 |
|
|
|
back Odchod delegátov a hostí do Ruského Kerestura a Petroviec PRVÝ SVETOVÝ RUSÍNSKY MAŠKARNÝ PLES Historická udalosť: Otvorenie prvej expozície Múzea rusínskej kultúry v Prešove Zaoberali sa veľmi vážnou situáciou Chcú prehĺbiť kontakty s Rusínmi a rusínskymi organizáciami Stretnutia s rodným slovom pokračujú aj roku 2006 Steven Chepa navštívil Spoločnosť A. Duchnoviča v Užhorode
12. októbra 2006 bola veľká sála Divadla Jonáša Záborského v Prešove (nová budova) zaplnená do posledného miesta... Nie je to čudo, lebo svojou tvorbou a hosťami sa prezentovala nie hocijaká speváčka, ale naša Rusínka – Mária Mačošková pri príležitosti svojho 50-ročného speváckeho jubilea. Ona dodnes svieti na speváckom nebi Rusínov a Slovenska celkove. Zatiaľ nenašla za seba adekvátnu náhradu, lebo tu ide nielen o spev, ale aj o zjav, scénický prejav speváčky, o jej prirodzenosť na scéne, ktorá pokorí každého. Darmo je, aj dnes, po päťdesiatich rokoch môžeme povedať: Mačošková je Mačošková! 22. novembra 1956 bola Marka Mačošková z obce Potočky okresu Svidník prijatá do Poddukelského ukrajinského ľudového súboru (PUĽS) v Prešove. Zaslúžil sa o to hlavne vtedajší šéf súboru Juraj Kosťuk. Ako šestnásťročná už vyspevovala jeho pesničky. Mladučká, pekná, štíhla ako sŕnka.
Nedávny slávnostný koncert, ktorý bol venovaný jej tvorivému jubileu, len potvrdil slova, že „Mačošková ešte vždy je schopná a ľudia ju majú radi.“ Bol zrkadlom toho, že drobné žieňa, s čiernymi ako uhlíky očami, prirodzeným, takým typickým pre Rusínov hlasom, svojimi ženskými črtami dokázala zaujať generácie poslucháčov, a pritom zostala sama sebou: hoci veľmi úspešnou, ale skromnou... Koncert bol garanciou toho, že náš kraj, naši ľudia na východe Slovenska, Rusíni, ale aj Šarišania, „nezdivočeli“. Milujú krásu. Chcú byť pohladení nežným dotykom umenia. A Marka vie pohladiť. Pesničkami, slovom, svojim čarovným zjavom. Dobre sa to počúvalo, lebo to bolo naše, rusínske... Pesničky Kolî-m byla mala, mala, Oj, na plaju vivci pasu, Oj, spivaju spivanočky, Mamko moja ľuba, Chodîla ja po sadočku, Ej, hoj, tili, tili odspievala na plnú silu a vrátila poslucháčov do zašlej slávy PUĽS-u, keď rusínske pesničky obleteli svet. Ako vždy, tak aj teraz pani Mačošková nemyslela len na seba. Pozvala na koncert aj svojich hostí. Anna Servická, Anna Barnová, Anna Poráčová, Natália a Mikuláš Petrašovský – čo osoba, to rusínske spevácke eso, ktoré sa každé inak prezentovalo, ale spoločne – na slávu rusínskej ľudovej piesne. Po temperamentnom vystúpení tanečníkov PUĽS-u so Zemplínskym čardášom, potešila svojimi nežnými pesničkami Monika Kandráčová so svojim synom Andrejom, ktorý viedol orchester na koncerte... Nemohol na scéne chýbať ani „starý“ dobrý Janko Ambróz z Telgartu, ktorý vyspieval pre Marku vienok svojich najpopulárnejších ľudových piesni. Na doplnok Marka si s ním zaspievala dueto... Program moderoval bývalý riaditeľ Divadla A. Duchnoviča v Prešove Jaroslav Sisák. Súčasťou večera bol aj fragment z filmu Márie Prasličkovej o M. Mačoškovej. O scenár a réžiu koncertu sa postarala Naďa Jurkovská. Poslucháči, najbližšia rodina, obdivovatelia Márie Mačoškovej, jej kolegovia, známi a neznámi ľudia, Slováci, Rusíni, všetci odchádzali z koncertu spokojní. Jeden z jej kolegov, bývalý tanečník PUĽS-u, dnes podnikateľ z Košíc, si od srdca povzdychol: „Už dávno som nebol na takom úprimnom večeri, medzi nefalošnými ľuďmi. A Marka bola taká prirodzená!.. Nezmenila sa.“ Máme šťastie, že je tu, medzi nami. Vďaka jej a jej piesňam sme mohli prežiť večer plný ľudskosti, dobra a radosti. Prepotrebné to dary pre dnešného človeka. Mária MAĽCOVSKÁ (Preložené, skrátené a upravené A. Z., celý článok pod názvom „Mačoškova je Mačošková!“ si môžete prečítať v rusínskej verzii našej webovej stránky, v rubrikách SPIV a AKCIJI.) 25. 10. 2006
Zaoberali sa veľmi vážnou situáciou
8. apríla 2006 v Prešove-Solivare sa uskutočnilo zasadnutie výboru Ruského klubu – 1923 (RK – 1923), ktoré viedol predseda Mg. Gabriel Beskyd.
Výbor sa zaoberal veľmi vážnou situáciou, ktorá z viny negatívneho prístupu bývalého predsedu RK – 1923 Štefana Sekeráka má za následok komplikovaný právny stav, ktorý je spojený s nezákonným disponovaním s Ruským domom zo strany spomínaného Š. Sekeráka, ako aj finančným hospodárením, riešením súdnych sporov, požiadavkou na užívanie pivničných priestorov Ruského domu zo strany VD Jednota COOP Prešov, ale hlavne s realizáciou kultúrneho a národnostného poslania Ruského klubu – 1923. Osobitne bol prediskutovaný spôsob prevzatia Ruského domu právoplatným vedením na čele s predsedom Gabrielom Beskydom. Podľa rozhodnutia výboru RK – 1923, požiadavky Jednoty COOP budú riešené po prevzatí Ruského domu formou osobného rokovania za účasti vybraných členov RK – 1923 a predstaviteľov Jednoty COOP s cieľom, aby bola dosiahnutá mimosúdna dohoda. JUDr. Peter KRAJŇÁK
USKUTOČNIL SA MIMORIADNY SNEM RUSÍNSKEJ OBRODY NA SLOVENSKU Chcú prehĺbiť kontakty s Rusínmi a rusínskymi organizáciami
25. marca 2006 sa vo Svidníku uskutočnil 9. snem Rusínskej obrody na Slovensku (ROS). Snem bol zvolaný v termíne o vyše šesť mesiacov skôr ako sa mal pôvodne konať, pretože doterajšia predsedníčka ROS Anna Kuzmiaková sa vzdala svojej funkcie.
Do Svidníka prišlo takmer 50 účastníkov snemu, z toho boli 23 delegáti s právom hlasovania, zvolených svojimi okresnými a miestnymi organizáciami. Na úvod zasadnutia si jeho účastníci uctili minutou ticha pamiatku zosnulého významného predstaviteľa Rusínov na Slovensku, ale aj v medzinárodnom meradle, bývalého predsedu ROS, dramaturga Divadla A. Duchnoviča – Vasiľa Turoka. Zasadnutie snemu viedol člen Výkonného výboru (VV) ROS Ján Lipinský. V zastúpení predsedníčky ROS A. Kuzmiakovej, ktorá sa zo zdravotných príčin nemohla snemu zúčastniť, predniesol Správu o činnosti ROS od posledného snemu člen VV ROS Ivan Bandurič. Správu o činnosti Dozornej rady (DR) ROS predniesol jej predseda Pavol Dupkanič. Ako vyplynulo z ich referátov, ROS dosiahla v poslednom čase v niektorých oblastiach úspechy, no niektoré zámery sa nepodarilo naplniť. Týka sa to najmä oblasti riadiacej a organizátorskej, pravidelnosti zasadania VV a Koordinačného výboru (KV) ROS, evidencie členskej základne, rozširovania vyučovania rusínskeho jazyka a kultúry na základných a stredných školách, skvalitnenia rozhlasového a televízneho vysielania v rusínskom jazyku, ale aj oblasti financovania kultúrnych aktivít ROS a využívania grantových programov MK SR. Delegáti schválili Programové ciele ROS do roku 2011, kedy sa uskutoční sčítanie obyvateľstva SR. Jednou zo závažných úloh v činnosti ROS bude vyriešenie požiadavky na zriadenie Múzea rusínskej kultúry na Slovensku. Delegáti snemu vo svojich diskusných príspevkoch vyslovili tiež požiadavku prehĺbenia kontaktov s Rusínmi a rusínskymi organizáciami v zahraničí, ale často znela aj kritika slovakizácie liturgických obradov v rusínskych farnostiach a protirusínskych postojov Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove. Delegáti kriticky hodnotili aj súčasnú situáciu okolo Ruského domu v Prešove a navrhli riešiť tento stav zvolaním spoločnej členskej schôdze členov Ruského klubu – 1923 zo strany Štefana Sekeráka a zo strany Gabriela Beskyda.
Po obedňajšej prestávke sa uskutočnila voľba nového KV ROS, VV ROS a predsedu ROS. Členmi KV RO sa stali zástupcovia okresných a miestnych organizácií ROS, ako aj zástupcovia niektorých existujúcich rusínskych organizácií na Slovensku. Za nového predsedu ROS bol zvolený Vladimír Protivňák z Medzilaboriec-Vydrane. S prevahou hlasov získal dôveru delegátov snemu pred druhým kandidátom na funkciu predsedu – Milošom Strončekom zo Svidníka. 54-ročný V. Protivňák je rodákom z Vydrane, pracuje ako samostatný referent na organizačnom odbore MsÚ v Medzilaborciach a je dlhoročným predsedom prípravného výboru Festivalu kultúry a športu v tomto meste. Za členov VV ROS boli zvolení: Teodózia Lattová z Prešova, Ján Lipinský z Bratislavy, Miroslav Kerekanič z Humenného, Štefan Zima zo Starej Ľubovne, Vlasta Ocetníková zo Sniny a Miron Krajkovič zo Svidníka. Za predsedu DR ROS bol zvolený Pavol Dupkanič z Medzilaboriec. Osobitným bodom programu mimoriadneho snemu bolo schválenie zmeny Stanov ROS, podľa ktorej miestne a okresné organizácie budú mať právnu subjektivitu. Na sneme bolo rozhodnuté, že sídlom ROS ostáva Prešov. V Prešove ostáva aj sídlo redakcie InfoRusína s tým, že Anna Kuzmiaková bola do konca júna 2006 poverená vedením redakcie. Po uplynutí tejto doby bude v zmysle stanov vypísané výberové konanie na funkciu šéfredaktora. Na záver snemu predseda návrhovej komisie Alexander Fecura z Humenného prečítal uznesenie.
Treba veriť, že ciele a úlohy, ktoré boli prediskutované a prijaté na tomto sneme, budú aj v reálnom živote rusínskeho hnutia a najmä na prospech Rusínov žijúcich na Slovensku splnené. Dr. Peter KRAJŇÁK
Stretnutia s rodným slovom pokračujú aj roku 2006
Po minuloročnej sérii akcií pod názvom Stretnutia s rodným slovom, ktoré boli v Kolbovciach, Medzilaborciach, Ruskej Porube, Snine, Pčolinom a Stakčíne a hlavným organizátorom ktorých bolo občianske združenie Rusín a Ľudové noviny, pokračuje nová séria týchto akcií aj v roku 2006. Prvou z nich bola v Základnej škole v Šarišskom Štiavniku Svidníckeho okresu 23. februára v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom v Prešove.
Vo vestibule školy, kde sa akcia uskutočnila, riaditeľka školy Mgr. Mária Červeňáková privítala hostí z Prešova: spisovateľov PhDr. Máriu Maľcovskú a Mgr. Štefana Suchého, populárnu interpretátorku rusínskych ľudových piesní Máriu Mačoškovú a akordeonistu Jozefa Piroha, ako aj šéfredaktora „Narodnych novînok“ a „Rusyna“, zodpovedného redaktora rusínskych neperiodických vydaní a učebníc – Mgr. Alexandra Zozuľáka.
Po úvodnej hymnickej piesni „Ja Rusyn byl, jesm i budu...“ ku prítomným sa ako prvý prihovoril A. Zozuľák, ktorý sprvu prezentoval výsledky práce rusínskej redakcie a potom poukázal na možností vyučovania predmetu rusínsky jazyk a kultúra od základnej, cez strednú po vysokú školu, pričom podčiarkol, že od akademického roku 2006/2007 sa poskytuje nová možnosť študovať tento predmet v 12 rôznych kombináciách s inými predmetmi bakalárskeho štúdia na Prešovskej univerzite, spomenul aj možnosti uplatnenia sa po absolvovaní štúdia spomínaného predmetu v rôznych inštitúciách a rusínskych organizáciách a samozrejme predovšetkým v školskej praxi. Okrem iného vyjadril radosť, že mnohí rodičia pochopili, že sa netreba hanbiť za svoj materinský jazyk a svoju rusínsku národnosť, ale naopak byť na to hrdý a viesť k tomu aj svoje detí. To pochopili aj viacerí rodičia-Rusíni zo Šarišského Štiavnika a Beňadikoviec, ktorých deti navštevujú hodiny rusínskeho jazyka a kultúry. Bol prekvapený, že aj šiesti Slováci z obce Radoma sa v ZŠ v Šarišskom Štiavniku učia rusínsky jazyk a prekrásne rusínske piesne, ako sme mali možnosť neskôr počuť v bohatom kultúrnom programe, ktorý pripravili pod vedením svojich učiteliek, hlavne rusínskeho jazyka a kultúry – Mgr. Márie Bakovej a Mgr. Moniky Sakarovej a predstavili nielen hosťom z Prešova, ale aj prítomným svojim rodičom či starým rodičom, ktorých ich vystúpenie veľmi tešilo, čo dokumentoval búrlivý aplauz.
Po A. Zozuľákovi s úryvkami svojich literárnych diel vystúpili laureáti prestížnej Ceny Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru – M. Maľcovská (zároveň redaktorka „Rusyna“ a „Narodnych novînok“) a Štefan Suchý (zároveň metodik rusínskeho jazyka a litertúry Metodicko-pedagogického centra v Prešove). Po nich už nasledoval bohatý kultúrny program konferovania, recitácie a piesní, samozrejme v rusínskom jazyku, ako aj blok tancov. V tomto programe vystúpili títo žiaci: Ivanka Malaničová, Rasťo Bilý, Zdenka Vaňková, Nikolka Jaroščáková, Katka Ivančová, Erika Hadzimová, Vladka Lesňáková a Štefánia Fečová, ako aj zbor 26 školákov z 1. – 4. ročníka. Tento program potešil všetkých prítomných a nás z Prešova aj tento fakt, že zo 65 žiakov školy sa v ročníkoch 1. 4. učí rusínsky jazyk 26 žiakov ako povinný predmet – materinský jazyk a 20 žiakov v ročníkoch 5. – 9., ale títo sa učia tento predmet len formou krúžkovej činností, čo je škoda, bolo by viac potešiteľné, ak by sa spomínaný predmet taktiež učili ako povinný.
No a dostávame sa na záver Stretnutia s rodným slovom, keď s veľkým úspechom vystúpila speváčka M. Mačošková v sprievode hry na akordeóne J. Piroha. Čo rusínska ľudová pesnička v jej interpretácií, to väčší aplauz poslucháčov a zlatým klincom bolo, keď na samotný koniec akcie si zaspievala s talentovanými školáčkami, členkami domácej speváckej skupiny, ktorú vedie Ing. Ján Majer.
Zaiste tento záver, ako aj celé podujatie sa nadlho zapamätá všetkým jeho účastníkom. Odchádzali sme domov s dobrým pocitom, že škola sa dáva do poriadku, že žije, a to aj v rusínskom duchu, s vyučovaním rusínskeho jazyka a kultúry. Vidno, že sa o to dobre snaží pedagogický kolektív školy pod vedením svojej novej riaditeľky.
A. Z., fotky autora
(Uskutočnila sa mimoriadna členská schôdza Ruského klubu – 1923)
17. decembra 2005 v Prešove bola mimoriadna členská schôdza Ruského klubu – 1923 (ďalej RK – 1923), ktorá bola zvolaná výkonným výborom RK – 1923 na základe stanov klubu, článok V. 5/a. Na schôdzi bolo prítomných 34 členov. Mikuláš Ľaš prečítal program zasadnutia, ktorý bol jednohlasne schválený. Ďalej nasledovali voľby mandátovej, volebnej a návrhovej komisií, charakteristika kandidátov na členstvo v RK – 1923 a ich prijatie.
V ďalšej časti Gabriel Beskyd prečítal správu o činností výboru RK – 1923 od mimoriadnej členskej schôdze 9. apríla 2005. Ako sa konštatovalo v hlavnej správe, zvolanie mimoriadnej členskej schôdze 9. apríla 2005 bolo veľmi potrebné, aby sa zastavili nezdravé trendy v práci bývalého vedenia RK – 1923 na čele so Štefanom Sekerákom a jeho najbližšími podporovateľmi. Mimoriadna členská schôdza 9. 4. 2005 poukázala na neregulárnosť volieb hlavných funkcionárov v septembri 2001. Vtedy, ako sa konštatuje v správe, na úrovni zasadnutia výboru, v rozpore so stanovami RK – 1923 a zákonom č. 83 Zb. z. bol zvolený do funkcie predsedu Š. Sekerák. Ďalej sa hovorilo o hrubom porušení stanov RK – 1923, keď boli odoslané stanovy RK – 1923 na registráciu Ministerstvu vnútra SR v júni 2004, čím bolo toto ministerstvo uvedené do omylu, lebo stanovy neboli schválené na členskej schôdzi 13. januára 2004, o čom sú jasné dôkazy. Kritický bol pohľad aj na rekonštrukčné práce v budove občianskeho združenia RK – 1923 v Ruskom dome, ktoré sa prevádzajú bez konkurzu na architektonické zmeny tejto historickej budovy, bez súhlasu členskej schôdze. Činnosť združenia prebiehala bez kontrolných mechanizmov, z čoho vyplýva samovoľnosť pri používaní finančných prostriedkov občianskeho združenia bývalým predsedom RK – 1923. Preto jemu a celému výkonnému výboru na mimoriadnej členskej schôdzi 9. 4. 2005 bola vyslovená nedôvera. Napriek tomu bývalý predseda vynaložil veľa síl na to, aby zdiskreditoval nový výbor rôznymi trestno-právnými krokmi a ohováraním nového predsedu G. Beskyda a ďalších členov, čo má svoje pokračovanie aj v súčasnosti.
V diskusii, v ktorej vystúpilo 11 členov, sa konštatovalo, že mimoriadna členská schôdza 9. 4. 2005 bola zvolaná zavčasu, aby bolo možné predísť nahromadeným problémom za viac ako 5 rokov od poslednej členskej schôdze v decembri 1999. Po plodnej diskusii, ktorá sa dotýkala radu kultúrno-národnostných otázok Rusínov Slovenska, nasledovali voľby výboru RK – 1923, kontrolnej a revíznej komisie, schválenie stanov RK – 1923. Bol zvolený nový výbor RK – 1923 na čele so staronovým predsedom Mgr. Gabrielom Beskydom, jeho zástupcom sa stal Mikuláš Ľaš a tajomníkom – Ing. Demeter Kriško. Členská schôdza schválila aj svoje uznesenie.
Jednou z dôležitých úloh, o ktorých sa hovorilo na schôdzi a ktoré sú nadmieru aktuálne pre Rusínov Slovenska, bolo – ich duchovné a ľudské zbližovanie. Práve Ruský klub – 1923 so svojim novým výkonným výborom a Kultúrno-osvetovou spoločnosťou Alexandra Duchnoviča pri Ruskom dome v Prešove, na ul. Hlavnej č. 62 mali by sa stať tou zjednocujúcou silou, tým pohonným motorom všetkých rusínskych organizácií, aby práca v národnostnom diele úspešne napredovala v ekonomickej a kultúrnej oblasti. Takú skutočnosť by mal podporiť každý dobrý Rusín, ktorému leží na srdci odkaz našich predkov, lebo Ruský dom bol kúpený veľkými rusínskymi duchovnými pastiermi, buditeľmi, ale aj obyčajnými ľuďmi z dedín. Bol kúpený na to, aby sa v ňom rozvíjala bohatá kultúrno-osvetová práca na úžitok všetkých Rusínov. Dnes tento odkaz treba do bodky splniť a zmobilizovať všetky sily na dodržiavanie poriadku v právnom štáte.
Ivan Cima
Steven Chepa navštívil Spoločnosť A. Duchnoviča v Užhorode
17. októbra 2005 v Užhorode sa uskutočnilo zaujímavé stretnutie členov Spoločnosti Alexandra Duchnoviča so zahraničným hosťom Stevenom Chepom z Toronta, ktorého otec-Rusín sa narodil v obci Malyj Brereznyj na Podkarpatsku a matka-Rusínka na Lemkovine. Hoci S. Chepa sa už narodil a žije v Kanade, rozpáva po rusínsky, cíti sa byť Rusínom a snaží sa čím viac urobiť pre Rusínov. Ako prezident veľkej kanadskej firmy Norstone Financial Corporation in Toronto sponzoruje veľa kultúrnych akcií Rusínov v Európe a pre nás je cenné hlavne to, že podporuje nielen rozvoj rusínskej literatúry, kultúry, ďalšie vzdelávanie vo sfére rusinistiky vo forme stáží na Torontskej univerzite, ale hlavne podporuje vydávanie školských učebníc a otvorenie, činnosť nedeľných škôl rusínskeho jazyka na Podkarpatsku. A robí toho pre Rusínov ešte viac a všetko s úprimného srdca a vrelého vzťahu ku svojmu rusínskemu rodu.
Preto na stretnutie s čestným hosťom v Spoločnosti Alexandra Duchnoviča prišlo veľa ľudí. Boli tu nielen členovia spoločnosti, ale aj obyčajní Rusíni, ktorí mali záujem uvidieť najväčšieho rusínskeho mecenáša S. Chepu, ktorý keď bol v júni roku 2005 v Užhorode, sľúbil, že pomôže tu zrekonštruovať budovu Spoločnosti A. Duchnoviča na Pravoslávnom nábreží č. 21, ktorá by slúžila rusínskym organizáciám a klubom, tu by sa mal vydávať rusínsky týždenník, otvorila by sa tu aj nedeľná škola rusínskeho jazyka atď. Rusíni túto iniciatívu privítali, ale niektorí majú svoje ambície a tak začali prekrúcať slová S. Chepu, ako napríklad bývalý predseda Spoločnosti A. Duchnoviča Ludvik Filip, v tlači proti tomu začal vystupovať aj „právnik“ Petro Hoďmaš.
Ale vráťme sa ku stretnutiu. Nieslo sa v príjemnej atmosfére medzi normálnymi národnostne uvedomelými Rusínmi, lebo aj V. Chepa sa správal normálne, bezprostredne a odpovedal na všetky otázky prítomných, taktiež zase potvrdil, že napriek všetkým nežičlivcom pomôže zrenovovať Rusínsky národný dom v Užhorode. Vyslovil sa, že bude v tomto úsilí podporovať nové vedenie Spoločností A. Duchnoviča, ako aj to, aby sa čo najviac ľudí navrátilo k rusínstvu, hlavne mladí členovia spoločnosti a rusínska mládež vôbec.
Následne, 22. októbra 2005 bola členská schôdza Spoločnosti A. Duchnoviča v Užhorode, ktorá kriticky prehodnotila prácu vedenia spoločnosti na čele s L. Filipom. Zo starého vedenia spoločnosti len Valerijovi Paďakovi a Vasyľovi Cugovi bola vyslovená dôvera členov spoločnosti a zostali členmi vedenia. Novými členmi sa stali Vira Bahanič, Dimitrij Pop a Rozalia Dumnič. Za predsedu bol zvolený V. Paďak. A. Z.
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
