etnografia

Kto by ho v našej folklórnej obci nepoznal? Každý, kto aspoň raz bol na vystúpení jeho muziky videl a počul čo dokáže. Svoje umelecké schopnosti prezentuje verejne ako primáš, a zároveň pôsobil aj ako koncertný majster komorného orchestra vo Svidníku a tiež ako člen hudobnej skupiny RUTHENIUS zo Svidníka.

Tým, že svoje kvality prezentuje verejne v našom meste, v našej republike aj v zahraničí, každý má možnosť posúdiť jeho umenie. Stačí, aby zaujal svoj typický postoj pred svojim orchestrom, dvihol sláčik a nasadil gesto na pokyn ktorého zaznejú harmónie tónov prihovárajúce sa citlivým ušiam poslucháčov krásou hudobného umenia. Umenia, ktoré vyžaduje celého človeka – nadaného muzikanta, množstvo driny a ochotu plniť umelecké požiadavky sugestívneho primáša.

Cimbalová hudba a spevácka skupina MAKOVICA pod jeho vedením je v súčasnosti na vysokej umelecko-interpretačnej úrovni, čo nás viedlo k tomu, aby sme mu položili niekoľko otázok.

ďalej

Za rozhovor ďakuje brat-spovedník PaedDr. Ľuboslav Kaliňák, Svidník

11. 8. 2008

Po 13 rokoch vyšiel druhý diel bibliografie

Pýtate sa akej? Ide o Bibliografiju narodnych spivanok i narodnoj poeziji Rusîniv vychodnoho Sloveňska II. nebohého PhDr. Michala Hirjaka, CSc., práca nad vydaním ktorej sa začala ešte za jeho života, ale nedočkal sa jej objavenie na svetle božom. No keď sme ho vyprevádzali na poslednú púť 23. marca 2007, tak v rozlúčkovom príhovore som prisľúbil za seba a za jeho syna Slava, že táto kniha vyjde. Stalo sa, a to za pomoci financovania Slavomíra Hirjaka a redaktorskej pomoci Alexandra Zozuľáka.

Takže prvý deň akcií v rámci 9. Svetového kongresu Rusínov 21. júna 2007 v Sighetu Marmaţiei v Rumunsku bola táto kniha predstavená ako jedna z dvoch najnovších, ktoré vyšli na Slovensku. Vydalo ju občianske združenie Rusín a Ľudové noviny ako svoju 18. publikáciu (alebo 75. publikáciu pripravenú redakciou pod tým istým názvom).

Druhy diel bibliografie má 376 strán. Je možné si ju objednať na adrese: Rusín a Ľudové noviny, Duchnovičovo nám. 1, 081 48 Prešov, alebo na č. tel.: 0905 470 884, e-mailom: rusyn@stonline.sk za sumu 300 Sk. Kniha poslúži všetkým tým, ktorí sa zaoberajú a zaujímajú o rusínske ľudové piesne a ľudovú poéziu Rusínov. Je tu aj časť venovaná zápisu rusínskych piesní známej, dnes nebohej Anny Jaburovej zo Stakčína.

A. Z., 16. 7. 2007

Nedožil sa svojej poslednej knihy,..

... a to druhého dielu Бібліоґрафії русиньскых народных співанок і народной творчости Русинів выходного Словеньска (Bibliografie rusínskych ľudových piesní a ľudovej slovesnosti Rusínov východného Slovenska), ktorý zostal nedokončený v tlačiarni. O kom je reč? O PhDr. Michalovi Hirjakovi, CSc., ktorý v dôsledku ťažkej a zákernej choroby nás opustil 20. marca 2007 a s ktorým sme sa rozlúčili 23. marca 2007 v Dome smútku v Prešove. Jeho duša tak našla odpočinok a jeho telesné pozostatky, podľa jeho poslednej vôle, boli uložené do zeme v rodnej obci Pichne Sninského okresu, kde sa narodil 27. novembra 1933.

Život uteká ako splašený kôň a ani nestíhame žiť, nestíhame sa častejšie stretávať, nestíhame viac medzi sebou podebatovať, nestihli sme ho ani navštíviť v nemocnici... Je to smutné, ale nič sa už nedá odčiniť, ale sľubujeme, že jeho práca nevyjde navnivoč, veď okrem poslednej knihy v tlačiarni, vydal celý rad publikácií, ktoré zostanú ďalším generáciám. Či to už bola cela séria kníh rozprávok, zborníkov ľudovej slovesnosti, ľudových kalendárov, množstvo publicistických a vedeckých článkov z oblasti etnografie. V každej práci je kúsok z neho, tak sa rozdal, ale nie zbytočne, lebo zlaté zrnka v jeho dielach nájdu potomkovia, nasledujúce generácie, ktoré ich budú čítať. On je už zapísaný na rusínskom Olympe, o ňom sa píše a bude písať v encyklopédiách, učebniciach a monografiách, a to sa stalo už za jeho života, čo nie každému je dané.

V živote M. Hirjak urobil nemálo, veď okrem toho, že celý život písal, pracoval vo vydavateľstve, redakcii, hlavne dlhú dobu vyučoval a vychovával mladú generáciu na Filozofickej fakulte v Prešove Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, kde mal zaujímavé prednášky a semináre z oblasti folklóru Rusínov na Slovensku. Čo vedel, to sa snažil čo najlepšie odovzdať svojim študentom. Zaiste mnohí z nich na neho nezabudnú a budú spomínať v dobrom, veď on im pomohol vyletieť do sveta vedomostí, do života naplneného užitočnou prácou, a to nie je málo. To pomohol aj vlastným deťom – synovi Slavovi a dcéram Taňi a Ľudke , ktoré vychoval spolu s manželkou Annou. Pre nich je jeho odchod do večnosti najbolestnejším, lebo v nich prúde jeho krv, oni sú jeho potomkovia. A preto ich žiaľ sa nedá porovnať s našim, jeho dlhoročných známych a spolupracovníkov.

M. Hirjak od prvých dní našich rusínskych Narodnych novînok a časopisu Rusîn sa stal ich aktívnym dopisovateľom, spolupracovníkom, autorom aj radu kníh, ktoré vyšli za pomoci našej redakcie. Jeho prínos je nepochybný, jeho práca je zafixovaná v stovkách stránok napísaných po rusínsky. Tam je jeho prebudené JA, tam je treba hľadať jeho odkaz, tam je ním zozbierané slovesné bohatstvo rusínskych predkov. Vďaka mu zato, čo urobil pre svoj rusínsky národ. Nezabudneme na to!

Vičnaja Tobi pamjať!

Alexander ZOZUĽÁK, fotka autora, 26. 3. 2007

Koledy

Koledy – vianočné spevy, ktoré sa spievajú na rusínske melódie. Sú rozšírené taktiež medzi inými slovanskými a neslovanskými národmi. Ich texty oslavujú narodenie Ježiša. Podľa tradícií koledy spievali v rusínskych obciach ako neoddeliteľnú súčasť každoročného cyklu vianočných obradov betlehemcov (jasličkárov), ktorí boli oblečení tak, aby korešpondovali s vianočnými povesťami, chodili od domu k domu a hrali betlehemské hry spojené s narodením Božieho syna.

Prvé tlačené texty rusínskych kolied sa objavili v zborníkoch rusínskych cirkevných a duchovných spevov, ktoré začali vychádzať na konci 19. st. Medzi prvé zborníky špeciálne venované tomuto žánru a vytlačené pre potreby Mukačevského gréckokatolíckeho biskupstva patrili „Koľady, abo pisňi na roždestvo Chrîstove“ (1936, ďalšie vydanie 1997); prvú knihu rusínskych kolied s textami a hudbou zostavil Filaret Kolessa (1938). V čase komunistickej vlády (1945 – 1989) verejná prezentácia kolied v zemiach, kde žili Rusíni, bola zakázaná, hoci gréckokatolíckemu duchovnému Československa – Štefanovi Papovi sa podarilo vydať zborník cirkevných spevov („Grekokatolicki duchovňi pisňi“, 1969), v ktorom bolo aj niekoľko kolied. V postkomunistickom období spievanie kolied zase bolo možné, začali sa aj vydávať zborníky a hudobné zápisy kolied.

Použitá literatúra:

Filaret Kolessa, „Starînňi melodiji ukrajins’kîch obrjadovîch piseň (vesiľnîch i koľadok) na Zakarpatťi“, „Naukovîj zbornîk Tovarîstva „Prosvita“, Užhorod 1934, s. 121 – 152;
Petr Lîntur, „Uhro-russkija koľady“, Užhorod 1942;
Jurij Turjanicja, „Novorično-rizdvjaňi obrjadî i pisňi Zakarpatťa“, „Koľadkî Zakarpatťa“, Užhorod 1993, s. 5 – 23.

P. R. M.