Akadémia

Akcie

Andy Warhol

Аrchitektúra

Cirkev

Dedina

Divadlo

Etnografia

Film

Fotografia

Geografia

História

Hudba

Internet

Jazyk

Kongres

Literatúra

Mesto

Mládež

Ocenenia

Organizácie

Politika

Rozhlas

Spev

Štátu, čo je štátne, národu, čo je národné, 

alebo škoda, že Rusíni nie sú ako Maďari

Situácia, ktorá sa vyvinula okolo zákona o štátnom jazyku je všeobecne známa. Vo všeobecnosti sa obviňujú Maďari reprezentovaní predsedom SMK Csákym za vzniknuté napatie medzi Slovenskom a Maďarskom. K tým, ktorí kritizujú Maďarov za ich postoje patria aj mnohí naši Rusíni. Až som prekvapený s akou nenávisťou sa mnohí vyjadrujú na ich adresu a hlavne na adresu Csákyho, ale aj Bugára. Niektorí z nich sú agresívnejší ako najortodoxnejší Slováci zo Slovenskej národnej strany. Ale pýtam sa, prečo toľko nenávisti a kritiky práve zo strany Rusínov? Prečo práve Rusíni obhajujú zákon o štátnom jazyku, pričom pravdepodobne prevažná väčšina jeho znenie ani nepozná. Veď sme to práve my Rusíni, ktorí máme skúsenosť s tvrdou asimiláciou, protirusínskymi postojmi a urážkami na adresu Rusínov, hlavne z minulosti na čo mnohí trpia dodnes a k svojmu rusínskemu pôvodu sa preto nehlásia. A čo slovakizácia liturgických obradov v našich rusínskych parochiách, irónia a podceňovanie veriacich, ktorí sa hlásia k svojmu materinskému jazyku a  požadujú jeho užívanie v cirkevnom živote? Nemôžeme predsa súhlasiť s názorom – na Slovensku po slovensky! Pre národnostné menšiny je to likvidačná teória. Maďari hovoria aj za nás o dodržiavaní národnostných práv, o rešpektovaní a rozvíjaní materinského jazyka každej národnostnej menšiny na Slovensku. Pochopiteľne, že majú na zreteli v prvom rade svoje záujmy, ale ich požiadavky sú aj našimi požiadavkami a v tom, čo sa týka aj našich problémov ich podporme, alebo buďme aspoň diplomati a zdržme sa takých výrokov, že sme so všetkým spokojní a nový zákon o štátnom jazyku sa nás netýka! Prirodzene, ako slovanský národ ináč vnímame slovenský jazyk ako Maďari (Ugrofíni), veľmi dobre ho ovládame a bežne ním hovoríme. Ale zhodnime sa na tom, že ak zákon komusi veľmi chýbal, bol  prijatý v tom najnevhodnejšom čase a zbytočne vyvolal napätie. Treba povedať aj to, že v mnohých jeho ustanoveniach je  nejasný a  výklad niektorých paragrafov môže byť zneužitý tými, ktorí ho budú uplatňovať. Priznajme si, Slovensko v dnešnej dobe má plno iných vážnejších problémov, ako je jazykový zákon! Prirodzene, môžeme diskutovať o mnohých výrokoch Csákyho, o politike Budapešti, o tom, či je skutočne ohrozovaná celistvosť územia Slovenska a či pochodovanie gardistov za Dunajom je reálna hrozba našej štátnosti. Nie so všetkým musíme súhlasiť.  V každom prípade Csáky ako predstaviteľ národnostnej menšiny je človek, ktorý vie čo chce, stojí si za svojou národnosťou, obhajuje jej práva, je na ňu hrdý a nehanbí sa to verejne povedať. Na rozdiel od nás Rusínov, ktorí sú so všetkým spokojní a majú problém sa verejne prejaviť (ešte tak na folklórnych festivaloch svojimi piesňami a tancami).  Ak by sme boli ako Maďari, naša cirkevná vrchnosť napr. by si nedovolila slovakizovať naše obrady a ignorovať požiadavky svojich rusínskych veriacich. Ale aj v širšom, historickom kontexte -  bilancia existencie Rusínov ako európskeho národa by bola iná.

Na záver chcem zdôrazniť, že ako Rusíni, nie sme za rozbíjanie republiky, sme proti nacionalizmu a prejavom násilia. Ale stojme na strane tých, ktorí majú väčšiu odvahu ako my, obhajujú národnostné menšiny, ich národnostné práva, lebo jedna vec je byť dobrým občanom Slovenskej republiky, iná vec hrdým príslušníkom národnostnej menšiny žijúcej na Slovensku s jej ústavnými právami!  Platí - Štátu, čo je štátne, národu, čo je národné!

Dr. Peter KRAJŇÁK, Prešov, 22. 9. 2009

Pragmatická „lyofilizácia“ ducha kapitálom, alebo dobrovoľná rezignácia?

Musím to povedať na úvod: Nemám dobrý pocit z „prehupu“ 20. do 21. storočia, ak deň čo deň  mi niekto kladie pod nos „haraburdie“ minulosti. Tá minulosť nie je v podobe aspoň nanovo „okresaného“,  ale v podobe  priesvitne sa tváriace nové ako nič nové - staré. Tomáš Štrauss túto premenu podáva v knihe „Toto posrané 20. storočie“. Súhlasím, aj keď úplne sa súhlasiť nedá ani sám so sebou. Vo všetkej úcte k našim predkom, kultúrnemu a duchovnému dedičstvu musím  (subjektívne!) dať najavo, že sme momentálne národom  veľmi chabým, labilným v prijímaní hodnôt a naivným  vo vzťahu k pravde a k „pravde“. Tešíme sa tomu, keď niekto hovorí to, čo chceme počuť, ale nezaujíma nás, či to myslí aj vážne. Politická garnitúra našej spoločensko-ekonomickej formácie je obrazom toho, čomu by  sa už laicky dalo povedať neistota. Ale tlieskame aj tomu!  Náš premiér Fico v nezávideniahodnej situácii retušuje  lapsusy niektorých pre úrad nezrelých členov vlády, a napriek jeho dobrému úmyslu  (verím, že Fico je jeden z mála politikov, ktorí dnes ešte skutočne majú, u iných bez základu v otrepaných frázach o sociálnom cítení, skutočné sociálne cítenie) mu to akosi nejde (alebo veľmi ťažko). Ten koaličný „sobáš z rozumu“ so stranou, ktorú vedie arogantne a často nepremyslene  prezentujúci sa jeden z „veľkých“ Slovákov, ale aj so stranou, ktorá nedokázala dôkladne očistiť svoju „hlavu“ od v médiách prezentovaných  rôznych záležitostí  nekalého vizuálu, mu zrejme uberá neskutočne veľa síl. No chválabohu (alebo žiaľ?), lepší premiér Vlády SR vo vzťahu k prostému občanovi tu nebol. Pravda, nemôžeme to isté povedať aj o jeho manšafte od najvyšších po terciárnych. Nie každý je mu podobný. Ale tá „búrka“ a „slnko“ tam kdesi hore, kde pospolita ani nedovidí, je  pre neho nečitateľná a dezorientáciou bulváru ho iba odrádza od problému veci. Skôr ho interesuje jeho vlastné bytie, ktoré má okrem neho každý „vyvolený“ voľbami v „trúbke“. Svetová kríza? Ako dobre pre výhovorky tých, ktorí v nej „žili“ a ryžovali už od divokej  privatizácie tesne po „revolúcii“. Však, čo tu bolo v tej našej terciárnej spoločensko-ekonomickej rovine? Vzniky a zániky. Veľké haló a nič! Exekúcie, dražby, konkurzné konania, kšefty, daňové prázdniny, štátne zákazky... Pravda, nie každý a nie všetci aj keď moje domnienky sú iné (dúfam, že ešte nebola novelizácia trestného zákona a za domnienky sa stále netrestá). Rád by som počul odborný a korektný argument, že  trhový systém  po „revolúcii“ postavil Slovensko  oproti komunistom na nohy (čo nekontrolovateľne sa množiace finančné mimobankovky a skupiny, lapsusy ich krachov, kolabujúce zdravotníctvo, v zlých reformných rukách školstva, živoriaci priemysel, služby, poľnohospodárstvo...?). Asi by ma dotyčný veľmi rozosmial. Áno, postavil na nohy pár jedincov, ktorým sa ani nesnívalo, že  raz budú multimilionári, ale aj tých v tých „dolnejších“ kvázi kapitalistických skupinách, čo si  odjakživa nemali kde ani kopu sena nakosiť a zrazu sú veľkostatkári a majitelia  neskutočného majetku lesov, ornej pôdy a pasienkov... Nešťastný katasterportal.sk odhaľuje pravdu a zároveň jasne argumentuje o zlom „šití“ zákona  ako si nahonobiť majetok napríklad podpismi dvoch  alkoholikov - svedkov  v krčme  pred pochybným starostom, ktorý tiež celý život i jeho predkovia nemali ani ten priestor na nakosenie  pomyselnej kopy sena a istý notár si nedal ani trochu námahy porovnať tri rozdielne kaligrafie nemenovaného starostu (zrejme na jeho úrade „búchal pečiatky kto chcel a rovnako jeho meno aj podpisoval „úradne“...). No zákon káže, že to vraj môže byť a je to. Zem neznámych vlastníkov (to je termín ako keby niekto povedal, že telo neznámej  osoby)  rafinovane  do veci zasvätených  sa premenili na majetky  v súlade so zákonom. Napadnuteľné? Áno, ale ak máte garanciu, že si požijete ešte aspoň 10 rokov. Zajtra to určite nebude, a  „poctiví“ nadobúdatelia nehnuteľností  ako „tela neznámych  osôb“ sa môže usmievať. Zákon je na ich strane. Zatiaľ! No a potom nasleduje paľba  „guľometu“ ráže TV Markíza a šup ho! Príspevky k relácii sa anonymne množia ako kobylky. Každý „hrdina za bukom“ si vybíja svoje komplexy, ale tak ako tí, čo „prijali“ za svoju zem „neznámych vlastníkov“, aj oni sú bezmenní a  „neznámi“. Podpísať sa pod svoj názor? Nie, to skôr anonym! Nikdy nevieš, ako sa ti to môže vrátiť. Ako sa môže? Iba tak, že „psy štekajú a kravina ide ďalej“! Človek je zrejme najzbabelejší tvor živej ríše. „Šteká“ iba keď ho nik nevidí, alebo v tme. Skôr v tej tme, tak ako píše K. Peteraj: „ ...v tme sme jeden, na svetle dvaja, svetlo rozdeľuje a tma spája“. Tak radšej zostaňme v tme a kričme anonymne o pomoc do nekonečna. Alebo inak, slovami istého karikaturistu: „Jedzte, pite a kritizujte!“- systém, krčmovej politiky „seľskovo sajuza“. Nuž a keď prídu tie ďalšie voľby, vyjdime z tmy pod „umelé svetlo“, vygumujme si pamäť a v úžase počúvajme sľuby, a so „spadnutou“ sánkou sledujme, ako sa tesne pred voľbami čosi nové deje na cestách, buduje sa, opravuje sa (možno konečne už aj deravá strecha MMUAW, ktorá už v apríli mala byť opravená, ale zrejme kríza), zrazu tu máme aj tých, čo sme ich nevideli celé volebné obdobie, usmiatych a „od srdca“ nám želajúcich iba to „najlepšie“. Mestský rozhlas nás dennodenne bude ubíjať „samohrajkovými“ gýčmi a hláseniami, že  tam a tu, ten alebo onen robí výpredaj, že  tam a tu ktosi  organizuje „umelecky“ vrcholné podujatie súťaže o miss od prenatálneho veku až po  „sešlost“. Na pódiá  nám znovu po čase vystúpia kandidáti, častejšie ich uvidíme na uliciach, možno o chvíľu budú aj lipy sadiť, kuť rýle, variť guláše ako „záujmovoumeleckú činnosť“ pre všetkých od „srdca“, prerezávať pásky  po dokončení  virtuálneho sveta svojich sľubov. Dámy a  páni, aké šťastie, že máme demokraciu, že existuje netrestanie, nestíhanie za názor, domnienky, že politika sa nemieša do odbornosti, do života slobodných ľudí... Relatívne. Len škoda, že  intelekt spí, kultúru prerástla burina, city chamtivosť, slušnosť arogancia  a skutočné vzdelanie nespočetné kvantitatívne možnosti ako si získať  školu. To je jedno akú, ako, ale školu. Pravda, vysokú!  No napriek všetkému verím, že existujú aj iní ľudia, dobrí, otvorení, čestní, bohabojní... Ale nebuďte ma, prosím! Howk!

P.S.:Vraj bude šrotovné v oblasti intelektu a schopností?

Dr. Michal Bycko, PhD., 26.8.2009

Zo zápisnice

4. Informácia o podpore kultúry národnostných menšín z grantového systému Ministerstva kultúry SR v roku 2008.

Jana Kresáková, generálna riaditeľka sekcie regionálnych a menšinových kultúr MK SR

1/ Poskytla informácie o grantovom systéme v roku 2008:

-          rok 2008 je na MK SR v štádiu vyhodnotenia a pripravuje sa aj vyúčtovanie;

-          na kultúru príslušníkov národnostných menšín bolo vyčlenených 99, 296 mil. Sk, proti roku 2007, keď bolo vyčlenených 87 mil. Sk;

-          vo februári 2008 sa na MK SR konalo zasadnutie jednotlivých grantových komisií, v ktorých sú zastúpení príslušníci národnostných menšín. Uvedené komisie rozhodli o poskytnutí finančných prostriedkov grantového programu pre príslušníkov jednotlivých národnostných menšín;

-          nárokovateľné a nenárokovateľné položky: v roku 2008 sa zachovala podpora stravy do výšky 10%; 

-          takmer všetky národnostné menšiny už vyčerpali pridelené finančné prostriedky.

2/ Informovala o plánovanom grantovom systéme na rok 2009:   

-          na základe podnetov od zástupcov národnostných menšín sa bude pripravovať grantový systém;

-          na budúci rok by grantové komisie mali určovať priority podpory, pretože každá národnostná menšina má svoje špecifické problémy a požiadavky;

-          priority MK SR: podpora kultúrnych aktivít zameraných na deti a mládež; podpora kultúrnych aktivít s dlhoročnou tradíciou; podpora kultúrnych aktivít s originálnym nápadom; vydávanie najmenej 1 periodika; vydávanie diel národnostných autorov; projekty podporené aj z iných zdrojov; 

-          v súčasnosti sa v spolupráci s predstaviteľmi národnostných menšín prehodnocujú zástupcovia grantových komisií na rok 2009, ktorí budú zverejnení na internetovej stránke MK SR v októbri 2008;

-          podmienky na grantový program 2009 budú zverejnené začiatkom októbra 2008;

-          termín uzávierok bude november 2008;

-          výnos MK SR bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania (v termíne od  29.5.2008 do 19.6.2008);

-          je zachovaná možnosť podávania projektov počas celého roka;

-          štruktúra grantových programov: je snaha s menšími obnovami ju zachovať; 

-        v rámci živej kultúry by sa podporili aj dokumentárne filmy a výskum;

-               v rámci kultúrnej politiky by boli len projekty zamerané na multikultúrnu oblasť;  

-          nárokovateľné a nenárokovateľné položky: v roku 2009 by grantové komisie mali zhodnotiť, komu môžu poskytnúť podporu stravy do výšky 10%; podpora poštovného do výšky 5% zostáva zachovaná; novinkou bude zavedenie telefónnych kariet na konkrétne projekty; vstupenky na podujatia národnostných múzeí, divadiel, jaskýň, hradov a zámkov pre detské a mládežnícke tábory; 

-          problémom je financovanie činnosti jednotlivých organizácií: zákon o hospodárení neziskových organizácií neumožňuje takéto financovanie, je potrebné spoločne riešiť túto otázku v rámci medzirezortných stretnutí a rokovaní..

 ďalej

NA ZAKARPATSKU UZNALI RUSÍNOV ZA SAMOSTATNÚ NÁRODNOSŤ!

Po troch nevydarených predchádzajúcich pokusoch dostať sa so svojimi žiadosťami k hluchonemej vláde v Kyjeve, 7. marca 2007 Zakarpatská oblastná rada v Užhorode svojim rozhodnutím na území Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, na historickej Podkarpatskej Rusi – uznala národnosť RUSÍN!

Teraz Rusíni sú už uznaní aj na Zakarpatsku, ktoré je časťou samostatnej Ukrajiny len od roku 1991, a to aj vďaka hlasovaniu miestnych Rusínov v referende za nezávislú Ukrajinu. Ale kyjevsko-haličský „zákonní zlodeji“ a politici otvorene okrádali Zakarpatsko a diskriminovali zakarpatských Rusínov na ich rodnej historickej zemi! A tak 15-ročná epopeja boja Rusínov Zakarpatska za svoje práva v samostatnej Ukrajine bola korunovaná úspechom: 80 % poslancov oblastnej rady, využívajúc právo orgánov miestnej samosprávy, aj napriek hrozbám z Kyjeva, nebojácne prijali rozhodnutie o uznaní rusínskej národnosti, čím zmyli hanbu z Ukrajiny ako nedemokratického štátu.

Gratulujeme všetkým Rusínom k víťazstvu!

Na rade sú ďalšie demokratické zmeny na Ukrajine a Zakarpatsku ako v záujme Rusínov, tak aj Ukrajincov a všetkých  iných národností štátu. Strašiak rusínskeho separatizmu, vymyslený v Kyjeve špeciálnymi službami na objednávku haličských nacionalistických radikálov, dlhú dobu motal hlavy mnohým. Čas ukáže, že kyjevský strašiak je dôkazom prestrašenej vlády v Kyjeve.

Nijaký rusínsky separatizmus si Rusíni neželali a neželajú! Už prišiel čas zložiť masku z haličských zlodejov a kyjevských oligarchov, ktorí mali zlodejské bandy na Zakarpatsku.

Sláva Ukrajine, a česť i úcta Karpatskej rusínskej Rusi!

Gratulujeme všetkým demokratickým silám Ukrajiny, Európy, Ameriky a Ruska za podporu Rusínov Zakarpatska. To je aj Vaše víťazstvo, priatelia!

Prot. Dîmîtrij SîDOR,

predseda Snemu podkarpatských Rusínov,

člen Svetovej rady Rusínov za Ukrajinu