 |
|
|
|
Historické a literárne dielo Mikuláša Beskyda Podpredseda vlády SR D. Čaplovič dostal do rúk 11 najpálčivejších problémov Rusínov Prvá rusínska akcia v Slovanskej študovni Bol urobený prvý krok vo vzájomnom tolerovaní a spolupráci ... Rezolúcia zo spoločného stretnutia SARO a ROS Rezolúcia zo zasadnutia výkonného výboru SARO Asociácia jedného bratislavského „policajta“. Koho bude združovať?! Na Slovensku vznikla asociácia rusínskych organizácií Uznesenie delegátov Ustanovujúcej schôdze SARO
Prvá rusínska akcia v Slovanskej študovni...
... Štátnej vedeckej knižnici v Prešove sa uskutočnila 16. februára 2007, a to hneď veľmi významná – prezentácia dvoch najnovších kníh spojených s menom Paula Roberta Magocsiho, profesora Torontskej univerzity a člena Kanadskej kráľovskej akadémie vied – NAROD NîVYDKY (NÁROD ZNIKADIAĽ) a CARPATHO-RUSYNS AND THEIR NEIGHBORS (KARPATSKÍ RUSÍNI A ICH SUSEDIA). Prvú z kníh napísal sám autor a bola prezentovaná v troch verziách – rusínskej, anglickej a ukrajinskej. Druhú zostavili traja profesori z USA Bogdan Horbal, Patricia A. Krafcik a Elaine Rusinko a je to zborník vedeckých článkov na tému rusinistiky, do ktorého prispelo 23 autorov z rôznych štátov, ktorí napísali svoje príspevky v piatich jazykoch. Medzi nimi nechýba ani jazyk rusínsky zo Slovenska, v ktorom je napísaný článok Rusînskyj jazyk u svitľi peršych zmin pravyl pravopysu Doc PhDr. Vasiľa Jabura, CSc. a PhDr. Anny Pliškovej, PhD., pracovníkov Oddelenia rusínskeho jazyka a kultúry Ústavu regionálnych a národnostných štúdii Prešovskej univerzity. Okrem nich sa v tejto publikácii prezentovali aj ďalší vedeckí pracovníci zo Slovenska, a to Prof. PhDr. Juraj Vaňko, CSc., Prof. PhDr. Peter Švorc, CSc., PaedDr. Marián Gajdoš, CSc. a PhDr. Stanislav Konečný, CSc. Traja autori zo Slovenska boli prítomní aj na slávnostnej prezentácii knihy Carpatho-Rusyns and their Neighbors, a to A. Plišková, S. Konečný a P. Švorc. Tento zborník sa pripravoval vo veľkom utajení pred P. R. Magocsim, lebo to malo byť prekvapenie pre neho a darček venovaný jemu ako jednému z najvýznamnejších historikov svetového mena k jeho 60. narodeninám v roku 2006, čo sa aj podarilo.
Prezentácia oboch kníh bola na dobrej úrovni a obohatila kultúrno-národnostné dianie nielen Rusínov v Prešove, ale aj širšej čitateľskej obce iných národnosti. Pripravila ju Slovenská asociácia rusínskych organizácií v spolupráci s Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove. A. Z., fotky P. Krajňáka, 17. 2. 2007
Bol urobený prvý krok vo vzájomnom tolerovaní a spolupráci ...
... medzi Slovenskou asociáciou rusínskych organizácií (SARO) a Rusínskou obrodou na Slovensku (ROS), ktorých čelní predstavitelia sa stretli v centre ROS v Prešove 8. februára 2007. Hlavným bodom stretnutia bolo vyriešenie otvoreného problému zastúpenia Rusínov Slovenska vo Svetovom kongrese Rusínov.
Tento problém mali vyriešiť predseda ROS Vladimír Protivňák a bývalý predseda SARO (v súčasnosti podpredseda) Alexander Zozuľák do konca roku 2006, čo im ukladalo uznesenie z posledného zasadnutia Svetovej rady Rusínov v poľskej Krynici. Do tohto termínu sa to nepodarilo, ale stalo sa tak až na spomenutom spoločnom zasadnutí 8. februára 2007. Na ňom bol prediskutovaný rad otázok, ktoré vznikli medzi obidvomi organizáciami. Jednanie sa nieslo v spokojnom a konštruktívnom duchu s cieľom vyriešiť nastolené otázky sami medzi sebou a nezaťažovať ich riešením Svetovú radu Rusínov alebo Svetový kongres Rusínov. Lebo keď sa pristupuje k problémom s cieľom ich vyriešiť, tak sa nakoniec dá dohovoriť za podmienok, že obidve strany musia urobiť akýsi ústupok, kompromis. Tak to bolo aj v tomto prípade, takže nakoniec z daného stretnutia vznikla rezolúcia, ktorá bola odhlasovaná všetkými šiestimi prítomnými na tomto zasadaní. (Pod týmto článkom publikujeme spomenutú rezolúciu.)
Treba veriť, že týmto stretnutím bol urobený prvý krok k vzájomnému tolerovaniu sa, rešpektovaniu, spolupráci a vzájomnej pomoci pri realizácii hlavných cieľov rusínskeho hnutia na Slovensku. Takže nakoniec by sa mali spojiť sily nielen dvoch najsilnejších rusínskych organizácií, ktoré sa stretli v Prešove, ale aj všetkých pätnástich zaregistrovaných rusínskych organizácií na Slovensku v úsilí rozvíjania národnostnej hrdosti Rusínov na Slovensku, ich kultúrno-národnostného života a kultúrno-osvetovej práce medzi Rusínmi, rozvoja rusínskeho spisovného jazyka a jeho vyučovania od materských, cez základné, stredné, až po vysokú školu, ktorou je Prešovská univerzita. Tak isto je potrebné spoločne bojovať za posilnenie postavenia rusínskeho jazyka vo všetkých sférach nielen kultúrneho, ale aj spoločenského a náboženského života Rusínov na Slovensku v obidvoch cirkvách – pravoslávnej a gréckokatolíckej. Uvidíme, aká bude ďalšia spoločná cesta rusínskych organizácií?! V spolupráci je možný krok dopredu vo väčšej miere, len treba nechať bokom osobné ambície a osobné antipatie či averzie jeden k druhému. Tieto by mali byť druhoradými, nie prvoradými. Prvoradým je progresívne rusínske hnutie na Slovensku. A je potrebné taktiež pamätať, že skoro príde rok 2011 a s ním aj ďalšie sčítanie ľudu na Slovensku a aby sa toto spoločné snaženie odrazilo na pozitívnych, lepších výsledkoch. Spoločné dielo má mať prevahu nad osobnými potrebami a snaženiami. A. ZOZUĽÁK, 12. 2. 2007
Práca Asociácie odštartovaná naplno Hlavná priorita – školstvo
1. februára 2007 v priestoroch občianskeho združenia Rusín a Ľudové noviny v Prešove bolo zasadnutie výkonného výboru Slovenskej asociácie rusínskych organizácií (SARO), na ktorom sa zúčastnili jeho členovia a zároveň aj predstavitelia takých občianskych združení, ako: Spoločnosť sv. Jána Krstiteľa (o. ThLic. František Krajňák), Rusín a Ľudové noviny (Mgr. Alexander Zozuľák, PhDr. Anna Plišková, PhD.), Rusínsky kultúrno-osvetový spolok A. Duchnoviča v Prešove (PhDr. Mária Maľcovská, Michal Hudák), Ruský klub – 1923 (Mgr. Gabriel Beskyd, Ing. Demeter Kriško), Spolok rusínskej mládeže Slovenska (Mgr. Alena Blichová, Peter Krajňák, ml.). Do SARO patrí aj Spoločnosť Andy Warhola, ale jej predstavitelia z objektívnych príčin nemohli sa zúčastniť na tomto zasadnutí. Vo vstupnom slove predseda výkonného výboru SARO A. Zozuľák privítal členov výboru a poinformoval ich o stabilizácii asociácie, ktorá spája všetky rusínske organizácie na Slovensku, ktoré mali záujem do nej vstúpiť. Konštatoval, že stanovy SARO boli zaregistrované na Ministerstve vnútra SR s riadnymi právami a povinnosťami jeho členov. Ďalej povedal, že SARO vzniklo na výzvu Svetovej rady Rusínov analogicky s podkarpatskou realitou, kde existuje Snem podkarpatských Rusínov a podľa príkladu z Maďarska, kde je Asociácia rusínskych organizácií Maďarska. Dodal, že na Slovensku je 15 riadne zaregistrovaných rusínskych organizácií a Rusínska obroda, ktorá na začiatku rusínskeho hnutia hrala prím, dnes je jednou z nich. Pri kontrole uznesenia s ustanovujúcej schôdze asociácie zo dňa 13. mája 2006 sa hlavný dôraz kládol na rusínske školstvo, ktoré by malo mať svoju kontinuitné pokračovanie – od materskej škôlky až po vysokú školu. Čo ale je potrebné dotiahnuť, aby tam, kde sa 20 percent obyvateľov prihlásilo k rusínskej národnosti resp. k rusínskemu materinskému jazyku, bola zákonom prijaté vyučovanie rusínskeho jazyka ako materinského. Ako podčiarkol predseda SARO A. Zozuľák, „dokumenty majú zmysel len vtedy, keď sa dajú zrealizovať a pritom je veľmi dôležitý kontakt s ľuďmi, v prípade školstva – s rodičmi, žiakmi, učiteľmi, riaditeľmi škôl, starostami obcí ako zriaďovateľmi základných škôl“. Jasne, že kontakt s ľuďmi, práca zodpovedných pracovníkov v sfére rusínskeho školstva, pochopenie rodičov, spolupráca školy, cirkvi a obecného úradu, ale aj aktuálnosť, popularita a potreba vyučovania rusínskeho jazyka na školách – to všetko môže zabezpečiť úspech.
Ohľadom rozvoja rusínskeho jazyka sa konštatovalo, že kodifikácia rusínskeho spisovného jazyka – to je najväčší úspech Rusínov v procese ich samoidentifikácie. Dnes je potrebné tento fenomén rozvíjať a najkompetentnejším v tomto smere by malo byť Oddelenie rusínskeho jazyka a kultúry Ústavu regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity ako jedinej vedecko-pedagogickej inštitúcie na Slovensku, ktorá je kompetentná riešiť problémy rusínskeho spisovného jazyka. Snaženiu ústavu treba len napomáhať, ale nie mu škodiť, ako sa o to, bohužiaľ, usilujú niektoré nezodpovedné rusínske organizácie, ktoré vypisujú listy na „vyššie inštancie“. Kto z toho môže mať úžitok? Zaiste nie rusínske školstvo, ktoré sa vzmáha na vlastné nohy. Súčasťou programu zasadnutia bola aj informácia o Charte rusínskych gréckokatolíckych veriacich 2007, ktorá bojuje o navrátenie rusínskeho slova do pastoračnej a celkovej cirkevnej činnosti, o možnostiach a podpore myšlienky stvorenia Rusínskeho vikariátu v Prešove v rámci Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Ďalším problémom prediskutovania na zasadnutí bol problém rusínskeho vysielania Slovenského rozhlasu, ktorý zmenil štruktúru svojho vysielania a frekvenciu, na ktorej je rusínske vysielanie z Rádia Patria. Avšak tieto zmeny zhoršili kvalitu nielen rozhlasového signálu (v niektorých oblastiach na severovýchode Slovenska sa tento signál celkom stratil resp. sa nedá dobre zachytiť), ale štruktúru rusínskeho vysielania, ktorá Rusínom nevyhovuje (najmä nedeľné rozhlasové bohoslužby, ktoré boli preradené z 8. hod. ráno na 6. hod. ráno!). Tak isto sa hovorilo o rozvoji aktívnej a systematickej kultúrno-osvetovej práce všetkých rusínskych organizácií na Slovensku už odteraz, majúc na pamäti sčítanie ľudu v roku 2011. Predseda SARO podal taktiež informáciu o blížiacom sa zasadaní Svetovej rady Rusínov (23. februára 2007) a príprave 9. Svetového kongresu Rusínov v rumunskom meste Sighetul Marmaţei (bude 21. – 24. júna 2007), informáciu o možnosti zastúpenia SARO vo Svetovom kongrese Rusínov a jej predstaviteľa vo Svetovej rade Rusínov. Bohatou bola diskusia, v ktorej vystúpili členovia výkonného výboru SARO. Dotýkala sa školstva, kultúry, novej štruktúry rozhlasového vysielania pre Rusínov, ale tiež aj koordinácie a spolupráce rusínskych organizácií na Slovensku. V diskusii vystúpili: o. F. Krajňák, M. Hudák, A. Plišková, G. Beskyd, D. Kriško, P. Krajňák, ml., A. Blichová, A. Zozuľák a M. Maľcovská. A či nie najdôležitejšie boli slová Mgr. Gabriela Beskyda, predsedu Ruského klubu – 1923 a predsedu Rusínskeho kultúrno-osvetového spolku A. Duchnoviča v Prešove, ktorý povedal: „Majme v úcte Slovenskú asociáciu rusínskych organizácií. Dobre, že ju máme. Spojme všetky sily pre jej úspešnú prácu a rozšírenie. Tešme sa, že máme takú asociáciu, veď všetky rusínske organizácie na Slovensku chcú „žiť“ a rozvíjať svoju prácu a Slovenská asociácia rusínskych organizácií im to umožňuje“. S daným tvrdením možno len súhlasiť. Súčasťou programu zasadnutia bola aj voľba predsedu a podpredsedu asociácie. Novým predsedom SARO sa stal o. ThLic. František Krajňák a podpredsedom Mgr. Alexander Zozuľák. Zo zasadnutia bola prijatá rezolúcia, ktorú uverejňujeme nižšie. Mária MAĽCOVSKÁ, fotky: A. Z., 12. 2. 2007
Rezolúcia zo zasadnutia výkonného výboru Slovenskej asociácie rusínskych organizácií (SARO) 1. februára 2007 v Prešove
Prítomní členovia výkonného výboru SARO prijali:
Asociácia jedného bratislavského „policajta“.
Zatiaľ nezdružuje nijakú konkrétnu rusínsku organizáciu, iba ak troch členov prípravného výboru na čele so spomínaným bratislavským policajtom – Ing. Jánom Lipinským, ktorý je zároveň okrem iného aj podpredsedom Združenia rusínskej inteligencie Slovenska a podpredsedom Rusínskej obrody na Slovensku. Možno tieto dve organizácie prvé vstúpi do zatiaľ spolku troch fyzických osôb.
Takže v súčasnosti máme dve asociácie, ktoré vynikli skoro súčasne. Jedná – Slovenská asociácia rusínskych organizácií podľa všetkých pravidiel. To je po podaní záujemcom, rusínskym občianskym združením písomnej prihlášky s kópiou svojich zaregistrovaných stanov, uskutočnením ustanovujúcej členskej schôdze za účasti lídrov prihlásených šiestich rusínskych organizácií, schválení stanov asociácie, voľbou výkonného výboru, predsedu a revíznej komisie, schválením uznesenia, následne poslanie všetkých dokumentov (hlavne opravených stanov podľa pripomienok prítomných na schôdzi) na registráciu na Ministerstvo vnútra SR. Táto asociácia sa mala pôvodne volať – Asociácia rusínskych organizácií v Slovenskej republike, ale po prečítaní skratky (ARO v SR, čo u nás je oddelenie pre ťažko a smrteľné chorých v nemocnici) prítomní na schôdzi súhlasili na zmenu asociácie – Asociácia rusínskych organizácií Slovenska (AROS). Na stvorenie takejto asociácie sme dostali mandát od predsedu Svetovej rady Rusínov a takéto združovanie do asociácií bolo zahrnuté aj v uzneseniach 7. Svetového kongresu Rusínov, aj na zasadnutí Svetovej rady Rusínov. Avšak aké bolo naše prekvapenie, keď nám stanovy našej asociácie ministerstvo vrátilo, že s takýmto názvom (hoci nie celkom takým) už bola pred nami zaregistrovaná jedná asociácia, ktorá si „požičala“ našu pôvodnú názvu – Asociácia rusínskych organizácií v SR. Takže sme museli svoju asociáciu premenovať na Slovenskú asociáciu rusínskych organizácií a tým aj jej stanovy prepracovať stanovy a opäť ich dať zaregistrovať, čo sa aj stalo na MV SR 12. 6. 2006.
A na druhej strane máme asociáciu, ktorá vynikla na truc, hlavne proti mojej osobe, proti mojej aktivite, proti ktorým pán Lipinský bojuje už niekoľko rokov. Takže, ak sa dozvedel, že zakladám asociáciu rusínskych organizácii, tak sa veľmi poponáhľal, aby ma predbehol. A podľa našej legislatívy sa to dá urobiť veľmi ľahko a skoro, ak k tomu ešte bývate v Bratislave a máte náležitých známych. Takže štatutár tejto druhej asociácie vyplnil spolu s ďalšími dvomi jeho „známymi alebo príbuznými“ jeden formulár, ktorý sa volá Návrh na registráciu, všetci ho podpísali ako členovia prípravného výboru a spolu so stanovami a 1000-korunvým kolkom odniesol toto všetko štatutár na registráciu na Ministerstvo vnútra SR v Bratislave. A keďže splnil všetky právne normy s tým spojené, bola jeho Asociácia rusínskych organizácií v Slovenskej republike (ARO v SR) zaregistrovaná 19. 5. 2006 a na konci stanov je uvedené, že tieto boli schválené ustanovujúcou schôdzou 10. 5. 2006 (?!) Avšak nik nevie o tejto schôdzi, možno sa o nej dočítame na stránkach InfoРусина?! Takže v tomto nás predbehol, lebo naša ustanovujúca schôdza („žiaľ“) bola až 13. 5. 2006 a písalo sa o nej v našich Narodnych novînkach a je o tom článok aj na našej webovej stránke v rubrike Asociácia.
Takže na záver: Prečo toto náhlenie? Po prvé dopáliť mňa, po druhé vytvoriť konkurenčnú asociáciu a cez ňu sa dostať do Svetového kongresu Rusínov a Svetovej rady Rusínov! Takže boj bez akýchkoľvek škrupúľ, bez akýchkoľvek morálnych zábran, len, aby pán Lipinsky vyhral nad „nejakým“ Zozuľákom a naplnil si svoje ambície „vodcu, koordinátora a šedej eminencie“ všetkých Rusínov na Slovensku, ale pomaly aj za jeho hranicami!? Zatiaľ „konkurenčná“ Asociácia rusínskych organizácií v Slovenskej republike je len spolkom troch členov prípravného výboru, nijakých konkrétnych rusínskych organizácií a vo svojich stanovách len všeobecne konštatujú: „Asociácia rusínskych organizácií v Slovenskej republike združuje fyzické osoby rusínskej národnosti, rusínske národnostno-kultúrne spolky a súbory.“ Názor na toto všetko po prečítaní nech si urobí každý čitateľ sám, bez ďalšie môjho komentára. Len jeden komentár predsa na samý koniec: Ján Lipinsky už tri roky za sebou na komisiách pre rusínsku národnostnú menšinu ako poradného orgánu na Ministerstve kultúry SR vždy navrhuje na naše dve periodiká – Rusîn a Narodny novînky nedrať ani korunu zo štátnej dotácie, aby tak zlikvidoval naše vydania a umlčal aj podobný hlas, ktorý v našich novinách a na webovej stránke musí nepríjemne počúvať resp. čítať. Ale zatiaľ žijeme a písať budeme, aj o takýchto „machináciách, manipuláciách“, aké predviedol najnovšie pán Lipinský. Alexander ZOZUĽÁK, predseda Slovenskej asociácie rusínskych organizácií 14. 6. 2006
Na Slovensku vznikla asociácia rusínskych organizácií
13. mája 2006 v Prešove sa zišli lídri šiestich rusínskych organizácií na ustanovujúcej schôdzi, cieľom ktorej bolo založenie Slovenskej akadémie rusínskych organizácií (SARO)
Od 1990 roku sa na Slovensku postupne sformovalo 12 rusínskych organizácií – kultúrno-spoločenských, náboženských, kultúrno-výchovných, charitatívnych a umeleckých – ktoré spojuje spoločný cieľ: etnicko-kultúrne obrodenie Rusínov. Sú to väčšie alebo menšie organizácie, centrá ktorých sa prevažne nachádzajú v regióne severovýchodného Slovenska, kde žije hlavná časť Rusínov a vyvíja svoju činnosť. Pre neveľký počet Rusínov také množstvo organizácií znamená, že členstvo je skoro totožné, lebo nie je zriedkavosťou, že jedná osoba je súčasne členom niekoľkých organizácií. Podobné sú taktiež programy týchto organizácií, ale bohužiaľ, nie najlepšie vzťahy medzi lídrami jednotlivých organizácií často sú príčinou ich nekoordinovaných akcií, ba dokonca v posledných rokoch sme svedkami až nekorektných „zápasov“ o dominantné postavenie niektorých z nich medzi Rusínmi. Takýto stav vyvoláva a prehlbuje vzájomnú netoleranciu a neakceptáciu – medziľudskú a medziorganizačnú – čo v najnekultúrnejšej podobe v poslednom čase predviedli Rusíni zo Slovenska na 8. Svetovom kongrese Rusínov v roku 2005 v poľskej Krynici. Ale podobné negatíva, žiaľ, nesprevádzajú len súčasné rusínske hnutie na Slovensku, prešli alebo prechádzajú transformáciami aj Rusíni na Podkarpatsku, v Maďarsku. Lemkovia v Poľsku a zaiste problémy majú aj Rusíni v iných krajinách, ktoré na spoločných akciách, prevažne na svetových kongresoch, nie je ťažko nepostretnúť. Pritom nepopierateľným ostáva fakt, že najsilnejšou spojujúcou základňou Rusínov v danom kontexte od začiatku bol a dodnes zostáva Svetový kongres Rusínov (SKR), o členstvo v ktorom každoročne prejavujú záujem nové rusínske organizácie vo svete. Pre túto príčinu daná organizácia sa stala akýmsi garantom spojovania Rusínov a v záujme zachovania daného statusu sa snaží nepreferovať niektoré združenie, ale stvoriť možností pre reprezentáciu každej z n ich podieľať sa na jeho práci, čo znamená taktiež mať právo raz za dva roky byť zvoleným delegátom na celosvetové zhromaždenie za svoju organizáciu. Pri dnešnom počte rusínskych organizácií vo svete tento cieľ je ťažko realizovať, aby sme zachovali správny meter.
Po skončení Ustanovujúcej schôdze Slovenskej asociácie rusínskych organizácií, ktorá bola 13. mája 2006 v Prešove, sa čelní predstavitelia šiestich zakladajúcich organizácií asociácie sfotografovali pri pamätníku nášmu buditeľovi – Alexandrovi Duchnovičovi, ku ktorému položili kyticu kvetov. Na fotke zľava doprava: M. Hudák, A. Sedláčková, A. Plišková, B. Majorošová, M. Maľcovská, o. J. Popovec, D. Kriško, A. Zozuľák, ol. F. Krajňák, P. Krajňáik, ml., A. Blichová a G. Beskyd.
Tento problém sa prejednával ešte na 7. SKR v roku 2003 v Prešove v spojitosti so zastúpením na tomto kongrese podkarpatských a maďarských Rusínov. V dôsledku toho delegáti 7. SKR prijali Uznesenie, šiesty bod ktorého potvrdil právo každého združenia mať svoje zastúpenie v delegácii svojej krajiny na kongrese. A tento fakt predpokladá zjednocovanie rusínskych organizácií do jedného celku – asociácie, v ktorej každá organizácia si zachováva svoju vlastnú autonómiu, ale nadobudne rovnocenné právo delegovať svojho predstaviteľa na SKR a tak brať účasť na riešení celorusínskych záležitostí. Tak isto je tu veľký predpoklad, že spolky združené v asociácií budú postupovať koordinovane pri príprave a realizácii projektov, na ktoré žiadajú financie od štátu.
Slovensko sa stalo tretím štátom (po Ukrajine a Maďarsku), kde vznikla asociácia rusínskych organizácií. Jej formovanie urýchlila spomínaná „prezentácia“ slovenskej delegácie, ktorú tvorili členovia Rusínskej obrody v Krynici. Ako vieme, na tomto kongrese Rusínska obroda na Slovensku pozastavila svoje členstvo v SKR, takže vznik asociácie bol neodkladným a pre túto príčinu, aby na ďalších kongresoch Rusíni zo Slovenska využili mandát riadneho člena v SKR a ich spoločný kandidát – vo Svetovej rade Rusínov (SRR). Preto koordinátorom projektu asociácie sa stal tajomník SRR, ktorý je zo Slovenska – Alexander Zozuľák. V prípravnej fáze asociácie, ako povedal na schôdzi, oslovil všetky rusínske organizácie oficiálne zaregistrované v SR. V prvej fáze o členstvo v tejto asociácií prejavilo záujem šesť z nich: Ruský klub – 1923, Rusínske kultúrno-osvetový spolok Alexandra Duchnoviča, Spolok rusínskej mládeže Slovenska, Spolok sv. Jána Krstiteľa, Spoločnosť Andy Warhola a občianske združenie Rusín a Ľudové noviny, ktorí sa stali zakladateľmi asociácie. Na ustanovujúcej schôdzi každé združenie reprezentovali dvaja delegáti – väčšinou predseda a člen výboru.
V programe ustanovujúcej schôdze asociácie bolo: prejednať a schváliť návrh Stanov asociácie, plánu práce do najbližšej členskej schôdze, voľba výkonného výboru a revíznej komisie, prijatie Uznesenia. Schôdzu otvoril a viedol koordinátor projektu A. Zozuľák, ktorý vysvetlil príčinu vzniku asociácie. Medzi najzákladnejšie uviedol: potrebu koordinácie práce rusínskych organizácií, jednaké právo každej organizácie delegovať svojho predstaviteľa na SKR, jednaké právo na podporu svojich projektov zo štátnej dotácie, jednaké právo na členstvo v poradných orgánoch pre rusínsku kultúru na Ministerstve kultúry SR. Tak isto predniesol návrh Stanov, ku ktorým ma právo sa vysloviť každý delegát. Po menších doplneniach Stanovy boli všetkými delegátmi schválené a program zasadnutia pokračoval zostavovaním plánu práce. Keďže skoro všetci delegáti sú taktiež aktívnymi tvorcami rusínskej kultúry, poznajúc jej aktuálnu situáciu, ľahko sa zhodli na prioritách svojej spoločnej činnosti na rusínskom poli. Tými sú: rusínske školstvo a aktívna kultúrno-osvetová práca. Projekt Rusínska národná škola je tým, ktorý bude charakterizovať budúcu základnú činnosť asociácie, čo našlo svoje odzrkadlenie aj v prijatých Stanovách, v článku Poslanie a ciele.
Nakoniec chôdze bol zvolený výkonný výbor asociácie, v ktorom je zastúpená každá členská organizácia, ktorý na svojom prvom zasadnutí zvolil predsedu asociácie a zároveň kandidáta na riadneho člena SRR za Slovenskú republiku. Stal sa ním jednohlasne Alexander Zozuľák.
SARO vznikla z iniciatívy SKR a na spôsob SKR: tak ako SKR zastrešuje rusínske organizácie v medzinárodnom kontexte, tak cieľom SARO je zastrešovať rusínske organizácie na domácej pôde – samozrejme s rešpektovaním autonómnosti každej z nich. Je pozitívne, že o členstvo v SARO v samých začiatkoch prejavilo záujem až šesť organizácií, ktoré týmto ukázali dobrú vôľu spolupracovať pri realizácií projektov, vychádzajúc z priorít etnicko-kultúrneho a náboženského života Rusínov na Slovensku. Všetci delegáti sa zhodli v tom, že takáto asociácia na Slovensku mala vzniknúť už skôr, možno by sa tým predišlo rozbrojom, ktoré v posledných rokoch vážne destabilizujú rusínske hnutie na Slovensku. Anna PLIŠKOVÁ 17. 5 . 2006
Prítomní delegáti rusínskych občianskych združení v Slovenskej republike, ktorí podali písomnú prihlášku do SARO, jednohlasne schválili:
13. 5. 2006
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
