 |
|
|
|
Predstavujeme vedúceho Makovice zo Svidníka – Mgr. Slavomíra Kaliňáka Zaujímavé stretnutie rusínskej mládeže Karpatskí Rusíni – jeden nedeliteľný národ Rezolúcia delegátov 3. Svetového fóra rusínskej mládeže, 23. 6. 2007, Sighetu Marmaţiei Vlastná identita pre nás znamená veľa,... Stretnutie predsedu SRR s čelnými predstaviteľmi SRMS a SFRM Medzinárodný tábor národnostných menšín 4. Medzinárodný tábor rusínskej mládeže 2. Svetové fórum s prvými výsledkami... Uznesenie z 2. Svetového fóra rusínskej mládeže (SFRM) Spolok rusínskej mládeže Slovenska
Stretnutie predsedu SRR s čelnými predstaviteľmi SRMS a SFRM
17. februára 2007 v sídle Svetového kongresu Rusínov na Duchnovičovom nám. 1 v Prešove stretol sa predseda Svetovej rady Rusínov ako výkonného výboru Svetového kongresu Rusínov Paul Robert Magocsi s rusínskou mládežou: (zľava doprava) členkou Spolku rusínskej mládeže Slovenska (SRMS) Miroslavou Lacovou-Hupcej, predsedníčkou výboru SRMS a podpredsedníčkou rady Svetového fóra rusínskej mládeže (SFRM) Mgr. Alenou Blichochovou, členom výboru SRMS Petrom Krajňákom a členom SRMS Michalom Dronovom. Predseda SRR sa zaujímal o problémy oboch rusínskych mládežníckych organizácií, ich aktivitách, príprave 3. Svetového fóra rusínskej mládeže v rumunskom meste Sighetul Marmatei a možnostiach do budúcnosti. Z tohto stretnutia vzišla myšlienka jednej veľmi dôležitej a užitočnej aktivity mládeže do budúcnosti, o ktorej budeme Vás informovať neskôr, keď bude mať presné kontúry. A. Z.. fotka autora,
Vlastná identita pre nás znamená veľa,...
... tvrdia jednoznačne študenti Gymnázia L. Stöckela v Bardejove, ktorých sme po dohovore s riaditeľom školy Dr. Marcelom Tribusom navštívili z troch dôvodov, ale s jediným cieľom – osloviť mladú generáciu s témou národnostnej identity a v súvislosti s tým predstaviť budúcim vysokoškolákom možnosti štúdia novo akreditovaného študijného programu Rusínsky jazyk a kultúra v kombinácii s dvanástimi predmetmi na PU. Ak sme spomínali tri dôvody, alebo, lepšie povedané, tri momenty, ktoré dali impulz na takéto stretnutie, prvým z nich bol jeden študent tohto gymnázia Peter Čulák z Bardejova, ktorý si v rámci stredoškolskej odbornej činnosti vybral tému Som Rusín a budem Rusínom... (parafráza z verša národného buditeľa A. Duchnoviča Я Русин был...) (Prácu P. Čuláka uverejňujeme v tejto rubrike nižšie.) To bol pre autorku týchto riadkov pozitívny moment, ktorý zasignalizoval, že naša mladá generácia sa zaujíma o svoj pôvod. V chode udalostí sa mladý študent, ktorý chcel svojim spolužiakom predstaviť Rusínov ako etnikum, sám dozvedel mnoho nových faktov o Rusínoch. Bol prekvapený z nedávno pokrstenej knihy rusínskych rozprávok sestier Kostových z Kurova Приповідкы на добру ніч a prejavený záujem o zorganizovanie besedy s autorkami rozprávok bol druhým momentom, pre ktorý sme sa rozhodli navštíviť spomenuté gymnázium. Telefonát riaditeľa najstaršieho gymnázia v Bardejove, ktorý pozitívne zareagoval na možnosť prezentácie štúdia rusínskeho jazyka na PU medzi budúcimi maturantmi gymnázia lem urýchlil naše plány.
Beseda so študentmi, ktorá sa uskutočnila 8. februára 2007 splnila naše očakávania, ale aj očakávania študentov, naznačila dokonca aj vízie spolupráce do budúcnosti. Na začiatok prezentácie vystúpil študent Peter Čulák so svojim rétorickým prejavom Som Rusín a budem Rusínom, ktorý dopĺnil diapozitívmi najvýznamnejších osobností rusínskeho obrodenia a tým uviedol študentov do problematiky. O aktivitách Rusínov po novembri 1989 porozprával hosť najvýznamnejší – Mgr. Alexander Zozuľák, šéfredaktor časopisu Русин а týždenníka Народны новинкы a tajomník Svetovej rady Rusínov, pričom predstavil aj množstvo rusínskych publikácií, vydaných po 1989. roku na Slovensku. Pre štvrtákov bola najaktuálnejšia informácia od PhDr. Anny Pliškovej PhD. z Oddelenia rusínskeho jazyka a kultúry Ústavu regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity o podmienkach prijatia na štúdium rusínskeho jazyka, ale aj o možnostiach uplatnenia sa po skončení štúdia. O svetovej a domácej mládežníckych organizácii Rusínov, ako o ďalšej možnosti sebarealizácie pre mladých Rusínov porozprávala doktorandka PU, absolventka štúdia rusínskeho jazyka Mgr. Alena Blichová a autorka týchto riadkov nakoniec urobila so študentmi malú anketu o ich postoji ku vlastnej identifikácii v spoločnej Európe. O pohľade na potrebu spoznávania vlastnej histórie, kultúry, ale aj o potrebe zachovania tradícií, zvykov našich predkov. Dozvedeli sme sa odpoveď na otázku, či sú tieto momenty dôležité v živote mladého človeka, alebo ich prestáva akceptovať a odsúva ich nabok ako čosi nepotrebné, možno zastaralé či prežité?
Petra Mihalčinová, Bardejov: Moji rodičia sú Šarišania, ale sondujúc do minulosti som sa dozvedela, že v našej rodine máme aj rusínskych predkov. Myslím si, že vlastná identita, spoznávanie svojich koreňov má zmysel do budúcnosti a nemali by sme sa toho zriekať, naopak. Tradície a zvyklosti našich predkov treba zachovať pre nasledujúce generácie.
Ivana Vančíková, Bardejov: Moji rodičia majú rusínsky pôvod – mama pochádza z Ondavky, otec vyrastal v Kurimke. Doma sa rozprávame po rusínsky a som presvedčená, že malé jazyky by nemali byť utláčané na úkor svetových, mali by sa udržiavať, lebo je to kus našej identity.
Zuzana Kokindová, Bardejov: Bola som prekvapená faktom, že rusínsky jazyk bol kodifikovaný a dnes som mala možnosť po prvýkrát počuť rusínsky jazyk v kodifikovanej podobe. Znie to dobre, môj pohľad je, že aj jazyky malých národov majú vo svete miesto, treba ich udržiavať a rozvíjať.
Marek Baňka, Bardejov: Letné prázdniny som každoročne prežíval v Kurove, žil som teda intenzívne s ostatnými Rusínmi v dedine. Moja rodina je tiež rusínska, hoci už žijeme v meste, kde toto rusínstvo nie je také intenzívne. Preto mi je všetko, čo sa týka Rusínov veľmi blízke. Na dedine je normálne, keď ľudia komunikujú po rusínsky, je to prirodzené. Vidí sa mi, že my, Slovania by sme sa mali vo svete viacej prezentovať, ukázať svoju kultúru a tradičné životné hodnoty.
Jana Čuláková, Bardejov: Moji rodičia sú obidvaja Rusíni, preto aj naša výchova v rodine sa viedla v tomto duchu, to znamená, že v otázke národnosti nemáme žiadne pochybnosti. Históriu našich predkov by sme mali spoznávať, mali by sme uchovávať ich tradície, zvyky, náboženstvo, ale aj jazyk, lebo to je naše najväčšie bohatstvo.
Mária Šurkalová, Becherov: Na moju národnostnú orientáciu mala vplyv moja rodina, ale aj otec duchovný v Becherove – Vladimír Pančák. Som presvedčená, že rusínska národnosť, ale aj rusínsky jazyk by nemali zaniknúť a aby sa tak nestalo, musí v začatom diele pokračovať mladá generácia. Preto som sa rozhodla, že po skončení gymnázia budem študovať svoj materinský – rusínsky jazyk.
Peter Čulák, Bardejov: Môj záujem o vlastnú identitu je zjavný z môjho rétorického prejavu. Myslím, že sa mi podarí aj SOČ-ka o Rusínoch. Hoci som si vybral vysokú školu ekonomického zamerania, môj záujem o Rusínov sa tým neskončí a verím, že aj popri štúdiu sa budem naďalej venovať rusínskej problematike. Kvetoslava KOPOROVÁ, 7. 3. 2007
(Úryvok z rétorického prednesu študenta Petra Čuláka na hodine slovenského jazyka v Gymnáziu L. Stöckela v Bardejove.)
Odkedy som začal vnímať svet, uvedomoval som si, že moja mama rozpráva inak so mnou a inak so starou mamou. Spočiatku som nerozumel, prečo moja stará mama používa iný jazyk, keď žije na Slovensku. Dokonca som jej niekedy nerozumel, ale postupom času som prestal vnímať tieto rozdiely. Áno, viem, že každý z vás pozná odpoveď na to kto sú Rusíni, pardon Rusnáci. Asi, že je to skupina ľudí, žijúca na Slovensku, no líši sa od Slovákov tým, že oni sú tí vtipní Rusnáci. Koluje o nich množstvo vtipov, podobne ako o Záhorákoch. A iste poznáte aj rusínsky folklór. Ja vám chcem povedať o Rusnákoch, spisovne Rusínoch, niečo viac. To že sú vtipní, srdeční, vedia sa pobaviť aj sami na sebe, že vedia nádherné rusínske piesne je predsa len na ich poznanie trochu málo. Kto z vás je taký, že zaprie svojich rusínskych predkov? Nikto! A prečo? No, zo psychologického hľadiska, každý chce patriť do nejakej skupiny, lebo človek je tvor spoločenský. A táto rusínska skupina bola a aj je často zatieňovaná inými národnosťami. Napr. Maďarmi, Rómami, ale najviac Ukrajincami. Prečo práve nimi? Veď skoro každý si myslí, že Rusín a Ukrajinec je jedno a to isté. Dovoľte mi, vyviesť vás z omylu. Rusínska národnosť bola v socializme považovaná za ukrajinskú, čím skoro stratila svoj charakter. Ale poďme radšej od začiatku. Predkovia Rusínov prišli na územie dnešného Slovenka v 5. – 6. storočí a ďalšia skupina v 14. – 16.storočí počas valašskej kolonizácie. Odvtedy si tu pokojne žili a v rámci svojich možností rozvíjali svoje náboženské a kultúrno-spoločenské aktivity. Raz bolo obdobie na ich rozvoj priaznivejšie, inokedy menej. Tak to trvalo až do druhej svetovej vojny. Po 2.svetovej vojne sa Rusíni na skoro na štyri desaťročia stratili zo zoznamu národnostných menšín. Nahradili ich Ukrajinci. Až po nežnej revolúcii 17. novembra 1989 boli opäť Rusíni uznaní ako národnostná menšina. Vďaka novembrovej revolúcii, ale aj podpore Rusínov žijúcich v USA sa začali rozvíjať vo veľkom. Uzákonili spisovný rusínsky jazyk, založili rôzne kultúrne organizácie – prvou bola Rusínska obroda, začali vydávať noviny, časopis, vybojovali rusínske národnostné vysielanie v televízii, rozhlase, rusínsky jazyk sa v akademickom roku 1999/2000 začal študovať na Prešovskej univerzite. Medzi najvýznamnejšiu a aj medzi ľuďmi najznámejšiu kultúrnu ustanovizeň patrí Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove, ktoré je pomenované po rusínskom národnom buditeľovi 19.storočia, gréckokatolíckom farárovi A. Duchnovičovi. Nemenej známe sú literárne almanachy, národné kalendáre a knihy krásnej literatúry, ktoré sa po novembrovej revolúcii začali vo veľkej miere vydávať, lebo po kodifikácii rusínskeho jazyka bolo treba zaplniť prázdny priestor, ktorý tu v tejto sfére bol a zároveň uviesť rusínsky jazyk do života. Bolo treba ukázať, že to nie je jazyk len pre rozhovory v kuchyni, prípadne krčmové debaty pri pive, ale že je to jazyk kultúrneho národa, jazyk, ktorým sa je možné vyjadriť vo všetkých oblastiach života. Moja mamka niekedy prispeje pár riadkami do časopisu Rusín a týždenníka Ľudové noviny a myslím si, že je hrdá na to, že tieto periodiká vznikli a že pozdvihli sebavedomie každého Rusína. Rusínčina nie je ťažký jazyk v hovorovej podobe, ale skôr v písanej, keďže je realizovaná v azbuke. To je asi najväčšia prekážka, nakoľko azbuka sa po novembrovej revolúcii skoro celkom vytratila zo škôl. To je nešťastie Rusínov, lebo keď konečne prišla doba, kedy sa môžu smelo hlásiť ku svojej národnosti, vyzerá to tak, že pomaly sa k tej národnosti nebude mať kto prihlásiť. Stará generácia vymiera a mládež prestala svojim starým rodičom rozumieť. Rozumieť verbálne, ale aj ľudsky. Svet napreduje príliš rýchlym tempom. Nie je čas na nič... Na pár slov so starou mamou, na jej milé pohladenie, pesničku, na vianočnú koledu... Na čo všetko sme ešte zabudli pri našom uponáhľanom živote? Určite neraz nastala taká situácia, kedy vnúčatá nerozumeli svojím starým rodičom, ku ktorým prišli na návštevu. Rusíni si to uvedomujú a snažia sa tento problém odstrániť. Preto začali zavádzať výučbu rusínskeho jazyka do základných škôl v dedinách, kde žije prevažne rusínske obyvateľstvo. Vďaka tomuto bola aj kniha, ktorú napísali dve dievčatá Erika a Mária Kostové z Kurova, preložená do rusínskeho jazyka. S týmto cieľom sa na Prešovskej univerzite vďaka Oddeleniu rusínskeho jazyka a kultúry Ústavu regionálnych a národnostných štúdií v akademickom roku 2006/2007 sa začal realizovať akreditovaný bakalársku študijný program Rusínsky jazyk a kultúra v kombinácii s dvanástimi predmetmi ako odbor učiteľský. Rusíni sú teraz vo veľkom revolučnom vývoji a naša vďaka patrí hlavne tým, ktorí verejne vystupujú v rusínskom hnutí, alebo zanechali po sebe niečo hodnotné. Určite poznáte Andyho Warhola, ktorý bol tiež Rusín. Vďaka tomuto významnému umelcovi 20.storočia nie sú Medzilaborce len obyčajným mestečkom na severe Slovenska. Múzeum moderného umenia Andyho Warhola je známe nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Možno pre Slovákov je viac atraktívny Michal Hudák, ktorý moderoval nie jednu reality show. No Rusíni nie sú len sami šoumeni. Sú to aj ľudia, ktorí sa zaoberali kultúrou ako napríklad Vincent Fedor, ktorý nás pred pár dňami opustil a hľadí na nás z rusínskeho neba. Rusíni sú srdcu blízki aj režisérovi Jurajovi Jakubiskovi, ktorý má taktiež rusínske korene a nakrútil dokumentárny film o Rusínoch Farebné kamienky. Prvky rusínskej kultúry sú aj vo sfilmovaných dielach – najnovšie sa v oblasti dokumentaristiky zaprezetoval Marko Škop a jeho film Iné svety. Na začiatku som chcel ja Vás oboznámiť s Rusínmi, ale teraz som zistil, že sám mám čo doháňať, aby som presne vedel, čo to znamená byť Rusínom. Táto práca veľmi pomohla aj mne, aby som spoznal svojich predkov a vedel sa s istotou kdesi zaradiť. Bez predsudkov, bez hendikepu. Začal som mať vo veciach jasno a bohatou históriou svojho národa, roztrúseného po celom svete, sa budem naďalej zaoberať. A mám ešte jedno predsavzatie. Svoje deti iste naučím azbuku a rusínsky jazyk.
Medzinárodný tábor národnostných menšín
V dňoch 5. až 11. decembra 2006 v rekreačnej oblasti Sninské rybníky sa uskutočnil Medzinárodný tábor národnostných menšín, v ktorom sa stretlo vyše 50 chlapcov a dievčat národnosti slovenskej, rusínskej, českej, moravskej, lužícko-srbskej a chorvátskej zo Slovenska, Česka, Srbska, Chorvátska a Nemecka. Hlavným organizátorom podujatia bola Rusínska obroda na Slovensku. Stretnutie mladých bolo zrealizované za finančnej podpory Ministerstva kultúry SR v rámci programu Kultúra národnostných menšín v spoločnej Európe a grantového programu Európskej únie pod názvom Mládež. Pobyt účastníkov zo zahraničia bol v tábore po celý týždeň vyplnený kultúrnymi a športovými akciami, poznávaním prírodných krás oblasti Vihorlatu a okolia, drevených cerkvi východného obradu a prezentáciou umeleckej tvorivosti a folklóru. Účastníci si vypočuli aj prednášku História a súčasnosť Rusínov na Slovensku, ktorú predniesol študent 5. ročníka Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity Peter Krajňák, ml. Vyvrcholením pobytu bola ich účasť v programe vianočného koncertu Slovanské vianočné pastorále, ktorý sa uskutočnil v nedeľu, 10. decembra v koncertnej sále Vihorlatského osvetového centra v Humennom. Ako sa vyjadril člen výkonného výboru Rusínskej obrody a autor projektu Miroslav Kerekanič – je veľmi potrebné organizovať takéto stretnutia mladých, ktoré sú príležitosťou pre vzájomné poznávanie národných kultúr, národnej mentality, folklóru, ľudových tradícií a histórie národnostných menšín. Je to cesta zbližovania a lepšieho chápania sa v spoločnej Európe, – zdôraznil M. Kerekanič. Dr. Peter KRAJŇÁK, Prešov, 20. 12. 2006
4. Medzinárodný tábor rusínskej mládeže
Posledné augustové dni sú rok čo rok pre rusínske mládežnícke hnutie vo svete v mnohom zaujímavé a symbolické. Okrem toho, že sa končia letné prázdniny, 23. augusta si mladí oslavou Medzinárodného dňa rusínskej mládeže vždy pripomínajú prvé stretnutie iniciatívnej skupiny Rusínov sveta v rusínskej obci Komloška v Maďarsku v ten istý deň roku 2002. Je to pre nás pamätný deň, lebo vtedy sme nastúpili na cestu stretávania sa a spolupráce medzi rusínskymi mládežníckymi organizáciami sveta.
Ani tohto roku to nebolo inak. Zodpovednosť za zorganizovanie 4. Medzinárodného tábora rusínskej mládeže na seba vzali Rusíni zo Srbska. Od 21. augusta 2006 v peknom mestečku Ruský Kerestúr vo Vojvodine sa začali schádzať mladí Rusíni s rôznych štátov – Slovenska, Poľska, Chorvátska a Srbska, ktorých privítal predseda Ruskej matky Ďura Papuga a predseda Svetového fóra rusínskej mládeže Ľubomir Meďeši. Oni dvaja a ďalší rusínsky mládežníci z Vojvodiny pripravili pre účastníkov tábora bohatý program, ktorý potešil všetkých prítomných. Sympatická štedrosť a srdečnosť domácich ľudí ma celý čas pobytu v Ruskom Kerestúre fascinovala. Tento tábor mi zaiste nadlho ostane v pamäti, lebo mám na neho veľmi pekné spomienky, prežil som tu mnoho nezabudnuteľných zážitkov. Každý, kto sa zúčastnil tohto tábora, mi dá za pravdu, že v mnohom nám pomohol sa zorientovať v problémoch Rusínov v Srbsku a spoznať ako sa im tam žije, v čom je ich život iný, a v čom taký istý ako náš. Toto by sa malo stať jednými z úloh aj nasledujúcich mládežníckych táborov Rusínov. Mgr. Marek GAJ, podpredseda Spolku rusínskej mládeže Slovenska a bývalý 1. predseda Svetového fóra rusínskej mládeže. (Skrátené a upravené A. Z., celý článok pod názvom „Ďakujeme za serdečne prîjaťa...“ si môžete prečítať v rusínskej verzii našej webovej stránky v rubrike MOLODEŽ.) 20. 9. 2006
2. Svetové fórum s prvými výsledkami...
24. júna 2005 paralelne s 8. Svetovým kongresom Rusínov v poľskej Krynici sa uskutočnilo aj 2. Svetové fórum rusínskej mládeže (SFRM).
Svetová rada rusínskej mládeže (SRRM) ako výkonný orgán Svetového fóra rusínskej mládeže ma za sebou dva roky osvetovej práce medzi rusínskou mládežou. Eufória zo založenia celosvetovej rusínskej mládežníckej organizácie už opadla a následne nastal čas na reálnu prácu, ktorá bola plná očakávaní a zaujímavých akcií.
V mládežníckom rusínskom hnutí sa za tu dobu stalo veľa optimistického, ale, žiaľ, aj pesimistického. Aj o tom sa na fóre diskutovalo. Začiatok fóra bol venovaný analýze práce od posledného fóra v Prešove na Slovensku. Správu o činnosti prečítal predseda SFRM Marek Gaj zo Slovenska, z ktorej sa všetci dozvedeli, kedy a ako pracovala SRRM, kde sa počas dvoch rokov uskutočnili akcie rusínskej mládeže.
Prvé stretnutie SRRM bolo v rámci 1. ročníka medzinárodného letného tábora v Komloške v Maďarsku 24. augusta 2003. Na zasadnutí svetovej rady sa zúčastnili všetci jej členovia a svoje jednanie zamerali na perspektívy spoločnej činnosti, čo bolo spojené s oficiálnym zaregistrovaním SFRM ako novej mládežníckej organizácie Na tomto zasadnutí bolo rozhodnuté, že Svetové fórum rusínskej mládeže sa zaregistruje na Slovensku a svoje sídlo bude mať v Prešove. Zodpovednosť za registráciu tak na seba prevzal Spolok rusínskej mládeže Slovenska (SRMS), vedenie ktorého sa muselo postarať o financie na registráciu a o formality s tým spojené. Môžme konštatovať, že úlohy z tohto stretnutia boli všetky splnené. Dôkazom toho je fakt, že aj napriek všetkému je SFRM oficiálne zaregistrované na Ministerstve vnútra SR pod číslom VV8/-900/90-23940 z 12. augusta 2004. Je treba priznať, že celá procedúra, s ktorou sme sa stretli pri registrácii SFRM, nebola jednoduchá. Po skoro ročných peripetiách, po piatich korektúrach Stanov SFRM, ktoré „nekorešpondovali“ so slovenskými zákonmi o zakladaní občianskych združení, sa registrácia nakoniec podarila.
Nasledujúce stretnutie mladých sa organizovalo až za rok, konkrétne 23. – 25. augusta 2004 v rusínskej obci Bortné pri Gorliciach v Poľsku. Pozvaní boli všetci z SFRM, ale prišli len dve delegácie, a to zo Slovenska a z Poľska. Je na škodu vecí, že sa vtedy nestretli predstavitelia rusínskej mládeže aj z iných krajín, ale aj tak to bolo užitočné stretnutie. SRRM bola zastúpená len dvomi členmi – predsedom a podpredsedom, tak sa jednanie zmenilo na verejné stretnutie s členmi SRRM. V diskusii zaznelo niekoľko zaujímavých návrhov, ktoré nás inšpirovali v Krynici, napríklad zorganizovať aj zimný tábor rusínskej mládeže. Veľkú pozornosť prítomní venovali aj problematike získavania finančných prostriedkov na činnosť SFRM, konkrétne z eurofondov.
Ďalším bodom programu 2. zasadnutia SFRM v Krynici bola kontrola plnenia z 1. zasadnutia SFRM v Prešove. Bolo konštatované, že až na menšie nedostatky, ktoré sa budú musieť doriešiť, uznesenie bolo splnené. Za najväčší nedostatok delegáti považovali to, že mládež žijúca v rôznych rusínskych regiónoch sveta je úplne zbavená svojej identity a postupne stráca národnostné povedomie a je národnostne dezorientovaná.
V diskusii delegáti a hostia debatovali o niektorých ďalších okruhoch problémov – probléme častejších stretnutí rusínskej mládeže a získavania financií zo štátu a rozličných eurofondov. So zaujímavým návrhom vystúpila Nastasja Šajtoš zo Srbska, ktorá navrhla organizovať mládežnícke letné školy rusínskeho jazyka, ktoré by sa každý rok organizovali v inom štáte a mladí by tak mohli spoznávať jazyk, kultúru každého rusínskeho regiónu vo svete. Je na škodu veci, že téma zamerania projektov nebola riešená, lebo faktom zostáva, že SFRM je ešte mladou organizáciou a v blízkej budúcnosti sa bude SRRM zameriavať na organizovanie stretnutí mládeže a na kontaktovanie sa mladých Rusínov z celého sveta cez internet.
Za najväčší prínos celého 2. zasadnutia SFRM môžeme považovať to, že sme tu prijali nového člena SFRM – organizáciu mladých Rusínov z Ameriky, ktorá nesie názov RUSIN OUTPOST: NORT AMERIKA. Delegáti 2. SFRM jednohlasne prijali do svojich radov túto novú mládežnícku rusínsku organizáciu. Verím, že táto organizácia bude pre rusínske mládežnícke hnutie vo svete veľkým prínosom a bude žriedlom dobrých myšlienok, iniciatív a návrhov. To znamená, že SFRM má už piatich členov organizácie: spomínanú mládežnícku organizáciu z Ameriky, Spolok rusínskej mládeže Slovenska, JAR z Poľska, Mládež Podkarpatska z Ukrajiny a Pakt Ruthenorum zo Srbska a Čiernej Hory.
V budúcnosti SRRM počíta s tým, že do dvoch rokov členom SFRM sa stane aj mládežnícka organizácia z Rumunska, ktorú, veríme, že rusínska mládež v Rumunsku v krátkom čase založí. Podmienky na to majú.
Záver fóra patril voľbám nových členov Svetovej rady rusínskej mládeže. Každý štát navrhol svojho člena do SRRM. Delegáti sa dohodli na takomto jej zložení: predseda – Mykola Maďeši zo Srbska a Čiernej Hory, podpredsedníčka – Alena Blichová zo Slovenska, revízor – Damian Trochanovskyj z Poľska, členovia SRRM – Maria Silvestri zo Severnej Ameriky a Vasyľ Pukiš z Podkarpatska na Ukrajine.
Čo dodať nakoniec. Len toľko, aby v budúcnosti bolo viac času na naše mládežnícke jednanie, lebo názorov bolo veľa, ale času málo. Zasadnutie SFRM začalo o hodinu neskôr ako malo, ale na druhý deň (25. júna 2005) sa tento deficit vyrovnal, keď sme v rámci mládežníckej sekcie rozdiskutovali všetky potrebné veci. Budúce stretnutia rusínskej mládeže by mali byť na Podkarpatsku v Ukrajine a potom vo Vojvodine v Srbsku a Čiernej Hore.
Takže zaželajme novej Svetovej rade rusínskej mládeže a novej členskej organizácii RUSIN OUTPOST: NORTH AMERIKA veľa úspechov v ich činnosti v rusínskom mládežníckom hnutí.
Mgr. Marek GAJ
(Upravil a z rusínskeho jazyka do slovenského preložil: A. Z. Originálny článok je možné si prečítať v rubrike TLAČ na našej webovej stránke – Народны новинкы č. 25. – 28. / 2005.)
Za predsednícky stôl 2. Svetového fóra rusínskej mládeže zasadli: (zľava doprava) V. Pukiš z Ukrajiny, D. Trochanovskyj z Poľska, M. Gaj zo Slovenska a V. Boďanec zo Srbska a Čiernej Hory.
Uznesenie z 2. Svetového fóra rusínskej mládeže (SFRM)
Krynica, 25. júna 2005
Spolok rusínskej mládeže Slovenska
Jedným zo základných bodov uznesenia 6. Svetového kongresu Rusínov roku 2001 bol ten, aby sa naplno otvoril priestor pre činnosť, iniciatívu a organizovanie sa mládeže v rôznych štátoch sveta, v ktorých žijú. Vďaka aktivistom rusínskej mládeže a za pomoci členov redakcie „Русин і Народны новинкы“ (Rusîn a Narodny novînky) už za niekoľko mesiacov po 6. SKR v Prahe bol tento bod na Slovensku splnený.
6. december 2001 bol tým veľkým historickým dňom založenia ako prvej rusínskej mládežníckej organizácie, ktorá dostala názov Spolok rusínskej mládeže Slovenska (ďalej SRMS) a sféry svojej činnosti zadeklarovala na prvej – ustanovujúcej schôdzi 20. decembra 2001 v priestoroch klubu Kostitras v Prešove. Na tejto udalosti sa zúčastnili predstavitelia významných rusínskych organizácií a tiež gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi na Slovensku.
SRMS zjednotil rusínsku mládež a jeho sympatizantov. Poslaním novej organizácie je rozširovanie činnosti v smere zjednocovania rusínskej mládeže na Slovensku, vytvárať podmienky pre jej pozitívnu realizáciu sa v rámci mládežníckych aktivít, ale aj národnostného života Rusínov celkove. Okrem iného sa činnosť SRMS zameriava aj na prezentáciu histórie, kultúry, folklóru, tradícií a terajšej situácie Rusínov. SRMS taktiež vyhľadáva aktívnych mladých ľudí, ktorým leží na srdci osud nášho národa. Vyhľadávanie mladých talentov a pomoc pri sebarealizácii sa rusínskej mládeže je taktiež jedným zo základných postulátov SRMS. Nakoniec netreba zabúdať ani na fakt, že SRMS 8. júna 2003 v rámci 7. Svetového kongresu Rusínov v Prešove sa stal jedným zo zakladateľov Svetového fóra rusínskej mládeže.
Nedávno sme si pripomenuli už 4 roky od založenia SRM a pri tej príležitosti čo pozitívne je možné povedať o činnosti SRM? ● SRMS má 184 členov, ● členovia SRMS aktívne vystupujú proti slovakizácii gréckokatolíckej cirkvi a ich aktivity čiastočne pomohli k terajšiemu stavu v tejto problematike, ● Rada SRMS aktívne spropagovala dianie organizácie v médiách, ● členovia SRMS každoročne organizujú rôzne mládežnícke kultúrne podujatia, ● SRMS má svoju webovú stránku http://www.rusyn-rusnak.szm.sk, na ktorej sa prezentuje, ● členovia SRMS sa aktivizujú v národnostno-obrodeneckej činnosti po školách prešovského regiónu.
Týmito bodmi je možné globálne zhodnotiť činnosť SRMS za posledné obdobie. Faktom ale zostáva aj to, že mládežnícki aktivisti sa každodenne stretávajú s tým, že Rusíni na Slovensku pomaly strácajú hodnoty, za ktoré bojovali, ale aj umierali naši predkovia. Mládež dnes, žiaľ, rieši materiálne a finančné problémy a otázkam rusínstva nepripisuje veľkú pozornosť. Zato je potrebné aj tu zdôrazniť potrebu osvetovej práce, s ktorou majú naši členovia a aktivisti len dobré výsledky. Na tom je potrebné aj naďalej budovať. Mgr. Marek GAJ, predseda SRMS
|
Dôvod,
prečo som sa rozhodol venovať svoju prácu téme Som Rusín a budem
Rusínom je ten, že som chcel povedať svojim spolužiakom, kto sú
Rusíni, akí boli naši predkovia a aj preto, lebo mám rád všetky národy
bez rozdielu.
