimný, pre mňa osobne existujú dvaja. Slávny Andy Warhol – kráľ pop-artu a Andrej Warhola – syn chudobných Rusínov z malej dedinky Miková na východe Slovenska. Prostý, obyčajný človek, podobný tisíckam iných Slovanov." 
(Dr. Michal Bycko, Ph.D.)

 

Príbuzných má na Slovensku aj významná osobnosť zo sveta výtvarného umenia. V obci Miková, odkiaľ pochádzajú rodičia svetoznámeho kráľa pop-artu Andyho Warhola, žije jeho bratranec 56-ročný Ján Závadský. Otec Jána Závadského a matka Andyho Warhola boli súrodenci. "Nikdy som sa so svojim slávnym bratrancom nestretol, nikdy som ani nebol v Spojených štátoch," priznáva Ján Závadský. "Keď sme za socializmu počuli, že Andy je v Amerike maliarom, mysleli sme, že je natierač. Ja sám som k maľovaniu nikdy sklony nemal. Takže v rodine to asi nebude," dodáva s humorom. Ale časť pravdy na tom asi bude. Ďalšia Warholova príbuzná, rodáčka z Prešova Drahomíra Varcholová, vyštudovala v Prahe medicínu a v súčasnosti tu v tomto odbore pracuje. V umení sa tak isto zvlášť neangažuje, a tak v tejto sfére zatiaľ Andy Warhol z rozsiahleho rodinného kruhu zostáva sám. (Kto sú slávni rodáci, 2004)

Viceprezident NAPS Mgr. Martin Cubjak odprevádza Jeho Magnificenciu pána prof. Reného Matloviča, rektora Prešovskej univerzity

Dr. Michal Bycko, Ph.D. zakladateľ Múzea moderného umenia

Andyho Warhola počas rozhovoru s pánom Dr. Timom Vlkom,

šéfom Warhol Partners Gallery.

Mgr. Martin Cubjak, kurátor a konateľ  Warhol Partners Gallery, s .r. o.  počas svojej prednášky o postavení žien v umení.

 

 

24.02.2009

 

Vizuálna transgresia  emotívnej väzby v kreatívnom pochode

(K výstave Dr. Daniely Kapráľovej „Zuzanka“ v MMUAW v Medzilaborciach.)

 

Autorka fotografii Daniela Kapraľová, nar. 12. 1. 1959 v Snine. V rokoch 1974 – 1978 študovala na fotografickom oddelení Strednej umelecko-priemyselnej škole v Košiciach, 1985 ukončila štúdium  na UPJŠ v Prešove, katedre výtvarnej výchovy. V rokoch 1988 – 2003 pracovala vo Vihorlatskom múzeu v Humennom, teraz pracuje vo Vihorlatskej knižnici v Humennom. Okrem fotografie sa zaoberá aj výtvarnou tvorbou. 

Skutočné umenie je tak slobodné, že nepotrebuje žiadne zdĺhavé akademicko-filozofické „meditácie“, pretože  tento fakt ho viac otravuje ako mu pomáha. Normy, ktoré sa občas objavujú a následne menia sú výsledkami  istej moci alebo „lobingu“, ktorá (ktorý) by si rád umenie  obrátila (obrátil) na „obraz“ svojej dočasnej pospolitosti.  Váhavé skutočnosti v ontogenéze umenia, normy, šablóny, ideológia, moc dobovo  doslova duchovne ubili géniov rôznych  dôb, ktoré na post velikánov musela habilitovať nová doba. Dávno po fyzickom i duchovnom bytí (aj keď to druhé je transgresivne  utvrdené v ich  diele)  dobou neuznaných umelcov.  Preto narábať s termínom „umenie“ je ako narábanie s termínom „pravda“. Je, skutočné, skutočná, ale vždy v sekundárnom poradí za tým (žiaľ!), za tou, ktorá je „podkutá“ mocou doby. A vôbec nie je podstatné, či je to moc čierna, sivá, modrá, červená....

Tieto  úvodné slová mojej úvahy ma napadli aj v súvislosti s umeleckou tvorbou fotografky Daniely Kapráľovej, ktorá svoj koncepčný výber z tvorby pod názvom „Zuzanka“ prezentuje v tomto čase v MMUAW v Medzilaborciach. Nechcem „etablovať“ tvorbu Kapráľovej do  rovín  „rezonovaných“ v úvode tohto textového materiálu, chcem iba utvrdiť to, že umenie je fakt umením iba vtedy, ak je odrazom pravdy. Keď neklame, nepózuje, netlačí sa do „svetla“ slávy... Možno, že je niekomu nepríjemné, možno niekoho rozplače, rozosmeje, nazlostí... Ale je to umenie, pretože je, a ak by nebolo, slovami maliara Komárka: „Prešli by sme okolo neho ako okolo sklenárstva“.  Úmyselné „našívanie“ umeniu hodnoty estetických kategórií je tiež už nie súčasné a nie  všeobecne platné pre súčasné umenie.  Keď Kapráľová kreatívne dokumentuje istý fragment „filmu“ života, nehľadá okamih zapáčenia sa, ale pravdu. Musí to byť veľmi náročné, pretože fotografia ako umelecké dielo, fotoaparát ako prostriedok - pomôcka sa niekedy správajú k autorovi z pozície svojho technického diktátu a práve výber okamihu je gro kreativity, keď fotograf dokáže „oklamať“ prístroj a „vypučiť“ z neho niekoľkosekundovú sekvenciu pravdy života. A tá nech už je akákoľvek. Predsa aj my - percipienti, my - umelci sme akíkoľvek. Neklonovaní, rôzni...

• Podhľad na časť cyklu expozície výstavy prác Daniely Kapraľovej pod názvom Lyon, 2009.

Videný svet Dany Kapráľovej je svetom  introvertnosti emócií, čohosi, čo možno teší, ale aj bolí, a možno sa stáva  jej procesom vysporiadania sa.  Kresťansky by som to nazval, že Kapráľová si svojou umeleckou tvorbou vytvára vlastný  rituál „očisty“ a cesty k tomu, čo je cieľom jej duchovného života. Vôbec ma nezaujíma ako, prečo, kde a kedy to autorka robí. Nezaujíma ma, či sa  jej kreatívny „produkt“ bude páčiť každému. V každom prípade obdivujem odvahu i silu autorsky zísť z cesty dokumentu ako takého do hĺbky duše a hľadať v nej pravdu  všade tam, kde cíti, že pretrhnutie  jej emotívnej väzby  sa chválabohu nestalo a že cesta, ktorou ide, nie je cieľ, ale spôsob jeho hľadania.  V súvislosti s tým  autorke tak trochu, ale úprimne závidím. Dana  fotografuje  a  vytvára si svoj  citový denník. Inak by som povedal, že fotografie Daniely Kapráľovej sú jej duchovným denníkom jej vnútorného sveta a pohľadu na ten vonkajší. Trošku možno morbídne, ale predchádzajúce slová by mohli byť čosi ako  živý „epitaf“.

PaedDr. Michal BYCKO, PhD.

výtvarný teoretik a muzeoedukológ, 24.02.2009

 

Dve unikátne diela Andyho Warhola

 

Dielo Andyho Warhola  Details of Renaissance Paintings (Paolo Uccello, St. George the Dragon) popis diela  následne v tabuľke, patrí k majstrovským dielam umelca, ktoré vytvoril v kolekcii ART FROM ART inšpirovaný náboženskými tematikami majstrov  ranej a vrcholnej renesancie. Polysyntetická maľba v kombinácii so sieťotlačou je charakteristickou technikou, ktorou sa Andymu Warholovi podarilo zosynchronizovať umenie pop-artu a vážnosť témy i obdobia z ktorého čerpal.  Typicky zámer a zmysel Andyho Warhola pre detail v symbióze so symbolikou - podstatou obsahu deja diela, je aj v tomto prípade majstrovsky zvládnutý. Umelec si z diela Paola UCCELLA „Sv. Juraj a Drak“  z roku 1460  pre svoj kreatívny zámer vybral iba fragment charakterizujúci krehkosť  drakom ohrozenej  mladej devy , ale aj  v konfrontácii s mocou Sv. Juraja  fragment krídla  draka, ktoré dotvoril do vizuálu krehkosti  krídla motýľa a pod. Zámerná farebná kompozícia dáva dielu  pokojný výraz, typické „ikonografické“ pozadie  vizuálne korešponduje s pozadím klasickej  byzantskej ikony, ktorá v tvorbe umelca zohrala veľkú úlohu.

Dielo Andyho Warhola  Details of Renaissance Paintings (Paolo Uccello, St. George the Dragon)  považujem za  súčasť vrcholu tvorby umelca. Fakt, že platná s týmto motívom sa na trhu vyskytujú iba zriedkavo, ich počet v rôznych iných  farebných „ mutáciách“ je  malý ( podľa mne dostupných informácii maximálne 4 ks ), dielo je lukratívne nie iba z umeleckého pohľadu, ale aj zo zberateľského a obchodného.

 

Artist

Andy Warhol

Title

Details of Renaissance Paintings (Paolo Uccello, St. George the Dragon)

Medium

Paint and ink on canvas

Year

1984

Size

48 x 72 inches, 122 x 183 cm

Edition

canvas

Misc.

Stamped by the Andy Warhol Foundation for the Visual Arts, Inc. PA 36.006

 

 

Portfólio šiestich portrétov popredného predstaviteľa pop music v USA Paula Anku (Six Portraits of Paul Anka) je ďalším  dôkazom majstrovského, kreatívneho prístupu umelca k zobrazovaniu osobnosti, kde umelcovi neide iba o „holý“ vizuál, ale aj o úsilie  zachytenia  momentálneho vnútorného stavu zobrazovaného. Je známe, že Warhol skôr než pristúpil k vytváraniu portrétu študoval dotyčného prostredníctvom početných zobrazení jeho podobizne polaroidom a následne si vybral ten záber, ktorý bol podľa jeho predstav najbližší k zobrazovanému.  Umelec nemal rád „aranžované“ portréty komunálneho charakteru, ale  usiloval sa o zachytenie podobizne tak, aby vypovedala aj o vnútornom svete zobrazovaného. V prípade portrétov  P. Anku sa mu to majstrovský podarilo a podobne ako v prípade zobrazenia Micka Jaggera, kde umelec  dokázal vizuálne prezentovať „búrlivosť kamenného rockera“ , v prípade P. Anku kreatívne  demonštruje vážnosť a pokoj speváka  úplne iného „vážnejšieho“ žánru a pod.  Proste v obidvoch prípadoch portrétov je tak trochu cítiť aj  ten „produkt“ , ktorý umelci prezentovali. Rock  ( M .Jagger )  a tak trochu vážnejší song „tipu“ maestro Sinatra a pod.

Fakt, že portfólio bolo vytvorené na  osobnú žiadosť portrétovaného, že  farebné i lineárne „mutácie“ sú iba v počte 8 plátien ( v popise v tabuľke je uvedený dôvod, prečo  v tomto portfóliu  je  6 kusov), dielo  sa tak stalo privátnou záležitosťou rodiny umelca Paula Anku, jeho hodnota je o to  zaujímavejšia, keďže potencionálnym nadobudnutím do vlastníctva kohokoľvek, sa budúci vlastník stáva spolu s Múzeom moderného umenia v San Franciscu výlučným vlastníkom diel toho slávneho interpreta a skladateľa.  Tým sa vlastne vytvára svetová prestíž diela, jeho zastúpením v zbierke svetovej inštitúcii (Paul Anka commissioned eight portraits from Andy Warhol.  Two of the images were used for the cover of his album ''The Painter,'' released in 1977.  Of the eight paintings, he donated two to the San Francisco Museum of Modern Art ).

Celé portfólio (Six Portraits of Paul Anka) patri k majstrovským dielam - portrétom Andyho Warhola  po každej odbornej, zberateľskej i obchodnej stránke.

 

Artist

Andy Warhol

Title

Six Portraits of Paul Anka

Medium

Synthetic polymer paint and silkscreen ink on canvas

Year

1974/1975

Size

Each : 40 x 40 inches, 100 x 100 cm

Edition

canvas

Misc.

Each canvas signed, dated and authenticated

Paul Anka commissioned eight portraits from Andy Warhol.  Two of the images were used for the cover of his album ''The Painter,'' released in 1977.  Of the eight paintings, he donated two to the San Francisco Museum of Modern Art.

 

Dr. Michal Bycko, Ph.D.

hlavný kurátor MMUAW, 5.2.2009

 

Warhol a slovenské umenie v slávnej galérii Uffizi

Nestáva sa často, že by sa podarilo žijúcim výtvarníkom vystavovať v prestížnej florentskej galérii Uffizi. Nieto ešte slovenským. Z tohto aspektu doslova výnimočnej šance a pocty sa dostalo piatim slovenským umelcom, ktorých diela sú v súčasnosti inštalované na prízemí galérie v spoločnosti originálov Andyho Warhola a jeho brata Paula.

"To, že moje obrazy sú pár metrov od sochy Dávida a najznámejších diel renesancie, navyše v takýchto exkluzívnych priestoroch, nie je každodenný úkaz," povedal Daniel Brogyányi. Na viac ako mesiac trvajúcej výstave s názvom Andy Warhol: jeho slovenské korene, organizovanej Slovenským inštitútom v Ríme, spolu s ním vystavujú Jozef Gertli-Danglár, Dan Meluzin, Katarína Obermanová a Ivona Žirková. Slovami kurátora Michala Bycka "nemajú v kontexte s Warholom nič spoločné, ale sú post-pop artom dnešnej doby".

Vďaka tomu, že výstava diel najznámejšieho predstaviteľa pop artu zo slovenských zbierok sa koná v rámci Dní slovenskej kultúry v Toskánsku, Brogyányi, ktorý výstavu otváral, mohol nahliadnuť aj do zbierok galérie, ktoré nie sú bežne návštevníkom k dispozícii. "Bol to zážitok prechádzať sa medzi Rembrandtovými portrétmi."

On sám tu vystavuje svojich Desať portrétov Židov a farebné veľkoformátové printy Šalát ako ruža. Danglár sa prezentuje napríklad akrylom na plátne Extra jemná (etiketa vodky s Marilyn Monroe), Meluzin svojimi známymi tortami, Žirková realistickými olejomaľbami cez zaujímavú perspektívu vodnej hladiny alebo skla a Obermanová sieťotlačami klobás a koláčikov.

V rámci vernisáže vo Florencii Brogyányi predstavil Talianom aj projekt Vytvor si svojho Warhola, ktorý odštartoval na Slovensku a na budúci rok bude pokračovať práve tu. Maľovanie zosolarizovaného portrétu ľubovoľnou technikou sa odohrávalo priamo pred galériou na chodníku. Súťaž uzavrú organizátori na finisáži, víťaz získa zájazd do Warholovho múzea v Medzilaborciach.

Vo Florencii aj naďalej, až do 16. januára, trvá v rámci podujatia Stretnutia s európskou kultúrou archeologická výstava Slovensko: križovatka európskych civilizácií, inštalovaná v Museo Archeologico Nazionale. Iniciatívou Slovenska je v budúcnosti aj reštaurovanie fresky Bratislavy na nádvorí radnice v Palazzo Vecchio, ako jednej z pätnástich fresiek európskych metropol 16. storočia, vytvorenej pri príležitosti sobáša kniežaťa Fernanda da Medici s princeznou Janou Rakúskou.

Dorot KRÁKOVÁ, 5.2.2009

Andy Warhol:

Cowboys and Indians

Andy Warhol (1928-1987), America's king of Pop Art, became famous during the 1960s for borrowing images from the mass media--from Campbell Soup can labels to movie idols--and refashioning them into monumental paintings and silkscreen prints. The artist's fascination with the famous and the infamous began when he was a working-class kid living in Pittsburgh who dreamed about movie stars and comic book heroes. After a successful career as a commercial artist in New York City, Andy Warhol shocked the art world by appropriating these popular advertising icons and presenting them as "art."

The Cowboys and Indians portfolio of ten prints features well-known figures: John Wayne and Teddy Roosevelt - -who are not so much "cowboys" as American heroes, as well as less familiar images of Native Americans. Geronimo faces the viewer with a mixture of rage, strength, and fear; while the anonymous Mother and Child reveals a quiet resilience in the face of encroaching authority. In Warhol's portfolio, Native Americans and their artifacts are shown as fragile, in danger of being forgotten, or in the case of Indian Head Nickel, of being perpetually stereotyped. Cowboys and Indians forces us to question our notions of the "hero" and "heroine" of the American West and to ponder their relationship to the voiceless heroes of our Native American past. (left: John Wayne, from Cowboys and Indians, 1986, Screen print, Private collection)

Also on view in the Museum's Pincus Gallery of Contemporary Art throughout the duration of the exhibition is Indian Country Today, a provocative mixed media painting from 1996 by Native American artist and Indian rights advocate Jaune Quick-to-See Smith. Literally mapping the tensions between Native Americans and the dominant U.S. culture, Indian Country Today provides a trenchant commentary on the historical and ongoing relationship between "cowboys" and "Indians" in this country, offering an important countervoice to Warhol's Pop Art vision.

 

Zateká, preto obrazy musia ísť do bezpečia

 

A je to tu znova.

Odmäk  a do Múzea Andyho Warhola  tečie. Ako vždy!

Vzácne diela vystavené v „kritických lokalitách“ múzea putujú  do bezpečného depozitára.

Ako vždy!

 

 

Príjemné INFORMÁCIE

 

Po takmer polročnom prešetrovaní rôznych obvinení  (aj anonymov) zo strany neprajníkov Múzea moderného umenia Andyho Warhola, ale hlavne voči Spoločnosti Andyho Warhola a jej predsedovi vedenie The Andy Warhol Foundation for the Visual Arts v New Yorku konštatovalo, že ani predseda  SAW Dr. Michal Bycko, PhD., vedenie SAW ani MMUAW sa za posledných 17 rokov spolupráce nedopustili žiadnych porušení  vzájomných dohôd, autorských záležitostí a pod. Vzhľadom na výsledok zistení vedenie The Andy Warhol Foundation for the Visual Arts v New Yorku aj na budúci rok udelilo Experimentálnemu centru muzeoedukológie Spoločnosti Andyho Warhola finančnú dotáciu, ktorá okrem iného bude slúžiť aj pre edukačné aktivity MMUAW v Medzilaborciach, ale aj iným umelecko-edukačným subjektom.

 

John WARHOLA

 čestný prezident AWS

 

Dr. Michal BYCKO, PhD.

výkonný prezident AWS

 

Členovia výboru:

Doc. Vladislav GREŠLÍK, ArtD.

Vladimír PROTIVŇÁK

Mgr. Bc. Peter FECURA

Mgr. Martin CUBJAK

Dr. Ladislav CUPER

Dr. Tim VLK

Mgr. Alexander ZOZUĽÁK

 

Administrátor:

Iveta RUSINKOVÁ

 

Návšteva predsedníčky Ústavného súdu SR Ivetty Macejkovej  v MMUAW v Medzilaborciach 9. 12. 2008

Predsedníčku ÚS SR Ivettu Macejkovú víta poslanec VÚC Ing. Ivan Solej a kurátor MMUAW Mgr. Martin Cubjak

Mgr. Martin Cubjak, Ivetta Macejková, Peter Solej, Ing. Ivan Solej

 

 

 

Zápis v knihe návštev JUDr. Ivetty Macejkovej, predsedníčky Ústavného súdu SR.

 

12.12.2008

 

 

Práce medzilaboreckých študentov na pôde ministerstva obrany

http://www.mosr.sk/12455/prace-medzilaboreckych-studentov-na-pode-ministerstva-obrany.php?pg=1

Po úspešnej spolupráci ozbrojených síl SR so Strednou odbornou školou v Medzilaborciach zavítali 2. decembra 2008 práce študentov tejto školy na pôdu Ministerstva obrany SR (MOSR) v Bratislave. Výstava s názvom Pozdrav z Medzilaboriec, ktorá je nainštalovaná v priestoroch Klubu MO SR do konca tohto roka, ponúka nielen informácie o histórii školy a jej činnosti, ale aj o práci regionálnych firiem, prezentuje krojované bábiky či drevorezby z dielne Medzilaborčanov.

Počas vernisáže výstavy dostala riaditeľka Strednej odbornej školy v Medzilaborciach Eva Solejová dekrét o prepožičaní čestného názvu Stredná odborná škola Andyho Warhola. Odovzdala jej ho Ľudmila Ghillány z Ministerstva školstva SR so želaním, aby sa škola vyznačovala všetkými kvalitnými vlastnosťami, ktoré meno tohto predstaviteľa pop-artu nesie. A to kreativitou, osobitným prejavom širokej škály umeleckých prostriedkov, kvalitou, ale aj neustálym rozvojom a v neposlednom rade úspechom a ocenením pedagogického i žiackeho snaženia. Za celú školu poďakovala ministerstvu školstva riaditeľka novo pomenovanej Strednej odbornej školy Andyho Warhola Eva Solejová a dodala, že škola sa tak stala jedinou na svete, ktorá ponesie názov kráľa pop-artu. "Je to pre nás veľká pocta, ale zároveň aj záväzok do budúcnosti," uviedla.

Myšlienka prezentovať najvýchodnejšie položený región Slovenska práve na ministerstve obrany vznikla v septembri tohto roku, keď profesionálni vojaci otvárali nový školský rok spolu so žiakmi medzilaboreckých škôl. Podujatie Deň s ozbrojenými silami v Medzilaborciach potvrdilo dlhodobý záujem ministerstva obrany prezentovať ozbrojené sily SR v mestách, v ktorých nikdy nesídlila posádka ani vojenský útvar. Bratislavskú výstavu, na ktorej možno vidieť to najlepšie čo región ponúka, zorganizovalo Ministerstvo obrany SR spolu so Strednou odbornou školou a Múzeom Andyho Warhola v Medzilaborciach.

 

Výstava Andyho Warhola na pôde klubu MO SR

12.12.2008

 

Tretia intervencia M. Murina do diel A. Warhola

 

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach v spolupráci s Warhol Partners Gallery a Lengow Art Gallery dňa 2.10. 2008 sprístupní projekt Michal Murin READY TO ..., ktorým autor už o tretíkrát realizuje intervenciu do diel Andyho Warhola.

Michal Murin realizoval v múzeu v Medzilaborciach už dve intervencie do diel Andyho Warhola. V roku 1999 to bol spoločný projekt s estetikom Jozefom Cseresom pod názvom WARHOLES ( www.WARHOLES.rgb.sk ) a v roku 2005 projekt Signatúry, kedy názvy diel písal ako svoje podpisy na Warholove diela. Ústredným dielom projektu Signatúry bola inštalácia “písania” Warholovho mena  v podobe Murinovho podpisu z čerstvo vysušeného sena. Po týchto intervenciách je READY TO ... (transport) ďalším komentárom a intervenciou do exponátov Andyho Warhola.

Michal Murin lepiacou páskou prelepil diela Andyho Warhola, je to provokácia?

Je to preškrtnutie diela, je to kritický komentár? Je to zamedzenie výhľadu na dielo? Alebo je to spevnenie skla pri transporte obrazov so sklenenými tabuľami, podobne ako sa stali symbolom takto prelepené výklady v bombardovanom Belehrade na zamedzenie rezonancie skla?

Je tento transport diel Warhola pripravený na vykročenie na východ a znamená teda aj to, že v porevolučnom chaose prišli na rad aj umelecké hodnoty a umelecké diela si začínajú kupovať aj ľudia, ktorým donedávna „trčala slama z topánok“? Je transport Warholových diel začiatkom éry nového osvietenstva? Je to akceptovanie hodnôt západnej kultúry, ktorej symbol vytvoril Warhol - rodinne pôvodom od Medzilaboriec? Warhol je pripravený na bezkonfliktný transport ďalej na východ, ako dôkaz šírenia demokracie?

Alebo je to len transport Warholových diel do depozitov súkromných zberateľov, ktorým je nutné po problémoch so zatekajúcou strechou diela vrátiť?

Alebo je to jedno aj druhé zároveň. Zatekajúca strecha je symbolom chudoby, a preto všetko, čo má hodnotu, je pripravené na transport tam, kde sa o to vedia lepšie postarať.

Proste Warhol je READY TO ... (Pripravený na...) všetko, keď si spomenieme na čokoľvek, čo sa udialo okolo neho a Medzilaboriec za posledných 20 rokov.

Tohto roku si pripomíname 20. výročie prvého zverejnenia informácií o pôvode rodičov Andyho Warhola v českej a slovenskej tlači s upriamením pozornosti na Mikovú a Medzilaborce. Intervencia Michala Murina kladie veľa otáznikov, vnáša morálne aspekty a apeluje na nás: vážme si, čo máme, lebo keď nebude nič, my nebudeme ničím.


Martin CUBJAK, kurátor výstavy

Termín trvania výstavy: 2. 10. 2008 – 28. 10. 2008

 

Dávame do pozornosti:

  

http://www.medzilaborce.net/medzilaborce_4.htm

 

http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/kultura-a-umenie/34919/andy-warhol---analyza

 

http://www.muzeum.sk/defaulte.php?obj=galeria&ix=mmuawm

 

 

 „Konceptuálne umenie“

pred vchodom do MMUAW 17. 8. 2008 o 9.00 hod.

pod dohľadom mestskej kamery. Zaujímavé, že to MsÚ nepohoršuje! Parkujúce auta ešte nedávno iritovali primátora natoľko, že nezmyselne dal postaviť dopravnú značku “Zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel“ pred vchodom do Múzea Andyho Warhola. Pravda, následne sa spamätal a „redukoval“ funkciu dopravnej značky výnimkou (neplatí pre MMUAW a ZŤP). Aspoň že!

ďalej

 

Dažde odložili výstavu a primátor Medzilaboriec obmedzil parkovanie

15 minút slávy Warhola sa odkladá

 

6. augusta Andy Warhol oslávil osemdesiatku. Pri tej príležitosti sa v jeho Múzeu moderného umenia mala otvoriť veľkolepá výstava.

Nič nebude. Môžu za to silné dažde. Dianie okolo múzea je však komplikovanejšie.

 

MEDZILABORCE, BRATISLAVA.

Warholove diela ešte nejaký čas zostanú v archíve. Na foto zľava: kustódka a archivárka múzea Iveta Rusinková, riaditeľka múzea Dr. Valika Maďarová a výtvarník  Miroslav Sirik

FOTO – MMUAW

Mala to byť druhá najväčšia výstava z diel ikony pop-artu Andyho Warhola. A mala byť na Slovensku, lebo hoci tento nízky muž so striebornými vlasmi celý život tvrdil, že pochádza odnikiaľ (jeho rodičia emigrovali z Medzilaboriec do Spojených štátov pred jeho narodením).

Preto práve v Medzilaborciach vzniklo 1. septembra 1991 Múzeum moderného umenia Andyho Warhola. Od budúcej stredy tam mali návštevníci medzi vyše dvesto Warholovými dielami vidieť aj šesťdesiat nových exponátov. Vyzeralo to ako osla­va výročia nedožitých narodenín umelca na úrovni.

Nedávne dažde však spôsobili, že voda prenikla do klimatizácie a poškodila ju. „Kým táto chyba nebude totálne vyriešená, nemôžeme pristúpiť k inaugurácii. Predpokladáme, že sa uskutoční v septembri,“ tvrdí kurátor múzea Martin Cubjak. Týmto by sa mohol dnešný príbeh Warholovho múzea skončiť. Ale je tu ešte veľa ďalších kuriozít. Napríklad minulý týždeň boli zamestnanci múzea šokovaní. Ráno na parkovisku pred múzeom našli na jedinej automobilom prístupnej ceste k múzeu novú dopravnú značku zákaz vjazdu.

ďalej

31. 7. 2008 | Jana Kadlecová
Tento článok bol uverejnený v tlačenom vydaní denníka SME

 

RUSÍNSKY WARHOLfest MIKOVÁ 2008
NIE KAŽDÝ DOBRÝ KŠEFT JE KULTÚRNY ÚSPECH!
 

Dvojdňový Rusínsky WARHOLfestival MIKOVÁ 2008 sa konal počas víkendu 26. a 27. júla 2008. O niekoľko málo dní, 6. augusta, bude deň nedožitých 80. narodenín kráľa POP ARTu, Američana s rusínskym pôvodom zo Slovenska, pochádzajúceho práve z dediny Miková. Miško Zavacký, hlavný organizátor tohto, bezpochyby, pekného, užitočného a tento rok nesmierne úspešného kultúrneho podujatia tvrdí, že v sobotu bolo v Mikovej cca štvortisícové množstvo ľudí a v nedeľu okolo päť tisíc. Blahoželáme.

Avšak popularita tohto festivalu ide ruka v ruke s komerciou, biznisom a hraničí až s gýčovitosťou. Púťové atrakcie, ako sú kolotoče, hudba typu Ňadranka, Robo Kazík nám hudbu kazí, zaznamenávajú úspech najmä u strednej a staršej generácie, no mnohí mladí, sa ma pýtajú: "Ty si pomáhal zakladať a organizovať tento festival počas prvých ročníkov, tak nám vysvetli, čo má Warhol spoločné s Ottom Weiterom... ?" Veru, je to pravda, v roku 1992 som pomáhal, už spomenutému Michalovi a Jánovi Závackým zorganizovať 1. ročník rusínskeho festivalu, venovaného Andymu Warholovi, v Mikovej. Prvé ročníky, samozrejme, neboli komerčne veľmi úspešné, no neboli to ani prepadáky. Dnes tu píšem o 17. ročníku, čo je skutočne nesprávne číslo, čo si môže skontrolovať každý, kto vychodil 1. ročník základnej školy a vie narátať do 20.

ďalej

Mgr. Jozef  KESELICA,

30. 7. 2008

 

MÚZEUM MODERNÉHO UMENIA ANDYHO WARHOLA  V MEDZILABORCIACH


Stanovisko vedenia a zamestnancov MMUAW v Medzilaborciach k umiestneniu značky Zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel a k reakcii na vyhlásenie privátnych vlastníkov diel a SAW


Z dôvodu, že kauza umiestnenia značky Zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel a reakcia na vyhlásenie privátnych vlastníkov časti zbierky diel, Spoločnosti Andyho Warhola v expozícii MMUAW zo strany vedenia mesta sa priamo dotýka aj MMUAW, vedenie MMUAW a jeho pracovnici dávajú k celej kauze toto stanovisko:


1. Vedenie MMUAW nemá žiadne úradné ani právne potvrdenie o tom, že by Mestský úrad prenajal pozemky okolo MMUAW za symbolickú slovenskú korunu, ako to uvádza - cituje primátora pána Ladislava Demka denník Zemplínsky Korzár zo dňa 28. 07. 2008, ale keďže je to tvrdenie najkompetentnejších, berieme to ako fakt, a pýtame sa, ako je možné, že niekto niekomu prenajme hmotný alebo nehmotný majetok a následne koná s predmetom prenajatia (hovoríme o prenajatí tak ako sú citované slová primátora Demka) bez vedomia, konzultácie a súhlasu užívateľa predmetu prenajatia (citované slová zverejnené v tlači: „Pozemky okolo múzea patria mestu, takže na to máme právo. Prenajali sme ich PSK za symbolickú korunu spolu s polovicou budovy múzea.”).

ďalej

 

„ODDYCHOVÁ ZÓNA“...

PRIMÁTOR MEDZILABORIEC L. DEMKO OSADENIE DOPRAVNEJ ZNAČKY „ZAKAZ VJAZDU VSETKÝCH MOTOROVÝCH VOZIDIEL" ARGUMENTUJE AJ TÝM, ŽE OBROVSKÁ A NEVYUŽITÁ PLOCHA PRED MÚZEOM MODERNÉHO UMENIA ANDY WARHOLA (MUAW) JE „ODDYCHOVA ZÓNA". NEVADÍ MU DEVASTÁCIA OKOLIA ISTOU ČASŤOU OBČANOV MESTA, ZHROMAŽĎOVANIE SA NEPLNOLETÝCH Z ČASTI OBČANOV MESTA A VEREJNÉ POŽÍVANIE ALKOHOLICKÝCH NÁPOJOV... TOTALNE NEPOCHOPITEĽNÉ JE, ŽE SA TO VŠETKO ODOHRÁVA PRED KAMERAMI MESTA, KTORÉ MONITORUJÚ CELÝ PRIESTOR PRED MÚZEOM. ZÁBER POD TEXTOM JE Z 28. 8. 2008, A TO V ČASE VERNISÁŽE V MMUAW. NO NA DRUHEJ STRANE „KAMERAMANI" OBSLUHUJÚCI MONITOROVACIE ZARIADENIE NEVÁHALI ZAVOLAŤ V NEDEĽU POLÍCIU NA DVOCH MALÝCH CHLAPCOV NEŠKODNE JAZDIACÍCH  PRED MMUAW NA SKEJTBORDE. ČUDNÉ, PRINAJMENŠOM!

 

"PRIMATORDEMKOART  IN  MEDZILABORCE"

(Do múzea A. W. iba na vlastných, náklad na chrbte!)

Alebo nezmyselné umiestnenie dopravnej značky ZÁKAZ VJAZDU pred cestou do Múzea moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach.

 

VYHLÁSENIE

 

BEZ KONZULTÁCIE S VEDENÍM MÚZEA ANDYHO WARHOLA V MEDZILABORCIACH  PRIMÁTOR MESTA, ING. LADISLAV DEMKO DAL PRÍKAZ  POSTAVIŤ NA JEDINÚ AUTOMOBILOM PRÍSTUPNÚ CESTU K MÚZEU ZNAČKU „ZÁKAZ VJAZDU“.  JEHO ROZHODNUTÍM SÚ POBÚRENÍ MAJITELIA DIEL ANDYHO WARHOLA, KTORÉ SÚ V EXPOZÍCII MÚZEA, PRACOVNÍCI MÚZEA A SPOLOČNOSŤ ANDYHO WARHOLA. UPOZORŇUJEME, ŽE V MÚZEU SA NACHÁDZA 70% DIEL PRIVÁTNYCH OSÔB, KTORÉ V DÔSLEDKU DEMKOVHO GESTA NEMAJÚ MOŽNOSŤ PRÍSTUPU OSOBNÝM AUTOMOBILOM K MÚZEU, DOKONCA DODRŽUJÚC DOPRAVNÚ ZNAČKU, K MÚZEU NEMÁ PRÍSTUP ANI VOZIDLO, KTORÉ BY DOVIEZLO (ODVÁŽALO) VZÁCNE DIELA, MATERIÁL A POD.

 

SPOLOČNOSŤ ANDYHO WARHOLA (SAW) V MEDZILABORCIACH VNÍMA TOTO GESTO L. DEMKA AKO POKRAČOVANIE JEHO POMSTY ZA NEÚSPECH PRI JEDNANÍ S JOHNOM WARHOLOM V USA A ZMARENIE  JEHO ÚSILIA ZÍSKAŤ CERTIFIKÁT LICENCIE DIEL A. WARHOLA NA SÚKROMNÉ ÚČELY – PRE JEHO SYNA, A TAKTIEŽ ZA PODPORU SAW, ABY STREDNÁ ZDRUŽENÁ ŠKOLA V MEDZILABORCIACH NIESLA MENO ANDYHO WARHOLA.

SPOLOČNOSŤ ANDYHO WARHOLA I PRIVÁTNI MAJITELIA DIEL ZAPOŽIČANÝCH DO EXPOZÍCIE MÚZEA POVAŽUJÚ KONANIE L. DEMKA ZA CHORÉ A ŽIADAJÚ HO, ABY SVOJE ROZHODNUTIE STIAHOL, PRETOŽE V OPAČNOM PRÍPADE MAJITELIA DIEL SÚ ROZHODNUTÍ SVOJE DIELA STIAHNUŤ Z EXPOZÍCIE, ČÍM SA VÁŽNE NARUŠÍ EXISTENCIA EXPOZÍCIE MÚZEA,  PRETOŽE V MÚZEU ZO 160 EXPONÁTOV ZOSTANE

IBA 31 KUSOV DIEL, VLASTNÍKOM KTORÝCH JE ŠTÁT.

 

ZA SAW A PRIVÁTNYCH MAJITEĽOV  ZO SLOVENSKA I  ZO ZAHRANIČIA :

 

Dr. Michal BYCKO, PhD., prezident SAW – madeinart@centrum.sk

Dr. Miro MIHAĽ, vlastník časti zbierky – mihalova@stonline.sk

JUDr. Eugen GALIŠIN, vlastník časti zbierky

Igor JOBKO, vlastník časti zbierky  - iveta73@centrum.sk

 

20 najpredávanejších umelcov

 


Vážení predajcovia, prezrite si zoznam našich 20 najpredávanejších umelcov. Máme kupcov originálnych obrazov, reprodukcií a sošiek od všetkých týchto umelcov. Ak máte na predaj umelecké diela od niektorého z umelcov na zozname najpredávanejších 20 alebo od niektorého z ďalších 1100+ umelcov v našej databáze, zaregistrujte sa, prosím, a poskytnite zoznam diel, ktoré máte. Zoznam je bezplatný a neexistuje žiaden časový limit. Poskytujeme 20% províziu z každého predaja nad $5,000 a 25% províziu z každého predaja pod $5,000. Naša webová stránka je schopná pojať obchodníkov s veľkými zbierkami ako aj individuálnych zberateľov. Trh s umením si udržiava na svojej sile a my vysielame podnet všetkým predajcom, aby sa u nás zaregistrovali.


So srdečným pozdravom,
Donna Rose, riaditeľka nákupu a predaja

 

 

Mário Radačovský: Warhol

 

Libreto:

Mário Radačovský

Choreografia a réžia:

Mário Radačovský

Scéna:

Richard Dulude

Kostýmy:

Katarína Holková

Video:

Michael Slobodian

Svetelný dizajn:

Jerguš Opršal

Dramaturgia:

Miroslava Kovářová

Baletní majstri:

Nora Gallovičová, Juraj Vasilenko

 

 

 

Warhol:

Igor Holováč, Juraj Žilinčár, Marko Čulen

Valerie:

Katarína Košíková, Lucia Macíková, Viktória Árvová

Marylin:

Romina Kolodziej, Viktória Šimončíková, Kristína Luptáková

Matka:

Mária Kupcová, Adriana Nalezinková, Kvetoslava Štefeková

Ultravioleta:

Romina Kolodziej, Viktória Šimončíková, Katarína Kaanová

Dámy-zbor:

Klaudia Bittererová, Ingrid Kačiaková, Romina Kolodziej, Katarína Košíková, Viktória Árvová, Petra Babošová, Simona Bartošková, Veronika Hollá, Katarína Kaanová, Ingrid Kováčová, Barbora Kubátová, Kristína Luptáková, Viola Mariner, Tamara Meladze, Sara Millner, Zita Mokošová, Silvia Najdená, Adriana Nalezinková, Reona Sato, Kvetoslava Štefeková, Cosmina Maria Sobota Zaharia, Miki Iwafuchi, Katarína Šišková, Monika Bányaiová

Páni-zbor:

Alberto Liberatoscioli, Nirefs Markakis, Andrej a.h. Milo, Andrej Szabo, František Šulek, Michal Velčický, Andrej Kremz, Dominik Birkmayer, David Ďuriš, Matúš Pomikal, Roman Novitzky, Adrian Ducin, Daniel Slabý, Andrej Cagáň, Marko Čulen, Peter Dedinský, Štefan Ďurec, Oliver Jahelka, Kristián Kohút, Michal Kováč

"Každý z nás má v sebe Warhola." Tak znie motto k baletu, ktorého snahou je poukázať na tvorivosť a originalitu ukrytú v každom z nás, na fakt, že dokážeme byť výnimočnými, ak necháme voľný priestor pre našu myseľ a pre stimuláciu našej predstavivosti. Warhol - tanečné divadlo v dvoch dejstvách chce divákovi poodhaliť Warholov svet farieb a tvorivosti, ktorý nám pomáha nachádzať mnohoznačnosť zdanlivo jednoduchých skutočností. Viac ako životopisné fakty predostrieme divákom obrazy, ktoré im svojou atmosférou, výtvarným stvárnením a hudbou priblížia niečo z Warhola - z jeho života, tvorby, doby v ktorej žil, prostredia, na ktoré reagoval a ktoré pretváral. Obrazy - Warhol, New York, Factory, Valerie, Marylin, Doktori, MTV, Lenin, Heroín, Matka - sú našou fantáziou o Warholovi a podobne ako jeho tvorba sú multimediálne, farebné a mnohoznačné.

 

Projekt je realizovaný v spolupráci s Múzeom moderného umenia Andyho Warhola a Spoločnosťou Andyho Warhola v Medzilaborciach.

 

Na predaj


Artist

Andy Warhol

Title

Marilyn Monroe (FS-II.25)

Medium

Screenprint on white paper.

Year

1967

Size

36" x 36"

Edition

Edition of 250, signed in pencil and numbered with rubber stamp on verso; some signed in ball-point pen;some only initialled on verso; some dated. There are 26 AP, signed and lettered A-Z on verso.

Misc.

Portfolio of 10 screenprints.
Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art Displays,New York
Publisher: Factory Additions, New York

PRICE : 195.000,- USD

 

Artist

Andy Warhol

Title

Marilyn Monroe (FS-II.27)

Medium

Screenprint on white paper.

Year

1967

Size

36" x 36"

Edition

Edition of 250, signed in pencil and numbered with rubber stamp on verso; some signed in ball-point pen;some only initialled on verso; some dated. There are 26 AP, signed and lettered A-Z on verso.

Misc.

Portfolio of 10 screenprints.
Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art Displays,New York
Publisher: Factory Additions, New York

PRICE : 200.000,- USD

 

Artist

Andy Warhol

Title

Marilyn Monroe (FS-II.28)

Medium

Screenprint on white paper.

Year

1967

Size

36" x 36"

Edition

Edition of 250, signed in pencil and numbered with rubber stamp on verso; some signed in ball-point pen;some only initialled on verso; some dated. There are 26 AP, signed and lettered A-Z on verso.

Misc.

Portfolio of 10 screenprints.
Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art Displays,New York
Publisher: Factory Additions, New York

PRICE : 195.000,- USD

 

Artist

Andy Warhol

Title

Marilyn Monroe (FS-II.39)

Medium

Screenprint on white paper.

Year

1967

Size

36" x 36"

Edition

Edition of 250, signed in pencil and numbered with rubber stamp on verso; some signed in ball-point pen;some only initialled on verso; some dated. There are 26 AP, signed and lettered A-Z on verso.

Misc.

Portfolio of 10 screenprints.
Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art Displays,New York
Publisher: Factory Additions, New York

PRICE : 200.000,- USD

 

Artist

Andy Warhol

Title

Marilyn Monroe (FS-II.30)

Medium

Screenprint on white paper.

Year

1967

Size

36" x 36"

Edition

Edition of 250, signed in pencil and numbered with rubber stamp on verso; some signed in ball-point pen;some only initialled on verso; some dated. There are 26 AP, signed and lettered A-Z on verso.

Misc.

Portfolio of 10 screenprints.
Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art Displays,New York
Publisher: Factory Additions, New York

PRICE : 195.000,- USD

 

Artist

Andy Warhol

Title

Lenin

Medium

Screenprint on Arches 88 paper.

Year

1987

Size

39.375" x 29.5"

Edition

Edition of 120 ( 19/120 ), 24 AP, 6 PP, 10 HC, signed and numbered in pencil lower left. There are 46 TP signed and numbered in pencil as noted above.

Misc.

Printer: Rupert Jasen Smith, New York
Publisher: Galerie Bernd Klüser, Munich, Germany

PRICE : 110.000,- USD

 

Andy Warhol + Dano Brogyányi

USA + SK

FUJIFILM galéria/FUJIFILM gallery

Vernisáž: 2. 7. 2008, 18.30/ exhibition opening: the July 2nd, 2008 at 6.30 p.m.

Diela zapožičané zo zbierok Warhol Partners Gallery, člena Spoločnosti Andyho Warhola v Medzilaborciach, Slovenská republika / Courtesy of the Warhols Partners Gallery, member of the Andy Warhol Society in Medzilaborce, Slovak republic

Kurátori: Dr. Michal Bycko, PhD., Mgr. Martin Cubjak / Curators: Dr. Michal Bycko, PhD., Mgr. Martin Cubjak

Organizuje FOTOFO / Organised by FOTOFO

Adresa / Address: Prepoštská 4, Bratislavawww.sedf.sk

otvorené denne okrem pondelka 13.00 – 18.00 / open daily from tuesday

to sunday 1 p.m. – 6 p.m.

 

V dobe doznievania umenia abstraktného expresionizmu a chápania kultu umelca ako najvyššieho šamana a veľkého intelektuála (akademika) v USA sa v „nasýtenej americkej spoločnosti“ prebudil „hlad“ po ľahkom, lacnom, sladkom ... konzume a percepcii umenia. Otvoril sa priestor, ktorý v tom čase s veľkým „ART“ a ešte väčším „POP“ zaplnili umelci tvoriaci v čase začínajúcich šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch v Európe a USA. V popredí stála jednoduchá manipulácia s tými, ktorí o takúto manipuláciu doslova žiadali. V popredí stáli umelci, ktorí takúto manipuláciu prostredníctvom umenia ľuďom predostierali. V popredí jednoducho stáli umelci, ktorí zaujali v rámci svojich personálnych umeleckých projektov pozíciu v hnutí zvanom pop-art. Osobnosťou s najväčším umeleckým profilom v pop-arte sa v priebehu krátkeho času stal Andy Warhol, ktorého dedičstvo pripravilo pôdu pre kreatívne úsilie umelcov, ktorí prekračovali jeho odkaz v multimediálnej tvorbe ako aj jeho obrovský kreatívny potenciál. Na Slovensku sa tomuto odkazu azda najmarkantnejšie i najintenzívnejšie venuje Daniel Brogyányi, umelec balansujúci na hranici medzi vážnosťou výrazu a banalitou témy. Odráža sa to najmä v tom, že prekračuje pop-artovú ideu Andyho Warhola vtlačiť do banality vážnosť a dôstojnosť tým, že vkladá v rámci post pop-artu do vážnosti banalitu a morbídnosť. Kým portéty Andyho Warhola zachytávali podoby slávnych osobností v rôznom náklade i farebnej variácii, portréty Daniela Brogyányiho zachytávajú portréty slávnych osobnosti dotvorených na základe istej korešpondencie s ironickým zachytením časti ich osobnosti (napríklad Peter Lipa je zobrazený v lipovom kvete a podobne. Samozrejme, prekračovanie prostého umeleckého odkazu prostredníctvom dotvorenia či reinterpretácie v podobe portrétu nie je vecou novou, no v prípade Brogyányiho je to novosť v intencii hľadania nových paralel a podobností, v intencii hľadania percipienta, ktorý taktiež hľadá a dáva umeniu ten potrebný a nevyhnutný moment neustálej nepriehľadnosti a kreatívnej nedokončenosti. Zaujímavé je aj Brogyániho deštrukčné narábanie s flórou a faunou prostredníctvom počitáčovej techniky, ktorou nepopisuje ani neinterpretuje, ale nám tieto objekty predostiera v pozícii načrtávajúcej úplne nové alebo nám nevšedné konotácie.


Mgr. Martin Cubjak kurátor MMUAW

 

Vždy je lepšie mať biele sny na farebnom plátne, ako farebné sny na čiernom

(Alebo, Dano Brogyányi za nič nemôže aj keby chcel!)

 

 

Istý pán vysokoškolský profesor na istej prednáške sa dal počuť, že on obrazy Andyho Warhola neuznáva, pretože je jeden ako druhý, „podobajú“ sa.  Chudák Modigliani, Picasso, Cézanne... „Úbožiaci“, ktorých kreatívne hmotné „statky“ sa podobajú jeden druhému ako vajce vajcu. Nuž a tak „akceptujúc“ slová pána profesora musím do „neumenia“  zaradiť aj tvorbu Dana Brogyányiho, ktorého sa nie iba obrazy jeden na druhého podobajú, ale mám pocit, že aj on sám sa tým svojim  obrazom podobá. Je obdivuhodné, ako sa ten bratislavský „mazal“ dokázal „skaličiť“, keď na jednej strane sa jeho plátna kombinovaných techník predávajú za 120.000,- Sk, na druhej strane „normou“ profesora filozofie patrí do „koša“. Myslím si, že je to dobré vo všetkých prípadoch. Aj v prípade Warhola, Modiglianiho, Picassa... i  Brogyányiho. Už  som unavený filozofovaním a meditovaním „úradníkov umenia“ v rovine  kto kam patrí, čo kam patrí, kto je čo a čo je kto. Nič! Všetko je jedno veľké nič! Hluché slová štylizačne v norme vybrúsené, ale prázdne. A ešte ani nikoho nezaujímajú (okrem autora a jeho známych v dobrom i zlom). V Bazileji som pozeral na „ponuky“ jednotlivých galeristov, a na ceny jednotlivých diel umelcov. Pomyslel som si: „Michal Cihlář mi začiatkom deväťdesiatych rokov povedal, že ak sa to bude všetko v tom našom umení uberať tak ako dovtedy, dopadneme ako „mongolskí pastieri hovädzieho dobytka“. My sme si v istom časovom okamihu nedali pozor na neprivreté dvierka „revolúcie“ a nevšimli sme si, že  časť „svoloči“ sa dostala na pult doby a točí um pospolitu zo strany na stranu. Umenie? Nevyhlo sa tomu. Nebohý Matuščík „nadrezal“ balón minulosti o iných tak hlboko, že natrafil aj sám na seba. Napadlo ma to práve v Bazileji na veľtrhu, keď som pozeral na cenové „pálky“ ním označeného Chagalla za predstaviteľa „ ...zahnívajúceho kapitalizmu“. Matuščík sa prerátal. Sám v sebe i v dobe. My tiež. Máme každý aspoň gram toho masla na hlave. A tí, čo tak kričia ukazujúc prstom na iných ho majú asi najviac.

Ako s tým súvisí Brogyányi? Tohto „klauna“ post pop-artu som zámerne  (Dano, prepáč, ale použil som Ťa ako „laboratórneho králika“), koncepčne, na protest väčšiny zaradil medzi reprezentantov slovenského umenia spolu s Andym Warholom vo svete. Nie hocikde! Varšava, Florencia, Berlín, Rím... Mnohí ma „opľuli“, ale stálo im to za nič, pretože tam, kde Brogyányi „šašoval“ to prijali s veľkým potleskom. Čo by na to povedal profesor filozofie, čo by na to povedal docent Matuščík... ? Nič! Alebo čokoľvek znejúce ako „nič“. Pretože to „nič“, ktoré Brogyányi prezentuje na „povrchu“ svojich plátien, ten farebný „ošiaľ“, komédie ľudskej „vážnosti“ (chce sa mi povedať aj hlúposti), zdanlivo ide „ruka v ruke“ s bludným sortimentom „nekultúrnej kultúry“ a „neumeleckého umenia“ našich médií, rôznych „top“, celebrít... No vždy na „vedľajších koľajách“, ktoré „nevedú ľud na barikády“, ale obchádzajú ich bez strát a ujmy na duchovnom živote. Hej, či by som si kúpil Brogyányiho obraz?  Nie. Momentálne nemám na to peniaze. Lepšie povedané, toľko peňazí a zjednávať nedokážem. Prečo? Má to isté etické zábrany, ak viete o čo ide, čo je predmetom zjednávania. Ani veľa muziky za málo peňazí nieto. A či mám obraz od Brogyányiho? Mám, kúpil som ho, keď stál ešte cenovo adekvátne mojim možnostiam. No keď vidím, že na Darte predajú jeho „slabšie“ plátno za štvornásobok, urobil som dobrý kšeft! Ale pozor! Ja s umením nekšeftujem. Ja ho mám rád natoľko, že umenie kšeftuje so mnou. Aj umenie Dana Brogyányiho.  Asi som to nepovedal jasne? To nič. Ostatné  nájdete na Brogyányiho plátnach. No snažte sa aj počúvať, nie iba pozerať. Aj farby rozprávajú, treba iba k nim byť trpezlivý a neskákať im do reči. Rozumieme sa, pán profesor filozofie? Nie?! Tak potom je to v poriadku.

Dr. Michal Bycko, PhD., hlavný kurátor MMUAW, 7.7.2008

 

V Číne na výstavu diel Andyho Warhola prúdia desaťtisíce návštevníkov

 

 

Andy Warhol: Mao, screenprint

 

Nedávno otvorená výstava diel Andyho Warhola v Číne (Hongkongská národná galéria) je jedným z umeleckých „šokov“. Organizátori výstavy nepredpokladali až taký záujem, a tak prestížna galéria ťažko zvláda doslova chaos, ktorý vyvoláva neskutočný záujem o výstavu. Aj keď je známe, že záujem o dielo A. Warhola sa „presťahoval“ z centier umenia v Európe a v USA do ÁZIJSYCH ŠTÁTOV A EMIRÁTOV,  Čína sa pomaly stáva „frontmanom“ nielen vo všeobecnom biznise, ale aj v umeleckom. Viac ako 70.000.000,- USD zaplatených za plátno A. Warhola bolo tiež z Číny, a tak pomaly, keď naši milionári skupujú slovenský  a ukrajinský „etnoart“, Číňania naopak kúpou diel vo svete atestovaných umelcov ako Picasso, Warhol, Munch atď. sa pomaly stávajú majiteľmi špičkového svetového umenia.

Najväčši záujem na výstavu je o diela s portrétmi Maa a svetových hviezd (M. Monroe...).

Dr. Michal BYCKO, PhD., 28. 5. 2008

 

Spisovateľ Michal Šmajda – v personálnej encyklopédii WHO IS WHO

 

Na návrh Spoločnosti  Andyho Warhola v Medzilaborciach WHO IS WHO WORLD SOCIETY CORP., PANAMA, pobočka Personenenzyklopädien AG, Zug vo Švajčiarsku dňa 29. apríla 2008 zaradila do svojej personálnej encyklopédie Michala ŠMAJDU, rusínskeho spisovateľa, etnografa, folkloristu a antropológa  medzi osobnosti vedeckého, politického, hospodárskeho, kultúrneho a umeleckého života spoločnosti.

Spoločnosť Andyho Warhola blahoželá Michalovi Šmajdovi k tejto svetovej pocte a želá mu veľa ďalších tvorivých úspechov.

 

Dr. Michal BYCKO, Ph.D., F. A .B. I., predseda SAW, 19.05.2008

 

Šesť Warholových obrazov sa vydražilo za 31.199.000 USD

 

14. mája 2008 svetová aukčná spoločnosť SOTHEBYS uskutočnila v New Yorku dražbu umeleckých diel autorov, ktorých umelecká aktivita sa datuje od 50-tých rokov 20. storočia až po súčasnosť. Štatistika aukcie uvádza 85 diel vydražených v celkovej sume 362.037.000,- USD. Najdrahšie vydraženým obrazom na newyorskej večernej aukcii bol TRIPTYCH  FRANCISA BACONA, za ktorého zberateľ umenia zaplatil 86.281.000,- USD. Medzi vydraženými obrazmi so sumou nad 1.000.000,- USD boli aj plátna kráľa pop-artu ANDYHO WARHOLA, ktorých cena sa v niektorých prípadoch vyšplhala aj niekoľko miliónov nad cenu doporučenú. Šesť Warholových diel sa vydražilo v celkovej sume 31.199.000,- USD.  Ďalších 35 umeleckých diel Andyho Warhola sa dražilo 15. mája 2008 ako súčasť pokračujúcej dražby Dňa súčasného umenia – AUKCIA – v New Yorku.

 

 

 

LOT 11

 ANDY WARHOL
1928-1987
SELF-PORTRAIT
Lot Sold.  Hammer Price with Buyer's Premium:  3,065,000 USD

 

MEASUREMENTS 21 7/8 x 21 7/8 in. 55.6 x 55.6 cm.


DESCRIPTION acrylic and silkscreen ink on canvas

Executed in 1986, this work is stamped twice, initialled by Vincent Fremont and numbered P040.049 on the overlap; also stamped on the reverse.

 

PROVENANCE

Estate of the Artist
Andy Warhol Foundation for the Visual Arts, New York
Stellan Holm Gallery, New York
Acquired by the present owner from the above in May 2001


EXHIBITED

Greenwich, Bruce Museum, Pleasures of Collecting: Part II. 20th Century and Contemporary Art, January - April 2003

ďalej

 

ZOMREL „KRSTNÝ OTEC“ POP-ARTU

ROBERT RAUSCHENBERG (1925 – 2008)

 

Podľa slov hovorkyne galérie PACE WILDENSTEIN v New Yorku „krstný otec“ pop-artu Robert Rauschenberg zomrel ráno 14. mája 2008  na zlyhanie srdca vo svojom dome na Floride. Patril medzi najznámejších umelcov druhej polovice 20. storočia, bol prvým umelcom USA, ktorý získal Hlavnú cenu na Bienále v Benátkach (1964). Stál pri zrode nových tendencií v umení druhej polovice 20. storočia nielen v USA. Podobne ako Duchamp „vniesol“ do umenia nové formy výrazových prostriedkov hlavne v konceptuálnom umení a pop-arte. Na sklonku svojho života sa verejne dištancoval od tendencií pop-artu, no napriek tomu jeho prítomnosť v tomto umeleckom prúde je viac ako prítomná. Bol osobným priateľom Andyho Warhola  a jeho výrok o Warholovi: „Nie každý Warhol je dobrý Warhol, zlý neexistuje!“ mnohí považujú za symbolický epitaf pop-artu a sčasti aj postmoderny. 

PaedDr. Michal Bycko, PhD., F.A.B.I.

hlavný kurátor MMUAW

 

Obchod s menom Andyho Warhola

 

Andy Warhol: „Zarábať peniaze je umenie, pracovať je umenie, ale robiť biznis je najlepšie umenie.“

[27.4.2007, Profit / Jozef Ryník]

O jeho národnosti sa vedú spory. Bol Američan slovenského pôvodu či Slovák žijúci v Amerike? Alebo nebodaj Rusín z Mikovej? O jeho talente a výnimočnosti vo svete umenia už toľko pochybností niet. Jeho obrazy sa dnes predávajú za milióny dolárov.

V máji sa má objaviť na dražbe slávny portrét Marilyn Monroe. Majiteľ, ktorý ho kúpil v roku 1962 za 250 amerických dolárov, očakáva, že sa predá za vyše 15 miliónov dolárov.

Keď pred dvadsiatimi rokmi v newyorskej nemocnici nečakane zomrel po štandardnej operácii žlčníka Andy Warhol, málokto tušil, čo po ňom ostalo. O rok neskôr bola na aukcii vydražená jeho pozostalosť za viac ako 23 miliónov dolárov.

Umelcových diel sa však na rôznych iných miestach zachovalo oveľa viac. Ďalšie miliónové sumy sa skrývajú v nespočetných obrazoch, sieťotlačiach (serigrafiách), filmoch a grafikách.

Jedným z dôkazov je aj desať miliónov korún, ktoré minulý rok zaplatila za sériu sieťotlačí z dielne A. Warhola Slovenská národná galéria (SNG). Andyho dedičstvo dnes spravujú viaceré múzeá, galérie, ale aj súkromné zbierky.

Kto však z jeho mena najviac profituje? Sú to príbuzní, mestá Pittsburg a Medzilaborce, kde stoja jeho múzeá, rodná dedina rodičov Miková alebo celé Slovensko?

ďalej

 

ZUŠ v Medzilaborciach by mala niesť meno Andyho Warhola

 

Podľa slov Michaela Hermanna, Ph.D., šéfa pre autorské práva na The Andy Warhol Foundation v New Yorku aj Základná umelecká škola v Medzilaborciach ponesie meno jednej z najslávnejších osobnosti 20.storočia – Andyho Warhola. Naplnilo sa tak úsilie bývalej riaditeľky školy Evy Gojdičovej (žiadala o čestný titul ešte v roku 1996), ale hlavne Mgr. Ľudmily Štecovej, ktorá sa podobne ako Ing. Eva Solejová, ktorá sa  stala prvou riaditeľkou stredoškolskej inštitúcie na svete, ktorá dostala tu česť niesť v názve meno Andyho Warhola (Združená stredná škola Andyho Warhola v Medzilaborciach). Pani Mgr. Štecová  je prvou riaditeľkou v dejinách umeleckého školstva vôbec, za funkčného obdobia ktorej inštitúcia získala do názvu meno tejto svetovej „značky“ moderného umenia. Podľa M. Hermanna, Ph.D., po podpísaní vzájomnej zmluvy riaditeľkou  ZUŠ a AWF v New Yorku,  bude škola používať prepožičané meno Andy Warhol v jej názve v termíne  zmluvne stanovenom (v zmluve sú prísne vymedzené podmienky práva používať toto meno).

Spoločnosť Andyho Warhola  v Medzilaborciach blahoželá obidvom subjektom a obidvom riaditeľkám k získaniu práva niesť v názve ich škôl meno tohto umelca a teší sa na spoluprácu hlavne v oblasti muzeoedukologických a umelecko-remeselných aktivít.

Dr. Michal BYCKO, Ph.D., F.A.B.I., výkonný predseda SAW, 29. 4. 2008

 

Je Andy Warhol popom „namydlená bublina“, alebo jeho dielo je revolučným prevratom vo vizuálnom umení?

 

Dejiny výtvarného umenia a jeho ontogenézu iba zriedka tvoria dobou preferovaní umelci, ale skôr diela a umelci, ktorí žili a tvorili mimo oficiálnej „štruktúry“ hierarchie umenia akejkoľvek doby. Isté zmeny v spoločensko ekonomických formáciách i politické prevraty často zviditeľnia to skutočné v umení, čo sa stáva segmentom zmeny nie len pohľadu na neho, ale aj chápania jeho významu  pre jedinca i spoločnosť.

Keď v dielach starých majstrov dominoval (ako zmena, nové) skôr prístup k téme a zobrazeniu jej obsahu (pravda, aj vizuálna záležitosť, forma vždy prítomne zohráva svoju úlohu), v modernom umení je prístup k výpovedí za pomoci výtvarných i nevýtvarných výrazových prostriedkov „poznačený“ viac vnútornou filozofiou umelca, jeho emotívnym vzťahom k realite, slobodou  zmyslu pre komunikáciu prostredníctvom svojho diela. To nás nabáda ku konštatovaniu, že tak ako termín „moderné umenie“ (to môže byť prítomné v istom slova zmysle v každom období ontogenézy dejín umenia), aj termín „realizmus“ je prítomný od skutočného vizuálne realistického umenia až po akčné umenie abstrakcie, pretože to „realistické“ je ukryte pod povrchom vizuálnej identifikácie diela vo vnútri sily, zmyslu, filozofie a zámeru vypovedajúceho subjektu - umelca ako skutočná realita. Istá historička umenia mi na otázku, či sa jej páči Andy Warhol povedala: „ Ja mam rad iba ručne namaľované obrazy!“ Bol pre mňa šok, že to zaznelo  práve z  úst magisterky dejín umenia, ktorá jednou vetou zotrela celý vnútorný duchovný a kreatívny potenciál umelcov a umenia tvoriacich diela svetového významu inak ako „ručné namaľované“. Čo by na to povedal Cage, Kaprow, Christo, Nakamura, Viola, ale aj naši Rónay, Murín...? Akoby reagoval náš najvýznamnejší a najznámejší post pop-artový umelec Dano Brogyányi, ktorý tvorí svoje nádherné diela za pomoci mixmédií, PC a iných techník ...?

Tak sa pomaly dostávame  k odpovedí na otázku, ktorú sme si položili v úvode tohto príspevku. Teda: Je Andy Warhol popom „namydlená bublina“, alebo jeho dielo je revolučným prevratom vo vizuálnom umení?  Nie, žiadna „bublina“, Warhol podobne ako J. Cage v hudbe on vo vizuálnom umení zmenil nie iba prístup k formálnym záležitostiam umeleckej tvorby, zmenil  aj  zmysel a poslanie tak tvorby, ako aj umenia. Vytvoril systém prístupu k umeniu v podobe „lacnej“ masovosti, pretože vedel, že umenia ma zmysel aj pre umelca iba vtedy, ak si nájde svojich percipientov, alebo aj klientov. Jeho umelecký „produkt“ nie je žiadnou náhodou. Všetko skôr než vytvoril mal dokonale premyslené. Vedel pre koho ma zmysel tvoriť, čo a ako to prezentovať. Pop, alebo populárne umenia (pop art) je široký pojem a „pohlcuje“ v sebe niekedy aj povrchné a lacné  produkty, ale nebyť pop-artu (považujem tento termín skôr za systém ako umelecký smer), medzi masy by sa chrlili produkty braku a paumenia. Pravda voči týmto negatívom spoločenských javov niet skutočnej zábrany. Ako príklad môže poslúžiť dnešná verejná produkcia v TV a pod., kde sa pod maskou akéhosi post pop-artu zviditeľnuje prázdnota a gýč. Žiaľ pop- art i samotný Warhol tiež nie je záruka (tak ako aj  v iných rovinách umenia iný smer, prúd ...), že so zrnom sa do „sýpky“ nezanesú aj plevy. Dielo Andyho Warhola je skutočnou revolúciou v umení vôbec, no  na skutočnú rehabilitáciu jeho pravdy a  hodnoty v umení si ešte musíme počkať.

Dr. Michal BYCKO, PhD., F.A.B.I., múzeoedukológ a výtvarný teoretik, 28. 4. 2008

 

Zostane Andy Warhol v Medzilaborciach?

Zostane Andy Warhol v Medzilaborciach?

Rôzne kvázi informácie o budúcnosti Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach sa v poslednom  čase akoby premnožili a mnohé z nich sú doslova fámy a dezinformácie. Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach je v správe zriaďovateľa – Prešovského samosprávneho kraja, ktorý má plnú kompetenciu múzeum zrušiť, presťahovať a pod. No pokiaľ ide o názov múzea a používania mena Andy Warhol v názve  už nespadá do kompetencie zriaďovateľa PSK v Prešove, ale do kompetencie The Andy Warhol Foundation for the Visual Arts v New Yorku. Tá môže zo dňa na deň odobrať meno Andy Warhol z názvu múzea v prípade, žeby došlo k jeho protiprávnemu zneužívaniu, alebo by múzeum vykazovalo tak chabú činnosť, ktorá by bola motiváciou pre kompetentných v USA odobrať „značku“ Andy Warhol z názvu múzea. Všetky práva vo veci mena Andy Warhol a jeho diela má Nadácia Andyho Warhola v New Yorku a iba tá môže prepožičať, alebo odobrať meno Andy Warhol z názvu ktorejkoľvek inštitúcii na svete, ktorá mala tú česť niesť v názve svetovú „značku“ umenia – ANDY WARHOL.

Pokiaľ ide o MMUAW v Medzilaborciach, to doposiaľ nedostalo žiadne upozornenie, ani náznak nespokojnosti zo strany Nadácie A. Warhola, žeby sa uvažovalo o podobnom právnom úkone – odobrať meno Andy Warhol z názvu múzea. Pravda, ataky a obviňovania voči MMUAW i niektorým jeho pracovníkom „fungujú“ od jeho vzniku, ale vždy (chvála Bohu!) zostali jalové a trápne. Aj známa kauza istých úradníkov z Medzilaborciach v poslednom čase. Pretože už viacerí redaktori z mnohých denníkov sa ma pýtali, či je pravda, že MMUAW sa  bude sťahovať z Medzilaboriec, rád by som na to odpovedal definitívne a jasne. Existujú listy, úradné a právne dokumenty, ktoré podmieňujú bytie múzea v Medzilaborciach. Žiaľ (pre mojich „priateľov“), alebo chvála Bohu, niektoré listiny (časť ich má aj zriaďovateľ PSK v Prešove) hovoria jasne. Posledný e-mail potvrdil obsah dokumentov staršieho dáta, kde sa píše: „ ...tieto artefakty ponechávame v MMUAW do doby, pokiaľ ste jeho  kurátorom Vy“. Chcel by som tým poukázať, že tu nejde o voľajaké emocionálne  „väzby“ kompetentných ľudí z USA, ale o dôveru a spôsob i výsledky práce, ktoré hovorí za všetko, a pre kompetentných je to alfou i omegou. No odpoveď z mojej pozície (to som tlmočil aj médiám), či vznikne na Slovensku aj iné múzeum alebo galéria Andyho Warhola,  je  jednoznačná. Môže, kdekoľvek, kýmkoľvek, kto presvedčí majiteľov autorských práv (pozor na ich porušenie, aj v týchto dňoch čelí obvineniu aj jedna sklárska  firma z Medzilaboriec, ktorá podľa konštatovania agentúry pre ochranu autorských práv LITA porušila  autorské práva v súvislosti s menom a tvorbou Andyho Warhola), že je svojou koncepciou, spôsobilosťou, umeleckou dramaturgiou, výsledkom poznania života a diela umelca na tom natoľko dobre, že si získa výbor Nadácie Andyho Warhola pre udelenie licenčného práva niesť meno umelca v názve. Pravda, okrem toho žiadateľ by mal preukázať aj svoj zbierkový fond, ktorý pozostáva z diel umelca. A teraz k faktom, ktoré môžu byť ako argumenty úvahy o presťahovaní múzea z Medzilaboriec, alebo  o vzniku inej konkurenčnej umeleckej inštitúcie s menom Andy Warhol. Myslím si, že najväčším možným kandidátom pre tento zámer môže byť Zoya Gallery v Bratislave, ktorá oproti štátnemu MMUAW už vlastní päťnásobok diel Andyho Warhola. Je to súkromný a bohatý subjekt, ktorý svoju zbierku buduje ďalej. Ak to porovnáme so situáciou nakúpu diel Andyho Warhola pre MMUAW v Medzilaborciach je to neporovnateľné. Problém je v tom, že sa stále nechápe realita, že za sumu, ktorú štát musí zaplatiť za jedno dielo umelca (dnes už minimálne 20.000,- USD, čo je asi 430.000,- Sk) by sa v rovine kvantity dalo nakúpiť minimálne desať diel od slovenských umelcov. Je potom pochopiteľné, že štátna pokladnica je možno aj „atakovaná“ istým žiarlivým postojom iných múzeí a galérií, ale aj umelcov. Lakonicky povedané, Warhol „požiera“ státisíce, za ktoré by sa dalo nakúpiť síce kvantitatívne a svetovo neatestovaných diel na desiatky. No takto nerozmýšľajú tí, ktorí platia za diela umelca zo svojich a vedia, že každá kúpa diela Warhola je úspešná investícia. Takýchto zberateľov na Slovensku je podľa mne dostupných informácií veľa a počet diel v ich zbierkach dosahuje číslo, o ktorom sa MMUAW môže iba snívať. No na druhej strane, peniaze nie sú všetko, chýba tu intelektuálny a profesionálny potenciál, ktorý by svet dokázal presvedčiť o svojej jedinečnosti a priťahovať návštevníkov aspoň tak, ako má to šťastie MMUAW v Medzilaborciach.  Teda, nik nezabráni tomu, aby inde neboli nové inštitúcie s menom Andy Warhol, ak s tým bude súhlasiť majiteľ autorských práv. Nikomu nezabránite, keď na to má, aby investoval do nákupu diel ktoréhokoľvek umelca a pod.

Tak, čo bude s MMUAW v Medzilaborciach? Dúfajme, že sa nenaplnia slová exministra kultúry Slobodníka, ktorí mi osobne povedal: Neverím, že by sa našiel úradník tohto štátu, ktorý by sa znemožnil doma i vo svete likvidáciou takej inštitúcie, akou je MMUAW. To sa neobávajte. Skôr by som sa zamyslel do vnútra múzea, aká je jeho dramaturgia, výsledky práce, vedecko-výskumná činnosť a úroveň edukácie, pretože ak to vo vnútri nebude fungovať, rozložíte sa sami!.  Do vnútra človeka nevidí nik, ale do inštitúcie každý návštevník, ktorého nezaujíma koľko správ, hlásení a byrokracie si žiada administratíva, ale na čo sa môže pozrieť v múzeu, čo mu ponúkneme, čo môže pre svoje duchovno získať. A to nás (chvála Bohu!) zatiaľ drží nad vodou. Napriek niektorým až patologickým postojom niektorých persón voči múzeu, Warholovi, ale aj niektorým pracovníkom v ňom. V tejto súvislosti má často napádajú slová Dr. Imricha Donatha, ktorý istý atak voči múzeu a istej osobe v nej komentoval starým porekadlom: Košatému a silnému dubu je jedno, aká sviňa sa o neho obtrie!“  Múdre, ale dovolil by som si doplniť, že to jedno je iba dovtedy, pokiaľ ten živočích nezačne dubu požierať plody alebo ničiť korene.

Dr. Michal BYCKO, PhD., výkonný predseda AWS, 21. 4. 2008

 

Škodlivé aktivity primátora Medzilaboriec

Škodlivé

V súvislosti s mnohými fámami, dezinformáciami tykajúcich sa výrokov primátora mesta Medzilaborce Ing. Ladislava Demka voči osobe Dr. Michala Bycka, PhD., i v súvislosti s jeho zahraničnou cestou a jednaním s Johnom Warholom som sa opýtal samotného Michala Bycka, aká je skutočnosť.

Mgr. Art Daniel Brogyányi (DB): Michal, „z mosta do prosta“, bol primátor Demko na jednaní s Johnom Warholom v USA?

Dr. Michal Bycko, PhD. ( MB): Podľa slov Vladimíra Protivňáka a Johna Warholu bol a stretol sa s Johnom Warholom v Pittsburghu. Bol na jednaní prítomný aj Demkov syn.

DB: Kto teda klame? Primátor Demko v Novom čase tvrdí, že v USA nebol, nestretol sa s Johnom Warholom a o ničom nevie.

MB:  Zosumarizujúc všetky moje, riaditeľky Dr. Valiky Maďarovej, JUDr. Eugena Gališina, ktorý bol prítomný, keď John Warhola mi volal z USA a vie o obsahu rozhovoru s ním. Buď Demko stráca pamäť, alebo Protivňák má halucinácie, ktorý tvrdí to, čo aj John Warhola, že Demko tam bol. Tomu už ja nerozumiem, ale fakt tu ktosi klame a ja viem presne kto. Vedia o tom aj mnohí iní, ale boja sa to povedať nahlas.

DB:  Keď je pravdou, že Demko bol v USA a jednal v prítomnosti V. Protivňáka s Johnom Warholom, vieš o čom bolo jednanie?

MB: Viem, ale to sa mňa netýka, pretože to bolo jednanie súkromné vo veci súkromného záujmu Demka a jeho syna...

ďalej

 

INFOART AW MMUAW TODAY

 

Od 11. marca 2008 prebieha v MMUAW v Medzilaborciach odborné adjustovanie a rámovanie dvoch nových prírastkov do zbierkového fondu múzea, ktoré zakúpil PSK v Prešove. Jedná sa o dva single diela Andyho Warhola z portfólia  Cowboys and Indians: „Anna Oakley“ a „ Wayne Gretzky“. Diela v hodnote vyše milióna slovenských korún  patria do umelecky i zberateľsky lukratívnych diel umelca. Pretože diela boli kupované ešte v minulom roku, ich dnešná trhová hodnota je už citeľne vyššia.  Unikátom z dvoch nových diel je portrét W. Gretzkeho, ktorý je signovaný Andy Warholom i samotným portrétovaným. 

Diela budú verejnosti sprístupnené najskôr o tri týždne. Múzeum ich musí poistiť a zabezpečiť všetko pre ich ochranu proti poškodeniu, alebo odcudzeniu.

Dr. Michal BYCKO, PhD.

kurátor zbierky Andyho Warhola

 

 

zľava:  „A. Oakley“, „ W. Gretzky“ a detail so signatúrou svetovej hviezdy ľadového hokeja

 

Stanovisko Spoločnosti Andyho Warhola v Medzilaborciach

 

Spoločnosť Andyho Warhola v Medzilaborciach (SAW) sa verejne dištancuje od šírenia informácií a zavádzajúcich tendencií primátora mesta Medzilaborce Ing. Ladislava Demka v súvislosti s udelením súhlasu niesť meno „Andyho Warhola“ v názve Združenej strednej školy v Medzilaborciach a výsledkov jeho cesty i stretnutia s viceprezidentom The Andy Warhol Foundation  (AWF) pánom Johnom Warholom:

  1. Ani SAW ani Múzeum moderného umenia Andyho Warhola (MUAW) nevedeli o obsahu ani o zámere jeho stretnutia s Johnom Warholom v Pittsburghu.

  2. Od výsledkov a spôsobu úsilia primátora Demka získať autorské práva pre používanie mena Andyho Warhola a jeho diel s motívom Coca Coly (podľa slov viceprezidenta  AWF Johna Warholu pre jeho súkromné účely) sa SAW verejne dištancuje a súhlasí s učinením pána Johna Warholu, ktorý  právomoci ním udelené po zistení status quo situácie stiahol späť.

  3. SAW ani MMUAW nikdy neodmietli spoluprácu s kýmkoľvek pokiaľ sa jednalo o činnosť v súlade so zákonom o autorských právach tak, ako ich deklaruje agentúra pre ochranu autorských práv na Slovensku – LITA v Bratislave.

  4. SAW  sa verejne dištancuje a považuje šírenie nepravdivých informácií, že ktosi zo SAW  bráni investorom vstup do Medzilaboriec a braní šíreniu a podpore židovskej kultúry i kultúry vôbec v Medzilaborciach, za chorý výmysel. Naopak, SAW podporuje akúkoľvek etnickú kultúru v zmysle zákonov a predpisov tohto štátu pre také aktivity. Považujeme šírenie takýchto dezinformácií  za kompenzovanie istých neschopností splniť volebný program a sľuby obviňovaním iných. SAW bola prvá v meste, ktorá vyšla už pred viac ako desiatimi rokmi s návrhom programu koncepcie estetizácie mesta, v ktorom bolo aj postavenie pamätníka Židom (potvrdiť to môže exprimátor pán Kaliňák), ktorých v čase 2. svetovej vojny deportovali do koncentračných táborov fašisti a bývalý režim zničil v meste tri synagógy (doklad o tom, koľko SAW a jej predseda urobili pozitívneho pre kultúru Židov a pod. môžeme dokumentovať pri inej príležitosti).

  5. SAW sa verejne dištancuje od obsahu listu primátora L. Demka, v ktorom školu ašpirujúcu  o súhlas niesť v názve meno Andyho Warhola adresovaného viceprezidentovi AWF Johnovi Warholovi neobjektívne charakterizoval hlavne v súvislosti s označením školy a rómskej menšiny v meste. SAW je zásadne proti akejkoľvek diskriminácii rasy, vierovyznania, národnosti a pod.

SAW v Medzilaborciach vyslovuje poľutovanie nad tým, že primátor L. Demko namiesto hľadania cesty spolupráce so SAW a  MMUAW odmieta akúkoľvek spoluprácu a komunikáciu vo veci problému a spoločného verejného záujmu. SAW v Medzilaborciach napriek všetkému je naďalej ochotná spolupracovať s mestom, pretože zo strany SAW k prerušeniu nedošlo. Záleží iba od toho, ako sa pán primátor osobne vyrovná so svojou predstavou o údajnom úsilí SAW a jej predsedu voči vyššie uvedeným záležitostiam. Dokladom o ochote spolupracovať a pomôcť mestu sú početné listy adresované predsedom SAW primátorovi, na ktoré nikdy nereagoval, ale konal naopačne v zmysle a zámeru listov – podanej ruky na spoluprácu.

V Medzilaborciach, 5. 3. 2008

Dr. Michal BYCKO, PhD. výkonný predseda SAW

 

Medzi odborníkmi z celého sveta

 

Už čoskoro sa možno aj vo vašej knižnici, ale aj v knižnici kdekoľvek vo svete môže objaviť publikácia International Directory of Experts and Expertise. Vyjde pod hlavičkou Amerického biografického inštitútu (ABI) v meste Raleigh, štát Severná Karolína, Spojené štáty americké. Jej prvé vydanie bude obsahovať informácie o osobnostiach svetového významu z rôznych oblastí spoločenskej pôsobnosti, o tých, ktorí vo svojej profesii dosiahli úspechy prinášajúce kladné perspektívne vyhliadky v tej ktorej oblasti spoločenského života.

ABI vydáva podobné knižné zväzky už od roku 1967 a to znamená od roku svojho vzniku. Mapuje výskyt odborníkov vo svete, získava nominácie na rôzne ocenenia, udelenia uznaní pripadajúce do úvahy u kompetentných, ktorí vyberú tých najlepších kandidátov.

Osobnosťou, o ktorej bude zmienka v tejto publikácii, je aj Dr. Michal Bycko, PhD., kurátor a muzeoedukológ Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Vládny výbor vydavateľov Amerického biografického inštitútu pri tejto príležitosti Dr. Byckovi udelí uznanie za jeho odbornosť v oblasti súčasného umenia. V takýchto prípadoch býva podobná príležitosť pre oceneného veľkou satisfakciou za dosiahnutú prácu a zároveň výzvou alebo odrazom pre dosiahnutie ďalších mét hlavne pre určité duchovné skvalitnenie života aj nás všetkých.

Úryvok listu C. A. Mitchella Dr. Byckovi zo dňa 8. 2. 2008:

„Dear Dr. Bycko:

On behalf of the Governing Board of Editors of the American Biographical Institute, I am pleased to announce the eagerly anticipated, upcoming publication and release of the Premier Edition of the International Directory of Experts and Expertise. I am furthermore delighted to confirm that your biography appears in this Edition, which will be distributed to public and private libraries throughout the world. International Directory of Experts and Expertise is a compelling reference publication that gives insight into the abilities and aptitudes of professionals who push society forward in a positive manner. Biographies will be detailed and accurate, giving the reader and researcher a very personal look at the successes of those included in the volume.“

(RI), foto: A. Z., 3. 3. 2008

 

● Tak vyzerá legitimácia „štátu Podkarpatská Rus“, ktorú začal vydávať Snem podkarpatských Rusínov na Ukrajine a legitimáciu s číslom jeden dostal ako čestný občan Andy Warhol. Absurdita!  

 

Megalomanský blud patologickej vízie

 

Všetkých zainteresovaných šokovala správa, ktorá prišla z Ukrajiny, že akýsi Snem podkarpatských Rusínov začal vydávať čestné občianstvo “štátu“ Podkarpatská Rus“.  Organizátori osamostatnenia Zakarpatskej oblasti Ukrajiny (podpísaný predseda snemu istý pán Dymytrij Sydor), ako samostatnej štátoprávnej formácie Podkarpatská Rus doslova hanebne pod číslom1 legitimácie čestných občanov „štátu“ svojprávne vydali oficiálnu legitimáciu na meno Andy Warhol.

Spoločnosť Andyho Warhola v Medzilaborciach sa verejne dištancuje od takýchto praktík a považuje tento čin za megalomanský blud patologickej vízie samozvaných  persón, ktoré neváhajú zneužiť pre vlastnú reklamu aj osobnosť svetového mena, ktorý má iba pôvod rusínsky. Rovnako ako aj príbuzní Andy Warhola v USA s iniciatívami takéhoto rozmeru a charakteru nemajú nič spoločné a dištancujú sa od toho.

Dr. Michal BYCKO, PhD.

výkonný predseda SAW

11. 2. 2008

 

Andy Warhol – umenie ako biznis, biznis ako umenie

 

V istom stresovom napätí  pred avizovaným vstupom na jednotnú európsku menu, mnohí biznismeni  hľadajú čím vhodnejší spôsob investície do nákupu okrem iného aj umeleckých diel.  Po niekoľkých viac menej bulvárnych článkov o „jednoduchosti“ zbohatnutia nákupom diel Andyho Warhola, ako kurátor Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach a výkonný predseda Spoločnosti Andyho Warhola rád by som zareagoval na status quo tejto reality.

Áno, nepopierateľným je fakt, že diela Andyho Warhola z roka na rok neuveriteľne cenovo stúpajú, no na druhej strane je potrebné povedať, že tým sa vyčerpávajú primárne zdroje nákupu, sekundárne a terciárne zdroje (vrátane aukcií) už diela predávajú drahšie, ale hrozí tu hlavne „zamotanie sa“ medzi ponuky diel Andyho Warhola falzifikátmi, ktoré podobne ako u Dalího, Picassa, Hartunga... , začínajú šarapatiť aj u Warhola. Každé dielo, ktoré záujemca kupuje, by malo mať transparentnú provenienciu, to znamená jasný pôvod, aby sa v prípade konfrontácie mohol majiteľ  zorientovať a uistiť. Pokiaľ ide o ceny diel, tie sa odvíjajú od druhu tlače, značenia, tiež či sa jedná o tlač na papieri – screenprint, alebo či ide o kombinovanú techniku maľby a tlače na plátne – silkscreenprint. Keď si zoberiem štatistiku cenových relácií grafík a plátien A. Warhola zhruba spred 20. rokov, vidíme, že napríklad screenprint slávnej M. Monroe v roku  1989 stál  35.000 – 40.000,- USD (singel), portfólio stálo 275.000 – 350.000,- USD. Dnes singel stojí  viac ako 100.000,- USD, ako portfólio – do troch miliónov USD. Screenprint Jackie II sa v roku 1989 predal za  4.000,- USD, dnes sa ponúka za 25.000 – 35.000,- USD, slávna Warholova „ikona“ screenprint Campbell´s  Soup (kompletné portfólio 10 obrazov) sa predalo v spomínanom roku za 55.000,- USD a dnes sa ponúka singel  od 80.000,- do 200.000,- USD a kompletné portfólio za vyše dva milióny USD. Porovnávajúc ceny dnes s cenami v roku 1989 v niektorých prípadoch je to až neuveriteľný nárast, kde doslova z 5.000,- USD za niektoré screenprints to narástlo na státisíce, portfóliá na milióny. Plátna Andyho Warhola už prekročili rekordy cien diel Picassovych, Dalího a iných modernistov, a berúc do úvahy výsledky prognóz, zdá sa, že o 10 rokov si dielo A. Warhola nedovolí kúpiť ani „štandardný milionár“. Na Slovensku najcennejšie dielo Andyho Warhola  „Tiene“ (rozmerné plátno posiate diamantovým prachom), ktoré v lete minulého roka stálo dva milióny USD, dnes je jeho cena minimálne o 20% vyššia a záujem o jeho prezentáciu na výstavách prejavili špičkové svetové galérie v zahraničí. Výstava diel Andy Warhola v decembri 2007 a v januári 2008 v Ríme predstavila verejnosti aj diela, ktoré doposiaľ neboli vystavované a až do smrti umelca boli utajované. Ide o diela s náboženskou tematikou. Nádherné portfólio (zložené zo 4 ks) „Zvestovanie“ malo v Ríme veľký úspech, a ak porovnáme jeho cenu spred roka a pol, dnes je jeho cena o takmer  50% vyššia. Medzi cenovo najviac narastajúce diela A. Warhola patria portfóliá a single  ako  M. Monroe, Campbell´s  Soup, Zvestovanie, Sv. Juraj a Drak, H. Ch. Andersen,  Kovboji a Indiáni, portréty významných osobností ako E. Kennedy, M. Scheel, Mick Jagger (ten už dnes dosahuje cenu za kus viac ako 100.000,- USD), ale hlavne diela značené ako TP – skúšobná tlač, UT – nepublikovaná skúška, UP – nepublikovaná tlač, personálne projekty a diela značené ako HC, ktoré umelec vytvoril iba ako dar a do jeho smrti neboli predajné.

Andyho Warhol začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia prehlásil: „Umením je robiť umenie, ale ešte väčším umením je robiť biznis art“. Myslím si, že v obidvoch prípadoch sa mu to brilantne podarilo.  Napriek pochybnostiam, ktoré šírili konzervatívni teoretici umenia v 60. rokoch, dnes už s istotou vieme, že dielo Andyho Warhola  je cenovo „inaugurované“ aj pre nasledujúce storočie a vo svete etablované ako jedna z najväčších umeleckých hodnôt.

Dr. Michal BYCKO, PhD., 30. 1. 2008

 

Andy Warhol – najaktuálnejšie decembrové umelecké  podujatie v Ríme

 

Vážený  Dr. Bycko, PhD., veľká vďaka za Vašu osobnú významnú pomoc a spoluprácu, môžeme byť všetci spokojní - takto tu ešte Slovensko nezabodovalo.“

Dr. Miroslav Musil, CSc.,

riaditeľ Slovenského inštitútu v Ríme

Z otvorenia výstavy A. Warhola v Ríme :(zľava) Dr. Timo Vlk, riaditeľ SAGA SLOVAK ART GALLERY, Dr. Katarína Bajcurová, CSc., riaditeľka SNG v Bratislave, Dr. Stanislav Vallo, J.E., veľvyslanec SR v Taliansku, Dr. Valika Maďarová, riaditeľka MMUAW a Mgr. Martin Cubjak, kurátor MMUAW.

 

Úvodom malá štatistika: vystavených do 160 umeleckých diel a artefaktov Andyho Warhola, miesto výstavy:  historický Palazzo Incontro v Ríme, organizátori: Provincia di Roma, Slovenský inštitút (SI) a Slovenské veľvyslanectvo v Ríme,  Múzeum moderného umenia Andy Warhola (MMUAW) a Spoločnosť Andy Warhola (SAW) v Medzilaborciach,  SAGA – SLOVAK ART GALLERY, termín: od 12. decembra  2007 do 6. januára 2008, kurátori: Dr. Michal Bycko, PhD., Mgr. Martin Cubjak,  počet platiacich návštevníkov: vyše 7 000.

Jedno z najvýznamnejších podujatí MMUAW a SAW v Medzilaborciach v roku 2007 – výstavu diel Andyho Warhola pod názvom  ANDY WARHOL  „lo Slovacco“ v Ríme – otvorili Stanislav Vallo, J.E., veľvyslanec SR  v Taliansku, Enrico Gasbarra, president della Provincia di Roma, Vincenzo Vita, assessore alle Politiche culturali Provincia di Roma, Dr. Miroslav Musil, CSc., riaditeľ SI v Ríme a Mgr. Martin Cubjak, kurátor MMUAW v Medzilaborciach. Výstava bola realizovaná v koncepcii Dr. Michala Bycka, PhD.

Čo k tomu dodať? Slová Dr. M. Musila, CSc. hovoria  za všetko. Aj keď výrok riaditeľky Slovenskej národnej galérie v Bratislave pre STV 2, kde na otázku redaktorky: „Čo pre Slovensko znamená Andy Warhol?“ znel: „Nič...“ potvrdzuje našu podvedomú malosť a status quo „bytia“ Andyho Warhola na tomto svete, ktoré by si v prípade našich možností s nadšením zobral každý národ, ale my sa stále riadime „heslom“: „ ...keď nie ja, tak potom nik!“, alebo radšej „preferujeme“ provinčné a regionálne osobnosti ako „pupok sveta“. Andy Warhol  svojou krátkou výstavou zviditeľnil v Ríme Slovensko s veľkým úspechom a aj keď „ ...doma nik nie je prorokom!“, ale  mnohí nám ho závideli i úprimne blahoželali k úspechu. Projekt stál státisíce korún (zriaďovateľa múze nič!!!), ale nehmotná a vo svete najcennejšia devíza – reklama urobila svoje. Na sto dvadsiatich po Ríme premávajúcich mestských dopravných prostriedkoch tri týždne  „viseli“ reklamné tabule „ANDY WARHOL „lo Slovacco“, a tak slovami kurátora Múzea SNP v Banskej Bystrici Dr. Ivana Kocáka, ktorý Rím osobne navštívil, celý ten slávnostný vizuál vzbudzoval u neho pocit hrdosti a potešenia.Ten, ktorý pochádzal „odnikadiaľ“, doprial každému „15 minút slávy“, ten, ktorý údajne pre Slovensko znamená „nič“, ktorý podľa niektorých diletantov do „nežnej“ pre nás nebol známy (pre koho ako, pre mňa  už od roku 1972, ale pre mnohých už v šesťdesiatych rokoch – odporúčam si preštudovať umenovedné edície z rokov 60. – okrem iného aj knihu Prof. Petranského „Písmo ako obraz“ atď. ), ten, ktorého meno odmietajú takmer rodáci..., robí nás známych po celom svete, kde  sa nestíhajú čudovať našej zadubenosti a malosti. Ale predsa závisť, hlúposť, neinformovanosť, malosť, mentálna provinčnosť... je tiež ľudskou vlastnosťou. Hoc negatívnou. 

Zadosťučinením pre tých, ktorí život i dielo Andyho Warhola na Slovensku  i vo svete propagujú, nech sú aspoň slová Dr. Miroslava Musila, CSs. (vďaka tomuto pánovi sa dielo a život Andyho Warhola, MMUAW, SAW i kultúra Slovenska prezentuje v Taliansku príkladne) v úvode tohto článku. Vďaka Andymu Warholovi o Medzilaborciach už vedia v Taliansku, Nemecku, Nórsku, Írsku, Poľsku, Česku, Maďarsku, na Ukrajine, ale aj v USA. Pripravované projekty do Istanbulu, Bombaja, Milana... to znovu potvrdia. A tak trochu lakonicko-ironicky: aký by bol slávny Andy Warhol u nás „u pospolitého ľudu“, keby ešte aj  „ ...pestoval včely“, dával  „ ...obrovské vedomosti z teórie hudby“ (len akosi u autora  uvedených slov  v úvodzovkách, ktoré boli zverejnené v jednom z čísiel týždenníka Pod Vihorlatom, sa to neprejavilo a nestačilo ani na dokončenie univerzitného štúdia) a „ ...zakladal sady“?  Boli by sme s ním už spokojní všetci? Asi ťažko. Predsa veľký a košatý strom tieni viac ako krík. A krovie je akosi nám vždy bližšie. Len aby sme v ňom neostali navždy.

V závere by som ako hlavný kurátor MMUAW a výkonný predseda SAW  rád poďakoval všetkým našim priaznivcom, návštevníkom múzea, spolupracovníkom a médiám za  fakt, že vedia, čo fenomén „Andy Warhol“ pre súčasné umenie, Slovensko a hlavne Medzilaborce znemená  a popriať im v roku 2008 len to najlepšie.

Od 16. januára 2008  je kompletná expozícia diel a artefaktov Andyho Warhola v Múzeu moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach sprístupnená verejnosti.

Dr. Michal BYCKO, PhD., foto z archívu SAW, 16. 1. 2008

 

Andy Warhol – „Človek odnikadiaľ“

 

Človek odnikadiaľ, ale  človek bezprostredne prítomný všade. Ako objektív na kamere spočiatku anonymne sa prizerajúci, neskôr aktívna dilema osobnosti so silným akcentom byť všade prítomný, ale všade ostať v pozadí. Andy Warhol sa narodil 6. augusta 1928 v Pittsburghu – človek odnikiaľ, alebo ak chcete, syn rusínskych rodičov pochádzajúcich z dedinky Miková na východnom Slovensku, presadil v umení nový spôsob výpovede  výtvarnej myšlienky a vďaka tomu sa stal „superstar“, „kráľom pop-artu“, kultovou figúrou umenia ako aj života 20. storočia. Reportér doby, portretista spoločnosti, grafik, kresliar, fotograf, filmový tvorca, autor divadelných predstavení a autobiografických spisov, producent a manažér rockovej hudby, vydavateľ časopisu Interview či autor televíznych programov, ale aj vedúca osobnosť legendárnej Factory v srdci New Yorku. Tým všetkým je Andy Warhol, umelec, ktorý si vyskúšal a potvrdil svoj celoživotný koncept predkladania banálnych motívov a výstredných obrazov snobskej a konzumnej spoločnosti bez toho, aby si pokazil povesť osoby jasne dominujúcej v americkej spoločnosti ako „celebrita“ kultúrnej scény. To z neho urobilo na jednej strane výstredného excentrika a intelektuálneho chytráka, na strane druhej takéto inscenovanie svojich umeleckých zámerov ho nominovalo i do polohy tajuplného človeka, ktorý tento svoj imidž potvrdzoval nespočetnými viaczmyselnými výrokmi o sebe, svojom umení i živote. „Ak chcete o mne všetko vedieť, pozrite sa na povrchovú plochu mojich obrazov, filmov a moju osobu: to som ja, pod nimi sa už nič neskrýva“, kamufloval Andy Warhol, ktorý technikou sieťotlače vytvoril množstvo tematických diel vizuálne na prvý pohľad jasných a zrozumiteľných, no s pozadím prepracovanej logickej štruktúry svojho motívu. Pri analýze väčšiny jeho odvážnej metaforiky zistíme, že vizuálny obsah diel je síce preplnený skrytými implikáciami, ale na druhej strane nesie v sebe aj bariéru, ktorá tieto druhotné významy anuluje, čím dáva percipientovi najavo, že to „tak nemyslel“.

ďalej

Mgr. Martin CUBJAK, kurátor MMUAW v Medzilaborciach, 14. 1. 2008

 

WARHOL a BROGYÁNYI – V RÍME

 

ANDY WARHOL „lo Slovacco“, 12 december 2007 – 06. január 2008,

Palazzo Incontro, Rím, Taliansko

DANIEL BROGYÁNYI,  12 december 2007 – 06. január 2008, Ambasciata della Repubblica Slovacca, Rím, Taliansko

 

kurátori výstavy :

Dr. Michal BYCKO, PhD., Múzeum moderného umenia Andyho Warhola

Mgr. Martin Cubjak, Múzeum moderného umenia Andyho Warhola

PhDr. Katarína Bajcúrová, Slovenská národná galéria

 

Účastníci otvorenia výstavy A. Warhola a D. Brogyányiho v Ríme: (zľava): Dr. Stanislav Vallo, J.E., veľvyslanec SR v Taliansku, Enrico Gasbarra, predseda provincie Rím, Dr. Miroslav Musil, CSc., riaditeľ Slovenského Inštitútu v Ríme, tlmočníčka a Mgr. Art Daniel Brogyányi, umelec.

Medzinárodná výstava Andyho Warhola v Ríme sa uskutočnila v časovom rozmedzí od 12.12.2007 – 06.01.2007. V kurátorskej koncepcii Michala Bycka a Martina Cubjaka z Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, sa výstava nielenže sústreďuje na takmer všetky dôležité obdobia tvorby Andyho Warhola, ale ukáže aj unikátne diela, ktoré sa na svetových výstavách ešte nikdy neobjavili, respektíve sa objavujú len sporadicky. Rím tak bude mať možnosť prezentovať vo svojich výstavných priestoroch napríklad špecificky vytvorené portréty slávnych osobností, ktoré sú v hierarchii významnosti diel značené ako tzv. skúšobné tlače ( trial proof TP ), nepublikované skúšky ( unpublished trial UT ) či autorské tlače ( artist proof AP ) a tým im patrí v kontexte unikátnosti TOP pozícia vo vzťahu k výstavnej lukratívnosti. Medzi takýmito unikátmi nebude chýbať napríklad portrét zakladateľky moderného tanca Marthy Graham, hokejovej legendy Wayne Gretzkeho, bývalého amerického senátora Edwarda R. Kennedy ako aj bývalého amerického prezidenta Teddyho Roosevelta, zakladateľky nemeckej spoločnosti boja proti rakovine a zároveň druhej manželky bývalého nemeckého prezidenta Waltera Scheela Mildred Scheel, dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena,  či unikátny portrét rýchlokorčuliara, ktorý Andy Warhol vytvoril pre olympijské hry v Saraveje.

ďalej

Mgr. Martin CUBJAK, kurátor MMUAW, 14. 1. 2008

 

 

MAPOVANIE UMENIA

Výstava pod názvom  MAPOVANIE sa sústreďuje vo svojej kurátorskej koncepcii na odlišnosť prístupov k umeleckej tvorbe, konkrétne najmä k maľbe a videoartu v tvorbe študentov a absolventov Katedry výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej Univerzity v Košiciach. Chceli by sme zdôrazniť, že zjednocujúcim elementom výstavy nie je konkrétna téma alebo myšlienka, či idea, ale práve pôda Fakulty umení v Košiciach. Špecifikum výstavy sme sústredili na práce viac ako 25 mladých umelcov a vyše 90 obrazov a  v širšom zábere sme si predurčili ambíciu prostredníctvom tejto výstavy mapovať súčasné mladé východoslovenské umenie, poukázať na jeho smerovanie i potenciál v užšom stredoeurópskom kontexte. Súčasťou výstavy budú aj teoretické názory na umenie aplikované prostredníctvom nových médií do video umenia, čim výstava bude sledovať aj multimediálny charakter súčasného výstavníctva ako aj jeho umenovedný diskurz. Nové média sa do výstavných koncepcií súčasného umenia atestovali veľmi rýchlo a vďaka mnohotvárnosti odovzdávania individuálnych záznamov o umení a na umenie, majú vďačnú recipročnú vlastnosť. Vybrané videopráce študentov sú špecifické svojou jemnosťou, zdanlivou jednoduchosťou, ale aj hravosťou, konceptuálnym ladením a citlivým prepojením zvukovej zložky diela so zložkou vizuálnou. Výstava sa sekundárne zameriava aj na interaktívne multimediálne inštalácie, ktoré využívajú celú škálu výrazových prostriedkov, ktoré ponúka videoartová tvorba. Tematický prechádzajú od hry cez kritickú reflexiu gýča, pop kultúry, četovania a internetu až po kritickú reflexiu náboženských tém, veštieb, či manipulácii cez média.

● Kurátori výstavy Mapovanie umenia v Múzeu moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach: (zľava) Oliver Tomáš a Martin Cubjak pri inštalácii tejto výstavy.


Na záver by sme  chceli zdôrazniť, že táto výstavná koncepcia môže mať pri úspešnej realizácii a publicite do veľkej miery určujúci význam pre budúce formovanie dejín slovenskej umeleckej scény, pretože už teraz  na nej budú vystavovať  vychádzajúce talenty mladej umeleckej generácie( Ildikó Pálová, Ján Vasilko, Boris Sirka, Radovan Čerevka, Vlasta Žáková, Matúš Lányi a ďalších), ktorá sa už úspešne obhajuje na rôznych suťažiach či výstavach nielen na Slovensku. Táto väčšia výstava tým ukáže sériu umeleckých mien, ktoré  majú čo povedať cez svoju umeleckú tvorbu nielen v našom teritóriu.

Martin CUBJAK, Oliver TOMÁŠ, 19. 10 . 2007

 

Program návštevy Johna Warholu v Medzilaborciach

 

            JOHN WARHOLA je starším bratom Andyho Warhola, viceprezidentom The Andy Warhol Foundation for The Visual Art v New Yorku, zakladateľom Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach a čestným prezidentom The Andy Warhol Society (AWS)  v Medzilaborciach.

            Do Medzilaboriec prichádza ako viceprezident The Andy Warhol Foundation for The Visual Art. Jeho pobyt  v Medzilaborciach je v súvislosti s MMUAW v Medzilaborciach  čisto pracovný.

            John Warhola  pricestuje do Medzilaboriec  v sobotu, 8. 9. 2007. V tento deň sa stretne iba s vykonaným prezidentom The Andy Warhol Society Dr. Michalom Byckom, PhD. a s príbuznými.

            V nedeľu, 9. 9. 2007 John Warhola sa bude venovať iba  príbuzným.

 

            PONDELOK , 10. 9. 2007 John Warhola má tento program:

-          10.00 hod. – oficiálne prijatie u primátora mesta Medzilaborce (John Warhola je od roku 1991 čestným občanom mesta, ale sa na to prizabudlo, primátor to chce napraviť), udelenie Ceny primátora mesta Medzilaborce.

-          11.30 hod. – slávnostný obed v Eurohoteli Laborec.

-          14.00 hod. – prijatie u riaditeľky MMUAW Dr. Valiky Maďarovej.

-          14.30 hod. – TLAČOVÁ BESEDA PRE MÉDIÁ (okrem Johna Warholu budú prítomní: Ing. Milan Demko, primátor Medzilaboriec, Dr. Michal Bycko, PhD., výkonný prezident AWS, Dr. Valika Maďarová, riaditeľka MMUAW, Mgr. Martin Cubjak, kurátor a muzeoedukológ MMUAW).

-          15.15 hod. – pracovné jednanie viceprezidenta Johna Warhola s vedením MMUAW v Medzilaborciach o ďalšej spolupráci.

 

 

V prípade, že mate akékoľvek otázky, kontaktujte sa na č. t.: 057/74 800 72

(Dr. Michal Bycko, PhD., alebo Mgr. Martin Cubjak).

 

Dr. Valika Maďarová, riad. MMUAW, 3. 9. 2007

 

Dialógy o umení a muzeoedukológii

 

V kontexte s múzeoedukologickou problematikou v múzeách a galériách Spoločnosť Andy Warhola a Spoločnosť pre nekonvenčné umenia v Medzilaborciach formou dialógov chce prispieť k spropagovaniu tejto činnosti, ale aj publikovať názory odborníkov v umeleckej edukácii v múzeách a galériách, teda muzeoedukológov.

Dnešný rozhovor urobil popredný slovenský post pop-artový umelec Mgr. Daniel BROGYÁNYI (DB) s teoretikom umenia a muzeoedukológom, kurátorom MMUAW v Medzilaborciach Dr. Michalom BYCKOM, PhD. (MB) :

 

 

 

Dr. Michal BYCKO, PhD.

(foto: archív SAW)

 

DB: Michal, čo podľa Teba je súčastné umenie ?

MB: Ťažká odpoveď, hlavne, keď takú otázku položí umelec. Myslím si, že dnes neexistuje autentické dnešné umenie, sme v predlženej frekvencii postmoderny... Hľadáme sa.

DB: Čo je autenticita v novom umení?

MB: To nové, čo v sebe nenosí cudzie, staré, epigónske... Môže vychádzať z niečoho, alebo z niekoho, ale nie v podobe telegóna, ktorý si myslí, že je „new“ a v podstate je to iba deficit vedomosti, že to už bolo. Ako príklad si pozri výsledok Bienále v Benátkach. Opakujeme sa, kvantita prerastá kvalitu.

DB:  Zdá sa akoby sme čakali na nového „mesiáša“ typu Andy Warhol ?

MB: Nemusí to byť ako Andy Warhol, no musí to byť umenie, ktoré je nové nie iba v dobe, ale aj v prístupe k výrazu, nové filozofiou...

DB: Dnešné umenie nemá filozofiu?

MB: Má, ale starú, otrepanú, bijúcu sa s postmodernou akoby ono bolo ňou a pod. Vymýšľame si, myslím si, že z akéhosi komplexu nové názvy ako „ego art“ a pod. a pritom vieme , že to už robil Cavellini v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Podobné je to aj s performance a iné aktivity. Proste to už tu bolo.

DB: No v umení to vždy tak vyzeralo, že už všetko bolo a zrazu sa objavilo nové...

MB: Áno, ale ešte sa neobjavilo. Musíme počkať. Hovorím o dnešku a tu to nové som nezaregistroval. Ja ako nové neuznávam „telegonické“ umenie.

DB: Čo percipient, klient...?

MB: Rôzne. Percipienti a klienti sú dosť zorientovaní hlavne v cenách a biznise umenia. Umenie je dnes najistejšia investícia. To vie každý múdry klient-zberateľ... No na druhej strane aj v teórii sa vynárajú pochybné úvahy o nových termínoch, zovšeobecňovaní, príliš veľkom filozofovaní a tak sa tá teória vzďaľuje nie len od umelca a umenia, ale aj od percipienta a klienta. Nedávno som počul názor, že ak sa percipient pozerá na farebnú fotku, alebo farebnú grafiku, pozerá sa na maliarske dielo. Na maľbu. Myslím si, že je to podceňovanie percipienta, aj toho najväčšieho laika. Keď je percipient laik, tak sa nemôže pozerať na maľbu, pretože nevie, čo je to maľba, aká technika a pod., ale pozerá sa na obraz. Na farebný obraz. A ten obraz až v bližšom poznaní má svoju identifikáciu techniky. To znamená či je to farebný PC print, screenprint, olej, tempera, fotka... Farba je tu výrazovým prostriedkom, ale farba ešte nemôže definovať dielo, že je maľba iba preto, že je farebné. Laik-percipient sa pozerá jednoducho na farebný obraz a nie na maľbu. Myslím si, že také konštatovanie zo strany niektorých  teoretikov je zavadzajúce a ohlupujúce percipienta akéhokoľvek. Percipient je človek, ktorý môže mať vysokoškolské umelecké vzdelanie, stredoškolské, alebo nemá žiadne, no je to človek, ktorý na rozdiel od zvieraťa má schopnosť na základe recepcie vnímať a vytvárať svoje homo sapiens emociálne stavy. Stavy, ktoré u neho vyvoláva umelecké dielo za pomoci svojich výrazových prostriedkov. Naše receptory bez percepcie by neidentifikovali ani elementárne záležitosti estetickej percepcie, preto aj kladenie recepcie ako  významnejšej  záležitosti pred percepciou považujem za omyl. Receptory ma aj zviera. A lepšie, no estetickej percepcie sa u neho asi ťažko dočkáme.

DB: Bude umenie aj zajtra?

MB: Viem iba to, že dnešné je včerajšie, ale aké bude zajtra si netrúfnem povedať. Neviem.

DB: Ale tvoriť sa bude ďalej?

MB: Skôr hľadať. Tento proces síce tiež považujem za tvorbu, ale nepovažujem to za záruku, že sa niečo nové v blízkej budúcnosti nájde. Na nového Andyho Warhola si ešte počkáme.

3.9.2007

 

Majú Medzilaborce ešte šancu byť „Warhol City“, alebo zostanú „Zvonodrozdovo“?

 

Po esteticko-vizuálnom (a zdá sa, že aj ekonomickým) kolapse, kde veľmi okázalo sa svetu vopred oznamovalo o zázraku premeny image mesta Medzilaborce, návštevníci takmer lupou musia hľadať, kde to „Warhol City“ je. Nie je! Je to hanbou, čo tu po „neomylnosti“ istého “neomylného“ inžiniera a jeho osadenského poradenstva zostalo. Po ľuďoch, ktorí nasiaknutí ideológiou príslušnej politickej formácie a moci si  zrejme vsugerovali, že sú odborníci od zostavovania plánov hnojenia na JRD až po vizuálne umenie a umenovedu. Taký je aj výsledok. Hmatateľne úbohý, diletantský a hlavne ješitne od veci... Vízia „Warhol City“ sa rozplynula do vizuálu „Zvonodrozdova“, alebo „Kocúrkova“. Napriek tomu, že profesionálni odborníci v odbore architektúry, umenia a hlavne pop artu a Warhola varovali. No skôr než boli vypočutí, bolí zosmiešnení a ignorovaní. Status quo jednej neodbornej manipulácie s financiami účelovo poskytnutých pre niečo, čo je ako nápad dobré, ale žiadal si aj trochu viac, vyšiel ako zlý vtip.

Nedávno bolo stretnutie primátora mesta Medzilaborce Ing. Demka a prednostu MsÚ Ing. Vyšňovského  s odbornými pracovníkmi MMUAW a architektom , ktorí by mali aspoň to, čo sa dá tak trochu vrátiť do podoby toho, čo občan mesta i návštevník od toľko „hitovaného“ projektu „Warhol City“ čakal. Nie nebude to nezmyselné miniparkovisko v centre mesta a pod., ale mala by to byť koncepčná práca odborníkov, výsledkom ktorej by mal byť veľký kus umenia, estetiky, vizualizácie mesta, ktoré ako jediné v Európe ešte stále(!) „vlastní“ Múzeum moderného umenia Andyho Warhola, ktoré ho zviditeľnilo po celom svete. Pravda, nebude to ľahké. Rôzne „kvetinárske búdky“ v centre mesta, šípky označujúce chodníky ako ulica, autobusové drevené zástavky v podobe „búdky na čekanou“ a pod., asi ťažko už niekto odstráni. No je šanca, že slová mladého Laborčana, že: „ ... všade vidím čosi nové, len tu nič, akoby sa zastavil čas!“, nebudú pravdivé. Zatiaľ mu je ťažko oponovať. Medzilaborce sú na rázcestí a je na kompetentných či sa s mestom pustia smerom do skutočného „Warhol City“, alebo do „Zvonodrozdova“. Ale  pozor, „baranie hlavy“ nerastú iba v lese.

Dr. Michal BYCKO, PhD., F.A.B.I.,

kurátor MMUAW a výkonný prezident SAW

31. 7. 2007

 

Nonkomformný Ščigoľ a neposedný „dedko“ Giľbo

 

13. septembra 2007 sa v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, ktoré je iba jedným z dvoch na svete existujúcich múzeí tohto najvýraznejšieho umelca druhej polovice 20. storočia (druhé je v jeho rodnom meste Pittsburghu), otvorili výstavy umelcov Michaila Ščigoľa a Igora Giľba. Obaja umelci majú už vo východoeurópskom umení  svoje pevné meno  a obaja umelci tvoria na základe svojich skúsenosti a zážitkov, ktoré neboli všedné.

      Michail Ščigoľ sa narodil v roku 1945 na Ukrajine. Ukončil vysokoškolské štúdia architektúry v Kyjeve, následne sa ožení a pracuje v rôznych nonkomformných ateliéroch v Rusku a na Ukrajine. Narodí sa im syn Daniel postihnutý mozgovou obrnou a o 5 rokov Ščigoľova manželka tragický zomiera v Uzbekistane na spiatočnej ceste pádom autobusu z útesu. Tento moment bol dôvodom, že v priebehu niekoľkých mesiacov Ščigoľ radikálne mení svoj život a spolu so synom a celým majetkom uloženým na kapote starého „moskviča“ cestuje napriek celou Ukrajinou a Slovenskom do Prahy. Tam začína nový život, ako aj zahajuje vo svojej tvorbe novú líniu obrazových cyklov. Jeho diela aj keď pôsobia smutne a expresívne, maliar ich nevytvoril ako dôsledok negatívneho pohľadu na svet, práve naopak, nájdeme tam množstvo symboliky, odkazov na  krásne a neopakovateľné skutočnosti históriu či úctu k človeku. V medzilaboreckom múzeu predstavuje maľby z rokov 1997 – 2007 v početnej kolekcii 90 obrazov, medzi nimi cykly ako napríklad  Pocta Vladimírovi Komárkovi či Skicár strýčka Tea. Ščigoľove maľby sú výrazne expresívne a aj keď pracuje s figúrou symbolicky odkazujúcou na nostalgické pocity za prežitým životom, sám autor sa bráni označovať svoje obrazy ako smutné. Celá kompozícia je preto odľahčená vnášaním groteskného elementu, s ktorým Ščigoľ pracuje veľmi citlivo a rytmicky. Ščigoľova tvorba ukazuje, že aj keď človek prežije skúsenosti nie všedné bežnému životu a doslova väčšiu časť svojho života vizuálne pôsobí ako „zbitý pes“, elimináciou tohto iba navonok pôsobiaceho ľudského defektného osudu je v jeho prípade seriózny, vysoko umelecký „madrigál“ jeho tvorby. Obdivuhodná je aj jeho výstavná aktivita, keď za posledných 10 rokov sa zúčastnil na vyše 100 otvorení svojich diel v rôznych kútov sveta.

● Z vernisáže diel Ščigoľa a Giľba: (zľava doprava) riaditeľka MMUAW Dr. Valika Maďarová, predseda Rusínskej obrody na Slovensku Vladimír Protivňák, vnúčka a manželka Igora Giľba, Igor Giľbo, kurator MMUAW Dr. Michal Bycko, PhD, Michail Ščigoľ a kurátor výstavy Mgr. Martin Cubjak.

 

Druhý z menovaných umelcov je fotograf Igor Giľbo, ktorý sa narodil v roku 1944 v Rusku. Je verný čierno-bielej lyricko-dokumentačnej fotografii zo 70-tych rokoch, teda zásadne odmieta digitálnu podobu fotografie. Zvláštna a atypická je forma štúdia na Kyjevskej fakulte fotografie, ktorú Giľbo absolvoval korešpondenčnou formou v čase, keď pôsobil pri Barentsovom mori a Atlantickom oceáne ako lovec žralokov. Ak sa iba ilustračne pozrieme na hľadanie podstaty či akejsi entity, ktorá by kreaovala motív, zámer či definovala samotný finálny produkt, napríklad u veľkých majstrov dejín umenia, tak Leonardo da Vinci v „duchu“ pokroku a vedy ilegálne pitval ľudí, aby sa mohol dostať čo najbližšie k podstate človeka. Pre mnohých aj súčasných kritikov išlo o „morbídny“ akt smerujúci skôr k absurdite ako k hľadaniu toho, ako asi vyzerá ľudská duša. Cézanne vychádzajúci z impresionistických tendencií neostal iba v mantineloch impresie vizuálne sa odrážajúcej v obrazoch rozkladajúcich sa farieb, ale išiel ešte k hlbšej štruktúre samotného výrazu. Andy Warhol v tých istých kontextoch hľadania však postupoval iným spôsobom, keď kamufloval povrch svojich obrazov ako to, kde je všetko a pod ním už nič. Modigliani rozhadzujúc kvety v bohémskych uliciach  Paríža na všetky strany vykrikoval, že už netreba hľadať krásu v umení, pretože tá sa skrýva v ženskej tvári, ktorú však Modigliani často maľoval bez očí. Samozrejme, vidieť očami ešte neznamenalo vidieť či poznať ľudskú dušu.  „Ak spoznám tvoju dušu, namaľujem ti oči“ – povedal Modigliani svojej priateľke Jean. Vidieť a poznať – tieto dva procesy sa stávajú v umení mimoriadne dôležité a sú dôležitými dodnes. Fotografie Igora Giľba akoby spájali všetky tie vlastnosti, ktoré  už boli spomenuté. Nesnaží sa prekonať realizmus v rôznych podobách či už konceptuálnej fotografie, či fotografie balansujúcej na hranici surealizmu. Sú akoby rastrom odrazu prostých a zároveň výnimočných ľudí, ktorí nepózujú, ale Giľbo ich zachytáva v ich zrejme bežnej činnosti. Ako už bolo vyššie spomenuté, Giľbo nielen vidí, ale aj pozná to, čo fotí. A spája to veľmi dobre. Jeho fotografie sú dokumentom, ktoré majú dušu a nútia vidieť inú tvar – tú, ktorú nám vo svojom diele dokáže ukázať iba umelec. Giľbova senzibilita je evidentne prítomná v jeho dielach nielen  formálne, ale hlboko výpovedne o tom, aký dlhý a aký krásny vie byť OKAMIH života v jeho prirodzenom evolučnom plynutí.  Leonardo da Vinci, Cezanne, Warhol, Modigliani a mnoho ďalších umelcov vedome a možno podvedome hľadali v umení akúsi podstatu či pravdu, entitu, ktorá by kreovala či odkrývala originalitu výrazu ich tvorby. Niektorým sa to podarilo, niektorým nie. Fotografie Igora Giľba sú možno iba skicou pravdy života ľudí v prostredí, ktoré stálo pred jeho objektívom. Netvaruje ho, neinterpretuje, ale predkladá a necháva na percipientovi, ako ho posúdi a aký vzťah s ním nadviaže. O to viac sú jeho fotky úprimnejšie a možno o to viac aj pravdivé.

Obaja autori vystavovali v čase vzniku Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach v roku 1991 a po 15 rokoch sa opäť vrátili do výmenných expozičných priestoroch. Spoločnosť Andyho Warhola v Medzilaborciach ich odmenila špecifickou Cenou Andyho Warhola za dlhodobú spoluprácu v oblasti umenia, ktorú  počas 15 rokoch dostalo len 14 ľudí.

Martin Cubjak,

kurátor výstav a Múzea moderného umenia Andyho Warhola

23. 7. 2007

 

 

Da Vinciho „Zvestovanie“ v kóde Andyho Warhola 

 

 

Andy Warhol : Details of Renaissance Paintings;

(Leonardo Da Vinci, The Annunciation, 1472)

 

 

Leonardo da Vinci :  Zvestovanie

 

 

V poslednom čase sa na trhu s umením objavili single i portfóliá  Details of Renaissance Paintings; (Leonardo Da Vinci, The Annunciation, 1472). Klasická technika Andyho Warhola „screenprint“ a klasický postup hľadania motívov i tém. No v tomto prípade ide aj o niečo viac. Warhol bol skutočne nadčasový umelec, a vedel, že najväčšou istotou udržania si slávy je kreatívne použiť vo vlastnej tvorbe slávnych ľudí, ale aj slávne diela starých majstrov a pod. Potrfólio Details of Renaissance Paintings; (Leonardo Da Vinci, The Annunciation, 1472) je unikátnym príkladom majstrovského narábania s dielom, alebo motívom svetových diel od svetových umelcov. Portfólio je v náklade iba 60 ks, signované, datované a číslované na každom diele (v portfóliu sú 4 single tvoriace jeden celok). Warhol závidel da Vincimu jeho geniálnu schopnosť využívania symboliky a „kódovania“ symbolov ako znakov čítania podstaty obsahu diela. L. da Vinciho obraz zvestovania zobrazuje  Pannu Máriu v okamihu, keď jej anjel zvestuje, že porodí bohočloveka. Reakcia  Márie je pochopiteľná. Prekvapenie až  takmer neuveriteľnosť, že také niečo sa môže stať. Warhol tento motív, dej, situáciu „zakódoval“ do dvoch prvkov kompozície prevzatej z diela da Vinciho. Divák na prvý pohľad si nevie vysvetliť, prečo sa dielo nazýva „Zvestovanie“. Nevidí ani Pannu Máriu, ani anjela. A predsa. „Kód“ obsahu diela je v nenápadných detailoch. V ľavom dolnom rohu je ruka anjela  s prstami zloženými to typickej podoby žehnania  spojením troch prstov - symbolu trojjedinosti: Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svätý. Dokonca aj trojica stromov v pozadí umocňuje tento dojem a symbol.  Nenápadný detail iritujúci pravdu obsahu diela.     

 Vpravo dole na diele vidíme inú časť ruky v polohe  polokŕčovitosti, nerozhodnosti, neistoty. Je to ruka Márie. Warhol tento fragment využil ako symbol („kód“) dôležitosti významu, obrazu emocionálneho status quo mladej ženy  v momente prekvapenia, ktorý umocňuje osamelý strom, akoby symbolizoval  slová: „Je to rozhodnutie Jedného a prijať ho ma jediná“. Iba dva fragmenty, dva detaily z majstrovského diela da Vinciho Warhol dokázal použiť, aby vytvoril nové dielo „povrchu“ s hlbokým, koncepčne premysleným zámerom hlavne na obsah.

Toto portfólio z kolekcie „ART FROM ART“ patrí medzi najunikátnejšie diela  umelca, ktorý ako pop-artista sa stal nadčasovým umelcom, „čarodejníkom“, ktorý do doby konzumu a „povrchu“ nenápadne posunul hodnotu  v kontinuite i symbióze s hodnotami old masters.

Pri troche šťastia MMUAW v Medzilaborciach by začiatkom júla malo toto unikátne portfólio vystaviť vo svojej expozícii vďaka súkromnému zberateľovi. Určite v súčasnom „ošiali“ po dopyte diel A. Warhola  každého zaujíma cena takéhoto portfólia. Ťažko povedať aká. Ceny Warhola rastú každým mesiacom. No v každom prípade také portfólio by cenovo zložilo na lopatky aj to najvybavenejšie Volvo alebo BMW. Aká bude jeho cena o rok, dnes nedokážu povedať ani renomovaní analytici veľkých  aukčných siení. Zdá sa, že jedno spomínané Volvo či BMW už bude málo. Istý Američan poznamenal, že skôr v USA vyhrá komunizmus, akoby mal na hodnote klesnúť Andy Warhol, a  kúpil jeho plátno za 14.000.000,- USD. Čo už? Keby sme ho  mohli aspoň na čas vidieť v expozícii múzea na Slovensku. Žiaľ, zrejme bude  „zdobiť“ privátnu zbierku majiteľa, alebo sa stane dobrou investíciou uloženou v „sejfe“ banky. Aj taký je osud umenia.

Dr. Michal Bycko, PhD., hlavný kurátor MMUAW, 27.6.2007

 

„ZELENÚ SMRŤ“  (GREEN CAR CRASH) predali za dve miliardy slovenských korún
 


Sale Date May 16, 2007

Lot Number 0015

Sale Number 1834

Creator Andy Warhol (1928-1987)
Lot Title Green Car Crash (Green Burning Car I)


Estimate 25,000,000 - 35,000,000 U.S. dollars

Price Realized  71,720,000,-U.S. dollars

 

Artist  Andy Warhol

Title  Cowboys and Indians; Kachina Dolls

Medium  Screenprint on Lenox Museum Board.

Year  1986 Size  36" x 36"

Edition Edition of 250, 50 AP, 15 PP, 15 HC, 10 numbered in Roman numerals, signed and numbered in pencil lower left. There are 36 TP signed and numbered in pencil, containing the following four addirional prints: War Bonnet Indian, Buffalo Nickel, Action Picture, and Sitting Bull. The TP of Kachina Dolls are signed and numbered in pencil lower right.
Printer: Rupert Jasen Smith, New York
Publisher: Gaultney, Klineman Art, Inc., New York

 

PRICE: 36.000,-USD

 

 

Artist Andy Warhol

Title Marilyn Monroe

Medium Screenprint on white paper.

Year 1967

Size 36" x 36"

Edition Edition of 250, signed in pencil and numbered with rubber stamp on verso; some signed in ball-point pen;some only initialled on verso; some dated. There are 26 AP, signed and lettered A-Z on verso.

Misc. Portfolio of 10 screenprints.
Printer: Aetna Silkscreen Products, Inc./Du-Art Displays,New York
Publisher: Factory Additions, New York

PRICE: 2.320.000,-USD

 


Artist Andy Warhol

Title Ladies and Gentlemen

Medium  Screenprint on Arches paper.

Year  1975

Size  43.5" x 28.5", image approx. 33.5" x 26.5"

Edition Edition of 125, 25 AP, 1 PP,signed, numbered and dated '75 in pencil on verso.

Misc. Portfolio of ten screenprints.
Printer: Alexander Heinrici, New York
Publisher: Luciano Anselmino, Milan, Italy

PRICE: 100.000,-USD

 


Artist  Andy Warhol

Title  Campbell's Soup II

Medium  Screenprint on white paper.

Year  1969 Size  35" x 23"

Edition Edition of 250, signed in ball-point pen and numbered withrubber stamp on verso. Ther are 26 AP, signed and lettered on verso.

Misc. Portfolio of 10 screenprints.
Printer: Salvatore Silkscreen Co., Inc., New York
Publisher: Factory Addition, New York

PRICE ( portfolio ) : 460.000,-USD

 


Artist  Andy Warhol

Title  Kimiko

Medium  Screenprint on Stonehenge paper.

Year  1981

Size  36" x 36"

Edition  Edition of 250, 50 AP, signed and numbered in pencil on verso.

Misc. Published to raise funds for a special Visual Arts Program sponsoring visiting artists and exhibitions at Colorado State University.
Printer: Licht Editions, Ltd., Denver
Publisher: Colorado State University, Department of Art, Fort Collins

Price: 25. 000,- $

 


Artist  Andy Warhol

Title  Cowboys and Indians; Northwest Coast Mask

Medium  Screenprint on Lenox Museum Board.

Year  1986 Size  36" x 36"

Edition Edition of 250, 50 AP, 15 PP, 15 HC, 10 numbered in Roman numerals, signed and numbered in pencil lower right. There are 36 TP signed and numbered in pencil, containing the following four addirional prints: War Bonnet Indian, Buffalo Nickel, Action Picture, and Sitting Bull. The TP of Kachina Dolls are signed and numbered in pencil lower right.

Printer: Rupert Jasen Smith, New York
Publisher: Gaultney, Klineman Art, Inc., New York

PRICE: 25.OOO,-USD

 

Dialógy o umení a muzeoedukológii

 

V kontexte s múzeoedukologickou problematikou v múzeách a galériách Spoločnosť Andy Warhola a Spoločnosť pre nekonvečné umenia v Medzilaborciach formou dialógov chce prispieť k spropagovaniu tejto činnosti, ale aj publikovať názory odborníkov v umeleckej edukácii v múzeách a galériách, teda muzeoedukológov.

Rubriku vedie Mgr. Martin CUBJAK (MC), výtvarný teoretik, kurátor a muzeoedukológ MMUAW v Medzilaborciach. Dnešný rozhovor urobil s jedným z autorov koncepcie muzeoedukológie Dr. Michalom  BYCKOM, PhD.(MB), hlavným kurátorom  a muzeoedukológom MMUAW  v Medzilaborciach.

 

 

MC: Ako vnímate odborný stav dnešnej muzeoedukológie, alebo umeleckej výchovy vôbec?

MB: Žijeme v pragmatickej formácii, ktorá rieši všetko možné, iba  výchova a vzdelanie je na chvoste. Politici chcú byť úspešní a riešia jeden pred druhých makroekonomické záležitosti, ale nevidia, že sa im z globálu vytrácajú elementárne štruktúry, systém duchovná, ktorého absencia je zhubným elementom normálnej spoločnosti. Umenie, kultúra, umelecká výchova, vzdelávanie je základnou črtou človečenstva. Toho skutočného.

MC: Čo chýba dnešnej umeleckej edukácii?

MB: Systém, ktorý by vypracovali pedagógovia, psychológovia a nie umelci s pedagogickým minimom „nostrifikovaní“ na pedagógov.

MC: Podľa vás to tak nie je?

MB: Nie je, ani nebolo. My stále v muzeoedukologických, alebo umeleckých edukáciách chceme vidieť, myslím ako výsledok, umelca. To je zásadná chyba. Tu je potrebne diferencovať, kto sa ma venovať skutočnej umeleckej príprave (v prípade budúcich umelcov), a koho máme umeleckou edukáciou pripravovať ako budúceho erudovaného percipienta, alebo umeleckého edukátora. Však umelcov máme na rozdávanie, ale  percipientov ako šafranu. Pomaly mi to na vernisážach  pripomína ako pomaturitné stretnutie umelcov, proste vidíte tam iba umelcov a „ umelcov“ a obyčajný percipient okolo toho prejde, ako okolo sklenárstva.

MC: Čo by ste navrhovali?

MB: Už roky navrhujem zmenu koncepcie prípravy pedagógov  umelecko-výchovných predmetov. Hlavne katedry výtvarnej výchovy, podľa mňa, nespĺňajú elementárnu potrebu výchovy a vzdelania takéhoto absolventa. Oni tam tiých študentov trochu naúča základom výtvarných disciplín, ale v praxi, keď sa dostanú do situácie umelecké dielo – muzeoedukológ – percipient sú bezbranní, nepoznajú podstatu estetickej percepcie, psychológie percepcie, elementárne pedagogické záležitosti umeleckej percepcie, teórie umenia, aktuálny jeho umenovedno-filozofický stav atď. Zmena v systéme prípravy je nevyhnutná aj z prirodzeného hľadiska. Po prvé tie katedry nemajú na to, aby konkurovali umeleckým akadémiám, po druhé praktické predmety, ktoré časovo utápajú potrebné pedagogicko-psychologické a výtvarno-teoretické predmety, sú v bežnej praxi pedagóga i muzeoedukológa takmer nepotrebné. Chýba erudovaná teoretická časť a hlavne prax  v „teréne“. Práca so živým „materiálom“. Neformálna práca. Nie „dištančná forma“ kognitívnosti a výskumu cez internet a pod. Tiež sa neberie do úvahy, že výtvarná výchova v skutočnej podobe funguje hlavne  v predškolskom a mladšom školskom veku, kde detský výtvarný prejav je spontánna komunikácia, kde sa dá urobiť v edukačnom procese veľa, ale príprava pre tento vek učiteľov v danej problematike je dosť slabá. Nezmyselná sa mi už vôbec zdá príprava učiteľov výtvarnej výchovy pre stredné školy. Tam by mala fungovať estetická výchova v plnom rozsahu tak, aby sa v kontinuite s výtvarnou výchovou v predškolskom veku, následne s výtvarnou výchovou (edukáciou) na I. a II. stupni ZŠ transponovala do motivačnej edukačnej výchovy, ktorá by garantovala, že sa dožijeme skutočných percipientov umenia a nie subjektov, ktoré dokážu memorovať dejepis umenia, ale záujem o neho nemajú žiadny. V tom je zlý aj celý systém umeleckej prípravy na ZUŠ.

MC: Zdá sa, že to chce čosi zmeniť od základu?

MB: Ak chceme, aby sme neboli „jalovými“ odborníkmi a nebrali peniaze od štátu za „stráženie“ umeleckých diel a artefaktov v múzeách a galériách, ale aj za čas „premárnený“ pseudoedukáciou na školách, musíme sa obrátiť  tvárou k realite a neklamať seba samých a následne aj nám zverených žiakov a študentov, ale hlavne percipientov.

MC: Vidíte chyby prístupu k problematike ešte aj v inom?

MB: Áno, akademická príprava, pôda sa uzatvorila sama do seba a „terén“ zarástol duchovnou burinou. Zrkadlom toho je aj valcovanie pseudokultúrou, brakom a primitivizmom skutočne duchovné i umelecké hodnoty, ktoré v sumáre dávajú podobu aj morálke, etike...

MC: Čo náboženstvo?

MB: Zlyháva. Stalo sa pragmatickou inštitúciou, kde sa viac dbá o formu, ako o obsah. Pravda nemôžem všetko zovšeobecňovať, ale ani to nemusím dokazovať a rozvádzať. Aj súčasná náboženská výchova si žiada novú koncepciu. Veriaci sú už v inej intelektuálnej rovine, ako v stredoveku. Všetko, čo sa týka výchovy, morálky, duchovna, etiky, estetiky, umenia,... je dnes už zastaralé a malo funkčné. Chce to nový obraz, novú tvar, smer, koncepciu... Však cieľ poznáme odjakživa, no stratégie a cesty sa majú stále hľadať. S krokom doby a života. A čím viac a ďalej od vplyvu politiky. Akejkoľvek!

14.5.2007

 

Ceny diel Andyho Warhola

za posledný rok vzrástli o 50 – 200%

 

 

Andy Warhol, Lamentation #388 (Martha Graham), hand-signed screenprint, image size: 36 x 36 inches, gallery pricing: $24,850

 

 

Andy Warhol, Madonna & Self-Portrait with Skeleton's Arm (After Munch), 1984, unique screenprint, image size: 32 x 40 inches, gallery pricing: $98,500

 

O čom  je Andy Warhol, alebo vieme kto je Warhol?

 

Tohto roku (22. 2. 1987) uplynulo 20 rokov od úmrtia Andyho Warhola a na budúci rok (nar. 6. 8. 1928 v Pittsburghu) by sa tento svetoznámy umelec rusínskeho pôvodu dožil 80 rokov. V súvislosti s tým sme položili niekoľko otázok zakladateľovi Múzea moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach a jeho hlavnému kurátorovi Dr. Michalovi Byckovi, PhD.

 

      –  Ako vnímate Andyho Warhola dnes?

MB: – Rovnako ako pred rokmi, no možno  viac s rešpektom i s obavami.

– Ujasnili sa mnohoročné protirečivé názory na dielo Warhola a na neho ako umelca?

MB: – Nie je dôležitý „jednonázor“ na umenie, či na umelca. To pripomína diktát.

– Ale predsa jedni ho berú ako geniálneho umelca, ale tí druhí ako pseudoumelca. Čo vy na to?

MB: – Tí druhí ma nezaujímajú.

– Bol Andy Warhol génius?

MB: – V žiadnej odbornej psychologickej štúdii som sa jednoznačne nedočítal o „vzorci“ génia. Bol génius Lenin, alebo Hitler? Leonardo, alebo Picasso? Výnimoční ľudia sú, boli a budú a slovíčko “génius“ je iba slovíčko. Skutky a výsledky, ktoré človek, výnimočný človek po sebe zanechal, to je dôležité. Definovanie človeka, ktorý bol výnimočný  jedným slovkom považujem za omyl. Veď dnes už je každý druhý „TOP“  a „osobnosť“. Taká je doba, doba lacnosti a iba čas zadefinuje u jedných, kto bol geniálny zjav, ale u druhých možno opak.

– Čím bol výnimočný Warhol?

MB: – Tým, ktorému mnohí nerozumieme, filozofiou „povrchnosti“, adaptáciou umenia pre rôzne stupne spoločenského rebríčka a silou robiť „gýč“ ako umenie. A to tak, že aj keď nás to irituje, nevieme argumentovať a žiadna teória umenia nezadefinuje dielo Warhola, že je gýčom, ale rôzne akademické teórie a kritiky tak trochu takticky a opatrne ho posúvajú do „lacnosti“, „povrchu“ atď. Ale to si nevšímajte, to je ľudský omyl, závisť, neznalosť, neprajnosť...

– Myslíte si, že Andy Warhol  bude aj o sto rokov pre svet umenia tým, čo je dnes?

MB: – Nie, nebude. Bude viac.

– Ste kurátorom jeho múzea v Medzilaborciach ...

MB: – Áno, žiaľbohu!

– Myslím si, že to je dobre, že ste tam, kde je miesto Andy Warhola na Slovensku?

MB: – Ste si istý, že tu je jeho práve miesto?

– Pochybujete o tom?

MB: – Len nie som si stopercentne istý, či je to pravda.

– Prečo?

MB: – Bývalá hovorkyňa Moravskej galérii v Brne povedala, že Warhol by mal byť vo veľkej galérii a vo veľkom meste. Budem ju parafrázovať a zmením niečo. Warhol by mal byť tam, kde sa o neho „starajú“ odborníci a ľudia, ktorí dielo i život Warhola poznajú, vedia ako umelecky i edukačne zužitkovať jeho odkaz a pod.

– Vaše múzeum  nie je to práve miesto?

MB: – Aj áno, aj nie. Áno preto, že tu vzniklo a je na skok od rodiska rodičov umelca – Mikovej. Nie preto, že nemá postačujúci odborný i manažérsky potenciál a pod.

– Vy sa nepovažujete za odborníka na dielo a život Warhola?

MB: – Považujem sa za človeka, ktorý sa usiluje poznať dielo i život Andy Warhola odborne i emocionálne. Nie, za odborníka na dielo a život Warhola sa nepovažujem a nepovažujem na Slovensku nikoho, kto by ním hoc iba z časti bol.

– Aký mate názor na ľudí, ktorí v médiách tak vystupujú a tvária sa ako odborníci?

MB: – Rovnaký ako na členov „smotánky“ v televízii a pod. Nominujú sa tam sami a stádo to papa.

– Ale predsa, koho si v súvislosti s dielom a životom  Warhola vážite?

MB: – Davida Bourdona, Billyho Nameho, Johna Warhola...

– Myslite, že na Slovensku fakt niet odborníka na Warhola?

MB: – Nemyslím si. Viem.

– V médiách  bol ako životopisec Andy Warhola prezentovaný profesor Stadtrucker. Je odborník?

MB: – Nezmysel. Stadtrucker nikdy nebol, nie je, ani už nebude odborník a vôbec už nie životopisec Warhola. To je somarina. Neviem kto to strelil do médií.  Stadtrucker pokiaľ viem, je odborník na niečo úplné iné, čo ja posúdiť na 100% neviem.

– Akosi nechápem súvislosti, o ktorých tu hovoríme, pretože fungujete ako múzeum viac ako 15 rokov, ktosi ho vedie...

MB: – Myslíte ako na tom obraze „Slepec vedie dav“?

– Nie nemyslel som na to, skôr som chcel poukázať, že múzeum je predsa len inštitúcia a tu ktosi musí riadiť. A keď riadi, mal by tomu aj rozumieť.

MB: – Áno mal.

– A ako to je u vás?

MB: – Ako u nás, na Slovensku.

– Vedie vaše múzeum ten, kto tomu rozumie?

MB: – Opýtajte sa ho, čo si on o tom myslí.

– A čo si myslíte vy?

MB: – Nič, zvykol som si na to.

– Na čo?

MB: – Že nemusí byť vždy pravdou, že kadidlo patrí farárovi a trúba trubačovi.

– Myslíte, že tak to je vo vašom múzeu?

MB: – Tu je všelijako.

– Ste spokojný s tým ako to tam je?

MB: – Nie.

– Prečo?

MB: – Spokojnosť  v takejto práci znamená koniec.

– Čoho koniec?

MB: – Toho, čo riadite. Aj keby to bol autobus.

– Ako by ste hodnotili vaše vedenie v múzeu?

MB: – „Nedotkneš sa neba prstom!“

– Čo to znamená prakticky?

MB: – Psy štekajú, ale karavána ide ďalej!

– Cítim z vašich odpovedí nespokojnosť...

MB: – Veľmi dobrý postreh!

– Mohli by ste tú nespokojnosť definovať?

MB: – Pozrite sa, hovorí sa, že blázon tvrdí, že je zdravý, že vraj šťastní sú iba blázni... Nespokojnosť znamená pohyb. Večný pohyb. Až raz nastane čas „spokojnosti“, nebude nič.

– Čo by ste zmenili v systéme riadenia múzea?

MB: – Systém.

– Je tak zlý?

      MB: – Nie, je horší.

– Nerozumiem.

MB: – Viem, systém by mal byť obsah a forma, alebo odraz dopytu, potreby, poslania... dobrý systém. Zlý je opak.

– Váš systém je opak?

MB: – Náš systém je dobrý systém, ale  v inej dobe. Teraz je doba boja o prežitie, ktorý ponúka percipientovi všetko. Od braku, nekultúrnosti až po skutočné umenie a kultúru. No a tak záleží od svedomia a intelektu toho, kto riadi, čo ponúkne a kam riadený subjekt nasmeruje.

– Vaše múzeum ide ktorým smerom?

MB: – Našťastie žiadnym. Stoji a dúfam, že sa nepohne pokiaľ nebude mať koncepčný systém „pohnutia“. Radšej mlčať, ako tárať nezmysly, radšej stať, ako sa dať viesť

„slepcom“.

– Akosi vám malo rozumiem.

MB: – To je v poriadku. Aj rozumieť a porozumieť chce svoj systém. Tak radšej stojte a nechoďte nikam.

– Ste skeptický?

MB: – Nie optimistický realista.

– Môžete to bližšie vysvetliť?

      MB: – Žijem s vlkmi, ale nevyjem s nimi. Žijem ako „zoológ“.

– Ste politicky angažovaný?

MB: – Nie. Načo?

– Ale mate svoj politický názor?

MB: – Nie, nie som politik. Ja mam iba svoj názor, ale nie politicky.

– Aj keď ide o politiku?

MB: – Warhol povedal, že je potrebne byť všade prítomný, ale zostať v pozadí.

– Ale vy nie ste v pozadí...

MB: – No netlačím sa dopredu.

– Prečo?

MB: – V prvej línii padá najviac hláv.

– Ešte jedná otázka. Odniesli ste si niečo z Warhola aj do svojho života?

MB: – Nie len z Warhola.

– Čo z Warhola?

MB: – Jeho smutnú skúsenosť, že čím  ste viac v pozornosti iných, alebo v médiách, tým ste o to viac sám. Ja nechcem byť sám a preto si ráz za čas robím audit svojho spoločenského života.

– Sklamalo vás veľa ľudí?

MB: – Ani nie. Vedel som vopred čo páchajú, ale nechal som ich v tom. Tak to je stále.  Judášsky syndróm zostane naveky.

– Myslíte, že to tak bolo aj s Warholom?

MB: – Pozrite sa, ja som „myš“ a Andy bol „slon“. Nedá sa to porovnať. Je tu veľký rozdiel v parametroch všetkého a všade. Andy bol výnimočne výnimočný človek v dobrom slova zmysle. Vieme o ňom aj nevieme, poznáme ho aj nepoznáme, a tak to bude aj naďalej. No iný Andy Warhol už nebude.

Za rozhovor poďakoval Mgr. Art  Daniel BROGYÁNYI,

11. 3. 2007

 

Ivan Gašparovič prvým prezidentom na vernisáži

výstavy diel Andy Warhola

 

Na snímke M. Siríka: (zľava) manželka prezidenta SR Sylvia, prezident SR Ivan Gašparovič a riaditeľka Múzea moderného umenia Andy Warhola Valika Maďarová a iní pri prehliadke diel Andy Warhoila na vernisáži výstavy v Dabline.

Prezident Ivan Gašparovič (v pozadí najznámejší portrét Andy Warhola) na slávnostnom otvorení výstavy diel tohto umelca svetového mena a rusínskeho pôvodu v hlavnom meste Írska Dabline 27. marca 2007.
Foto: Miroslav Sirik

27. marca 2007  v írskom múzeu Dublin Castle v Dubline prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič  otvoril prezentačnú výstavu diel Andyho Warhola, ktorú  v kurátorskej koncepcii Dr. Michala Bycka, PhD. a Mgr. Martina Cubjaka  pripravilo Múzeum moderného umenia Andyho Warhola a Spoločnosť Andyho Warhola  v Medzilaborciach v spolupráci s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Írsku.  Prezident Ivan Gašparovič, podľa nám dostupných zdrojov,  je  prvým prezidentom suverénneho štátu  mimo USA, ktorý sa osobne zúčastnil na vernisáži diel tejto významnej umeleckej osobnosti druhej polovice 20. storočia. Je to o to viac významnejšie, že korene  nekorunovaného  kráľa  pop–artu Andyho Warhola sú na Slovensku, v rusínskej obci Miková, odkiaľ jeho rodičia–Rusíni odišli za prácou do USA. Výstava nesie názov „ANDY WARHOL – HIS  SLOVAK ROOTS“  

Výstava  potrvá do 27. apríla 2007 a od  1. mája 2007 bude reinštalovaná v Cork Public Museum v meste Cork.

 

Iveta RUSINKOVÁ, kustódka MMUAW v Medzilaborciach, 30. 3. 2007

 

 

ANDY WARHOL

LIFE AND ART WORK (ŽIVOT A TVORBA)

DUBLIN CASTLE
MARCH 27, 2007

APRIL 27, 2007
 
 
CORK PUBLIC MUSEUM
MAY 1, 2007
 –
MAY 27, 2007

The Embassy of the Slovak Republic
20 Clyde Road
Ballsbridge, Dublin

     

It is really a special occasion to introduce to the Irish public the work of Andy Warhol – a famous artist with Slovak roots. After an exhibition dedicated to the world known politician Mr. Alexander Dubček in Trinity College two years ago and after the exhibition devoted to the life of the founding father of Slovakia, a General of French Army Mr. Milan Rastislav Štefánik in Aliance Francaise in Dublin last year, we have now an unique opportunity to bring to the Dublin Castle the spirit of the king of pop art Andy Warhol. It is also our privilege to highlight through this exhibition the first official visit of the President of Slovakia His Excellency Ivan Gasparovic to Ireland.

            Little Andy was born to Slovak parents after they had moved to the United States of America as millions of other families did. The family of little Andy lived in Pittsburgh where at the beginning of the last century a very large community of Slovaks lived for obvious reasons – picturesque landscape of Pennsylvania reminded our Slovak grandparents of their Slovak homeland and there was a lot of  work opportunities – namely hard work in the coal mines. After his studies of art at Carnegie Mellon University in Pittsburgh young Andy moved to New York where he started to develop fully his creativity. Andy Warhol brought a very revolutionary approach to all genres of art he had touched – painting, sculpture, photography, music, film, fashion, literature. He, somehow, tried to synchronize the art with the modern time influenced by consumerism he lived in – we may say he helped define that time. In 1960 he founded the famous „Factory“, gathering around himself a wide range of artists and friends like sir Mick Jagger, Liza Minelli, John Lennon, David Bowie, Diana Ross, Brigitte Bardot, later also Michael Jackson. Throughout the decade it became more and more clear that there had been profound change in the culture of the art world, and that Warhol was at the centre of that shift. Let us mention just a few of his famous works – Campbells Soup Cans, Coke Bottles, Disaster painting and portraits of celebrities like Mick Jagger, Marilyn Monroe and Elvis Presley.

            During his life Andy Warhol has achieved something that many artists dream of but few get to. He became an icon of a new brand of art – pop art. Some people say he was weird, well from certain point of view he definitely was. But it is not true that great artists create their own world where our optic simply don´t match?  Andy Warhol became celebrity already during his lifetime also thanks to his popular quotes. He said that „In the future everyone will be world–famous for 15 minutes“. Well, this maybe true for everyone but surely not for Andy Warhol, his world fame has definitely exceeded 15 minutes.

             Ten years ago, during my posting at the Embassy of Slovakia in the US, when I visited Andy Warhol Museum in Pittsburgh –  the largest American art museum dedicated to a single artist –  I told myself  it would be nice to promote the Slovak roots of the king of pop art. Several years later after Slovakia had joined European Union during Irish presidency I promised to my Irish friends to bring Andy Warhol to this beautiful country. I am very pleased that we have got this exhibition here and that we can extend the exhibition also to the City of Cork that gave a warm welcome to my country on its way to the Union.

 Ján Gábor

Ambassador of Slovakia

 in Dublin

 

“Andy, keby sa tak dali množiť deti! Bolo by plno malých Andy, Andy, Andy …!”

 Júlia Warholová

 

            Američan rusínskeho pôvodu, ktorého rodičia sa do USA prisťahovali z malej dediny Miková na východnom Slovensku. Narodil sa 6.8.1928 ako Andrew Warhola v Pittsburghu. Prvý americký umelec, predstaviteľ pop–artu, ktorému bolo venované múzeum mimo amerického kontinentu v Medzilaborciach, Múzeum moderného umenia Andyho Warhola (od 1.9.1991), a v jeho rodnom meste Pittsburghu (dátum otvorenia – 16.5.1994).

            Andy Warhol bol najsvojráznejším predstaviteľom pop–artu. Jeho celoživotné dielo by sme mohli rozdeliť do troch častí: na umelecké začiatky Andyho Warhola (PRE POP), najslávnejšie roky umelca (POP–ART 60. a 70. roky) a POST POP–ART v 80. rokoch, keď už umelec žil viacmenej zo “starej” slávy. Warhol sa už za svojho života stal legendou. Je ťažké nájsť medzi umelcami USA podobného, ktorému by bolo venované toľko publicity a slávy. Svojím zvláštnym zjavom pôsobil ako “mimozemšťan” a sám seba, svoju “telesnú schránku” považoval za súčasť umenia. Na rozdiel od iných zbohatlíkov, ktorých pôvod nebol tiež šľachtický a podobne, Warhol, syn chudobných rodičov Andreja a Júlie (Uli) Varcholovcov mal voľný vstup, kde si len zmyslel. Pozývali ho na oslavy a podujatia, ktorých sa zúčastnila doslova vrchnosť Ameriky. To sa nepodarilo ani najslávnejším hviezdam filmu alebo pop–music.

            Dopátrať sa skutočnej pravdy o podstate i zmysle života Andyho Warhola a jeho filozofie je nesmierne ťažké. Toľko rozporuplnosti, ako so sebou nesie táto osobnosť, nemá v dejinách umenia obmenu. Takmer do konca svojho života (zomrel 22.2.1987 po operácii žlčníka) tajil svoj pôvod a rovnako i miesto narodenia. Verejne extravagantne pôsobiaca živá figúra v striebornej parochni bola v skutočnosti neuroticky štrukturovaná osobnosť, plachá a nedôverčivá. EVA WINDMÖLLEROVÁ po rozhovore s Warholom pre časopis “STERN” povedala: “Nie je úplne poctivé spájať interview s Andym Warholom. Stotožňovať to s ním. Však on trpí, dáva iba s nechuťou nahliadnuť do svojho súkromia, vnútra, dokonca i do svojho pasu.” Vo svete vyšlo množstvo kníh, ktoré sú venované Andymu Warholovi. Dokonca aj dve údajne napísané ním samotným. No pokiaľ sú pravdivé výpovede jeho najbližších, Andy bol vždy tak zaneprázdnený, že žiadnu knihu napísať nestihol. Pravda, zanechal množstvo výpovedí, magnetofónových záznamov a fotografií. No či sú jeho autobiografické knihy skutočne ním napísané, je dosť spochybniteľné. Z množstva publikácií, ktoré sú venované Andymu Warholovi najpravdepodobnejšou a najsolídnejšou sa zdá byť publikácia DAVIDA BOURDONA nazvaná WARHOL. Slovenská publikácia Bohuša Chňoupka ANDY je čiastočne literatúrou faktov a čiastočne mystifikáciou.

            Tak teda, aký vlastne bol Andy Warhol? Čo priniesol pre moderné výtvarné umenie? Bol osobnosťou s vrodeným inštinktom pre obchod, presadenie sa, pre zmysel o realizáciu nového. Bol geniálnym pozorovateľom spoločenského diania, pohybov v spoločnosti i v umení. Vedel diferencovať potrebné a zbytočné a zázračne dokázal zbytočné povýšiť na post umenia. Bol telom i dušou manažérom, sociológom, psychológom i umelcom. Dobre vedel, čo dokáže najviac zapôsobiť na drvivú väčšinu ľudí. Údajne povedal, že vo svete žije najviac ľudí, ktorí trpia strachom o čokoľvek alebo pred čímkoľvek. Z tohto dôvodu vraj páchajú dobro a zlo. Jeho delenie ľudí na chladných cynikov a neurotických dobrákov ho viedlo k tomu, že sa s úzkostlivou trpezlivosťou “venoval” podozrievaniu alebo nedôvere k osobám, ktoré dôkladne nepoznal. Aby kompenzoval svoj strach zo smrti, jedával iba ľahké polievky a v istých pózach vyhlasoval, že na smrť neverí. Bola to iba kompenzácia, clona pred strachom, pretože už od detstva mal z nej strach. John, starší brat Warhola, tvrdí, že sa ani nešiel pozrieť na svojho mŕtveho otca. Jeho matka Júlia tvrdila, že Andy bol úplne iný ako ho poznala verejnosť. Image, ktorý prezentoval pred verejnosťou bol zrejme súčasťou “výbavy”, ktorú v tom čase každý umelec potreboval. Warholov image ho takmer stotožnil s umením, ktoré sám produkoval.

            Aké to bolo umenie? Ak by sme pred dvadsiatimi rokmi túto otázku položili, aj historikom umenia, zrejme by mnohí konštatovali, že je to gýč. Predsa to bolo “buržoázne umenie zahnívajúceho kapitalizmu”. Je ťažké i nebezpečné vstupovať do svedomia človeka, ale berme to tak, že bola taká doba. Warhol začínal ako každý iný umelec, “s tým, čo mal”. Po absolvovaní Carnegieho technologického inštitútu v Pittsburghu (študoval v rokoch 1945–49) začínal spolu so svojím priateľom PHILIPOM PEARLSTEINOM ako reklamný výtvarný aranžér. Ako bakalár výtvarného umenia (Bachelor of fine arts) odchádza v roku 1949 do New Yorku, kde pokračuje v práci reklamného výtvarníka pre obuvnícku firmu I. MILLERA. Robí bežného aranžéra a dekoruje výkladné skrine obchodov. Popritom doma v prenajatom apartmáne na námestí Svätého Marka sústavne kreslí a maľuje. Vidí, že nielen v Európe, ale už aj v Amerike v New Yorku sa začína vzmáhať nový prúd pop–art. Ako dobrý pozorovateľ zisťuje, že umenie, ktoré vytvárali umelci v tom čase stráca svoj kredit u zákazníka a nastáva pokles záujmu o abstraktné umenie. Celý svet sa mu zdá, ako masový produkt. Všade na ulici, vo výkladoch sa stretáva s masovosťou, ktorá vzniká prostým množením. Podobne ako v ríši ľudí a zvierat, sleduje ten istý jav vo výrobe spotrebného produktu. Ľudia sa množia, rodia, opotrebujú a odchádzajú. Akoby boli produktom kohosi nad človekom. Podobné je to aj s tovarom. Čo tak skúsiť masovo “vyrábať” umenie? Zanikol by rozdiel medzi tými, čo ekonomicky na vtedajšie umenie mali, a tými, čo nemali ani na obyčajný životný trend. Ak začne masovo “vyrábať” obrazy, budú ako konzervy Campbellovej polievky. Proste budú si ich môcť kúpiť aj tí chudobnejší rovnako ako bohatí. Však aj tú istú Coca Colu pije rovnako prezident, ako bezdomovec. Ale ako to urobiť? Akou technikou? Spočiatku sa Warhol pokúšal “množiť” svoje diela bežným odtláčaním cez indigo. Jeho synovec James Warhola tvrdí, že práve obrazy z tohto obdobia sú najvzácnejšie. No táto technika Andymu nestačila. Bola pomalou a technicky náročnou a nedokonalou. Zrejme si spomenul na starý spôsob prenášania obrázkov, ktorý praktizovali už na Ďalekom východe, najmä v Japonsku dávno pred naším letopočtom. Sieťotlač.

            Áno, bola to technika, ktorá Warholovi umožnila vstup do “masového produktu umenia”. Prvé sieťotlače, ktoré Andy ukázal svojej mame ju tak zaujali, že údajne vykríkla: “Andy, keby sa tak dali množiť deti! Bolo by plno malých Andy, Andy, Andy ...!”

            Píše sa rok 1962 a Andy Warhol začína “maľovať” na plátne a kartónovom papieri za pomoci sieťotlače prvé svoje “masové” Campbellove konzervy. Je takmer posadnutý maľovať to, čo je verejne známe alebo populárne. Nasledujú portréty herečiek, hollywoodskych super hviezd. Zúčastňuje sa na výstave pop–artu v SIDNEY JANIS GALLERY v New Yorku a nasleduje prvá samostatná výstava v ELEANOR WADRS STABLE GALLERY v New Yorku. Diváci obdivujú i kritizujú jeho sieťotlačou vyhotovené plátna znázorňujúce katastrofy, portréty slávnych osobností a pod. Od roku 1963 pokračuje v množstve samostatných výstav v USA, a v roku 1964 má prvú samostatnú v Európe v Paríži (Galéria ILEANY SONNABENDOVEJ). V tomto roku dochádza k prvému incidentu, keď neznáma žena začala strieľať na vystavené portréty MARILYN MONROEOVEJ. V rokoch 1966–1968 Warhol mení spôsob výtvarného sebarealizovania. Začína filmovať, no o úspechu je ťažko hovoriť. V tých istých rokoch spolupracuje so skupinou VELVET UNDERGROUND, ale po čase sa vracia k “maľovaniu” svojich sieťotlačí. Popritom pravidelne vystavuje (1978 KUNSTHAUS ZÜRICH a pod.). Maľuje nesmierne množstvo portrétov slávnych osobností od Mao Ce–tunga až po Lenina. Vždy v limitovaných sériách. V rokoch 1982–1986 maľuje obrazy na tému Katastrofy a série obrazov zobrazujúcich lebku. V roku 1986 sa vracia k  maľovaniu vlastných autoportrétov a vytvára niekoľko portrétov Lenina. 22.2.1987 zomiera.

            “Zistil som, že všetko, čo robím súvisí so smrťou”, povedal Andy Warhol, keď bol na neho spáchaný atentát. Boli to roky, v ktorých umelec väčší priestor vo svojej tvorbe venoval rasovým nepokojom, samovraždám, autohaváriám a pod. Možno je to iba náhoda, ale po rokoch, tesne pred smrťou, sa téme smrti začal venovať znova. Veľká séria obrazov s lebkou akoby bola predznamenaním jeho vlastného konca.

            Zdá sa, že jeho výrok sa prakticky naplnil aj po niekoľkých rokoch opäť.

            Dielo Andyho Warhola zostane ešte dlho diskutabilné. Je rovnako nepoznané, ako aj samotný život umelca. Jeho nie dlhá umelecká cesta od prvých kresieb množených cez indigo, až po sieťotlačové a kombinované techniky zostane ešte roky zdrojom skúmania a analýz. Isté je, že Andrew Warhola sa stal slávnym Andym Warholom v 60. rokoch. Či už to boli serigrafie COOKING POT, 1962, CAMPBELL´S SOUP z roku 1960, portréty slávnych Židov z roku 1980 alebo portréty hviezd filmového plátna a pod. Andy Warhol vystúpil na scénu pop–artu v čase, keď to bolo najaktuálnejšie. Bol aspoň raz v živote na správnom mieste v správny čas, ako zvykol v opačnom zmysle hovoriť po atentáte, že: “... bol som na nesprávnom mieste, v nesprávnom čase!”

            Dielo Andyho Warhola je nesmierne rozsiahle. Sieťotlačou “vyrobil” tisícky diel. Veď len katalóg ANDY WARHOL PRINTS z roku 1988 uvádza 413 diel (sieťotlače na papieri) v limitovaných nákladoch 50–300 kusov v každej sérii. Podobne je to aj v prípade sieťotlače na plátnach. Warhol, čo do počtu výtvarných diel, je zrejme doposiaľ neprekonateľný. Pravda, pomohla mu k tomu aj jeho “fabrika” na umenie – FACTORY, ako nazval svoj ateliér, a mnoho spolupracovníkov. No v každom prípade dielo Warhola sa stalo jedným z väčších článkov reťazca vývoja moderného umenia druhej polovice 20. storočia. Jeho dopad na súčasné umenie je viac ako istý. Výrok Roberta Rauschenberga: „Nie každý Warhol je dobrý Warhol, no zlý neexistuje”, by mohol poslúžiť ako epitaf.

Dr. Michal BYCKO, Ph.D., hlavný kurátor MMUAW

 

ANDY WARHOL – ŽIVOT A SMRŤ

 

REMBRANDT VAN RIJN

„Autoportrét“

19,5 x 15 cm, suchá ihla

datované 1639

 

 

 

 

„ ... oči ti domaľujem až spoznám tvoju dušu!“

А. Modigliani

 

Profesor Bartko v jednej zo svojich monografií o klinickej psychológii napísal: Rozdiel medzi psychotikom, neurotikom a umelcom je v tom, že psychotik vie, že dva plus dva sú štyri, ale nevadí mu to. Neurotik vie, že dva plus dva sú štyri a vadí mu to. Umelec tiež vie, že dva plus dva sú štyri, ale vadí mu aj, že tri plus jeden sú štyri“. Lakonicky povedaný problém o psychickej štruktúre osobnosti, ale zrejme niečo v tých slovách (v našom prípade o umelcoch) je pravdou. Podľa Hauserovej filozofie a teórie umenia skutočný umelec má iba dve možností. Buď umenie ovládne on, alebo umenie ovládne jeho. Žiaľ, v tom druhom prípade je to pre umelca nevýhoda, no na druhej strane väčšina toho, čo tvorí v ontogenéze umenia hlavné piliere, vytvorili umeleci, ktorí sa stali „obeťou“ umenia (od Michalangela cez Goyu, van Gogha až po Warhola). Skutočné umenie sa nedá „inaugurovať“ dobovou výtvarnou teóriou, ktorá takmer vždy je pod vplyvom dobovej moci, nedá sa „nominovať“ na základe rôznych vyznamenaní a cien, titulov či vedeckých hodností. Jediným kritériom umenia je čas. Ten vyselektuje Aj nedávno kýmsi velebené a pozdvihne nedávno kýmsi ponížené kreatívne úsilie umelca. A práve skutočnosť skutočného poznania umenia (treba podotknúť, že skutočný umelec nikdy nebol spokojný so svojim dielom – slová prof. Bartka, Hausera ...), sa stala nočnou mórou aj mnohých umelcov. Aby sa čím ďalej dostali pod povrch „tela“ umenia k jeho „duši“, často ako medickí patológovia a klinickí psychológovia skúmali prostredníctvom „anamnézy“ výtvarno–výrazových prostriedkov „dušu“ seba samých, na svojich autoportrétoch alebo na portrétoch iných ľudí.

Táto výstava Portrét ako zrkadlo duše nemá za cieľ hodnotiť alebo predkladať percipientovi „výslň“ tohto úsilia v dejinách umenia. Nadľahčene, ale koncepčne predkladáme percipientovi možnosť porovnania prístupu (nielen v technike) niektorých umelcov z obdobia „old masters“ až po realistické a postmoderné tendencie. Zámerne je koncipovaný aj výber umelcov a diel. Rembrandt – Warhol, Cohen – Brogyányi, Hapák, Čabala – Obermanová, Bycko. percipient má možnosť sledovať, čo podstatné odhaľovali umelci „pod povrchom“ svojich autoportrétov a portrétov iných osôb. Rembrandt – dráma až tragédia, opustenosť, chladná rezignácia..., Warhol – plachosť, únik, póza–retuš, Cohen – symbol tvorenia osobnosti na princípe vplyvov iných osobností a pod., Brogyányi – povaha, ambície, väznosť spoločenského postavenia, profesnosť, Hapák – status quo skôr povrch ako „duša“, Čabala – neúprosné úsilie o hľadanie „duše“, často úspešne i naopak, Obermanová – štylizácia „zavádzanie“ percipienta do ňou identifikovaného „vnútra“ zobrazeného, Bycko – úsilie o hľadanie hravosti, vážnosti, vzťahu portrétovaného s jeho spoločenským i odborným postavením. Tak trochu v rovine Brogyányiho zámeru výpovede i výrazu. Hypoteticky, experimentálne..., činne.

Mgr. Martin CUBJAK,

kurátor výstavy

 

Výstava potrvá do 9. 12. 2006.

 

 


Andy Warhol

Andy Warhol sa narodil ako Andrej Warhola 6. augusta 1928 Andrejovi Warcholovi a Júlii Závackej–Warcholovej v skromnom dvojizbovom bytíku na Orrovej ulici č. 73 v robotníckej štvrti Soho v Pittsburghu v Pennsylvánii ako najmladší z troch synov. Andrew navštevoval Holmesovu základnú školu a Schenleyho strednú školu a v roku 1945 nastúpil na Carnegieho inštitút technológie (teraz Carnegieho Mellonova univerzita) v Pittsburghu, kde študoval s Balcombom Greeneom, Robertom Lepperom, Samuelom Rosenbergom a ďalšími. Experimentoval so svojim menom, pohľadnice z dovoleniek podpisoval "André," a zo svojho priezviska vynechával písmeno „a“. Promoval v júni 1949 a bol mu udelený titul Bakalár výtvarného umenia v oblasti navrhovania ilustrácií.
Čoskoro po promóciách sa Warhol presťahoval do New Yorku, aby sa venoval kariére komerčného umelca. Jeho prvé dielo sa objavilo v časopise Glamour v septembri 1949. V 50–tych rokoch 20. storočia sa stal jedným z najúspešnejších ilustrátorov svojej doby a za svoju prácu v klube Art Directors a na Americkom inštitúte grafického umenia získal početné ocenenia. Jeho klientmi boli okrem iných Tiffany & Co., The New York Times, I. Miller Shoes, Bonwit Teller, Columbia Records, Harper's Bazaar, Vogue, Fleming–Joffe, NBC, a ďalší. Veľká časť jeho komerčnej práce bola založená na fotografiách a iných obrazových dielach. Bola to technika, ktorú využíval až do konca svojho života. V tomto období v mnohých svojich dielach uplatnil aj rozkošne svojrázny rukopis svojej matky Júlie, ktorá za svoje písmo na LP platni The Story of Moondog (Príbeh mesačného psa) získala v roku 1958 odborné ocenenie. V roku 1957 Warhol vydal knihu jej kresieb pod názvom Posvätné mačky (Holy Cats). Vždy bola uznávaná ako "matka Andyho Warhola". V roku 1952 opustila Pittsburgh a prisťahovala sa k synovi, s ktorým spolu žili približne do roku 1971. Po jej smrti Warhol namaľoval jej pamätné portréty. Ešte počas jej života o nej natočil film a nahrával ju na video.

Z Hultonského archívu /Getty Images

V roku 1956 Warhol niekoľko týždňov cestoval okolo sveta a navštívil mnoho krajín v Ázii a Európe. Koncom 50–tych rokov sa začal viac venovať maľbe. V roku 1961 vytvoril svoje prvé Pop maľby na základe komiksov a reklám a v roku 1962 sériu plechoviek pre polievky Campbell's. Tie vyvolali senzáciu vo svete umenia a urobili z Warhola hviezdu. S výnimkou krátkeho obdobia v polovici 60–tych rokov 20. storočia sa Warhol venoval maľbe až do konca svojho života. Svoj talent uplatnil aj v ďalších oblastiach umenia – vo filme, nakladateľstve, literárnej tvorbe, televízii a hudbe. Ešte pred smrťou sa stal jedným z najplodnejších a najznámejších umelcov, akých kedy svet videl.
Warhola doživotne fascinoval Hollywood. V roku 1962 začal tvoriť rozsiahlu sériu portrétov celebrít, vrátane Marilyn Monroe, Elvisa Presleyho a Elizabeth Taylor. V tomto období tiež začal tvoriť sériu malieb "smrtí a katastrof" – výjavov elektrických kresiel, samovrážd a autonehôd.
V roku 1963 začal produkovať filmy a v priebehu piatich rokov vytvoril také klasiky avantgardnej kinematografie, akými sú Spánok (Sleep, 1963), Impérium (Empire, 1963), Bozk (Kiss, 1963–64) a Chelseaské dievčatá (The Chelsea Girls, 1966). V období ohraničenom rokmi 1963 a 1976 vytvoril Warhol okolo 600 filmov v škále od vyše 500 krátkych filmov, tzv. Kamerové skúšky (Screen Tests, 4–minútové portrétové filmy, 1963–66) až po 25–hodinový film s názvom **** alebo Štyri hviezdičky (**** a/k/a Four Stars, 1967–68). V rokoch 1968 až 1976 väčšinu jeho filmov režíroval Paul Morrissey, zatiaľ čo Warhol bol producentom.
  Prvá výstava Warholových plastík sa konala v roku 1964 a zahŕňala stovky replík veľkých škatúľ na produkty supermarketov; napríklad škatule Brillo, Heinz, Del Monte, Mott a Kellogg. Ešte predtým sa jeho nové štúdio natreté nastrieborno a známe pod názvom Továreň (The Factory) stalo populárnym miestom v New Yorku a večierky, ktoré sa tam konali, sa spomínali v spoločenských rubrikách po celej krajine. Už pred polovicou 60–tych rokov 20. storočia sa Warhol často objavoval v časopisoch Newsweek, Time a Esquire.
  V roku 1965 Warhol ako prvý umelec predstavil obrazový záznam ako umenie. Učarila mu jeho bezprostrednosť a postupne nahral približne 2500 videokaziet, na ktorých sa okrem iného objavili Denníky z Továrne (Factory Diaries), Šarlatán (Phoney) a ďalšie.
  Na svojej výstave Maľby kvetov (Flowers paintings) v Paríži v roku 1965 Warhol verejne vyhlásil, že prestáva maľovať, aby sa venoval filmovej tvorbe, no napriek tomu pokračoval vo vydávaní výtvarných edícií a tvorbe plastík. V roku 1966 však znovu začal maľovať. Svoju činnosť rozšíril aj do sféry divadla, a to prostredníctvom multimediálnej show s názvom Explodujúca plastická nevyhnutnosť (The Exploding Plastic Inevitable, EPI), v ktorej sa objavila rock–and–rollová kapela The Velvet Underground. EPI prisúdili uznanie za objav halucinogénnej svetelnej show ako zábavného prvku nočných klubov. Z Velvet Underground sa stala jedna z najvplyvnejších rokových kapiel v histórii. V tomto čase Warhol tiež krátko viedol tanečný klub na Manhattane s názvom The Gymnasium (Telocvičňa), kde sa na tanečnej ploche objavilo športové cvičebné náradie.
V roku 1966 Warhol v galérii Lea Castelliho predstavil dielo Tapeta s kravami a strieborné oblaky (Cow Wallpaper and Silver Clouds). Kravy boli fosforové a oblakmi boli vznášajúce sa strieborné balóny v tvare vankúšov. V roku 1968 Warhol pokryl tapetou s kravami exteriér štokholmskej Moderna Museet.

3. júna 1968 vošla do Warholovho štúdia Valerie Solanas, spisovateľka, ktorá sa objavila v jeho filme Ja, človek (I, a Man, 1967) a postrelila ho do hrudníka; zrejme kvôli divadelnej hre, ktorú napísala. Z takmer smrteľnej rany Warhola zachránila 5–hodinová operácia. Kým sa zotavoval, namaľoval rozsiahlu sériu portrétov Happy Rockefeller, manželka guvernéra štátu New York (Happy Rockefeller, the wife of the Governor of New York).

Andy Warhol a Mario Montez na scéne "Chelseaských dievčat "
Z Hultonského archívu/Getty Images

V 50–tych rokoch 20. storočia Warhol svojpomocne vydal mnoho kníh, ale prvou publikáciou s veľkým nákladom bola kniha Index Andyho Warhola (Andy Warhol's Index), vydaná v roku 1967. Neskôr vydal knihy A: Román (A: A Novel, 1968), Modrý film (Blue Movie, 1970), Filozofia Andyho Warhola (od A po B a späť) (The Philosophy of Andy Warhol (From A to B and Back Again); 1975)), POPizmus, (POPism 1980), Odhalenia (Exposures, 1979), Kniha pre deti (Children's Book, 1983) a Amerika (America, 1985). Publikácie Zoznam hostí (Party Book, 1988) a Denníky Andyho Warhola (The Diaries of Andy Warhol, 1989) boli vydané po jeho smrti a z druhej z nich sa stal škandalózny bestseller. Technikou väčšiny jeho písaných diel bolo prepisovanie nahratých rozhovorov. Táto metóda bola tiež použitá vo Warholovej inscenácii Bravčovina (Pork*), ktorá bola uvedená v Londýne a New Yorku v roku 1971. Celkovo Warhol nahral okolo 3400 audiokaziet.
  * Poznámka prekladateľa: V americkom slangu Pork tiež znamená „vládne zdroje využívané politikmi na podporu istých oblastí alebo jednotlivcov na úkor verejnej prospešnosti“.
  Warhol 60–te roky 20. storočia uzavrel nezvyčajnou kompozíciou s názvom Vpád do chladničky I (Raid the Icebox I), na prípravu ktorej bol pozvaný vybrať si z kolekcie Múzea dizajnu Rhode–Islandskej školy. Pri výbere Warhol pred zvyčajnými majstrovskými dielami uprednostnil poškodené maľby v procese opravy, kompletnú kolekciu historickej obuvi a slnečníkov a ďalšie neočakávané predmety. V tom čase sa rozvíjal jeho zmysel pre starožitnosti. Medzi jeho objavy patrí francúzsky dizajn Art Deco, pôvodné americké prikrývky a keramika, americké ľudové umenie a nádoby na kusové pečivo. V tom istom roku sa stal spoluzakladateľom časopisu Interview, ktorý sa zaoberal filmom, módou a populárnou kultúrou, a ktorý je vydávaný dodnes. Warholov citát: „Každý raz bude pätnásť minút slávny" ("In the future everybody will be world famous for fifteen minutes,"), ktorý vznikol asi v roku 1967 alebo 1968, je známy na celom svete. Časopis Interview vypovedal o Warholovej celoživotnej posadnutosti filmovými hviezdami a ďalšími vtedajšími celebritami.
  V roku 1971 sa Warhol spolupodieľal na návrhu obalu albumu skupiny Rolling Stones Sticky Fingers (Lepkavé prsty), ktorý znázorňoval detailný záber torza muža oblečeného v modrých džínsoch s ozajstným funkčným zipsom. Návrh bol nominovaný na cenu Grammy. Už predtým (od roku 1949) navrhol Warhol mnoho obalov hudobných LP platní, ale v 70. rokoch dostal oveľa viac objednávok na podobné návrhy. Väčšinou zobrazovali namaľovaný portrét umelca, ktorý platňu nahral. Objednávky na maľované portréty začali prichádzať v roku 1963, a jednými z prvých boli zberateľ Ethel Scull, zabávač Bobby Short a ďalší.
  Počas 70–tych rokov 20. storočia sa Warhol často v spoločnosti stretával s celebritami, akými boli Jackie Kennedy Onassis a Truman Capote – obaja boli dôležitými subjektmi jeho ranej tvorby. Začal dostávať tucty a neskôr stovky objednávok na maľované portréty od zámožných  spoločenských prominentov, hudobných a filmových hviezd a ďalších klientov. Pravidelne chodieval na večierky do Studio 54 (Štúdio 54), slávneho newyorského diskoklubu spolu s takými celebritami, akými boli módny návrhár Halston, zabávačka Liza Minnelli a Bianca Jagger.
70–té roky 20. storočia boli pre Warhola tiež obdobím experimentovania. Vytvoril 3 verzie sochy nazvanej Stroj na dážď (Vodopád sedmokrások) (Rain Machine (Daisy Waterfall)). V roku 1974 začal Warhol pracovať na sérii Časové tobolky (Time Capsules), zbierke kartónových škatúľ, ktoré naplnil predmetmi svojho každodenného života vrátane pošty, fotografií, umenia, oblečenia, svojich zbierok a podobne. Časové tobolky postupne dosiahli počet 600 a dnes sú „archívnou zlatou bašou“ jeho života a daného obdobia. Od 70–tych rokov 20. storočia Warhol pokračoval v produkovaní početných malieb, snímok, fotografií a kresieb: Mao, Dámy a páni (Ladies and Gentlemen), Lebky (Skulls), Kladivo a kosáky (Hammer and Sickles), Tiene (Shadows), Zbrane (Guns), Nože (Knives), Kríže (Crosses), Dolárové symboly (Dollar Signs), Duch doby (Zeitgeist), Kamufláž (Camouflage) a mnoho ďalších, ktoré vyvrcholili v jeho sérii malieb Last Supper (Posledná večera), ktorá bola vystavená v Miláne začiatkom
 roka 1987. Vrátil sa k myšlienke tapety ako umenia a vytvoril tapety Mao (1974), Autoportrét (Self–Portrait, 1978) a Ryby (Fish, 1984). Tapeta Ryby bola súčasťou environmentálneho diela Maľby pre deti (Paintings for Children), kde na tapete vo výške detských očí boli zavesené drobné maľby hračiek. Jeho Ušité fotky (Sewn Photos – mnohonásobné kópie totožných fotiek zošitých do mriežky) boli vystavené v New Yorku v januári 1987.
 

Andy Warhol a Edie Sedgwick    

(z Hultonského archívu/Getty Images)

V polovici 80–tych rokov 20. storočia jeho televízne show Pätnásť minút Andyho Warhola (Andy Warhol's Fifteen Minutes) a TV Andyho Warhola (Andy Warhol's TV) celoštátne odvysielala stanica MTV a káblová televízia Madison Square Garden ich odvysielala v New Yorku. Prispel do relácie Sobotná noc naživo (Saturday Night Live) a objavil sa v epizóde seriálu Loď lásky (The Love Boat). Bol producentom hudobných videí pre rockové kapely, ako napríklad The Cars a podpísal zmluvu s modelingovými agentúrami Ford a Zoli. Objavil sa na módnych prehliadkach a v početných reklamách v tlači a televízii pre Sony, TDK, Vidal Sassoon a mnohé ďalšie spoločnosti.
  V roku 1984 Warhol spolupracoval s mladými umelcami, ako napríklad Jean–Michelom Basquiatom, Francescom Clementem a Keithom Haringom na grafických dielach, v ktorých sa vrátil k maľovaniu štetcom a nakrátko upustil od metódy sieťotlače, ktorú výhradne používal od roku 1962. Takmer všetky Warholove diela vo všetkých médiách boli vytvorené v spolupráci s jeho priateľmi (spisovateľ Ralph Ward a skupina hostí kaviarne na Serendipity č. 3 v 50–tych rokoch 20. storočia), platenými asistentmi (Vito Giallo a Nathan Gluck v 50–tych rokoch) a manažérmi, ako napríklad Fred Hughes. Zo všetkých týchto sú najznámejší the Superstars (Superhviezdy) – alternatívni herci filmov 60–tych rokov, ako napríklad Taylor Mead, Baby Jane Holzer, Ingrid Superstar, Brigid Polk, Edie Sedgwick, Ondine, Viva, Joe Dallesandro, Candy Darling, Jackie Curtis a mnoho ďalších.
  Warhol zomrel v New Yorku 22. februára 1987 na následky komplikácii po operatívnom odstránení žlčníka. V roku 1988 sa na desaťdňovej aukcii jeho enormnej pozostalosti umenia a starožitností vydražilo vyše 20 miliónov dolárov na Nadáciu Andyho Warhola pre vizuálne umenie (The Andy Warhol Foundation for the Visual Arts). Plán na otvorenie Múzea Andyho Warhola bolo ohlásený v roku 1989 a múzeum bolo otvorené v Pittsburghu v roku 1994.

Matt Wrbican, archivár, Múzeum Andyho Warhola, Pitsburgh


„15 ROKOV  SLÁVY“

( Zborník príspevkov z odborného seminára k 15. výročiu vzniku

Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach )

 

 Zostavili:

PaedDr. Michal BYCKO, PhD.

Mgr. Martin CUBJAK

Iveta RUSINKOVÁ

Mgr. Štefan MAŽERIK

 

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola, Experimentálne centrum muzeoedukológie Spoločnosti Andyho Warhola

MEDZILABORCE

august  2006

 

 

 

Vstup do expozícií MMUAW v Medzilaborciach

(na stenách je inštalované portfólio diel D. Brogyányiho „10 známych Židov zo Slovenska“ – záber z roku 2005)

 

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Mgr. Valika MAĎAROVÁ, riaditeľka múzea

  

 

 

NA ÚVOD

„Je tu opäť čas a dôvod sa tak trochu zastaviť a zaspomínať si na chvíle, kedy sa zrodila myšlienka vzniku a založenia múzea.

Veď každá myšlienka predstavuje zárodok skutku a preto je potrebné myšlienku posilniť pevnou vôľou, aby sa stala jasnou predstavou a napokon skutkom.

Vnútorná rozpoltenosť niečo chcieť a zároveň nechcieť býva veľkou prekážkou pri dosahovaní pevnej vôle a životných úspechov.

Už toľkokrát opakovaná a vo svete známa fráza Andyho Warhola „Ja pochádzam odnikadiaľ“ ako odpoveď na otázku o jeho pôvode. Spolu s menom tohto geniálneho zjavu v umení vôbec sa Slovensko spája už viac ako pätnásť rokov. Vďaka hviezdnej sláve umelca, ktorá neutícha ani po prekročení prahu tohto nového 21. storočia, sa aj Slovensko dostáva do povedomia sveta. Svedčí o tom návštevnosť turistov a obdivovateľov z mnohých končín sveta. Veď ide o umelca, ktorého korene sú nevyvrátiteľne na Slovensku, a čo je dôležité, pootvoril cestu nového pohľadu  na svet, ako pochopiť naše vtedajšie 20. storočie.

Nuž kto by nechcel získať uznanie tých, s ktorými prichádzame do styku. Túžime všetci, aby bola docenená naša skutočná hodnota. Potrebujeme cítiť svoju dôležitosť vo svojom malom svete. Netúžime po lacných lichôtkach, po neúprimnom pochlebovaní, ale doslova hladujeme po úprimnom docenení. Život mnohých ľudí by sa pravdepodobne utváral úplne inak, keby im niekto naznačil ich význam.

Múzeum moderného umenia v Medzilaborciach je o pôvode, živote a tvorbe Andyho Warhola, ako sa javia vo svetle dokumentárnych faktov, nie kadejakých dohadov. Samozrejme návštevník či umelecký kritik môže mať voči nemu najrozličnejšie požiadavky z najrozličnejších hľadísk. Ako mu diktuje jeho vkus.

Múzeum vo svojej akvizičnej činnosti pokračuje a dokonca ju rozširuje vo forme daru či nákupu. Moje úprimné poďakovanie patrí vedeniu spoločnosti U.S. Steel Košice za sponzorský dar portfólia „Ladies and Gentlemen“, pánovi premiérovi SR Mikulášovi Dzurindovi za poskytnutie dotácie z Úradu vlády SR v Bratislave na zakúpenie diela A. Warhola „Kimiko“, veľvyslancom MZV SR za finančnú zbierku, na základe ktorej sa zrealizoval nákup triptychu Roya Lichtensteina  „As i Opened Fire“, pánovi primátorovi Mirkovi Kaliňákovi a poslancom mestského zastupiteľstva mesta Medzilaborce za finančný príspevok určený na akvizíciu originálneho diela Andyho Warhola „Elektrické kreslo“ a pánovi predsedovi PSK Dr. Petrovi Chudíkovi a poslancom Zastupiteľstva PSK v Prešove za nákup vzácneho portfólia diel A. Warhola „Flowers (Black and White)“.

Treba ešte poznamenať, že o Warholovi sa napísalo už veľa. Aj o jeho mnohých priateľoch a príbuzných – známych, polozabudnutých i celkom neznámych. Viem určite, že o ňom budú písať ešte mnohí. Lebo život ide ďalej a Andy akoby kráčal živý po našom boku. A každá ďalšia publikácia bude pravdepodobne iná ako tie predchádzajúce. Potešujúce je, že každý môže chytiť do ruky pero a čistý papier a pokúsiť sa z úcty k nemu o svoje vlastné vyznanie.“

 

 

Alexander ZOZUĽÁK

 

 

 

viceprezident Spoločnosti Andyho Warhola, zakladajúci člen MMUAW v Medzilaborciach a Rusínskej obrody. Pôsobí ako novinár a šéfredaktor rusínskej periodickej a neperiodickej tlače. Jedna z najvýznamnejších osobností obrody Rusínov na Slovensku po roku 1989, tajomník Svetovej rady Rusínov a stojí na čele iných rusínskych organizácií a inštitúcií. Aktívny výtvarník.

 

Do Medzilaboriec „pritiahli“ svet

„Kto? Hlavne tri osoby: Andy Warhol, John Warhola a Michal Bycko. Hlavne im  patrí dnešná náležitá vďačnosť, že Medzilaborce sa stali svetoznámymi, že dnes, po 15. rokoch existencie Múzea moderného umenia Andyho Warhola o Medzilaborciach vedia mnohí milovníci výtvarného umenia a mnohí turisti zo sveta, ktorí by inak ani nehľadali na mape nejaké mestečko Medzilaborce, nikdy by doň nezavítali, nikdy by sa nedozvedeli, že existujú akísi Rusíni a najslávnejším Rusínom vo svete je práve Andy Warhol, ktorého rodičia boli Rusínmi a pochádzali z neďalekej rusínskej obce na severovýchode Slovenska – Mikovej. Vrelá vďaka Vám trom za to!

A že vzniklo múzeum diel a artefaktov Andyho Warhola ako prvé na svete práve v Medzilaborciach – to je fakt, ktorý si mnohí domáci aj ďalej žijúci Rusíni, ale aj iní obyvatelia Slovenska náležite neuvedomujú a nevážia, a to je smutné. Dokazuje to aj kniha návštev múzea, že do tohto stánku moderného umenia, svetoznámeho  predstaviteľa umeleckého smeru pop–art prichádza viac cudzincov  ako domácich, čo je zarmucujúce, ale i potvrdzujúce jedno z porekadiel: „Doma nikdy nebudeš prorokom!“ Žiaľ. Ale verím, že mladá generácia toto porekadlo zvýšeným záujmom o unikátne medzilaborecké múzeum, osobnosť Andy Warhola a tiež snaženie a prácu  zakladateľa tohto múzea a aj Spoločnosti Andyho Warhola – Michala Bycka aspoň sčasti poopraví.

A keď hovoríme o založení Spoločnosti Andyho Warhola a o zrode myšlienky zriadiť práve v Medzilaborciach múzeum umenia Andyho Warhola, tak si musím pri tejto slávnostnej udalosti 15. výročia Múzea moderného umenia Andyho Warhola aj ja „prihriať svoju polievočku“. Ale nie tak, ako to dnes robia mnohí a nezaslúžene, ale pravdivo a v skutočnosti. Lebo pri prvej návšteve Medzilaboriec a rodiska svojich rodičov v Mikovej brata Andyho Warhola – Johna Warholu,  ktorému sa podarilo splniť sen aj za svojho vtedy už nebohého brata, som bol aj ja. Bolo to pri návšteve príbuzných Vladimíra Protivňáka, kde sme spolu s ním boli na návšteve aj my dvaja – Michal Bycko a ja, a kde prvýkrát vznikla myšlienka zriadiť takéto múzeum za pomoci Johna Warholu a Nadácie A. Warhola v USA práve v rusínskom centre – mestečku Medzilaborce, nie vo veľkých centrách,  akými za vtedajšieho Česko–Slovenska boli Bratislava či Praha. Michal Bycko to nielenže navrhol Johnovi Warholovi, ale túto myšlienku aj zrealizoval za pomoci niektorých prívržencov! (Vtedy ako prvý som sa mohol toho zúčastniť nielen ako milovník výtvarného umenia, ale predovšetkým ako novinár, ale aj urobiť na tomto stretnutí prvý rozhovor s Johnom Warholom, a tým aspoň do rusínskeho „sveta“ dať zvesť o unikátnom zámere zriadenia  múzea A. Warhola v Medzilaborciach.) A práve M. Bycko bol vždy a je dodnes  srdcom tohto múzea. Zato práve jemu dnes v mene svojom a aj v mene rusínskych organizácií a inštitúcií  ako Svetový kongres Rusínov, Akadémia rusínskej kultúry v Slovenskej republike, Slovenskej asociácie rusínskych organizácií a  Rusín a Ľudové noviny,  ktoré zastupujem, chcem povedať: “Вдяка Ті, брате–Русине,  лем вытрим дале в зачатій і зреалізованій роботї, бо без сердця умерать тїло, а то все є велика страта. Дякую Ті, же єсь „притягнув“ світ до русиньскых Міджілаборець.“ 

 

 

Michal MURIN

 

vedúci ateliéru audio a video tvorby, prodekan pre medzinárodné vzťahy a vedecko–umeleckú činnosť, Fakulta výtvarných umení, Akadémia umení, Banská Bystrica. Umelecky aj teoreticky sa venuje novým médiám, zvukovému umeniu, konceptu a performancii.

 

  

Michal Murin: Zubná ambulancia pre Warholovu Sv. Apolóniu, performancia, 1999

 

Warholizácia Medzilaboriec

„Keď som v prvej polovici 80. rokov začal poznávať a skúmať súčasné umenie ako autodidakt, čo bolo vlastne výhodou, pretože na dejinách umenia v tej dobe sa učili okrem marxizmu – leninizmu dejiny prinajlepšom po koniec 19. storočia – lákal ma Fluxus, koncept, performance, akcie, videoart a nové technológie a koncom 80. rokov aj inštalácie, objekty a podobne. Pamätám sa, že duch doby vtedy prial aj surrealizmu (výstava Dalího v Prahe v roku 1986), ale už menej americkému pop artu, ktorý ospevoval výdobytky – použijúc komunistickú rétoriku – „konzumnej spoločnosti zahnívajúceho kapitalizmu“. Opovrhovanie americkým pop artom sa cez oficiálne stanoviská ÚV KSČ prenášalo aj do undergroundového priestoru, kde vládlo vysoké umenie „čistého konceptu“. Aj preto je v českom a slovenskom kontexte veľmi málo diel, ktoré by boli presiaknuté americkým resp. anglickým pop artom. Umelecky reagovať na konzum Ameriky bolo „pod úroveň“ ani na mainstreamový popový kalkul (vtedy správny umelec pop ani nepočúval, počúval hudbu, ktorá sa popom stala po roku 1989).  A naopak, so zobrazovaním socialistického konzumu sa nestretávame, pretože to malo dve bipolárne interpretácie, jednu horšiu než druhú: „výsmech socialistického zriadenia“ alebo „poplatnosť dobe“. A v tom je skrytý relatívny nezáujem slovenskej teórie umenia o pop art a o Andyho Warhola, ktorého slovenská verejnosť objavuje skôr cez umelecký trh a investičné stratégie ako cez dejiny umenia spisované lokálnou kunsthistóriou.

V roku 1988, plnom predzvestí, vychádzali texty v dobovej tlači o československom, neskôr slovenskom a napokon rusínskom pôvode Andyho Warhola, ktorého múzeum malo byť otvorené v Prahe, potom v Bratislave a napokon sa realizovalo v Medzilaborciach. Ak by sa splnili predpoklady pre múzeum v hlavných mestách, múzeum by bolo pravdepodobne rovnako extrovertné, akou bola mediálna stránka osobnosti Andyho Warhola. Tým, že sa miestom stali v napokon Medzilaborce, reprezentuje introvertnú stránku Warholovej osoby. Teraz, z odstupom času si myslím, že je to lepšie. Podľa mňa by Andy a jeho matka mali väčšiu radosť z medzilaboreckého múzea, aj keď do televízie a telefónu by Andy o ňom možno ani nechcel hovoriť. Mal by ho ticho rád sám v sebe. Pretože odtiaľ bol – ako hovorieval: som odnikiaľ. A taký pocit má človek aj z Medzilaboriec. Mesto odnikiaľ nikam. Jedine Warhol dáva zmysel mestu na konci Európy a mesto, uvedomujúc si tento fakt, musí dať naopak Warholovi takmer všetko. A napokon aj univerzitu.

Ale mám to tu rád. Po prvý raz som tu bol pri otvorení múzea v roku 1991, kedy som realizoval otváraciu performance spolu so skupinou Transmusic Comp. Boli sme jedni z mála predstaviteľov slovenskej kultúry, ktorí otvorenie múzea svojím vystúpením podporili – z Prahy prišiel vtedy špeciálny vlak. Keď som organizoval výstavu Miloša Boďu, do polyesteru zaliatych 46 411,– Kčs (1995), bolo samozrejmé, že peniaze v umeleckom diele sú hodné práve medzilaboreckého, vlastne warholovského múzea. O rok neskôr som sa podieľal na kúpe Sv. Apolónie (zlatá) do zbierky Slovenskej sporiteľne. Sv. Apolónia dodnes tvorí zlatý fond tejto zbierky spolu s dielom Stana Filka, s ktorým sme pre múzeum pripravili v roku 2001 spoločný, zatiaľ nerealizovaný projekt – ktorý sa odvíjal od spoločného náhodného stretnutia Filka s Warholom v New Yorku začiatkom 80. rokov. Zmienenej Sv. Apolónii som venoval aj jednu performanciu (Human Body Electronics, Nové Zámky, 23. októbra 1999), kedy som demonštroval dentistický zásah na chrupe patrónky zubárov v rámci projektu Rodere dentem dente (Jozef Cseres, Bob Ostertag, Franz Hautzinger a Ben Patterson).

V Múzeu súčasného umenia Andyho Warhola som realizoval aj dve samostatné výstavy. WARHOLES, pri ktorej sme s Jozefom Cseresom inštalovali nálepky (stick art) vo forme priestrelov projektilmi na diela Andyho tak, aby korešpondovali s dielami http://rgb.warholes.sk. Táto inštalácia, obohatená o diela miestneho pastiera kráv a maliara v jednej osobe Petra Skálu, bola doprevádzaná ambientným akustickým projektom Otomo Yoshihide a Sachiko M z Japonska, do ktorého integrovali akustický materiál nahrávaný v okolí Medzilaboriec a tiež aj nahrávky piesní, ktoré naspievala matka Andyho Warhola. Pripravený CD–ROM je distribuovaný v prestížnych distribučných sieťach od Japonska, Švajčiarska až po USA.

Výstavu Warholas cowboy (2005) som postavil tiež na zásahoch do Warholovych diel. Tentoraz na sklá, pod ktorými boli jeho originály, som sa podpisoval tak, že miesto môjho mena som do svojho podpisu vpisoval názvy diel, na ktorých tie podpisy boli. Súčasťou inštalácie bola aj moja signatúra zo sena, ktorá miesto môjho mena mala v sebe meno Andy Warhol. V oboch prípadoch išlo o privlastnenie si ikon velikána, ale aj o nachádzanie si individuálneho vzťahu k jeho dielam.

V Medzilaborciach som sa zúčastnil aj na seminári Muzeodukológia (2006) s príspevkom Individualizácia múzeí ako dôsledok sebaedukácie, podieľal som sa výstave americkej umelkyne Morgan O´Hara (1995), nemeckej umelkyne Anny Tretter (2006), bol som tu s americkým hudobným skladateľom Philom Niblockom (2005) aj so svojimi synmi Marekom a Martinom (2005), ktorí odvtedy rozpoznávajú vizualitu Warholovych diel.

HAPPY BIRTHDAY TO YOU MUSEUM, AND TO YOU MICHAL WISH I ALL THE BEST!“

 

 

Jana SOŠKOVÁ

 

 

 

(tretia zľava spolu so svojimi bývalými študentami pred sochou Andyho Warhola pri MMUAW – zima 2006, medzinárodné sympózium o muzeoedukológii). Prodekanka pre  vzdelávaciu činnosť na FF PU a vedúca Katedry estetiky FF PU v Prešove. Vedecky sa venuje estetickému mysleniu na Slovensku a esteticko–filozofickým koncepciám 20. storočia vo svete.

 

Pozdrav k 15. výročiu založenia Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach

Umiestnenie Múzea svetového umelca na „perifériu všetkých periférií“ Slovenska sa zdalo čírim „šialenstvom“ či „prejavom nekultúrnosti“. 15–ročná „tradícia“ práce Múzea však ukázala, že umiestnenie múzea do rodiska rodičov zakladateľa pop–artu bolo prezieravé. Vznikla možnosť intenzívne si uvedomiť a precítiť jednotu ľudí regiónu so svetovým dianím v umení, prežiť participáciu na svetovej kultúre, motivovať ľudí k presvedčeniu, že aj oni môžu prispieť ku svetovej kultúre. Zásluhou obetavého entuziazmu pracovníkov múzea ľudia regiónu zažívajú presvedčenie, že ich komunikácia so svetovými centrami kultúr je možná a skutočná, že „periféria periférií“ sa môže stať centrom tvorivého diania. Dielo tohto krehkého a zraniteľného umelca sa stáva inšpiráciou najmä pre mladých ľudí, ktorí strácajú frustráciu z „periférnosti“ a stávajú sa slobodnejšími, tvorivejšími, sebavedomejšími. Želám pracovníkom múzea, aby ich entuziazmus bol nevyčerpateľný. Vytvárajú totiž nezničiteľné hodnoty.“    

 

 

Michal ŠMAJDA

 

 

 

prozaik, folklorista a etnograf. Vydal desiatky monografií (romány, poviedky, odborné štúdie...). Zakladateľ Múzea rusínsko–ukrajinskej kultúry v Krásnom  Brode  (v čase vzniku nieslo názov Múzeum ukrajinskej kultúry). Žije a tvorí v Krásnom Brode pri Medzilaborciach.

 

Warhol a Medzilaborce – „krajina snov a skutočnosti“

Každý kraj, etnikum, národ má v dejinách i prítomnosti osobnosti, ktoré tvoria „značku“ jeho duchovnej  kvality. Rusíni sú vymierajúcim národom, ktorý stáročia žil o blastiach terajšieho rusínskeho, lemkovského, bojkovského či hoculského etnika Slovenska, Poľska, Ukrajiny, Rumunska... Andy Warhol bol plodom lásky dvoch skromných a chudobných ľudí Andreja Varcholu a Júlie (Ule) Zavackej. Narodil sa ďaleko od rodnej vlasti svojho otca a matky, ale kus rodnej zeme v podobe génov, výchovy, vierovyznania a tradícií mu jeho rodičia odovzdali, aby to zostalo v ňom po celý jeho plodný život.  Prostý chlapček rusínskych rodičov periférneho Pittsburghu dosiahol Olymp slávy v umení a získal navždy jednu z jasne blikajúcich hviezd na nebi slávy.

Dr. Michal Bycko povedal, že Pittsburgh a New York je čosi ako Medzilaborce a Praha.  Hovorí sa, že všetko sa opakuje. Andy z rodného periférneho Pittsburghu dobil slávu v mekke  umenia New Yorku, aby sa potom na večný pokoj vrátil späť  medzi svojich na rusínskom cintoríne v Pittsburghu. Mesto mu z úcty  zriadilo múzeum (The Andy Warhol Museum). No ešte pred tým vďaka Johnovi Warholovi a Michalovi Byckovi sa Andy symbolicky vrátil do rodiska svojich rodičov, vznikom Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Mnohí poznáme takmer tŕnistú cestu vzniku tohto múzea, ale nikomu z nás nenapalo, aby sa niektorý kompetentný premohol a verejne deklaroval zásluhy týchto dvoch mužov (John a Michal), proste, aby im verejne poďakoval. Okrem Prof. Stadtruckera, ktorý výraz vďaky  publikoval pred 15. rokmi v Literárnom týždenníku. Odvtedy akoby sme ohluchli, oslepli, zabudli. Nuž teda dovoľte mi, starému človeku, ktorý celý život venoval kultúre a umeniu, vysloviť poďakovanie.

ĎAKUJEM VÁM, PÁN JOHN WARHOLA I TEBE MICHAL BYCKO ZA  NEMOŽNÉ, KTORÉ STE PRE SLÁVU ETNIKA I ŠTÁTU UROBILI V PODOBE KRÁSNEHO MÚZEA ANDYHO WARHOLA V MEDZILABORCIACH.

Vám, milí moji priatelia, pracovníci múzea, držím palce a všetkým želám veľa zdravia, síl a úspechov. Nebyť vášho múzea, tento kraj by bol v úplnom zabudnutí. Zostal by iba  „ ... v tieni zabudnutých predkov“.

 

 

Michal  BYCKO

 

 

zástupca riaditeľa múzea, hlavný kurátor, muzeoedukológ, výtvarný teoretik a kritik, autor šiestich monografií, desiatok odborných článkov o problematike súčasného umenia, múzejnej a galerijnej činnosti a muzeoedukológie (zamerané na percepciu, sugesciu a manipuláciu v umení). Člen Amerického biografického inštitútu v USA (F.A.B.I.).

 

UNTITLED

Keď chcete, aby niečo nefungovalo, zriaďte komisiu!“

 

„Asi tak to vyzeralo aj pri realizácii myšlienky zriadiť  na Slovensku (!)  Múzeum Andyho Warhola. Úžasné na tom svete je, že  ten  najinteligentnejší živočíšny tvor – človek, je tak flexibilný, adaptabilný a ..., že aj to, čo včera opľul, dnes je ochotný pripevniť si to ako odznak na hruď.

Pred rokom 1989  na cti ubitý Andy sa dnes stal nástrojom „pýchy“ primárnych, sekundárnych i terciárnych úradníkov, ktorí mu do roku „Nežnej“ nevedeli prísť na meno. História je veľmi labilnou svedkyňou status quo doby a pravdu má vždy „silnejší pes ...“. No zatiaľ sme ani neohlúpli, ani neonemeli, neoslepli, chvalabohu žijeme, a tak  sme svedkami pravdy, ktorá nebyť tej nám nedostupnej – absolútnej, tak je  na jej mieste. A je iba otázkou, dokonca by som povedal, že záleží od toho,  koľkí z nás, ktorí tú pravdu o celej „Golgote“  vzniku Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach poznajú, boli  svedkami tých dní, v opare lži a satanskej ponuky v budúcnosti „ ... sa zatvoria ako práchnivé dvere“  a poprú aj seba samých. Pretože, ako povedal môj nebohý otec: „Ak chcete vidieť skutočné zviera, dajte človeku neobmedzenú moc!“, nie som si istý, či zrkadlo pravdy, ktorú ktosi bude  interpretovať, nebude „krivým zrkadlom“ podkuté silou moci „skutočného zvieraťa“.

Som rád, že dnes riziko pravdy na seba zobral mladý, nezaťažený človek, ktorý si dal tú veľkú námahu a de facto i de jure postavil pravdu o vzniku MMUAW a jeho fungovaní zoči–voči nám všetkým i sebe samému. A najdôležitejšie je, že napísal skutočnú pravdu. Aj keď „mažoretky“ ašpiračných syndrómov budú naďalej balamutiť labilné mozgy zástancov a konzumentov bulvárov, že to oni sú „Boží bojovníci“,  budú sa  „rodiť“ nové mená, ktoré sa   natrú „slávou“ a „zásluhou“ o nič a za nič.

Štefan MAŽERIK, ďakujem Ti aj  v mene Johna Warholu, Vlada Protivňáka, Alexandra Zozuľaka, Michala Turoka, Vladislava Grešlíka  a celej tej malej skupinke ľudí, ktorí či už v strachu alebo bez neho  stáli pri nás  a podporovali naše myšlienky a nápady zriadiť toto múzeum. Nie je mi ľahko písať slová zaváňajúce samochválou. Ale nech!  Dôležité je, že si napísal PRAVDU. Je to aj Tvojich pomyselných „15 minút slávy“.

Rovnako ďakujem aj pani Ivete RUSINKOVEJ, ktorá si dala tú mravenčiu námahu a zdokumentovala tie roky „15 minút slávy“ tak kompletne, ako to doposiaľ neurobil nik. Tých pomyselných „15 minút slávy“ patria aj jej.

Ďakujem všetkým terajším kolegom, bývalým, ktorí či už krátko alebo dlhodobejšie pôsobili v MMUAW, pretože považujem prítomnosť každého z nich za jeden z článkov mozaiky „bytia“ tejto našej inštitúcie.

A tak, PANE BOŽE, Andy, John, Paul, Fred, Archibald, Joel, Evelin, Pamela, Tim, Vincent, Billy, Riva, Mark, Jefrey, Dany, James, Jiří,  „Agnes“, Saša, Michal, Ivan, Eugen, Vlado, Dano..., ale aj Vy  otec, mama, rodina ... ĎAKUJEM  VÁM!  Ak by nebolo vašej vôle, ochoty, podpory, nebolo by ani 15 rokov múzea.  ÚPRIMNE MU ŽELÁM, ABY BOLO NAĎALEJ TAK SILNÉ VOČI DILETANTOM A MILÉ VOČI TÝM, KTORÍ VEDIA, ŽE BYŤ SKUTOČNÝM ČLOVEKOM ZNAMENÁ MAŤ AJ DUCHOVNÉ HODNOTY A ROZMER!“

 

14.07.2006


Warholovce

 

V Medzilaborciach opravujú na počesť „maľara Andrijka“ chodníky, parkoviská a amfiteáter, do jeho múzea však stále zateká.

 

Pohľad na časť expozície Múzea moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach, ktoré má vyše stovky originálov Andyho.

 

Nebyť Warhola, nebolo by múzea, a nebyť múzea, Medzilaborce by hádam existovali iba ako zastrčené mesto na mape severovýchodného Slovenska. Ani peniaze na jeho zviditeľnenie by sem netrafili. Pánu bohu za chrbtom zostali dodnes, ale majú jedinečné múzeum. Pred pätnástimi rokmi ho otvorili s veľkou pompou a za ten čas prerazilo do sveta. Len provinčnému okresnému mestu, ktoré leží na skok od rodiska rodičov kráľa popartu, sa to stále akosi nedarí. Akoby múzeum a mesto žili oddelene. Medzilaborce nedávno získali vďaka Andrijkovi, ako Warholovi domorodci hovoria po rusínsky, ďalšie milióny z európskych fondov. Použijú ich svojsky, presnejšie, bez nápadu a originality. Neurobia z mesta otvorenú galériu umenia, aby sa zviditeľnilo, ale opravia, čo treba. Chodníky, zhumpľovaný amfiteáter, parkoviská. A, navyše, postavia dedinu – Warhol village – akýsi miniskanzen, ktorý bude mať s Warholom spoločné azda iba meno. Za veľa peňazí akosi málo muziky.
 

Budova múzea a socha–fontána v podobe postavy A. Warhola s dáždnikom, ktorá stojí pred múzeom.


Mauzóleum: „Múzeum je na správnom mieste, ale ešte stále nie v správnom čase,“ tvrdí Michal Bycko, kurátor múzea a muzeoedukológ, ako stojí na jeho vizitke pod čiernobielou podobizňou rusínskej superstar. To on rozvíril stojaté vody šesťapoltisícového mestečka na severovýchodnom konci Slovenska a v roku 1991 spolu s ďalšími nadšencami založil Múzeum moderného umenia Andyho Warhola. Pre niekoho dodnes nepochopiteľný podnik niekoľkých bláznov. Michal Bycko tu zhmotnil svoj americký sen – mať na Slovensku spomienku na korene umelca, ktorého rodičia sa z neďalekej Mikovej vysťahovali do Ameriky. Newyorská Nadácia Andyho Warhola darovala niekoľko vzácnych obrazov. Spočiatku ich nebolo kam zavesiť, nebol záujem. Až po páde socializmu, ktorý Warhola zavrhoval ako úpadkového umelca, si ho odrazu privlastňovali všetci. Poliaci, Slovinci, Česi aj Maďari. Pravda je taká, že Medzilaborce prišli k Warholovi ako slepé kura k zrnu. Nebyť socialistických plánovačov, ktorí oproti pravoslávnemu kostolu naordinovali výstavbu megalomanského kultúrneho domu, skončili by originálne obrazy kdesi úplne inde. V Medzilaborciach vyčlenili na múzeum budovu a šesť miliónov korún na jej rekonštrukciu. Peniaze sa kamsi stratili, a tak padlo rozhodnutie. Obrazy budú visieť v „kulturáku“, ktorý ešte ani nestihli skolaudovať. Aj napriek protestom domácich sa ozrutná stavba, pripomínajúca mauzóleum, stala baštou Andyho Warhola. Vytrhal sa zložitý odhlučňovací systém, ktorý mal zvukovo oddeliť svadbu v reštauračnom zariadení od filmového predstavenia, vylíčili sa holé steny a vznikli pozoruhodné priestory, do ktorých hneď po otvorení začalo zatekať. A zateká dodnes. Múzeum sa dostalo do každého turistického sprievodcu po Slovensku. Nuž, ale to ako atrakcia pre cestovný ruch v týchto končinách nestačí. Bohužiaľ.

Warhol City: Na mestskom úrade prezentujú Warhola takmer ako spasiteľa. Ani Pittsburgh, kde sa narodil, s ním vraj nie je natoľko stotožnený ako Medzilaborce. Projekty nesúce jeho meno majú mesto zviditeľniť. Aspoň na papieri. „Warhol síce nie je všeliekom na nezamestnanosť, ale súvisí s ním veľa pracovných miest,“ tvrdí Vladislav Višňovský, riaditeľ centra prvého kontaktu. Medzi rečou priznáva, že „Medzilaborce sú samy osebe diera“. A tak sa zblúdený syn po smrti vracia na rodnú hrudu svojich rodičov s podporou fondov Európskej únie. Za života totiž na Slovensku nikdy nebol. Prvá etapa projektu Warhol City za dva a pol milióna korún bola imidžová. Za ne „zwarholovali“ tri autobusové zastávky a šesť fasád budov v štýle popartu. Mesto kde–tu ožilo. Doktor Bycko ako autor ideovo–výtvarného návrhu však nie je s realizáciou spokojný. Je podľa neho nekvalitná. „Zastávky mali napríklad svietiť. Navrhoval som novinové stánky a kemp v tvare polievkových konzerv Campbells, ktoré sa stali ikonami Andyho Warhola. Nič z toho sa nerealizovalo,“ podotýka sklamane. Pár fasád totiž nestačí. Warholom by malo prekvitať celé mesto, veľa iných šancí nemá.

Skanzen podľa Warhola: Andy sa stal gestorom aj druhej, náročnejšej časti projektu, na ktorý mesto získalo 30 miliónov korún. Nejde však výhradne o európske fondy. Jeden a pol milióna museli odklepnúť mestskí poslanci z rozpočtu Medzilaboriec a sumou šesť miliónov prispel štát. Také sú pravidlá. „Je to jeden z mála projektov, ktorý má hlavu aj pätu. Lyžiarsky vlek môžu mať všade, Warhola nie,“ deklaruje Ing. Višňovský. Druhá etapa je skôr stavebná. Opravia sa chodníky, parkoviská, zrekonštruuje amfiteáter a vybuduje miniskanzen s názvom Warhol village. „Pôjde o minirepliky architektúry typickej pre tento región vrátane kostolíka v Mikovej,“ dozvedáme sa na mestskom úrade. „Čo to má spoločné s Warholom?“ predstava minidediny nesedí Michalovi Byckovi. Úradníci si o ňom potichu myslia svoje. Uzurpuje si vraj patent na Warhola. Pravdou je, že v predstavách o zviditeľňovaní mesta sa už dávno nezhodujú. Majú tichú domácnosť alebo vedú zákopovú vojnu? Ťažko povedať. Na úrade už teraz plánujú tretiu fázu projektu. Možno dôjde aj na opravu zatekajúceho múzea. Zdá sa, že mesto má jasno. „Chceme, aby Medzilaborce symbolizovali Andyho a stali sa príťažlivými pre turistov,“ podotýka koordinátor projektu Adrián Kaliňák. Činia sa aj miestni Rómovia, ktorí z pripravovaného skanzenu pokradli káble zakopané do zeme.

Načo nám je Warhol?: Ako vlastne tunajší obyvatelia vnímajú Warhola? Ako svetoznámeho umelca, blázna, čudáka, podivína? „Nijako. Chvália sa ním len v kúpeľoch, keď spomenú, že sú z Medzilaboriec,“ kurátor Bycko je o tom presvedčený. „Na čo nám je Warhol, keď nemáme robotu?“ legitímna otázka Mira Hudáka, jedného z miestnych. Aj on má svoju pravdu a vkus. Warhola nemusí, ale v múzeu, kde je vstupné rovnú stovku, už bol. Prvý a posledný raz, ako väčšina turistov, ktorých do týchto končín prilákajú diela kráľa popartu. Ročne ich zhliadne štrnásť– až sedemnásťtisíc návštevníkov, z toho dve tretiny zo zahraničia. A je čo obdivovať. Okrem iného aj vyše sto originálov. Ich hodnota sa odhaduje na desiatky, možno stovky miliónov korún. „Je to sonda do Warholovej tvorby. Malá vzorka zo všetkého,“ deklaruje vedenie múzea. „Nikto v širokom okolí sa za celý život Warholovi nevenoval toľko ako ja,“ hovorí Michal Bycko bez pátosu. Má 54 rokov a Andy sa mu stal osudným. Kvôli nemu sa „zabetónoval“ v Medzilaborciach a už takmer nikam nechodí. „Zbláznil som sa doňho a lezie mi to na nervy až teraz,“ priznáva a vysloví jedinú podmienku. Nechce sa fotiť s Warholom ani s jeho obrazmi. Andyho dvojník Endi z neďalekých Rokytoviec je na tom diametrálne odlišne.

Dvojník Endi: Odkedy hral František Lakata, učiteľ výtvarnej výchovy na Základnej škole v Medzilaborciach, Andyho dvojníka vo filme Absolut Warhol, celá dedina ho volá Endi. Keď sa nalíči, zamaskuje, nasadí parochňu a okuliare, akoby mu z oka vypadol. Neobjavil ho nikto iný ako Michal Bycko. Vraj sa naňho pozrel a videl Andyho. Múzeum malo odrazu maskota a Endi sa stal známym. Odvtedy nechýba na žiadnej vernisáži, robieva Warhola. V Rokytovciach si v bývalej škole, hneď vedľa miestnej posilňovne, zriadil obecnú galériu. Nesie jeho zdomácnené meno – Endi. Vystavuje svoje obrazy, sochy, samorasty, svoje umenie. Andyho obdivuje. „Nebol Slovák, ale Rusín, a navyše známejší ako Vasil Biľak.“ Endi má vraj aj podobný hlas ako Andy. „Povedal mi to jeho brat John,“ ozrejmuje. Na škole zase zriadil nástenku ako poctu svojmu dvojníkovi. Visia na nej aj pomaľované dámske lodičky, ktoré vyrába s deťmi. Presne ako Warhol, keď začínal dobývať svet.

Nešťastná Miková: Kým správy o Warhol City uverejňujú aj zahraničné tlačové agentúry a médiá, v závetrí ostáva vymierajúca dedinka Miková, ležiaca 13 kilometrov od Medzilaboriec. Rodisko Andyho rodičov. „Ukradli nám Andrijka,“ posťažujú sa tunajší obyvatelia na adresu Medzilaboriec. „Na Andyho nemáme v dedine žiadnu pamiatku,“ starosta Alexander Vaco asi tuší, že už všetko prepásli. Veľké plány však mala aj Miková. Pamätný dom a parkovisko pre šesť autobusov. Nič z toho nevyšlo. Na počesť Warhola pomenovali aspoň festival rusínskej kultúry. Po rodičoch zostala na hornom konci jedine studňa a hruška, ktorú nedávno obrezali elektrikári. Pôvodný dom so slamenou strechou už dávno nestojí. Zato zvedavcov sem chodí neúrekom. Zavše navštívia aj Jána Závackého, bratranca Andyho Warhola, bývalého starostu. „Vedel som, že mám v Amerike bratranca maľara. Myslel som, že domy maľuje. Až neskôr sa z neho vykľul umelec. Keď ho uznáva svet, som hrdý na to, že bratranec má v Mikovej korene.“ Štve ho, že aj napriek snahe nemá dedina po Warholovi vlastne nič. Azda len hŕbu menovcov, najviac asi na cintoríne. A ešte sa aj inak píšu. Varchola, nie Warhol! „Pochádzam odnikiaľ,“ bola jeho okrídlená veta. Svoj pôvod tajil, ale v jeho tvorbe sa odzrkadlil.

Prorok konzumu: Warholove umelecké poučky patria skôr do marketingovej stratégie a v tomto smere bol na svoju dobu neprekonateľný. Vedel sa predať, sám bol chodiacim umením. Medzilaborce by dozaista zmenil na nepoznanie. Chce to len nápad. „Andy sa pri pohľade na mesto musí v hrobe obracať,“ tak to vidí svojrázny kurátor. A nebude to preto, že v Pittsburghu je pochovaný na cintoríne vedľa akéhosi Johna Slotu. „Byť stále prítomný a zostať v pozadí,“ bolo Warholovo heslo. V prípade Medzilaboriec ho mestskí úradníci napĺňajú, ani nevedia ako. Warhol v meste síce stále je, ale vlastne akoby na prvý pohľad ani nebol. Ktovie dokedy.

Juraj Sedlák

14.07.2006


NIE JE WARHOL AKO WARHOL, ALEBO WARHOL OČAMI SVOJHO SYNOVCA

(recenzia knihy Jamesa Warholu: „Na návšteve u slávneho strýka“)

 

     Už je takmer zaužívaným zvykom kritiky či dejín moderného umenia označovať Andyho Warhola ako kráľa pop–artu, ktorý je v americkom, ale aj celosvetovom umení medzníkom a rozhraním dvoch kultúrnych formácií a vďaka enormnej expanzii americkej kultúrnej a umeleckej produkcie svojim globálnym vplyvom prevyšuje mnohých významných umelcov svojej doby . Navyše, po jeho smrti v roku 1987 sa z neho stala umelecká osobnosť, o ktorej s takmer najväčšou istotou možno tvrdiť, že je umeleckou ikonou epochy 20. storočia. Warholova priekopnícka práca spočívala najmä v tom, že nielenže masovú a mediálnu spoločnosť uviedol, ale stal sa jej emblémovou figúrou, operatívnym tvorcom najvýznamnejších umeleckých predstáv, iniciátorom transformácie elitnej kultúry v masovú, presnejšie spájania sa a prelínania elitnej a masovej kultúry, protagonistom elitného umenia v období masovej kultúry. Význam jeho osobnosti v umeleckom svete je evidentný, no v pozadí ešte stále ostávajú  skutočnosti o jeho pôvode, rodine a súkromí. Andy Warhol vďačí za svoj fenomenálny úspech aj dávnej rusínskej tradícii nevyhodiť z domu ani hrdzavý klinec i zberateľskej vášni, ktorú pretavil na „ťažké“ milióny dolárov. Aj takéto aspekty odhaľuje kniha jeho synovca Jamesa Warholu „Na návšteve u slávneho strýka“, ktorú na Slovensku vydalo vydavateľstvo Ikar v roku 2006.

     Kniha „Na návšteve u slávneho strýka“ (pevná väzba, rozmer 21,3x27,9cm, slovenský jazyk, 32 strán ) je Jamesom Warholom nielen ilustrovaná, ale aj napísaná. Synovec Andyho Warhola si spomína na nezvyčajné cesty z Pittsburgu do New Yorku ako aj na návštevy u slávneho strýka, pričom poodhaľuje Andyho obyčajnosť v neobyčajnom živote často v komických podobách. Čitateľ sa dozvedá, aké parochne nosieval Andy Warhol, že mal dvadsaťpäť mačiek a všetky sa volali Sam, či aj spôsob vplyvu strýkovej tvorby na svojho synovca. Táto kniha jednoduchým a pre mladú generáciu efektívnym spôsobom zároveň vysvetľuje, v čom spočívala geniálnosť Andyho Warhola  a aké možné implikácie sa skrývajú za pojmom pop–art. V úvode James neobchádza svojho otca, Andyho najstaršieho brata Paula, ktorý vlastnil zberné suroviny  a jednoducho zbieral odpad. Ani Andy nezaprel svoju rusínsku krv a jeho newyorský dom bol takisto plný haraburdia ako pittsburský dvor jeho brata. Tieto „duchampovské“ ready–made istým spôsobom zaujali i Jamesa, v knihe opisuje i ilustruje ranné prebudenie sa v jednej zo strýkových izieb, plných škatúľ od Campbellových polievok, skíc či rôznych reklamných plagátov. James Warhola vo svojej knihe sústreďuje pozornosť na rok 1962, pretože nielen k tomuto roku sa viaže príbeh návštevy u slávneho strýka a babky Júlie, ale tento rok bol dôležitý i pre samotný dlhoročný príbeh umenia Andyho Warhola, keďže vtedy usporiadal prvú samostatnú výstavu 32 obrazov Campbell´s Soup v Galérii Ferus v Los Angeles. Umelecký svet bol šokovaný, pretože ako píše James : „Andy bol členom neveľkej skupiny umelcov, ktorí verili, že hranice umenia rozšíria zobrazovaním bežných, všedných vecí, ktoré nás obklopujú v modernej spoločnosti“. Dnes túto expozíciu môžeme považovať za jednu z medzníkov v umení, lebo sa ňou, po predchádzajúcej nadvláde amerického abstraktného expresionizmu, najexplicitnejšie uviedla filozofia pop–artu. Už na tejto výstave bol Warholov umelecký jazyk vyjadrený najcieľuprimeranejšou syntaxou: preberaním banálnych či morbídnych obsahov a ich detextualizáciou, použitím fotografickej predlohy, uvedením multiplikovaného diela a relativizáciou zvrchovaného originálu, prijatím filozofie ready– made či osvojením si zásad mix–médií. Okrem tejto výstavy sa v tom istom roku zoznamuje s Eleonor Wardovou z Galérie Stable, v ktorej nainštaloval svoju prvú newyorskú výstavu veľkých obrazov na plátne ( Marylin, Katastrofy ), vystavuje na jednej z najdôležitejších pop–artových výstav Noví realisti v New Yorku a inšpirovaný novinovým článkom o lietadlovej katastrofe, pri ktorej zahynulo 129 osôb, začína seriál obrazov dopravných nehôd, smrti a katastrof. Andyho synovec James ako malý chlapec videl tento ich návštevný rok inou optikou. Kým Andy pre umelecký svet dozrieval v osobnosť svetového formátu, James nám v knihe odkrýva predovšetkým jeho súkromný život, život svojho jednoduchého strýka a svojej babky Júlie. Andy Warhol žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou Júliou až do jej smrti v roku 1972 a ako prostú ženu pochádzajúcu z malej dedinky Miková pri Medzilaborciach na východnom Slovensku ju opisuje i jej vnuk James: „Volali sme ju nežne babka, ako to bolo v našej rodine zaužívané...Babka nás zasypala vrelými bozkami a ponúkla nám salámu, chlieb a syr“. Neanalyzuje ani nevysvetľuje význam svojej babky pre život a tvorbu svojho strýka, no nevynecháva (najmä v podobe ilustrácií) jej prítomnosť v Andyho súkromnom živote. Andy Warhol ako najmladšie dieťa takmer celé detstvo chorľavel, pretože trpel istým druhom epilepsie – „Tanec Svätého Víta“. Preto väčšinu času trávil v posteli a veľmi rád koloroval omaľovanky, počúval matkine dramatické výpovede o starej vlasti Rusínov, o hrôze vojny, hlade a smrti, ktorá ich tam stretávala dennodenne. Andy tieto matkine spomienky pretavil do vizuálnej skutočnosti prostredníctvom svojej pop–artovej tvorby, ktorá bola i pre Jamesa Warholu príťažlivým momentom a zrejme aj obdiv svojho strýka (ktorý v knihe nie je zapieraný) spôsobil, že študoval na tej istej škole ako jeho strýko (na Carnegieho technologickom inštitúte) a dodnes pôsobí ako profesionálny výtvarník, predovšetkým ako ilustrátor pre rôzne detské vydavateľstva. Okrem predmetnej knihy sa podieľal na ilustráciách aj napríklad v knihe The Pumkinville mystery, ktorá bola jeho prvou ilustrovanou či The Brave little Tailor, The Tinderbox alebo Aunt Hilarity´s bustle.

     James Warhola krstil svoju knihu symbolicky – na Slovensku v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, v kraji svojich starých rodičov. Krstilo sa zeminou z Mikovej, získanej priamo z miesta pozemku, na ktorom stál dom Andyho rodičov. Kniha je určená pre deti od piatich rokov, no aktuálnou je i pre edukačnú prácu muzeálnych či galerijných odborných pracovníkov, ktorý ju môžu aplikovať do rôznych umeleckých programov, najmä pre mladého percipienta.

Martin Cubjak

kurátor MMUAW


FOTOALBUM KRSTU KNIHY JAMESA WARHOLU 22.06.2006

 

 

JAMES WARHOLA, M.A.

 

Krst knihy Jamesa Warholu

(zľava: veľvyslanec USA na Slovensku  J.E. RODOLPHE M. VALLEE, JAMES WARHOLA, primátor mesta Medzilaborce MIRKO KALIŇÁK – krstní otcovia knihy )

 

zľava: JAMES WARHOLA, Dr. MICHAL BYCKO, PhD., kurátor MMUAW,

 Dr. JIŘÍ ŠVESTKA, majiteľ Galérie JIŔÍ ŠVSTKA, medzinárodný kurátor

 


 

 

Vážené dámy a páni, milí priatelia,

 

Vítam vás v Slovenskej národnej galérii – dnes večer nie na tradičnej vernisáži, ako to u nás býva zvykom – ale na privátnej party celebrít a superstars. Dovoľte, aby som vám ich predstavila – 10 Campbell´s Soup Cans – 10 plechoviek Campbellových polievok od Andyho Warhola. Ostatne, pripomeňme si, že – superstar – slovo, ktoré sa stalo dnes bežnou súčasťou nášho života, priviedol na svet v dnešnom význame slova práve Andy Warhol. Preňho bola superstar nielen slávna Marilyn, či Elisabeth Taylorová, ale aj fľaša od Coca Coly, plechovka od Campbella, či kartónová škatuľa od Brilla.   

 

Andy Warhol je starý známy, a nielen preto, že jeho rusínske korene siahajú na Slovensko, že s ním máme takpovediac pokrvnú väzbu a je tak trochu aj „náš“. Naposledy sme sa s ním v našej inštitúcii stretli na sklonku zimy 2001, keď sme – na naše pomery s veľkým úspechom – uviedli putovnú výstavu jeho diela pripravenú k miléniu Ministerstvom zahraničných vecí USA a Múzeom Andyho Warhola v Pittsburgu. Odvtedy záujem oň na Slovensku neutíchol. K zbierke jeho diel, ktorú vlastní a vystavuje Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, pribudli na Slovensku ďalšie skvosty v súkromných zbierkach, ktorých časť je dnes, nie ďaleko od tohto miesta, už sprístupnená verejnosti.        

 

Naše dnešné stretnutie je však iného druhu. Stretli sme sa tu preto, aby sme sa s vami podelili o našu veľkú radosť a hrdosť, aby sme spoločne oslávili prvý vstup Andyho Warhola do zbierok prvej galerijnej scény, Slovenskej národnej galérie. A to vstup skutočne veľkolepý: vďaka mimoriadnej dotácii vlády SR, vďaka podpore predsedu vlády SR p. Mikuláša Dzurindu, oboch ministrov kultúry – dnešného i včerajšieho, p. Rudolfa Chmela a p. Františka Tótha, vďaka porozumeniu a pomoci pracovníkov Ministerstva kultúry SR sa nám podarilo získať mimoriadne vzácnu akvizíciu – kompletnú, Warholom vlastnoručne signovanú prvú sériu 10 sieťotlačí Cambellových polievok. Na svete je ich 250, naša má poradové číslo 148.

 

Vznikli v roku 1968 – do grafického cyklu ich Warhol previedol šesť rokov potom, čo ich v roku 1962 – ako sieťotlačové maľby prvýkrát predstavil vo Ferus Gallery v Los Angeles presne v duchu svojho výroku: „nemyslím si, že umenie je určené len pre vyvolených. Má byť pre masy Američanov...“ Miatli svojou primárnou existenciou, visiac na stene ako maľby a zároveň stojac na poličke ako tovar v obchode, obsedantne opakovali jeden motív, popierali auru originality a invencie maliarskeho média, menili uniformovanú a všadeprítomnú banalitu, smetie na kultový predmet. Stáli pri zrode Warholovho úspechu a „pätnásťminútovej“ slávy, ktorá prerástla – vari vo večnosť?   

 

Dovoľte, aby som poďakovala všetkým, ktorí sa o zatiaľ posledný návrat kráľa pop–artu do Slovenskej národnej galérie pričinili, aby som poďakovala kolegyniam a kolegom, ktorí nám s akvizíciou z majetku The Andy Warhol Foundation for the Visual Arts v New Yorku – cez sprostredkovanie Galériou Švestka v Prahe – pomáhali, ktorí s bázňou pripravili túto výstavu (a to naozaj nebola každodenná skúsenosť, držať v rukách miliónové diela...). Špeciálne a menovite však chcem poďakovať jednému človeku, ktorý nám túto ideu vnukol, a bez ktorého by sa táto kúpa nemohla ani zrealizovať. Bol ním Michal Bycko, kurátor Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, zapálený znalec a strážca Warholovho odkazu. Srdečná vďaka.    

 

Priznám sa, že odkedy som Polievky uvidela u nás v galérii, viackrát som si položila otázku, prečo sa vlastne radia medzi tie diela, ktoré zmenili 20. storočie. Odpovedí by zaiste bolo na kilogramy a kilometre vedeckých štúdií, ale ako to povedať jasne, krátko? To, čo bolo zamýšľané ako tak trochu dehonestujúce, mechanické, banálne, jednoduché, lacné (?) je dnes – odpustite mi to nekunsthistorické slovo – krásne. Poďme sa spoločne očami dotknúť našich hviezd. Ešte raz vitajte...

Katarína Bajcurová,16. 5. 2006


V Srbsku  vedia viac, ako my kto je Warhol

 

 

 

 

Niektoré katalógy k výstavám v Novom Sade

 

 

Jeden hlavný reprezentatívny katalóg–publikácia (82 strán textu, vyše 200 čierno–bielych a farebných reprodukcií ) a tri malé katalógy, rozmerné pútače po ceste už 30 kilometrov pred Novým Sadom, drobné reklamne predmety, veľký záujem médií... – to bolo samozrejmosťou vyvrcholenia projektu ANDY WARHOL – POST POP–ART NA SLOVENSKU v srbskom meste Nový Sad.

 

Projekt sa skladal z viacerých súčastí – jednotlivých akcií, hlavne výstav. 1. výstava, a to mail–artová medzinárodná výstavy Homage Andy Warhol zo zbierok Múzea moderného umenia Andy Warhola (MMUAW) v Medzilaborciach a vojvodinského Slováka Jaroslava Supeka bola otvorena 25. apríla 2006 od 18. hod. v Bel Art Galerry. 2. výstava – Slovenský a srbský pop–art bola otvorená ten istý večer od 19. hod vo Vojvodinskom múzeu. 3. výstava pod názvom Flowers Black and White (séria 10 čierno–bielych obrazov A. Warhola) bola zase otvorenáe toho večera od 20. hod v Centre vizuálnej kultúry. V ten istý čas v kine Bioskop Kultúrneho centra mesta sa uskutočnila prezentácia dokumentárneho filmu známeho poľského režiséra Stanislawa Muchu – Absolut Warhola. Na druhý deň, 26. apríla 2006 v Mestskom informačnom centre sa uskutočnila prezentácia projektu Mestského úradu v Medzilaborciach – Warhol City, ktorý predstavil pracovník MsÚ Vladimír Protivňák. 4. a hlavná výstava mala svoju vernisáž v Galérií Vojvodinskej banky v Novom Sade od 20. hod. pod názvom WARHOL a na ňu prichádzali tisícky divákov až do 1. hodiny rannej!!!

 

Vyše 300 exponátov tvorilo doposiaľ najrozsiahlejšiu výstavu Andy Warhola v Srbsku.  Organizátori v Novom Sade investovali do projektu milióny. Tisícky ľudí v dlhom rade prichádzali na výstavy v Novom Sade, ako kedysi do Mauzólea Lenina v Moskve. Prichádzali si pozrieť vystavené diela a artefakty o diele, živote a rusínskom pôvode Andyho Warhola . Do 100 originálnych diel, vyše 50 artefaktov, dokumentov, diela slovenských a srbských  post pop–artistov a známych svetových mail–artistov tvorili obsah „festivalu“ venovanému najväčšiemu Rusínovi 20. storočia  na  svete – Andymu Warholovi, ktorý potrvá do 15. mája 2006. Z veľkého záujmu boli doslova šokovaní nielen organizátori projektu (mesto Nový Sad pod patronátom ministra kultúry АО Vojvodinа a Múzeum moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach) a autori projektu, kurátori výstav (Dr. Michal Bycko, PhD. a Mgr. Martin Cubjak zo Slovenska, Jaroslav Supek, M.A. a Dr. Sava Stepanov zo Srbska), ale aj médiá a pod. Tri dni po otvorení výstavy  prišiel do MMUAW v Medzilaborciach fax, ktorým o reinštaláciu projektu žiadajú v Belehrade!

 

To je súčasný stav vnímania A. Warhola v Srbsku. Kiež by sme sa spamätali aj my a začali si uvedomovať, čo máme doma a rozhodnúť sa prezentovať tým, o čo svet má záujem. Nekonečný folklór a bryndzové halušky už málokoho záujmu. Sme v treťom tisícročí!

 

Dr. Michal Bycko, PhD.

jeden z autorov projektu

         

 

 

 

Tak to vyzeralo pred budovou Galérie Vojvodinskej banky v neskorých nočných hodinách 26. 4. 2006, kde inštalovali hlavnú výstavu – WARHOL.

 

 

 

 

Výstavné priestory Galérie Vojvodinskej banky, kde na čelnej stene bola inštalovaná séria 10 diel A. Warhola pod názvom Ladies and Gentlemans.

 

 

 

Z vernisáže hlavnej výstavy Warhol: (zľava doprava) Otvarajúci kurátor výstavy Mgr. Martin Cubjak, minister kultúry Vojvodiny Radovan Jokič, riaditeľka Múzea moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach Mgr. Valika Maďarová a 3. tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Srbsku Tomáš Ferko z Belegradu.

 

 

 

 

Mail–artové práce Michala Bycka ako reakcia na projekt Andy Warhol – post

pop–art na Slovensku.


AJ GÉNIUS,  AJ BLÁZON POTREBUJE ŠŤASTIE

 

(Rozhovor s Dr. Michalom BYCKOM, PhD., kurátorom Múzea moderného umenia Andy Warhola v Medzilaborciach)

 

● V mnohých súvislostiach je Tvoje meno akosi spojené s menom Andy Warhol. Čím to je?

– Možno sa zdá, že je to výsadou, ak si v mnohých súvislostiach spájaný s osobnosťou svetových parametrov, ale ja to cítim skôr ako utlmenie mojej osobnosti, pretože nikdy som nechcel byť známy iba preto, že moje meno bude v súvislosti s niečím alebo niekým významným.  Preto  v poslednom čase takmer neposkytujem rozhovory a odmietam aj  účasť v priamych projektoch s menom Warhol. Pochopiteľne okrem mojej pracovnej náplne  kurátora a pod. Byť stále „na očiach“ s Warholom to sa mi nepáči, pretože môže to vyzerať aj ako zneužívanie Andyho vo svoj prospech.

 

● 22. februára  2007  uplynie 20 rokov od smrti Andyho Warhola a 1. septembra 2006 zase 15 rokov od vzniku  MMUAW. Ako to vnímaš?

– Výročia úmrtia nemám rád. Sú to smutné výročia a radšej si to nechávam sám v sebe ako úzkostlivú spomienku na tých, čo odišli. To je asi všetko k tejto otázke. Výročie  založenia MMUAW?  Životná univerzita a skúsenosť v poznávaní ľudí a pod. Z tých stoviek, s ktorými som sa stretol, boli to stretnutia  nezabudnuteľné do smrti, ale boli to stretnutia aj s chameleónmi a hlupákmi, ktorí si od Warhola sľubovali vlastný prospech. Ja akceptujem iba ľudí, ktorým ide o Warhola a jeho dielo, a na tých, ktorí ho v chorobnom ašpiračnom syndróme chcú zneužiť pre vlastnú reklamu, snažím sa zabudnúť.  Pätnásť rokov byť v riadení múzea, nie ako riaditeľ, ale hlavný kurátor, je vystrčenie hlavy do priestoru, kde ti hrozí, že každú chvíľu dostaneš po nej.  Však na úspechy múzea si doposiaľ nik nespomenul, ale na  problém naletel húf novinárov a pod., ktorí hovädili múzeum i našu prácu.

 

● Čím to je, že MMUAW napriek všetkému prežilo 15 rokov?

– Pretože ešte žijem.

 

● Znie to trochu sebavedome...

– Nie, realisticky a priskromne!

 

● Ako to myslíš?

– Žiadne známe, významné a veľké veci nerobí kolektív a pod. To sú taľafatky starých komunistov. Ak chceš niečo dokázať, obetuj sa, ale s vedomím, že ak to dokážeš a bude to verejne známe,  budeš mať zrazu  more pseudopriateľov a pod.

 

● Ktoré obdobie múzea je pre Teba najťažšie?

 – Keď bolo riadené diletantom v umení a umeleckej edukácii z intendantúry. Intendantúry, to bol taký blud jedného lekára vo funkcii ministra kultúry. Toto obdobie je obdobím temna pre  MMUAW.

 

● Prečo to tak bolo?

 – Pretože nás riadili maturanti, ktorí Warholovi rozumeli ako sliepka pivu.

 

● Ale bol taký zákon...

– Iba 10 Božích zákonov sú nemenné a večné zákony. Iné sú ako prezervatívy, len čo ich istá moc, ktorá si ich vymyslí schváli a používa, padne, padajú aj oni. Proste na jedno použitie. Ak by boli zákony múdre, nemenili by sa, preto sme niekedy doslova nútení akceptovať hlúpe zákony. Hlúpe zákony sú ako hlúpi ľudia. Radšej  sa im treba vyhnúť.

 

● Je to záležitosť aj spoločnosti?

– Áno, aký pán taký krám, aká spoločnosť, také panstvo. Naša spoločnosť ešte nie je autentická, je iba nalíčená do podoby istej spoločnosti, systém... Formuje sa, ale byť sebou samou bude až dozreje jej  vedomie  a duchovné hodnoty  budú rovnocenné s materiálnymi. Teraz sme iba „... hlúpi a bohatí“. Cieľom je, aby sme boli múdri a bohatí. Aj duchovne.

 

● Myslíš si, že takto myslel aj Andy?

– Andy takto myslieť  nemusel. Nepotreboval to. Žil v systéme, ktorý bol autentický, a aj keď nevyhovoval každému, bol slobodný. Keby žil v tom čase v Československu, možno by maľoval partizánov, budovateľov komunizmu, komunistické symboly tak, ako tí, čo teraz obrátili kabáty a maľujú kríže. Však ich je na každom kroku plno. „Hrdinovia“!

 

● Bol Andy Warhol skutočne géniom, alebo mal iba šťastie?

– Aj génius i hlupák potrebuje  mať šťastie. Dnes slová  génius, osobnosť... sú tak „zľudovené“, že ho prisudzujeme hocikomu. Miklovia, bezdedovia, bezbaby ... nabíjajú mozgy plytkým konzumentom umenia a kultúry natoľko, že skutočná kultúra a umenie pomaly nemá šancu. No Warhol bol osobnosť svetového významu a keď je osobnosť svetového významu všade „akreditovaná“, akceptovaná je ako génius.

 

● Čím bola výnimočná genialita Warhola?

– Dal úplne nový rozmer i obraz umeniu, postavil umenie do výkladnej skrine konzumnej spoločnosti ako zrkadlo, v ktorom sa mihotalo všetko to, čo tú spoločnosť tvorí. Percipient nehľadal v umeleckom diele Warhola „... vnútorný, prežitý svet umelca, ... jeho radosti, bolesti ...“, ale samého seba, všetko to, čo dovtedy všade mal, iba v múzeách a galériách ako obraz–dielo nemal. A zrazu sa svet „zbláznil“ a začal chodiť a chodí sa dodnes pozerať na konzervy Campbell´s  Soup do svetových múzeí, akoby ich nebolo dosť v obchodoch.

 

● Nie je to lacný prístup k umeniu a umeleckej tvorbe?

– Koho to zaujíma?  Keď kupujem Seat, nemyslím na to, koľko času a kto, kde ho stravil, aby ho vyrobil. Zaujíma ma cena a kvalita výrobku. Koľko psychického napätia, kreativity, nápadu dal Andy do finále, keď sa rozhodol tú konzervu namaľovať, nikoho nezaujíma. Je tu, visí v múzeu a stojí tých 20.000,–USD a pod.  A je na mne, či ju chcem iba vidieť, alebo si ju aj kúpiť, alebo sa na to vykašlem a neurobím ani jedno, ani druhé. Andy „s ľudskou tvárou“ donútil percipienta vidieť verejne  aj to, čo by  doma nikdy nezavesil, alebo to, čo robí bežne doma, ale verejne to  pokrytecky tají.  Ja si pamätám, keď som ako mladý absolvent vysokej školy prišiel externe pracovať do oblasti kultúry a v pracovnej dobe  som si prezeral časopis s aktmi žien. Môj šéf mi to s krikom zobral, skoro ma vyhodil, ale potom to možno pol roka potajomky očumoval a všetci sme o tom vedeli. To je tá naša pokryteckosť. Verejne pľujeme na to, čo väčšina z nás doma bežné robí. Mne sa páči  Dano Brogyányi, ktorý nám predkladá vo svojej vizuálnej post pop–artovej rovine čosi podobné, žne kritiku od pokrytcov, ale niektorí z nich si jeho diela dokonca potajomky kupujú a majú to v spálni. Taký je svet, Andy ho identifikoval už dávno a dal mu pred nos  jedno veľké zrkadlo nazvané pop–art. Funguje to dodnes.

(Za rozhovor poďakovala Iveta RUSINKOVÁ)


GALÉRIA NIEKTORÝCH UMELECKÝCH DIEL

SVETOZNÁMEHO RUSÍNA

ANDYHO WARHOLA

 

 

Details of Renaissance Paintings; (Paolo Uccello, St. George and The Dragon, 1460)

Medium  Screenprint on Arches Aquarelle (Cold Pressed) paper.

Year  1984 Size  32" x 44", image 25" x 37"

 Edition  of 50, 12 AP, 5 PP, 4 HC, signed and numbered in pencil lower left. There are 36 TP portfolios, signed and numbered in pencil lower left, containing print II.316A and one image from each of Details portfolios(II.316–319, II.320–323, II.324–327).

Misc. Portfolio of four screenprints.
Printer: Rupert Jasen Smith, New York
Publisher: Editions Schellmann & Klüser, Munich, Germany / New York

 

 

Reigning Queens: Queen Elizabeth II Of The United Kingdom

Medium  Screenprint on Lenox Museum Board.

Year  1984 Size  39.375" x 31.5"

Edition of 40, 10 AP, 5 PP, 3HC, 30 TP containing only one image of each queen, signed and numbered in pencil lower right

Misc.

Portfolio of sixteen screenprints.
Printer: Rupert Jasen Smith, New York
Publisher: Geaorge C. P. Mulder, Amsterdam, The Netherlands

 

 

 

Title     Saint Apollonia ( F/Sch: 330 – 333 )

Medium  Screenprint on Essex Offset Kid Finish paper.

Year     1984

Size      30" x 22", 76,2 x 55.9 cm

Edition of 250, 35 AP, 8 PP, 80 individual TP not in portfolios, 20 individual TP not in portfolios numbered in Roman numerals, signed and numbered in pencil lower left. The prints TP 1/80–29/80 are on Arches 88 paper with the image reversed, 43" x 30.5"; TP 30/80–80/80 and TP I/XX–XX/XX are on Essex Offset Kid Finish paper, 35" x 23"; image 30" x 22".

Misc.

Printer: Rupert Jasen Smith, New York

Publisher: Dr. Frank Braun, Düsseldorf, Germany

 

 

 

Title     Hans Christian Andersen ( F/Sch II: 394 –397 )

Medium   Screenprint on Lenox Museum Board.

Year     1987

Size     38" x 38", 96,5 x 96,5 cm

Edition of 25, 8 AP, 3 PP, 5 HC, numbered in pencil and signed in pencil on verso by the executor of The Estate of Andy Warhol, the publisher, and the printer on a stamped certificate of authenticity. There are 36 TP signed and numbered in pencil as noted above.

Misc.

Printer: Rupert Jasen Smith, New York

Publisher: Art Expo Danmark, Odense, Denmark

 

 

Artist  Andy Warhol

Title  Wayne Gretzky #99

Medium  Screenprint on Lenox Museum Board.

Year  1984

Size  40" x 32"

Edition There are 46 TP signed and numbered in pencil on verso by the executor of The Estate of Andy Warhol on a stamped certificate of authenticity. There are 6 PP, which are trial proof variations, signed and numbered in pencil lower left. Each print is unique.

Unique prints