Michal Zavacký, okrem toho, že podniká, svoj pre každého vzácny čas venuje hľadaniu sponzorov. Spapá to enormné kvantá času, ako aj energie a úsilia. Bez entuziazmu sa to jednoducho nedá. Miško by si za to zaslúžil nejaké aspoň duchovné ocenenie. Uznáte sami, že nájsť 80 sponzorov skutočne nie je maličkosť. Avšak tento festival stratil svoju pôvodnú myšlienku, smerovanie a cieľ, čo takisto nemám z vlastnej hlavy, ale stotožňujem sa s tým. Ľudia sami hovoria a hodnotia, to čo sa deje, rozprávajú o tom, polemizujú, debatujú. Je nad slnko jasnejšie, že nemožno vyhovieť každému, vždy budú niektorí spokojní a iní zase sklamaní, tak to v živote chodí. Ale netreba hnať veci do extrému. Táto nadmieru úspešná akcia má svoje tienisté stránky. Parkovanie bolo najmarkantnejším problémom (šialená zhoda okolnosti, aj Warholovo múzeum v Medzilaborciach v tom čase bojovalo o pľac parkovania s primátorom). Autá parkovali na okraji cesty niekoľko málo desiatok metrov od mosta v Malej Poľane. Každý motorizovaný návštevník sa musel neskutočne dlho a komplikovane slimačím tempom predierať úzkou uličkou pomedzi autá, kočíky a chodcov, pričom občas musel na chvíľu nehybne postáť a veľakrát bolo nevyhnutnosťou cúvanie. Určite by pomohli dopravné policajné hliadky, vraj na mieste bol "až jeden" príslušník... M. Zavacký tvrdí, že lepšie zorganizovať sa to nedalo, vraj jedinou alternatívou by bola jednosmerka a odchod z Mikovej cez Driečnu. Osobne, zhodne s predsedom Rusínskej obrody na Slovensku Vladimírom Protivňákom, najväčší problém vidím v tom, že my Rusíni sami na svoje zabúdame. Bol to rusínsky festival, teda iba podľa názvu na plagátoch, na ktorom počujeme slovenčinu, a to aj neľubozvučnú - práve že nedokonalú, nespisovnú, kde namiesto našich nádherných rusínskych piesní sú prezentované piesne slovenské, ukrajinské a namiesto folklóru treťotriedny strednoprudý popík. Je to strašné, veľmi ubíjajúce a boľavé vidieť to, že Rusíni kašľú na svoj pôvod, pošľapú svoje vlastné pokrvné tradície a zapredajú sa. Sú to odrodilci. Zabúdajú na svoju mamku, ktorá ich naučila inú rodnú reč, než tú, ktorou sa dnes prezentujú. Je obrovskou hanbou, že existujú, bohužiaľ, mnohí jedinci, ktorí sa hanbia za svoj rusínsky pôvod, za svojich rodičov a dokážu to bez hanby ukázať pred šírym svetom na takomto mnohotisícovom fóre. Otrasné je, že
keď sa s takýmto človekom rozprávate, tak zistíte, že on tomu nerozumie, a hroznejšie je, že to nikdy nepochopí a nie je ani šanca, že svoj názor zmení. Slováci to nazývajú zadubenosťou. Ja zvyknem vravievať, že my „Rusnáci zme glupy a durny“. O osemdesiatych nedožitých narodeninách tam nepadlo ani slovo... Pán Peter Stašák rozprával po rusínsky! Omnoho viac ako domáci "moderátor"... Takisto Stašák povedal aspoň niekoľko skromných a symbolických viet o velikánovi Warholovi.

 Záverom by som chcel poznamenať, že kultúra nie je len klobása, poldeci – plný žalúdok, tancovačka a "zábava až do rana", pokiaľ áno, svedčí to o našej duchovnej ubohosti. Organizátori by sa mohli trochu zamyslieť nad dobre mienenými postrehmi a kritickými pripomienkami. Držím im palce do budúceho ročníka Rusínskeho festivalu Andyho Warhola.