 |
|
|
|
Studium Carpato-Ruthenorum 2013 Na svete sú nové rusínske učebnice Ústav rusínskeho jazyka a kultúry PU má prvú riaditeľku Do pozornosti mladým Rusínom-maturantom! Prvá rusínska škôlka na Slovensku sa nekoná... Vlastná identita pre nás znamená veľa,... Bola obhájená prvá dizertačná práca vo svete napísaná v rusínskom spisovnom jazyku Do pozornosti mladým Rusínom-maturantom! V novom ústave – nový riaditeľ Štátna vedecká knižnica v Prešove otvorila Slavistickú študovňu Rusínsky jazyk v školskom systéme na Slovensku
Vlastná identita pre nás znamená veľa,...
... tvrdia jednoznačne študenti Gymnázia L. Stöckela v Bardejove, ktorých sme po dohovore s riaditeľom školy Dr. Marcelom Tribusom navštívili z troch dôvodov, ale s jediným cieľom – osloviť mladú generáciu s témou národnostnej identity a v súvislosti s tým predstaviť budúcim vysokoškolákom možnosti štúdia novo akreditovaného študijného programu Rusínsky jazyk a kultúra v kombinácii s dvanástimi predmetmi na PU. Ak sme spomínali tri dôvody, alebo, lepšie povedané, tri momenty, ktoré dali impulz na takéto stretnutie, prvým z nich bol jeden študent tohto gymnázia Peter Čulák z Bardejova, ktorý si v rámci stredoškolskej odbornej činnosti vybral tému Som Rusín a budem Rusínom... (parafráza z verša národného buditeľa A. Duchnoviča Я Русин был...). To bol pre autorku týchto riadkov pozitívny moment, ktorý zasignalizoval, že naša mladá generácia sa zaujíma o svoj pôvod. V chode udalostí sa mladý študent, ktorý chcel svojim spolužiakom predstaviť Rusínov ako etnikum, sám dozvedel mnoho nových faktov o Rusínoch. Bol prekvapený z nedávno pokrstenej knihy rusínskych rozprávok sestier Kostových z Kurova Приповідкы на добру ніч a prejavený záujem o zorganizovanie besedy s autorkami rozprávok bol druhým momentom, pre ktorý sme sa rozhodli navštíviť spomenuté gymnázium. Telefonát riaditeľa najstaršieho gymnázia v Bardejove, ktorý pozitívne zareagoval na možnosť prezentácie štúdia rusínskeho jazyka na PU medzi budúcimi maturantmi gymnázia lem urýchlil naše plány.
Beseda so študentmi, ktorá sa uskutočnila 8. februára 2007 splnila naše očakávania, ale aj očakávania študentov, naznačila dokonca aj vízie spolupráce do budúcnosti. Na začiatok prezentácie vystúpil študent Peter Čulák so svojim rétorickým prejavom Som Rusín a budem Rusínom, ktorý dopĺnil diapozitívmi najvýznamnejších osobností rusínskeho obrodenia a tým uviedol študentov do problematiky. O aktivitách Rusínov po novembri 1989 porozprával hosť najvýznamnejší – Mgr. Alexander Zozuľák, šéfredaktor časopisu Русин а týždenníka Народны новинкы a tajomník Svetovej rady Rusínov, pričom predstavil aj množstvo rusínskych publikácií, vydaných po 1989. roku na Slovensku. Pre štvrtákov bola najaktuálnejšia informácia od PhDr. Anny Pliškovej PhD. z Oddelenia rusínskeho jazyka a kultúry Ústavu regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity o podmienkach prijatia na štúdium rusínskeho jazyka, ale aj o možnostiach uplatnenia sa po skončení štúdia. O svetovej a domácej mládežníckych organizácii Rusínov, ako o ďalšej možnosti sebarealizácie pre mladých Rusínov porozprávala doktorandka PU, absolventka štúdia rusínskeho jazyka Mgr. Alena Blichová a autorka týchto riadkov nakoniec urobila so študentmi malú anketu o ich postoji ku vlastnej identifikácii v spoločnej Európe. O pohľade na potrebu spoznávania vlastnej histórie, kultúry, ale aj o potrebe zachovania tradícií, zvykov našich predkov. Dozvedeli sme sa odpoveď na otázku, či sú tieto momenty dôležité v živote mladého človeka, alebo ich prestáva akceptovať a odsúva ich nabok ako čosi nepotrebné, možno zastaralé či prežité?
Petra Mihalčinová, Bardejov: Moji rodičia sú Šarišania, ale sondujúc do minulosti som sa dozvedela, že v našej rodine máme aj rusínskych predkov. Myslím si, že vlastná identita, spoznávanie svojich koreňov má zmysel do budúcnosti a nemali by sme sa toho zriekať, naopak. Tradície a zvyklosti našich predkov treba zachovať pre nasledujúce generácie.
Ivana Vančíková, Bardejov: Moji rodičia majú rusínsky pôvod – mama pochádza z Ondavky, otec vyrastal v Kurimke. Doma sa rozprávame po rusínsky a som presvedčená, že malé jazyky by nemali byť utláčané na úkor svetových, mali by sa udržiavať, lebo je to kus našej identity.
Zuzana Kokindová, Bardejov: Bola som prekvapená faktom, že rusínsky jazyk bol kodifikovaný a dnes som mala možnosť po prvýkrát počuť rusínsky jazyk v kodifikovanej podobe. Znie to dobre, môj pohľad je, že aj jazyky malých národov majú vo svete miesto, treba ich udržiavať a rozvíjať.
Marek Baňka, Bardejov: Letné prázdniny som každoročne prežíval v Kurove, žil som teda intenzívne s ostatnými Rusínmi v dedine. Moja rodina je tiež rusínska, hoci už žijeme v meste, kde toto rusínstvo nie je také intenzívne. Preto mi je všetko, čo sa týka Rusínov veľmi blízke. Na dedine je normálne, keď ľudia komunikujú po rusínsky, je to prirodzené. Vidí sa mi, že my, Slovania by sme sa mali vo svete viacej prezentovať, ukázať svoju kultúru a tradičné životné hodnoty.
Jana Čuláková, Bardejov: Moji rodičia sú obidvaja Rusíni, preto aj naša výchova v rodine sa viedla v tomto duchu, to znamená, že v otázke národnosti nemáme žiadne pochybnosti. Históriu našich predkov by sme mali spoznávať, mali by sme uchovávať ich tradície, zvyky, náboženstvo, ale aj jazyk, lebo to je naše najväčšie bohatstvo.
Mária Šurkalová, Becherov: Na moju národnostnú orientáciu mala vplyv moja rodina, ale aj otec duchovný v Becherove – Vladimír Pančák. Som presvedčená, že rusínska národnosť, ale aj rusínsky jazyk by nemali zaniknúť a aby sa tak nestalo, musí v začatom diele pokračovať mladá generácia. Preto som sa rozhodla, že po skončení gymnázia budem študovať svoj materinský – rusínsky jazyk.
Peter Čulák, Bardejov: Môj záujem o vlastnú identitu je zjavný z môjho rétorického prejavu. Myslím, že sa mi podarí aj SOČ-ka o Rusínoch. Hoci som si vybral vysokú školu ekonomického zamerania, môj záujem o Rusínov sa tým neskončí a verím, že aj popri štúdiu sa budem naďalej venovať rusínskej problematike. Kvetoslava KOPOROVÁ, 7. 3. 2007
Bola obhájená prvá dizertačná práca vo svete napísaná v rusínskom spisovnom jazyku
Minulé desaťročie prinieslo veľký nárast záujmu vedeckých pracovníkov o históriu a kultúru karpatských Rusínov. Niekoľko talentovaných mladých vedeckých pracovníkov z rôznych krajín, ktorí akceptujú názor, že karpatskí Rusíni sú samostatným národom, získalo doktorát na významných univerzitách, keď obhájili dizertácie z histórie, jazykovedy, literárnej a hudobnej vedy a sociológie. Medzi nimi treba spomenúť takéto mená: Helena Duc´-Fajfer (Jagelónska univerzita, Poľsko, 1997), Lenora Decarlo (Floridská štátna univerzita, USA, 1998), Alexander Teutsch (Heidelbergská univerzita, Nemecko, 2001), Eva Michna (Jagelónska univerzita, 2001), Marc Stegherr (Univerzita Ludwiga-Miximilliana v Mníchove, Nemecko, 2002) a Bogdan Horbal (Wrocławská univerzita, Poľsko, 2005). Nedávno k tejto skupine pribudla PhDr. Anna Plišková, ktorá 30. novembra 2006, po absolvovaní 5-ročného (2000 – 2005) externého doktorandského štúdia v Slavistickom ústave Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied v Bratislave, obhájila dizertačnú prácu s rusínskou problematikou vo vednom odbore Slavistika – Slovanské jazyky na Univerzite Jána Amosa Komenského v Bratislave. PhDr. Anna Plišková od roku 1999 prednáša na Prešovskej univerzite rusínsky jazyk a kultúru ako odborná asistentka Oddelenia rusínskeho jazyka a kultúry Ústavu regionálnych a národnostných štúdií (do roku 2005 Ústavu národnostných štúdií a cudzích jazykov), je taktiež štipendistkou Štipendia Stevena Chepu v oblasti rusínskeho výskumu pri Torontskej univerzite v Kanade. Jej dizertačná práca Spîsovnyj jazyk karpat´skych Rusîniv: problemy stanovľiňa, kodifikaciji, akceptaciji i sfer funkcionovaňa (Spisovný jazyk karpatských Rusínov: problémy formovania, kodifikácie, akceptácie a sfér fungovania) bola napísaná pod vedením významného slavistu, univ. Prof. PhDr. Jána Doruľu, DrSc. Dizertačná práca doktorky Anny Pliškovej je unikátnou nielen v tom, že je o rusínskom jazyku, ale hlavne je to prvá vo svete dizertácia v celom rozsahu napísaná v rusínskom spisovnom jazyku. Táto vedecká práca je nielen osobným triumfom autorky, ale aj historickým momentom, ktorý demonštruje, že vedecký svet uznáva Rusínov ako samostatný národ a rusínsky jazyk ako plnohodnotný výrazový prostriedok pre vedecké publikácie. Nepochybne, PhDr. Anna Plišková, PhD. predviedla všetkým mladým vedeckým pracovníkom nielen možnosť rozpracovávania vedeckých projektov s rusínskou problematikou, ale aj uverejnenie ich výsledkov v rusínskom jazyku. Prof. Dr. Paul Robert MAGOCSI, PhD., Torontská univerzita, Kanada, 10. 1. 2007
... sa uskutočnila 9. marca 2006 vo veľkej zasadačke Rektorátu Prešovskej univerzity, kde prítomných informovali: (na fotke zľava doprava) prorektorka pre vedu a výskum prof. PhDr. Viera Bačová, DrSc., riaditeľ Ústavu regionálnych a národnostných štúdií prof. PaedDr. Štefan Šutaj, DrSc. a odborná asistentka Oddelenia rusínskeho jazyka a kultúry spomenutého ústavu PhDr. Anna Plišková.
Prof. Bačová hovorila o dôležitosti vedeckého výskumu na každej univerzite ako je to normálne vo svete, o dôležitosti zaujať mladých ľudí, aby sa výskumom zaoberali, ale k tomu je dôležite mať skutočné vedecko-výskumné pracovisko, a týmto by sa mal stať novovytvorený Ústav regionálnych a národnostných štúdií PU, ktorý vznikol začiatkom akademického roku 2005/2006 rozčlenením pôvodného Ústavu národnostných štúdií a cudzích jazykov PU na dva samostatné ústavy.
Nový riaditeľ ústavu informoval o koncepcii a o hlavných zámeroch tejto inštitúcie, o už začatých prácach na projektoch, ktoré by mali pomôcť pozdvihnúť nielen úroveň ústavu, ale aj celej univerzity, mal by sa tiež stať pracoviskom, ktoré by vychovávalo nových hlavne vedeckých pracovníkov, ale aj odborníkov vo sfére pedagogickej. Zdôraznil, že problematika Rusínov, ich jazyka, literatúry a kultúry si zasluhuje osobitnú pozornosť, čo sa aj deje v rámci ústavu, prihliadnuc na zachovanie kultúrneho dedičstva Rusínov v širšom európskom kontexte, čo je aj záujmom Európskej únie.
Najväčší záujem novinárov vyvolalo vystúpenie doktorky Pliškovej, ktorá ich informovala o akreditácii nového študijného bakalárskeho programu Rusínsky jazyk a literatúra, ktorý v kombinácií s ďalšími 12 predmetmi bude možné študovať na Prešovskej univerzite. Túto možnosť budú môcť využiť študenti 6 fakúlt PU. Prihlášky na toto štúdium spojené s rusínskym jazykom a literatúrou majú v súčasnosti možnosť podať absolventi stredných škôl do 30. marca 2006, ktorí sa uchádzajú o štúdium na Prešovskej univerzite, okrem tých, ktorí sa prihlásili na štúdium na Filozofickej fakulte PU, kde bol termín zadania prihlášok do konca februára 2006. Informovala prítomných o 12 kombináciách (pozn. red.: my sme ich už uverejnili v Narodnych novînkach a uverejňujeme ich aj v tejto rubrike našej webovej stránky nižšie) a uviedla, že okrem povinných a povinne voliteľných predmetov, ako sú jazykové a literárne disciplíny, môžu si vybrať aj z výberových predmetov, ktoré dajú študentovi komplexný obraz o etnickom živote Rusínov. Medzi výberové disciplíny patria také, ako: Renesancia etnickej identity Rusínov po roku 1989, Vybrané kapitoly z dejín rusínskeho jazyka, Vybrané kapitoly z rusínskej kultúry, Prejavy konfesionálnej identity Rusínov (Pravoslávna a Gréckokatolícka cirkev), Rusínska karpatská architektúra, Rusínske profesionálne divadlo, Základy muzeoedukológie, Špecifiká redaktorskej práce v rusínskych médiách, Základy herectva a práce s rusínskym dramatickým textom, Významné osobnosti rusínskej literatúry a kultúry, Špecifiká vyučovania rusínskeho jazyka v primárnej edukácii, Metodika kultúrno-osvetovej práce v rusínskom prostredí, Významné inštitúcie v národno-identifikačnom procese Rusínov, Slovenská literatúra a Prehľad svetovej literatúry. Takže výber je bohatý a každý, kto sa rozhodne študovať rusínsky jazyk a literatúru a niektoré zo spomenutých výberových disciplín, je vítaný a veríme, že to oslovi niektorých Rusínov, absolventov stredných škôl, ale aj mladých ľudí inej národnosti, ktorí prejavia o to záujem. A. Z., fotka autora
Štúdium rusínskeho jazyka na Prešovskej univerzite v kombinácii s 12 predmetmi Do pozornosti mladým Rusínom-maturantom!
Proces akreditácie študijného programu Rusínsky jazyk a literatúra bol po niekoľkých rokoch práce a prepracovávania akreditačného spisu dňa 3. júna 2005 úspešne zakončený a 28. júna 2005 minister školstva SR Martin Fronc priznal Prešovskej univerzite právo udeľovať akademický titul bakalár („Bc.“) absolventom dennej a externej formy štúdia tohto trojročného bakalárskeho študijného programu v rámci študijného odboru 1.1.1. Učiteľstvo akademických predmetov.
V praxi to znamená, že od začiatku akademického roku 2006/2007 študijný program Rusínsky jazyk a literatúra bude možné v rámci fakúlt Prešovskej univerzity študovať v akreditovaných kombináciách s 12 študijnými programami: biológia, geografia, slovenský jazyk a literatúra, výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova, náboženská výchova – gréckokatolícka i pravoslávna, anglický jazyk a literatúra, história, ruský jazyk a literatúra, nemecký jazyk a literatúra. Pri podávaní prihlášok je možné zvoliť si štúdium rusínskeho jazyka a literatúry v príslušnej kombinácii na štyroch fakultách PU: Filozofickej fakulte, Fakulte humanitných a prírodných vied, Gréckokatolíckej teologickej fakulte a Pravoslávnej bohosloveckej fakulte. Termín podania prihlášok je do 31. marca 2006.
Viac informácií sa môžu uchádzači dozvedieť na web stránke univerzity: www.unipo.sk, alebo priamo kontaktovať: Ústav regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity – PhDr. Anna Plišková, Nám. legionárov č. 3, 080 01 Prešov, tel.: 051/7563110, e-mail: pliskova@unipo.sk, rusyn@stonline.sk
Garantom študijného programu je doc. PhDr. František Ruščák, CSc. z Katedry knižničných a slovakistických štúdií Fakulty humanitných a prírodných vied PU.
Ako sa vyjadrila PhDr. Anna Plišková z Ústavu regionálnych a národnostných štúdií PU, ktorý bude gestorom vyučovania nového študijného programu, „túto informáciu dávame do pozornosti hlavne budúcim vysokoškolákom, ktorí sa rozhodujú na akej vysokej škole chcú študovať a v akom odbore. Veríme, že novo akreditované kombinácie zaujmú absolventov stredných škôl a najmä tých, ktorí pochádzajú z rusínskych regiónov a majú záujem o svoj materinský jazyk, rusínsku literatúru, históriu a kultúru“. Podľa názoru predstaviteľov rusínskych kultúrno-národnostných organizácií na Slovensku je možné dosiahnutú akreditáciu nového študijného programu považovať za jeden z najvýznamnejších úspechov rozvoja rusínskeho národnostného, kultúrneho a spoločenského života od roku 1989. Peter Krajňák, ml.
V novom ústave – nový riaditeľ ... a čo to znamená pre Rusínov Slovenska?
Od nového akademického roku 20052006 na Prešovskej univerzite bývalý Ústav národnostných štúdií a cudzích jazykov, ktorý vznikol v roku 1999 z iniciatívy vtedajších lídrov Rusínskej obrody na Slovensku, bol rozdelený na dva nové ústavy: Ústav jazykových kompetencií a Ústav regionálnych a národnostných štúdií, do ktorého prešlo aj Oddelenie rusínskeho jazyka a kultúry. Do čela druhého zo spomenutých ústavov po konkurze sa dostal od 10. januára 2006 nový riaditeľ prof. PaedDr. Štefan Šutaj, DrCs., nie tak dávno ešte riaditeľ Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Nás zaujímalo, čo to znamená pre nás, Rusínov na Slovensku. V tomto zmysle sme preto dali novému riaditeľovi dve otázky.
● Aký je Váš pohľad na podporovanie rozvoja na Vašom ústave problematiky rusínskeho jazyka a kultúry a realizácie akreditovaného študijného programu Rusínsky jazyk a literatúra, a ako chcete v tomto smere pomôcť?
– Sú niektoré odbory, niektoré programy, ktoré je potrebné podporovať, lebo oni sami v danej situácii si nedokážu zohnať dostatok finančných prostriedkov alebo sa nemôžu etablovať v štruktúre univerzity, a to je práve problematika Rusínov, štúdia rusínskeho jazyka, rusínskeho školstva, rusínskej kultúry. Takže táto problematika je v istom slova zmysle špecifikom, preto aj súčasnosti v našom ústave je vytvorený priestor na to, aby sa od akademického roku 2006/2007 začal bakalársky študijný program Rusínsky jazyk a kultúra. Ale v súčasnosti ešte nie sú vytvorené podmienky, aby sa tento program, ako iné študijné programy, realizoval na niektorej z fakúlt Prešovskej univerzity. Pokiaľ tak tomu nie je, tak z mojej strany budú na našom ústave vytvorené všetky podmienky, aby sa tento program zatiaľ realizoval tu, lebo tak bol aj schválený Akreditačnou komisiou SR ako rektorátny program, takže tu nie je žiadny problém. Ak by sa tento program mal preniesť na niektorú z fakúlt ako fakultný študijný program, tak by sa k tomu musela vysloviť Akreditačná komisia SR. Náš ústav bude v prvom rade vedecko-výskumným alebo výskumným pracoviskom, preto sa budeme snažiť vypracovávať projekty, ktoré by vytvárali základné štruktúry vedecké, odborné, nielen pedagogické vo vzťahu k rusínskemu jazyku a kultúry. To, že rusínsky jazyk a kultúra má špecifické podmienky na ústave, to je dané situáciou, ktorá sa sformovala na Prešovskej univerzite. Rovnocenne budem pristupovať aj k ukrajinským programom, lebo už sa ozývajú hlasy, že Rusíni boli špeciálne podporovaní, ale to vyplýva zo špecifických podmienok. Preto je to tak, že je to výnimočná situácia. Rusínsky jazyk a kultúra tohto minoritného etnika, vychodiac z danej situácie, v ktorej sa rozvíjajú, patria do skupiny jazykov a kultúr, ktoré z pohľadu národnostnej politiky Európskej únie sa považujú za také, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť, osobitnú ochranu. Preto je potrebné im z pohľadu zachovania kultúrneho dedičstva v tomto regióne prideľovať osobitnú pozornosť. Takže aj toto ja chápem ako dielo kultúrnej a národnostnej politiky v širšom európskom kontexte.
● Kodifikáciu rusínskeho literárneho jazyka na Slovensku v roku 1995 a akreditáciu bakalárskeho študijného programu Rusínsky jazyk a literatúra na Prešovskej univerzite v roku 2005 považujeme my, Rusíni na Slovensku, za naše dva najväčšie národnostne úspechy. Ako to Vy hodnotíte a či budete nápomocný tomu, aby do troch rokov bol akreditovaný aj magisterský študijný program Rusínsky jazyk a kultúra?
– Akreditáciu bakalárskeho študijného programu Rusínsky jazyk a literatúra aj ja hodnotím ako úspech a samozrejme, že budem nápomocný, aby bol akreditovaný aj magisterský študijný program Rusínsky jazyk a kultúra. Ale preto v prvom rade je potrebné vytvoriť personálne podmienky, lebo akreditácia programu si vyžaduje vedecko-pedagogické garancie, čo bude trocha problémom v najbližšom čase. Tu zdôrazňujem, aby ľudia, ktorí sa zaoberajú rusínskou problematikou, mohli pracovať vedecky, písať, publikovať, chodiť na konferencie a semináre a toto všetko prináša so sebou zvyšovanie renomé, zvyšovanie individuálnych pozícií tých ľudí, ktorí by mohli garantovať magisterský študijný program. To si vyžaduje nejaký čas, ktorý nie je možné preskočiť, lebo kritéria Akreditačnej komisie SR sú dosť prísne. Akreditačná komisia nezvykne dávať výnimky, jediným spôsobom ako sa to dá zrobiť, že garant môže byť z blízkeho odboru. To bolo využité aj pri akreditácii bakalárskeho programu. Musí dozrieť čas, a či sa to podarí pri akreditácii magisterského programu dnes je ťažko povedať. Ideálne by bolo, keby prví absolventi bakalárskeho štúdia mohli hneď prejsť na magisterské. To si vyžaduje trocha taktiky, viesť rozhovory pri získavaní garantov, ktorí by mohli spĺňať podmienky, to znamená vek do 65 rokov a titul vysokoškolského profesora. Ale verím, že aj toto dielo sa nakoniec podarí.
Aj my veríme a budeme tiež tomu nápomocní, ako chce byť aj nový riaditeľ Ústavu regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity, ktorý má svoju predstavu o budovaní ústavu, má svoju koncepciu a chce okrem iného, aby aj Rusíni mali to, čo iné národnosti pri získavaní vysokoškolského vzdelania. K tomu želáme pánovi Šutajovi veľa trpezlivosti, entuziazmu, systematickej cieľavedomej práce, aby jeho, ale aj naše predstavy sa splnili. Želáme mu veľa úspechov v tejto práci.
Zhováral sa A. Zozuľák, fotka autora
Štátna vedecká knižnica v Prešove otvorila Slovanskú študovňu
Štátna vedecká knižnica slúži študentom, ale aj širokému okruhu čitateľov už vyše 50 rokov. Aby ne zaostávala za trendmi modernej doby, za posledné roky prešla niekoľkými zmenami. Jednou z nich je aj sformovanie Slovanskej študovne, ktorá bola slávnostne otvorená 23. februára 2006. Nechýbali sme pri jej otvorení ani my, takže sme pri tejto príležitosti riaditeľke knižnice Mgr. Valérii Zavadskej dali dve otázky:
● Pani riaditeľka, ako vznikla myšlienka vytvoriť v Štátnej vedeckej knižnici v Prešove Slovansku študovňu a na ktoré zo slovanských jazykov sa bude zameriavať?
– Z projektom zriadenia študovne slovanských jazykov prišla PhDr. Mária Ňachajová, ktorá dlhé roky robila v pražskej Slovanskej knižnici a pred niekoľkými rokmi sa vrátila do Prešova. Myšlienka sa mi zapáčila, lebo v našej knižnici je sústredených vyše 20 tisíc titulov historických fondov – najviac ukrajinskej vedeckej literatúry, ale máme aj bohatý fond ruskej, srbskej, bulharskej a českej literatúry. Sprístupniť ich čitateľom – to bol hlavný cieľ tohto projektu. Študovňa má ambície postupne doplňovať každú slovanskú históriu, jazykovednú literatúru, literárnu vedu, politológiu, dialektológiu či folkloristiku. Jednotlivé knižné tituly by sme chceli získavať formou výmeny alebo kúpy, spoluprácou s inými knižnicami, ale aj vedeckými pracovníkmi, ktorých sme práve z tejto príčiny pozvali na otvorenie. Chceme ich poprosiť, aby aj oni pomáhali tvoriť našu študovňu. Na túto našu výzvu ako prvá zareagovala slavistka prof. PhDr. Júlia Dudášová, CSc. Z Prešovskej univerzity, ktorá podarovala našej študovni veľa titulov zo srbskej a poľskej literatúry. Práve vďaka nej sme tu vytvorili aj oddelenie srbskej literatúry.
● Bude mať v novootvorenej Slovanskej študovni svoje miesto aj nedávno kodifikovaný rusínsky spisovný jazyk, alebo už ponúkate aj niektoré knižné tituly v tomto jazyku?
–Samozrejme, že po prijatiu rusínskeho jazyka do rodiny východoslovanských jazykov chceme obohacovať náš fond aj o knižné tituly v rusínskom jazyku. Musím ale povedať, že tu by sa žiadala lepšia spolupráca s rusínskymi vydavateľmi, lebo dostať sa k tejto literatúre je veľmi ťažko. Boli by sme ochotní jednotlivé tituly aj odkúpiť, napriek tomu, že máme na ne právo zo zákona. My predsa robíme najlepšiu propagáciu autorom nových titulov, ale niekedy sa zdá, že niektorí autori nevedia takúto formu propagácie doceniť. Platí to samozrejme nielen o rusínskych autoroch.
Možno táto konštatácia bude výzvou pre rusínske vydavateľstva nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, aby aj takýmto spôsobom sa naučili propagovať nové tituly rusínskej vedeckej literatúry. Pani riaditeľka je na takúto spoluprácu pripravená a privíta ju. A informácia pre prípadných návštevníkov: nová Slovanská študovňa bude otvorená tri dni v týždni na ul. Hlavnej 99 v Prešove – v pondelok a stredu od 13. do 17. hodiny. Zhovárala sa Kvetoslava Koporová, fotka autorky
Za naše dve vydavateľstva – Rusín a Ľudové noviny a Svetový kongres Rusínov môžem už teraz prisľúbiť, že túto knižnicu budeme zásobovať náležitou vedeckou literatúrou v rusínskom jazyku a zapojíme do toho aj našich známych vydavateľov a zberateľov vedeckej literatúry doma a v zahraničí.
Rusínsky jazyk v školskom systéme na Slovensku
História európskych národov dokumentuje, že atribút rozhodujúceho činiteľa pri vzniku a formovaní a ďalšom jestvovaní mnohých národov možno prisúdiť jazyku. Jazyk je nielen nástroj mnohoaspektového dorozumievania sa a myslenia, ale jeho prostredníctvom sa uchovávajú a tradujú duchovné schopnosti i výtvory predchádzajúcich generácií. Prostredníctvom jazyka sa v minulosti i v súčasnosti riešili a riešia viaceré otázky národného, kultúrneho i politického života. Je preto logická existencia záujmu každej národnej ako aj menšinových komunít o zabezpečenie všestranného a funkčného používania svojho materinského jazyka.
Z lingvistického hľadiska majú všetky jazyky, od narodenia používané istou skupinou ľudí, rovnakú hodnotu. Všetky sú logickým, kognitívnym komplexom, schopným vyjadriť akékoľvek myšlienky a koncepcie, pravda za predpokladu, že kultivovaniu a tvorbe nových – najmä lexikálnych - jazykových prostriedkov sa venuje dostatočná pozornosť. Uvedená konštatácia celkom logicky sa vzťahuje aj na materinský jazyk Rusínov, ktorý hlavne po roku 1989, vďaka zmeneným spoločensko-politickým pomerom v Európe, zaznamenáva výrazný rozvoj a po kodifikácii (1995) nachádza svoje uplatnenie v rôznych sférach kultúrno-spoločenského života danej národnosti: školskej, mediálnej, konfesnej, literárnej, umeleckej. Tento moment sa bezpochyby pozitívne premietol aj do kvality národnostného povedomia Rusínov, majúc svoje vyjadrenie v deklarovaní národnostnej príslušnosti a materinského jazyka pri poslednom sčítaní obyvateľstva v SR v r. 2001.
Skúmajúc efektivitu vplyvu materinského jazyka rusínskeho prostredníctvom jednotlivých funkčných sfér na národnostné povedomie Rusínov, zistili sme, že najvplyvnejšími sú sféry konfesná a školská. Z hľadiska národnostnej perspektívy Rusínov je preto dôležité, aby sa práve týmto sféram dávala náležitá pozornosť ako zo strany samotnej komunity, tak aj štátu, no a v prípade konfesnej sféry aj obidvoch cirkví východného obradu – gréckokatolíckej a pravoslávnej, ku ktorým sa Rusíni prevažne hlásia.
Rusínsky jazyk je zavedený do vzdelávacieho systému v SR od školského roku 1997/98. Jeho uvedenie do praxe vychádzalo z Koncepcie vzdelávania detí občanov Slovenskej republiky rusínskej národnosti1, ktorá akceptovala základné princípy alternatívneho vzdelávania i spoločenskú požiadavku občanov SR rusínskej národnosti na vzdelanie v materinskom jazyku. Začleňovanie do školského systému v zmysle Koncepcie sa malo začať od materských škôl s výchovným jazykom rusínskym, ktoré mali vzniknúť na základe požiadaviek rodičov. Napriek tomu, že predpoklady k tomu boli a sú, pretože v mnohých obciach s prevahou rusínsky hovoriaceho obyvateľstva sa ako výchovný jazyk súbežne so slovenským používa aj rusínsky, oficiálne v SR dodnes neexistuje ani jedna materská škola s výchovným jazykom rusínskym. Neplnenie prijatej Koncepcie sa dá pripísať tomu, že tak rodičia, ako aj kompetentné inštitúcie danému problému nevenujú dostatočnú pozornosť a nepovažujú za dôležité takúto zmenu realizovať. V dôsledku toho deti rodičov SR rusínskej národnosti sa v súčasnosti vychovávajú, tak ako aj do roku 1989, v materských školách s oficiálnym výchovným jazykom slovenským alebo dokonca ukrajinským, hoci je známe, že tento prakticky fungoval aj pred rokom 1989 maximálne v jednej MŠ – v Prešove. Myslíme si, že je to problém, ktorým by sa mali zaoberať aj zriaďovatelia materských škôl, t. j. Obecné úrady hlavne v obciach s prevahou rusínsky hovoriaceho obyvateľstva. Tento výsledok zrejme korešponduje aj s nepriaznivou situáciou pri výchove pedagogických pracovníkov pre materské školy v regiónoch s prevahou rusínsky hovoriaceho obyvateľstva. Napriek tomu, že Koncepcia v perspektívnych zámeroch rátala s ich prípravou v rámci niektorej strednej pedagogickej školy v Prešovskom kraji, ani v tomto bode sa však jej zámery zatiaľ naplniť nepodarilo.
Dôslednejšie sa daná Koncepcia realizovala vo vzťahu k základným školám. Predpokladala v základných školách zriadiť triedy, resp. skupiny s vyučovaním rusínskeho jazyka, kde by sa všetky predmety, okrem materinského jazyka, vyučovali v jazyku slovenskom v súlade s navrhovanými učebnými plánmi.
Začleneniu do školského systému predchádzali dva prieskumy záujmu rodičov. Prvý prieskum v roku 1994 bol zameraný na zistenie záujmu rodičov o výučbu predmetu rusínsky jazyk a kultúra v 2. ročníku ZŠ. Realizoval sa prostredníctvom zástupcov Rusínskej obrody cez ich členskú základňu. V tom čase bol záujem v troch okresoch 251 žiakov 2 ročníka ZŠ. Druhý, podrobný prieskum prebiehal začiatkom roka 1996 prostredníctvom školských správ východného Slovenska, t. j. tam, kde podľa Sčítania ľudu, domov a bytov z roku 1991 bola najväčšia koncentrácia rusínskeho obyvateľstva – v okresoch Bardejov, Humenné, Svidník, Prešov, Stará Ľubovňa, Vranov nad Topľou. Bol rozdelený na dve časti: a) zisťovanie záujmu rodičov pri zápise detí do 1. ročníka ZŠ, pri ktorom boli rodičia oboznámení s možnosťou zavedenia rusínskeho jazyka do ZŠ; b) zisťovanie záujmu rodičov už školopovinných detí od 2. ročníka až po 8. ročník ZŠ. Vyhodnotenie prieskumu ukázalo, že v 47 obciach v 57 ZŠ malo záujem o vyučovanie rusínskeho jazyka 582 žiakov. Z uvedených počtov vyplývala potreba úzkej spolupráce Ministerstva školstva SR s príslušnými školskými správami pri hľadaní reálnych možností zavedenia rusínskeho jazyka do ZŠ. Dňa 12. 6. 1996 sa v Bardejove uskutočnilo pracovné stretnutie zamerané na riešenie organizačno-pedagogických problémov zavedenia predmetu rusínsky jazyk a literatúra do ZŠ. Z dôvodu nerovnomerného rozptýlenia žiakov v obciach a v ZŠ boli dohodnuté tieto kritériá:
Na základe týchto kritérií a predchádzajúcich prieskumov ako aj po vypracovaní základných školských dokumentov bolo možné v školskom roku 1997/98 zaviesť predmet rusínsky jazyk a literatúra do 12 ZŠ3. Praktické riešenie problému v skutočnosti však nebolo až také úspešné ako signalizoval prieskum, pretože výučba rusínskeho jazyka v šk. r. 1997/98 sa začala napokon iba v 4 ZŠ4 v Medzilaborciach a vo Svidníku a priamo korešpondovala s účinnosťou kultúrno-osvetovej práce národnostného občianskeho združenia Rusínska obroda na Slovensku v týchto regiónoch, ktoré tu malo významnú členskú základňu. Angažovanosť jej jednotlivých členov bola napokon rozhodujúca ako pri vzniku ďalších základných škôl a gymnázia s vyučovaním rusínskeho jazyka, tak aj vysokoškolskej inštitúcie (1999) Ústavu národnostných štúdií a cudzích jazykov na Prešovskej univerzite s Oddelením rusínskeho jazyka a kultúry.
V súčasnosti sa predmet rusínsky jazyk a kultúra ako nepovinný vyučuje v 10 ZŠ5, gymnáziu v Medzilaborciach a ako prehĺbená forma štúdia na Prešovskej univerzite. Najčastejším problémom, ktorý ho sprevádza, je nedostatok kvalifikovaných pedagógov, pretože až v školskom roku 2003/2004 v niektorých školách s vyučovaním rusínskeho jazyka začali pôsobiť prví absolventi Prešovskej univerzity s aprobáciou pre rusínsky jazyk. Spomínaná nekvalifikovanosť sa rieši organizovaním prázdninových kurzov rusínskeho jazyka pre učiteľov základných a stredných škôl6. Zvláštnosťou doterajšieho vyučovania rusínskeho jazyka v ročníkoch 1. – 4. ZŠ je skutočnosť, že ako nepovinný predmet sa začína vyučovať až v 2. ročníku. Namiesto azbukovej alfabetizácie sa títo žiaci v 1. ročníku oboznamujú so základnými formami rečových zručností (hovorenie, porozumenie, čítanie a písanie) na báze slovenskofonného šlabikára a písma latinka, takže materinský jazyk hodnotovo aj psychologicky vo vedomí týchto žiakov zaujíma vedľajšie, a nie hlavné postavenie. Tým viac sa daná pozícia utvrdzuje aj faktorom, že materinský jazyk sa až na jednu výnimku – ZŠ v Šarišskom Štiavniku - vyučuje len ako nepovinný predmet, preto jeho vyučovanie nenavštevujú ani všetci žiaci tej istej triedy. Taký je dôsledok vôle prevažnej väčšiny rodičov žiakov.
V platných učebných plánoch pre základné školy7 je vyučovanie rusínskeho jazyka na I. stupni rozvrhnuté do troch variantov: prvý variant je uvedený ako vyučovanie nepovinného predmetu, v druhom sa počíta s dvojhodinovou týždennou dotáciou vo všetkých štyroch ročníkoch, tretí variant v prvých dvoch ročníkoch počíta s dvojhodinovou a v 3. – 4. ročníku s trojhodinovou týždennou dotáciou. Pre ročníky 5. – 9. sú zostavené obdobne tri varianty, lenže v praxi sa využíva iba variant prvý, t. j. vyučovanie rusínskeho jazyka ako nepovinného predmetu s dvojhodinovou týždennou dotáciou.
Na základe toho môžeme konštatovať, že rusínsky materinský jazyk v porovnaní s ďalšími spoločenskovednými predmetmi má na súčasnom stupni jeho uplatňovania v škole iba okrajové postavenie. Preto v záujme uchovania tohto menšinového jazyka je dôležité, aby sa v praxi k nemu zmenil prístup a aby z nepovinného predmetu sa zaradil do kategórie vyučovania materinského jazyka ako povinného v školách v regiónoch s 20-percentnou rusínskou komunitou. Tento cieľ sa však dá dosiahnuť len cestou systematickej kultúrno-osvetovej činnosti medzi rodičmi žiakov, pretože takúto požiadavku podľa Koncepcie môžu iniciovať iba oni.
Zavedenie predmetu rusínsky jazyk a kultúra do systému školskej výučby pred 8 rokmi si vyžiadala naliehavá potreba zastavenia procesu odnárodňovania Rusínov a početné žiadosti rodičov. V súčasnosti je však najdôležitejšie myslieť na jeho perspektívu, a tým aj na perspektívu celej tejto etnickej minority. Na základe doterajších skúseností s istotou môžeme povedať, že tá je v podstatnej miere závislá od úrovne kultúrno-osvetovej činnosti národnostných organizácií, ktorá sa realizuje výlučne na princípe dobrovoľnosti. Pretože podpora národnostnej kultúry v posledných rokoch, podľa nás, postráda logický systém, zakladajúci zmysluplnú perspektívu pre minoritnú kultúru, v SR v súčasnosti neexistuje jediný platený, t. j. profesionálny pracovník, ktorý by zodpovedal za realizáciu úloh vo sfére národnostnej kultúry. Štát túto činnosť ponecháva na národnostných občianskych združeniach, ktorým prostredníctvom Ministerstva kultúry SR nesystémovým spôsobom prideľuje financie prioritne na živú kultúru, spravidla na folklórne festivaly, ktoré na rozvoj národnostného povedomia Rusínov nemajú vážnejší vplyv. Naviac, po systematických obmedzovaniach profesionalizácie práce v národnostných organizáciách od r. 1995, v roku 2004 MK SR zrušilo akúkoľvek možnosť profesionalizácie8, t.z. ako v oblasti rozvoja živej kultúry, tak aj pri vydávaní periodickej tlače. V dôsledku toho kultúrno-osvetová práca národnostných organizácií sa prenáša na plecia dobrovoľníkov v postaktívnom veku, čiže skĺzava do úrovne ochotníckej, ktorá pri takýchto obmedzeniach môže onedlho celkom zaniknúť. No už dnes je evidentné, že tento nesystémový prístup Ministerstva kultúry SR k menšinovej kultúre vážne ochromuje aj napĺňanie Koncepcie vzdelávania detí občanov SR rusínskej národnosti. Preto je nanajvýš potrebná a žiaduca prepojenosť a systémovosť práce jednotlivých ministerstiev spolupodieľajúcich sa na zabezpečovaní realizácie práv príslušníkov národnostných menšín na Slovensku, zohľadňujúc pritom priority a špecifiká tej ktorej národnostnej menšiny.
Záverom chceme zhrnúť priority rusínskej národnostnej menšiny vo výchovno-vzdelávacom systéme SR:
1. Je dôležité v praxi akceptovať a realizovať prijatú Koncepciu vzdelávania detí občanov Slovenskej republiky rusínskej národnosti (1996). 2. Vychádzajúc z tejto Koncepcie, je dôležité začínať s výchovno-vzdelávacím procesom v materinskom rusínskom jazyku už od materských škôl, to znamená v obciach s prevahou rusínsky hovoriaceho obyvateľstva oficiálne deklarovať materské školy s výchovným jazykom rusínskym. 3. Vychádzajúc z bodu 2, považujeme za dôležité začať s prípravou pedagogických kádrov pre materské školy s výchovným jazykom rusínskym. Koncepcia predpokladá zriadenie triedy na stredných pedagogických školách v Prešovskom kraji s vyučovaním rusínskeho jazyka (žiaľ doposiaľ sa to nerealizuje). 4. Je nanajvýš potrebné, aby základné a stredné školy s vyučovaním rusínskeho jazyka sa pretransformovali na školy s vyučovacím jazykom rusínskym. 5. V záujme uchovania rusínskeho jazyka a skvalitnenia výučby je dôležité, aby sa v praxi k nemu zmenil prístup a aby z nepovinného predmetu sa zaradil do kategórie vyučovania materinského jazyka ako povinného v školách v regiónoch s minimálne 20-percentným zastúpením rusínskeho obyvateľstva. 6. Vzhľadom k tomu, že v školách s vyučovaním rusínskeho jazyka výučbu predmetu rusínsky jazyk a kultúra zabezpečujú prevažne nekvalifikovaní pre tento predmet pedagógovia, je dôležité v záujme skvalitňovania ich práce vydávať v rusínskom periodiku Ľudové noviny (Narodny novynky) metodickú prílohu (jej projekt bol Ministerstvu školstva SR predložený ešte v 2003 roku, žiaľ bez odozvy). 7. V záujme pestovania pozitívneho vzťahu k materinskému rusínskemu jazyku detí občanov SR rusínskej národnosti a ako doplnok k jeho výučbe je tak isto dôležité začať vydávať a finančne podporovať zo strany Ministerstva školstva SR časopis pre deti a mládež v rusínskom jazyku. (Projekt na takýto časopis pod názvom Rusalka bol predložený najprv na Ministerstvo školstva SR a potom na Ministerstvo kultúry SR, avšak zatiaľ nebol podporený). 8. V záujme zachovania a rozvoja materinského jazyka Rusínov na Slovensku je pre túto menšinu dôležité rozširovať počet škôl s vyučovaním a s vyučovacím jazykom rusínskym, čo si však vyžaduje personálne a finančné krytie organizačnej práce. 9. V rámci vysokého školstva je dôležité aby sa čím skôr začal realizovať študijný program rusínsky jazyk a kultúra – bakalársky aj magisterský - a aby sa vychovávali kvalifikovaní pedagógovia pre túto špecializáciu – pre základné a stredné školy s vyučovaním rusínskeho jazyka. 10. Je nanajvýš potrebná a žiaduca prepojenosť a systémovosť práce Ministerstva školstva SR a Ministerstva kultúry SR, spolupodieľajúcich sa na zabezpečovaní realizácie práv príslušníkov rusínskej národnostnej menšiny na Slovensku, zohľadňujúc pritom jej priority a špecifiká. PhDr. Anna Plišková, Prešov
Poznámky: 1 Koncepciu vzdelávania detí občanov Slovenskej republiky rusínskej národnosti schválilo Ministerstvo školstva SR v auguste 1996. Vychádzala z uplatňovania práva na vzdelávanie v materinskom jazyku národnostných menšín zakotveného v Ústave SR. čl. 34, odst. 2 písm. a), zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov (úplné znenie 350/1994 Z. z.) § 3, Rámcového dohovoru Rady Európy o ochrane národnostných menšín, ktorý NR SR ratifikovala. 2 V roku 1994 vo vydavateľstve Rusínskej obrody v Prešove boli vydané učebnice: Šlabikár rusínskeho jazyka pre 2. ročník ZŠ (autor Ján Hrib), Čítanka v rusínskom jazyku pre 2. ročník ZŠ (J. Hrib), Pravidlá rusínskeho pravopisu (Vasiľ Jabur), Ortografický slovník rusínskeho jazyka (Juraj Paňko a kol.) a Slovník lingvistických termínov (J. Paňko). 3 Na základe prieskumu s výučbou sa malo začať v týchto školách: v okrese Humenné na ZŠ v Zboji, v okrese Medzilaborce v ZŠ na ul. Komenského a v ZŠ na ul. Duchnovičovej, v okrese Svidník v ZŠ na ul. 8. mája vo Svidníku, v ZŠ v Ladomírovej a v ZŠ v Havaji, v okrese Stará Ľubovňa v ZŠ na ul. Komenského, v ZŠ na ul. Levočskej a v ZŠ na ul. Štúrovej v Starej Ľubovni, v ZŠ v Šarišských Dravciach a v ZŠ v Čirču, a v okrese Vranov nad Topľou v ZŠ v Ruskej Porube. 4 V okrese Medzilaborce v ZŠ na ul. Komenského a v ZŠ na ul. Duchnovičovej, a v okrese Svidník v Cirkevnej ZŠ sv. Juraja a II. ZŠ na ul. arm. gen. L. Svobodu. 5 V okrese Medzilaborce na ZŠ na ul. Komenského a v ZŠ na ul. Duchnovičovej v Medzilaborciach, v ZŠ v Radvani nad Laborcom; v okrese Svidník v Cirkevnej ZŠ sv. Juraja a v II. ZŠ na ul. arm. gen. L. Svobodu vo Svidníku, v ZŠ v Šarišskom Štiavniku; v okrese Stropkov v ZŠ v Kolbovciach; v okrese Snina v základných školách v Stakčíne, Pčolinom a v ZŠ na ul. 1. mája v Snine. 6 Organizátormi doposiaľ 4 kurzov boli: Štátny pedagogický ústav v Bratislave a Metodicko-pedagogické centrum v Prešove; odborným vedením školení boli poverení vysokoškolskí prednášatelia. 7 Učebné plány pre základné školy boli schválené Ministerstvom školstva Slovenskej republiky dňa 2. mája 2001 pod číslom 679/2001-41 s platnosťou od 1. septembra 2001. 8 Výnos Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 29. apríla 2004 č. MK-480/2004-1 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
|
