|
back
Štátu, čo je štátne, národu, čo je
národné, alebo škoda, že Rusíni nie sú ako Maďari
Pragmatická „lyofilizácia“ ducha kapitálom, alebo
dobrovoľná rezignácia?
Zo zápisnice z rokovania Rady vlády SR pre národnostné menšiny
NA ZAKARPATSKU UZNALI
RUSÍNOV ZA SAMOSTATNÚ NÁRODNOSŤ!
Rozdelenie menšiny – aká
je pravda?
Vyšla ďalšia cenná odborná publikácia o Rusínoch, ...
Skončil sa trojročný štátny výskum národností
Štátu, čo je
štátne, národu, čo je národné,
alebo škoda, že
Rusíni nie sú ako Maďari
Situácia, ktorá
sa vyvinula okolo zákona o štátnom jazyku je všeobecne známa. Vo
všeobecnosti sa obviňujú Maďari reprezentovaní predsedom SMK
Csákym za vzniknuté napatie medzi Slovenskom a Maďarskom. K tým,
ktorí kritizujú Maďarov za ich postoje patria aj mnohí naši
Rusíni. Až som prekvapený s akou nenávisťou sa mnohí vyjadrujú
na ich adresu a hlavne na adresu Csákyho, ale aj Bugára.
Niektorí z nich sú agresívnejší ako najortodoxnejší Slováci zo
Slovenskej národnej strany. Ale pýtam sa, prečo toľko nenávisti
a kritiky práve zo strany Rusínov? Prečo práve Rusíni obhajujú
zákon o štátnom jazyku, pričom pravdepodobne prevažná väčšina
jeho znenie ani nepozná. Veď sme to práve my Rusíni, ktorí máme
skúsenosť s tvrdou asimiláciou, protirusínskymi postojmi
a urážkami na adresu Rusínov, hlavne z minulosti na čo mnohí
trpia dodnes a k svojmu rusínskemu pôvodu sa preto nehlásia.
A čo slovakizácia liturgických obradov v našich rusínskych
parochiách, irónia a podceňovanie veriacich, ktorí sa hlásia
k svojmu materinskému jazyku a požadujú jeho užívanie
v cirkevnom živote? Nemôžeme predsa súhlasiť s názorom – na
Slovensku po slovensky! Pre národnostné menšiny je to likvidačná
teória. Maďari hovoria aj za nás o dodržiavaní národnostných
práv, o rešpektovaní a rozvíjaní materinského jazyka každej
národnostnej menšiny na Slovensku. Pochopiteľne, že majú na
zreteli v prvom rade svoje záujmy, ale ich požiadavky sú aj
našimi požiadavkami a v tom, čo sa týka aj našich problémov ich
podporme, alebo buďme aspoň diplomati a zdržme sa takých
výrokov, že sme so všetkým spokojní a nový zákon o štátnom
jazyku sa nás netýka! Prirodzene, ako slovanský národ ináč
vnímame slovenský jazyk ako Maďari (Ugrofíni), veľmi dobre ho
ovládame a bežne ním hovoríme. Ale zhodnime sa na tom, že ak
zákon komusi veľmi chýbal, bol prijatý v tom najnevhodnejšom
čase a zbytočne vyvolal napätie. Treba povedať aj to, že
v mnohých jeho ustanoveniach je nejasný a výklad niektorých
paragrafov môže byť zneužitý tými, ktorí ho budú uplatňovať.
Priznajme si, Slovensko v dnešnej dobe má plno iných vážnejších
problémov, ako je jazykový zákon! Prirodzene, môžeme diskutovať
o mnohých výrokoch Csákyho, o politike Budapešti, o tom, či je
skutočne ohrozovaná celistvosť územia Slovenska a či
pochodovanie gardistov za Dunajom je reálna hrozba našej
štátnosti. Nie so všetkým musíme súhlasiť. V každom prípade
Csáky ako predstaviteľ národnostnej menšiny je človek, ktorý vie
čo chce, stojí si za svojou národnosťou, obhajuje jej práva, je
na ňu hrdý a nehanbí sa to verejne povedať. Na rozdiel od nás
Rusínov, ktorí sú so všetkým spokojní a majú problém sa verejne
prejaviť (ešte tak na folklórnych festivaloch svojimi piesňami
a tancami). Ak by sme boli ako Maďari, naša cirkevná vrchnosť
napr. by si nedovolila slovakizovať naše obrady a ignorovať
požiadavky svojich rusínskych veriacich. Ale aj v širšom,
historickom kontexte - bilancia existencie Rusínov ako
európskeho národa by bola iná.
Na záver chcem
zdôrazniť, že ako Rusíni, nie sme za rozbíjanie republiky, sme
proti nacionalizmu a prejavom násilia. Ale stojme na strane
tých, ktorí majú väčšiu odvahu ako my, obhajujú národnostné
menšiny, ich národnostné práva, lebo jedna vec je byť dobrým
občanom Slovenskej republiky, iná vec hrdým príslušníkom
národnostnej menšiny žijúcej na Slovensku s jej ústavnými
právami! Platí - Štátu, čo je štátne, národu, čo je
národné!
Dr. Peter
KRAJŇÁK,
Prešov, 22. 9. 2009 |
Pragmatická
„lyofilizácia“ ducha kapitálom, alebo dobrovoľná rezignácia?
Musím to povedať na úvod: Nemám dobrý pocit z „prehupu“ 20.
do 21. storočia, ak deň čo deň mi niekto kladie pod nos
„haraburdie“ minulosti. Tá minulosť nie je v podobe aspoň nanovo
„okresaného“, ale v podobe priesvitne sa tváriace nové ako nič
nové - staré. Tomáš Štrauss túto premenu podáva v knihe „Toto
posrané 20. storočie“. Súhlasím, aj keď úplne sa súhlasiť nedá
ani sám so sebou. Vo všetkej úcte k našim predkom, kultúrnemu
a duchovnému dedičstvu musím (subjektívne!) dať najavo, že sme
momentálne národom veľmi chabým, labilným v prijímaní hodnôt
a naivným vo vzťahu k pravde a k „pravde“. Tešíme sa tomu, keď
niekto hovorí to, čo chceme počuť, ale nezaujíma nás, či to
myslí aj vážne. Politická garnitúra našej
spoločensko-ekonomickej formácie je obrazom toho, čomu by sa už
laicky dalo povedať neistota. Ale tlieskame aj tomu! Náš
premiér Fico v nezávideniahodnej situácii retušuje lapsusy
niektorých pre úrad nezrelých členov vlády, a napriek jeho
dobrému úmyslu (verím, že Fico je jeden z mála politikov, ktorí
dnes ešte skutočne majú, u iných bez základu v otrepaných
frázach o sociálnom cítení, skutočné sociálne cítenie) mu to
akosi nejde (alebo veľmi ťažko). Ten koaličný „sobáš z rozumu“
so stranou, ktorú vedie arogantne a často nepremyslene
prezentujúci sa jeden z „veľkých“ Slovákov, ale aj so stranou,
ktorá nedokázala dôkladne očistiť svoju „hlavu“ od v médiách
prezentovaných rôznych záležitostí nekalého vizuálu, mu zrejme
uberá neskutočne veľa síl. No chválabohu (alebo žiaľ?), lepší
premiér Vlády SR vo vzťahu k prostému občanovi tu nebol. Pravda,
nemôžeme to isté povedať aj o jeho manšafte od najvyšších po
terciárnych. Nie každý je mu podobný. Ale tá „búrka“ a „slnko“
tam kdesi hore, kde pospolita ani nedovidí, je pre neho
nečitateľná a dezorientáciou bulváru ho iba odrádza od problému
veci. Skôr ho interesuje jeho vlastné bytie, ktoré má okrem neho
každý „vyvolený“ voľbami v „trúbke“. Svetová kríza? Ako dobre
pre výhovorky tých, ktorí v nej „žili“ a ryžovali už od divokej
privatizácie tesne po „revolúcii“. Však, čo tu bolo v tej našej
terciárnej spoločensko-ekonomickej rovine? Vzniky a zániky.
Veľké haló a nič! Exekúcie, dražby, konkurzné konania, kšefty,
daňové prázdniny, štátne zákazky... Pravda, nie každý a nie
všetci aj keď moje domnienky sú iné (dúfam, že ešte nebola
novelizácia trestného zákona a za domnienky sa stále netrestá).
Rád by som počul odborný a korektný argument, že trhový systém
po „revolúcii“ postavil Slovensko oproti komunistom na nohy (čo
nekontrolovateľne sa množiace finančné mimobankovky a skupiny,
lapsusy ich krachov, kolabujúce zdravotníctvo, v zlých
reformných rukách školstva, živoriaci priemysel, služby,
poľnohospodárstvo...?). Asi by ma dotyčný veľmi rozosmial. Áno,
postavil na nohy pár jedincov, ktorým sa ani nesnívalo, že raz
budú multimilionári, ale aj tých v tých „dolnejších“ kvázi
kapitalistických skupinách, čo si odjakživa nemali kde ani kopu
sena nakosiť a zrazu sú veľkostatkári a majitelia neskutočného
majetku lesov, ornej pôdy a pasienkov... Nešťastný
katasterportal.sk odhaľuje pravdu a zároveň jasne argumentuje
o zlom „šití“ zákona ako si nahonobiť majetok napríklad
podpismi dvoch alkoholikov - svedkov v krčme pred pochybným
starostom, ktorý tiež celý život i jeho predkovia nemali ani ten
priestor na nakosenie pomyselnej kopy sena a istý notár si
nedal ani trochu námahy porovnať tri rozdielne kaligrafie
nemenovaného starostu (zrejme na jeho úrade „búchal pečiatky kto
chcel a rovnako jeho meno aj podpisoval „úradne“...). No zákon
káže, že to vraj môže byť a je to. Zem neznámych vlastníkov (to
je termín ako keby niekto povedal, že telo neznámej osoby)
rafinovane do veci zasvätených sa premenili na majetky
v súlade so zákonom. Napadnuteľné? Áno, ale ak máte garanciu,
že si požijete ešte aspoň 10 rokov. Zajtra to určite nebude, a
„poctiví“ nadobúdatelia nehnuteľností ako „tela neznámych
osôb“ sa môže usmievať. Zákon je na ich strane. Zatiaľ! No
a potom nasleduje paľba „guľometu“ ráže TV Markíza a šup ho!
Príspevky k relácii sa anonymne množia ako kobylky. Každý
„hrdina za bukom“ si vybíja svoje komplexy, ale tak ako tí, čo
„prijali“ za svoju zem „neznámych vlastníkov“, aj oni sú
bezmenní a „neznámi“. Podpísať sa pod svoj názor? Nie, to skôr
anonym! Nikdy nevieš, ako sa ti to môže vrátiť. Ako sa môže? Iba
tak, že „psy štekajú a kravina ide ďalej“! Človek je zrejme
najzbabelejší tvor živej ríše. „Šteká“ iba keď ho nik nevidí,
alebo v tme. Skôr v tej tme, tak ako píše K. Peteraj: „ ...v tme
sme jeden, na svetle dvaja, svetlo rozdeľuje a tma spája“. Tak
radšej zostaňme v tme a kričme anonymne o pomoc do nekonečna.
Alebo inak, slovami istého karikaturistu: „Jedzte, pite
a kritizujte!“- systém, krčmovej politiky „seľskovo sajuza“. Nuž
a keď prídu tie ďalšie voľby, vyjdime z tmy pod „umelé svetlo“,
vygumujme si pamäť a v úžase počúvajme sľuby, a so „spadnutou“
sánkou sledujme, ako sa tesne pred voľbami čosi nové deje na
cestách, buduje sa, opravuje sa (možno konečne už aj deravá
strecha MMUAW, ktorá už v apríli mala byť opravená, ale zrejme
kríza), zrazu tu máme aj tých, čo sme ich nevideli celé volebné
obdobie, usmiatych a „od srdca“ nám želajúcich iba to
„najlepšie“. Mestský rozhlas nás dennodenne bude ubíjať „samohrajkovými“
gýčmi a hláseniami, že tam a tu, ten alebo onen robí výpredaj,
že tam a tu ktosi organizuje „umelecky“ vrcholné podujatie
súťaže o miss od prenatálneho veku až po „sešlost“. Na pódiá
nám znovu po čase vystúpia kandidáti, častejšie ich uvidíme na
uliciach, možno o chvíľu budú aj lipy sadiť, kuť rýle, variť
guláše ako „záujmovoumeleckú činnosť“ pre všetkých od „srdca“,
prerezávať pásky po dokončení virtuálneho sveta svojich
sľubov. Dámy a páni, aké šťastie, že máme demokraciu, že
existuje netrestanie, nestíhanie za názor, domnienky, že
politika sa nemieša do odbornosti, do života slobodných ľudí...
Relatívne. Len škoda, že intelekt spí, kultúru prerástla
burina, city chamtivosť, slušnosť arogancia a skutočné
vzdelanie nespočetné kvantitatívne možnosti ako si získať
školu. To je jedno akú, ako, ale školu. Pravda, vysokú! No
napriek všetkému verím, že existujú aj iní ľudia, dobrí,
otvorení, čestní, bohabojní... Ale nebuďte ma, prosím! Howk!
P.S.:Vraj bude šrotovné v oblasti intelektu a schopností?
Dr. Michal
Bycko, PhD., 26.8.2009 |
Zo zápisnice
z rokovania
Rady
vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny
a
etnické skupiny dňa 30. júna 2008 na Úrade
vlády SR
4. Informácia o podpore kultúry národnostných menšín
z grantového systému Ministerstva kultúry SR v roku 2008.
Jana
Kresáková, generálna riaditeľka sekcie regionálnych
a menšinových kultúr MK SR
1/ Poskytla informácie o grantovom systéme v roku 2008:
-
rok 2008 je na MK SR v štádiu vyhodnotenia a pripravuje sa aj
vyúčtovanie;
-
na kultúru príslušníkov národnostných menšín bolo vyčlenených
99, 296 mil. Sk, proti roku 2007, keď bolo vyčlenených 87 mil.
Sk;
-
vo februári 2008 sa na MK SR konalo zasadnutie jednotlivých
grantových komisií, v ktorých sú zastúpení príslušníci
národnostných menšín. Uvedené komisie rozhodli o poskytnutí
finančných prostriedkov grantového programu pre príslušníkov
jednotlivých národnostných menšín;
-
nárokovateľné a nenárokovateľné položky: v roku 2008 sa
zachovala podpora stravy do výšky 10%;
-
takmer všetky národnostné menšiny už vyčerpali pridelené
finančné prostriedky.
2/ Informovala o plánovanom grantovom systéme na rok 2009:
-
na základe podnetov od zástupcov národnostných menšín sa bude
pripravovať grantový systém;
-
na budúci rok by grantové komisie mali určovať priority podpory,
pretože každá národnostná menšina má svoje špecifické problémy
a požiadavky;
-
priority MK SR: podpora kultúrnych aktivít zameraných na deti
a mládež; podpora kultúrnych aktivít s dlhoročnou tradíciou;
podpora kultúrnych aktivít s originálnym nápadom; vydávanie
najmenej 1 periodika; vydávanie diel národnostných autorov;
projekty podporené aj z iných zdrojov;
-
v súčasnosti sa v spolupráci s predstaviteľmi národnostných
menšín prehodnocujú zástupcovia grantových komisií na rok 2009,
ktorí budú zverejnení na internetovej stránke MK SR v októbri
2008;
-
podmienky na grantový program 2009 budú zverejnené začiatkom
októbra 2008;
-
termín uzávierok bude november 2008;
-
výnos MK SR bol predmetom medzirezortného pripomienkového
konania (v termíne od 29.5.2008 do 19.6.2008);
-
je zachovaná možnosť podávania projektov počas celého roka;
-
štruktúra grantových programov: je snaha s menšími obnovami ju
zachovať;
- v rámci živej kultúry by sa podporili aj dokumentárne
filmy a výskum;
-
v rámci kultúrnej politiky by boli len projekty zamerané na
multikultúrnu oblasť;
-
nárokovateľné a nenárokovateľné položky: v roku 2009 by
grantové komisie mali zhodnotiť, komu môžu poskytnúť podporu
stravy do výšky 10%; podpora poštovného do výšky 5% zostáva
zachovaná; novinkou bude zavedenie telefónnych kariet na
konkrétne projekty;
vstupenky na podujatia národnostných múzeí, divadiel, jaskýň,
hradov a zámkov pre detské a mládežnícke tábory;
-
problémom je financovanie činnosti jednotlivých organizácií:
zákon o hospodárení neziskových organizácií neumožňuje takéto
financovanie, je potrebné spoločne riešiť túto otázku v rámci
medzirezortných stretnutí a rokovaní..
ďalej
|
NA ZAKARPATSKU UZNALI
RUSÍNOV ZA SAMOSTATNÚ NÁRODNOSŤ!
Po troch
nevydarených predchádzajúcich pokusoch dostať sa so svojimi
žiadosťami k hluchonemej vláde v Kyjeve, 7. marca 2007
Zakarpatská oblastná rada v Užhorode svojim rozhodnutím na území
Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, na historickej Podkarpatskej Rusi
– uznala národnosť RUSÍN!
Teraz
Rusíni sú už uznaní aj na Zakarpatsku, ktoré je časťou
samostatnej Ukrajiny len od roku 1991, a to aj vďaka hlasovaniu
miestnych Rusínov v referende za nezávislú Ukrajinu. Ale
kyjevsko-haličský „zákonní zlodeji“ a politici otvorene okrádali
Zakarpatsko a diskriminovali zakarpatských Rusínov na ich rodnej
historickej zemi! A tak 15-ročná epopeja boja Rusínov
Zakarpatska za svoje práva v samostatnej Ukrajine bola
korunovaná úspechom: 80 % poslancov oblastnej rady, využívajúc
právo orgánov miestnej samosprávy, aj napriek hrozbám z Kyjeva,
nebojácne prijali rozhodnutie o uznaní rusínskej národnosti, čím
zmyli hanbu z Ukrajiny ako nedemokratického štátu.
Gratulujeme všetkým Rusínom k víťazstvu!
Na rade sú
ďalšie demokratické zmeny na Ukrajine a Zakarpatsku ako v záujme
Rusínov, tak aj Ukrajincov a všetkých iných národností štátu.
Strašiak rusínskeho separatizmu, vymyslený v Kyjeve špeciálnymi
službami na objednávku haličských nacionalistických radikálov,
dlhú dobu motal hlavy mnohým. Čas ukáže, že kyjevský strašiak je
dôkazom prestrašenej vlády v Kyjeve.
Nijaký
rusínsky separatizmus si Rusíni neželali a neželajú!
Už prišiel čas zložiť masku
z haličských zlodejov a kyjevských oligarchov, ktorí mali
zlodejské bandy na Zakarpatsku.
Sláva
Ukrajine, a česť i úcta Karpatskej rusínskej Rusi!
Gratulujeme všetkým demokratickým silám Ukrajiny, Európy,
Ameriky a Ruska za podporu Rusínov Zakarpatska. To je aj Vaše
víťazstvo, priatelia!
Prot.
Dîmîtrij SîDOR,
predseda
Snemu podkarpatských Rusínov,
člen
Svetovej rady Rusínov za Ukrajinu
|
Rozdelenie menšiny – aká je
pravda?
V rôznych vydaniach
a v Slovenskej televízii v dosť krátkom časovom horizonte bol
prezentovaný názor, že rozdelenie jednej národnostnej menšiny na dve
skupiny, na Rusínov a Ukrajincov, sa považuje za dosť negatívny jav,
ktorý urýchľuje proces asimilácie. To sú slová pána Mikuláša Mušinku
v publikácii Spoločensko-vedného ústavu Slovenskej akadémie vied
v Košiciach, ako aj v Slovenskej televízii v relácii Kvarteto, kde
taktiež „Ukrajinci“ – páni Čorňák a Krajňák boli nespokojní so súčasným
stavom.
Všetkým takýmto
odborníkom na históriu treba povedať, že Rusíni v strednej Európe
žijú viac ako tisíc rokov. Majú svoju históriu, svoj materinský jazyk,
v ktorom sa učili v rusínskych školách už za Rakúsko-Uhorska. Mali svoju
gréckokatolícku cirkev, ktorá od 16. storočia bola ich matkou
a školou. Keď písal prvé šlabikáre Alexander Duchnovič pre Rusínov,
Ukrajina nebola. Rusíni neboli na Ukrajinu internovaní. Sám pán Mušinka
tvrdí, že terajší Ukrajinci boli Rusínmi. Má pravdu, ale bolo to v tom
čase, keď panovala Veľká Litva.
Veľký Stalin sa z Ázie
obrátil na západ, do Európy a začal sovietizáciu, a tak sa stali Lotyši
či Estónci sovietskymi, a tak sa začal meniť aj osud Rusínov. Situáciu
urýchlil sám generál Bendera, Haličán, ktorý otvorene vystupoval proti
sovietizácii. Do regiónov, ktoré boli domovom Rusínov, bola importovaná
ukrajinizácia: rusínske školy boli zmenené na ukrajinské, bol zakázaný
materinský jazyk. Proces ukrajinizácie bol po vojne prenesený aj na
územie východného Slovenska, dôsledkom čoho bol založený Kultúrny spolok
(neskôr zväz) ukrajinských pracujúcich, ktorý mal v politických
intenciách doviesť ukrajinizáciu k spokojnosti sovietskeho vedenia.
Naši ľudia – Rusíni,
verní odkazu svojich predkov, neprijali ukrajinizáciu, avšak rusínske
školy boli premenené na ukrajinské a začalo sa z ukrajinizáciou
rusínskych žiakov. Veľká časť Rusínov zostala mlčiacou väčšinou, stavala
sa k veci pasívne. Avšak po zamatovej revolúcii roku 1989 sme naplno
povedali, že Rusíni nezabudli na odkaz svojich predkov, a tak roku 1991
bola založená Rusínska obroda v Česko-Slovenskej federatívnej republike
(dnes v Slovenskej republike). V tom roku pri sčítaní ľudu sme jasne
povedali, že sme Rusíni. Dali sme možnosť našim ľuďom prezentovať sa
„kto je kto“. My sme sa s nikým nerozdeľovali, ale sme jasne povedali,
že nie sme Ukrajinci, ale Rusíni.
Preto prosím vás, učení
kandidáti vied, my sme nezrušili Kultúrny zväz ukrajinských pracujúcich,
a že jeho 40-ročná ukrajinizačná činnosť bola márna, nad tým už je
neskoro plakať. Ľudia, ako Mušinka, Sopoliga a iní, ktorí píšu vedecké
práce o histórii a kultúre Ukrajincov na Slovensku, sú svojej dobe
poplatní. Dostali ukrajinské vzdelanie a stali sa Ukrajincami. Lenže
páni odborníci na problematiku Rusínov v Haliči, Podkarpatsku a na
východnom Slovensku, treba písať o tom pravdu, ktorú je potrebné hľadať
v uhorských archívoch, kde by ste sa dozvedeli, prečo sa panovník
východnej časti Uhorska – Rákocsi nazýval kráľom Rusínov.
Na Ukrajine do „perestrojky“
vláda problém Rusínov nepoznala, lebo ho riešila sovietizácia a ukrajinizácia.
Pri hľadaní pravdy treba poznať aj dokument jej vlády z 16. 3. 2006, kde
sa hovorí o tajnom pláne na likvidáciu Rusínov. Helsínsku zmluvu
o právach národov na národnostných menšín podpísal ešte sám L. Brežnev,
a ako ho bude realizovať Ukrajina, to ukáže čas, keď chce vstúpiť do
Európskej únie. Ale pýtame sa, ako tam žijú Rusíni, Slováci, Maďari,
Rómovia či iní, ktorí boli prehlásení za Ukrajincov.
A čo sa týka procesu
asimilácie, páni vedci, ten nastal už na začiatku 50. rokov minulého
storočia, keď sa ukrajinizáciou zrušili rusínske školy, gréckokatolícku
cirkev, nebolo dovolené hlásiť sa k Rusínom a oficiálne používať svoj
materinský rusínsky jazyk. Tu sa začal proces asimilácie. V rusínskych
obciach vyrástla generácia rusínskych Slovákov.
Nehovorte o tom, že sa
rozdelil Kultúrny zväz ukrajinských pracujúcich (dnes Zväz
Rusínov-Ukrajincov v Slovenskej republike), on sa po „perestrojke“ len
identifikoval, a tak si vystavil kredit svojej práce. Nik z nás
Ukrajincov neberie za spoločníkov, oni zostali sami a parazitujú na
Rusínoch. Oni vravia, len si spievajte po rusínsky, my vás evidujeme ako
Ukrajincov. No to už je problém, či to dovolíme.
Michal
BURCÍN, Humenné
21. 8. 2006
Vyšla ďalšia cenná odborná publikácia o Rusínoch, ...
... konkrétne
Rusíni a Ukrajinci na Slovensku v procesoch transformácie (1989 – 1995)
– Výber z dokumentov I.
(UNIVERSUM, Prešov, 2005,
210 s.). autorov PaedDr. Mariána GAJDOŠA, CSc. a PhDr. Stanislava
KONEČNÉHO, CSc., historikov zo Spoločenskovedného ústavu Slovenskej
akadémie vied v Košiciach. Autori sú zároveň aj členmi tímu riešiteľov
štátneho programu pod názvom Národ, národnosti a etnické skupiny
v procese transformujúcej sa spoločnosti. V rámci tohto projektu
predtým už boli vydané tri publikácie hlavného riešiteľa nazvaného
projektu, pracovníka spomenutého ústavu, dnes aj riaditeľa Ústavu
regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity – prof.
PaedDr. Štefana ŠUTAJA, Dr.Sc, o ktorých sme písali v našich
Narodnych novînkach roku 2004 a v č. 1 – 5 / 2006, ale môžete si o nich
v krátkosti prečítať aj na našej webovej stránke, v tejže rubrike pod
týmto článkom.
V úvode tejto publikácie
sa okrem iného píše:
„... Najčastejšou
charakteristikou spoločenského vývoja po roku 1989 v našich podmienkach
sa stal termín „transformácia“ . V súčasnosti predstavuje veľmi
komplikovaný viacvrstvový proces základných zmien v mnohých sférach
života spoločnosti... Legislatíva a exekutíva transformácie dostatočne
rešpektuje ekonomické a sociálne dopady reforiem na niektoré špecifické
regióny a skupiny obyvateľstva. Tieto sú z objektívneho pohľadu a prióri
znevýhodnené a vlastnými silami nie sú schopné sa s negatívnymi
stránkami realizovaných zmien vyrovnať na sociálne únosnej a spoločensky
prijateľnej úrovni. Ide o zaostávajúce oblasti, penzistov, mladé rodiny,
zdravotne postihnutých občanov, ale do istej miery aj o rasové a etnické
skupiny.
Problematika
národnostných menšín dodnes predstavuje celý komplex otázok, ktorých
demokratické riešenie má pre Slovensko vždy veľký význam. Etnické
minority nielen vplývajú na mnohé aspekty vnútornej politiky, život
a celkovú atmosféru v spoločnosti, ale výrazne determinujú aj vzťah
iných štátov k Slovenskej republike, jej medzinárodné postavenie,
prestíž a celkovú autoritu v demokratickom svete. Z tohto pohľadu rastie
aktuálnosť vysokého štandardu menšinovej politiky založenej na
princípoch občianskej slobody a demokracie...
V súčasnosti je pre
Rusínov a Ukrajincov typické, že v ich vedomí došlo k svojbytnému
spojeniu v istom zmysle pochopiteľného pocitu historickej
nespravodlivosti s reálnymi krivdami vyvolané skutočnými a zdanlivými
problémami súčasnosti. Ich poznanie a pochopenie je vážnym predpokladom
úspešného riešenia. Práve to nás viedlo k rozhodnutiu publikovať výber
z dokumentov, ktoré sa týkajú života Rusínov a Ukrajincov na Slovensku
v najnovšom období histórie, ktorá sa začína udalosťami v novembri
1989...“
A skutočne sa oplatí
prečítať si v najnovšej publikácií úvodný článok pod názvom Vývoj
Rusínov a Ukrajincov Slovenska a ich reflexie, potom článok
Rozdelenie menšiny či Demografické, ekonomické
a spoločenské podmienky v prvých rokoch transformácie,
ale taktiež aj výber dokumentov (niektoré sú dnes už cenné),
ktoré začínajú takými, ako: 28. november 1989, Prešov: Stanovisko
Predsedníctva a Sekretariátu Ústredného výboru Kultúrneho zväzu
ukrajinských pracujúcich; 27. november 1989, Prešov: Článok Alexandra
Zozuľáka v novinách Nove žîtťa, v ktorom informuje o prvej schôdzi
Iniciatívnej skupiny Rusínov-Ukrajincov ČSSR za prestavbu, ako
aj rad iných, ktoré zaiste zaujmú všetkých, ktorí sa zaujímajú
a zaoberajú históriou Rusínov a Ukrajincov na území Slovenska po
revolučnom roku 1989. Táto kniha by nemala chýbať v knižnici nikoho, kto
pracuje v sfére rusínskeho hnutia. Publikáciu vážni záujemcovia môžu
dostať len v Spoločenskovednom ústave SAV v Košiciach. Treba pripomenúť,
že čoskoro vyjde aj druhý diel tejto publikácie.
A. Z.
Skončil sa trojročný štátny výskum národností
Minulý rok sa skočilo
riešenie trojročného projektu (2003 – 2005) štátneho programu výskumu
a vývoja pod názvom Národ, národnosti a etnické skupiny v procese
transformácie spoločnosti, riešiteľom ktorého bol Spoločenskovedný
ústav Slovenskej akadémie vied pod vedením prof. PaedDr. Štefana
Šutaja, DrSc. Na projekte spolupracovalo okolo 40 vedcov z 12
vedných odborov a z 16 inštitúcií, vrátane Ústavu regionálnych
a národnostných štúdií Prešovskej univerzity, Oddelenia rusínskeho
jazyka a kultúry. Počas trvania projektu boli zorganizované tri vedecké
konferencie, na ktorých sa prezentovali výsledky výskumov z rozličných
aspektov života a vzájomného vzťahu medzi majoritným slovenským národom
a národnostnými menšinami, vrátane rusínskej. Ich výsledkom bolo vydanie
troch zborníkov z výskumnými správami, ktoré by mali poslúžiť ako základ
pre budúce riešenie vytýčených problémov v etnických a medzietnických
vzťahoch v Slovenskej republike. Po zborníku Národ a národnost. Stav
výskumu po roku 1989 a jeho perspektívy (2004), roku 2005 vyšli
ďalšie dva: Národ a národnosti na Slovensku v trasformujúcej sa
spoločnosti – vzťahy a konflikty a Národnostná politika na
Slovensku po roku 1989, všetky v redakcii Š. Šutaja. V zborníkoch sú
uverejnené aj materiály riešiteľského kolektívu, ktorý pracoval nad
subtemou postavenia Rusínov a Ukrajincov na Slovensku, členmi ktorého
boli: PaedDr. Marián Gajdoš, CSc. a PhDr. Stanislav Konečný,
CSc. (história), PhDr. Mikuláš Mušinka, DrCs. (etnológia),
PhDr. Peter Žeňuch, CSc, Mgr. Peter Šoltes, PhD. a PhDr. Anna
Plišková (všetci jazykoveda).
A.P.
|