kongres

Ráno 4. júna 2009 odcestuje delegácia Rusínov zo Slovenska na jubilejné 10. členské zhromaždenie Svetového kongresu Rusínov (SKR) a mladí delegáti na 4. členské zhromaždenie Svetového fóra rusínskej mládeže (SFRM), ktoré sa uskutočnia v dňoch 4. – 7. júna prvýkrát v histórii v dvoch štátoch súčasne, a to v Srbsku (Ruský Kerestur) a Chorvátsku (Petrovce). Sídlo spomenutých dvoch medzinárodných organizácií je v Prešove. Ich výkonnými orgánmi je Svetová rada Rusínov na čele s Paulom Robertom Magocsim z Tortonta a Rada SFRM, vedenie ktorej je teraz zverené Alene Blichovej z Medzilaboriec.

Jubilejného zhromaždenia SKR, ktoré sa každé dva roky uskutočňuje v inom členskom štáte, kde vo veľkej miere žijú Rusíni, sa zúčastní 90 delegátov z 9 členských štátov (Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Severná Amerika ako jeden člen, reprezentovaný Rusínmi z Kanady a USA, Slovensko Srbsko a Ukrajina). Okrem nich do Ruského Kerestura a Petroviec prídu oficiálny predstavitelia vládnych a štátnych orgánov Srbska, Chorvátska, poslanci z Rumunska, hostia-Rusíni z jednotlivých členských štátov a Ruska, delegáti SFRM a rusínsky spisovatelia, spolu vyše 200 účastníkov. SKR a SFRM majú bohatý pracovný a kultúrny program, ktorý zaiste obohatí kultúrno-spoločenský život Rusínov, žijúcich predovšetkým v oblasti Vojvodina v Srbsku a Sriem v Chorvátsku, ako aj Rusínov z iných štátov. Medzi delegátmi bude aj nový kandidát na post člena Svetovej rady Rusínov za Rusínov Slovenska – Peter Krajňák.

Veríme, že jubilejné zhromaždenie SKR a štvrté zhromaždenie SFRM budú ďalším krokom vpred v rozvoji kultúrno-národnostného života Rusínov v rôznych štátoch a prinesú pozitívne výsledky hodnotenia predchádzajúceho dvojročného obdobia, ako aj celého 18-ročného rusínskeho obrodeneckého a národnostno-kultúrneho hnutia po nežnej revolúcii, resp. od prvého zhromaždenia SKR, ktoré sa uskutočnilo 22. – 23. marca 1991 v Medzilaborciach vo vtedajšej Česko-Slovenskej federatívnej republike. Treba tiež pripomenúť, že siedme zhromaždenie SKR sa taktiež uskutočnilo na území Slovenska, a to 4. – 8. júna 2003 v Prešove v novej Slovenskej republike.

A. ZOZUĽÁK, výkonný tajomník SRR, 31. 5. 2009

Je možné si kúpiť originálnu rusínsku zástavu

Svetový kongres Rusínov vydal sériu 100 ks originálnej zástavy Rusínov vo všetkých štátoch sveta, a zároveň je to aj zástava tejto medzinárodnej organizácie, preto v dolnom ľavom rohu je jej názov (značka originality) v zlatej farbe. Zástava je vyrobená z kvalitného nekrčivého a nepremokavého materiálu a jej podoba je presná podľa schválenia na 9. Svetovom kongrese Rusínov v Rumunsku roku 2007. Posledné kusy zástavy je možné si objednať a kúpiť na adrese: Svetový kongres Rusínov, Duchnovičovo nám. 1, 081 48 Prešov, Slovenská republika (Slovakia) za cenu 75 $ alebo 60 €.

Využite túto možnosť zakúpenia si zástavy z limitovanej série!

Sighetu Marmaţiei, 23. 6. 2007

Jeho Svätosť

pápež Benedikt XVI.

Vatikan

Žiadosť delegátov a hostí 9. Svetového kongresu Rusínov o uznanie Rusínskej gréckokatolíckej cirkvi

sui iuris na Slovensku a o vymenovanie jej rusínskeho biskupa

Vaša Svätosť,

my, podpísaní členovia Svetovej rady Rusínov, ktorí sme zástupcami rusínskych kultúrnych organizácií z desiatich krajín sveta, združených vo Svetovom kongrese Rusínov a zišli sme sa 22. – 23. júna 2007 na 9. kongresovom zasadnutí v meste Sighetu Marmaţiei v Rumunsku, v prvom rade Vás pozdravujeme, Vaša Svätosť, a zároveň Vám nesieme od Rusínov-gréckokatolíkov úprimné modlitby, ktorými vyprosujeme u Boha všemohúceho pre Vás, námestníka Ježiša Krista na tejto zemi, zdravie a hojnosť Božích milostí.

Na svetovom kongresovom zasadnutí boli prerokované problémy života Rusínov vo svete, hlavne ich kultúrno-národnostného rozvoja, uznania ich národnostných práv v jednotlivých krajinách, kde žijú vo veľkej miere. Medzi prejednávanými problémami bola aj situácia Rusínov-gréckokatolíkov na Slovensku, ktorí pociťujú krivdu v podobe neuznávania ich práva na používanie materinského rusínskeho jazyka v liturgických obradoch, práva obsadzovania farností s rusínskymi veriacimi rusínskymi kňazmi, práva prípravy rusínskych bohoslovcov na pastoráciu medzi rusínskymi veriacimi v rusínskom jazyku. Rusínsky kňazi sa už v roku 1997 a neskôr v roku 2003 obrátili na Vášho predchodcu, Svätého Otca Jána Pavla II. s požiadavkou o oficiálne uznanie Rusínskej gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku, ale tiež so žiadosťou o ustanovenie rusínskeho biskupa pre túto Cirkev. Avšak predložená vec dodnes nebola vyriešená. Rusíni si uvedomujú zložitosť riešenia ich žiadosti, ale považujú ju za oprávnenú a spravodlivú podľa svetských aj cirkevných zákonov.

Preto s dôverou a nádejou sa obraciame na Vás, Svätý Otec, a veríme, že naše prosby budú vypočuté. Naše nádeje v tomto čase sú povzbudené Vašim zvýšeným záujmom o dianie v katolíckej cirkvi na Slovensku, o ktorom ste boli informovaný pri nedávnej návšteve biskupov zo Slovenska vo Vatikáne, ale aj o snahe vytvoriť tu nové biskupstvá. Aj keď bola v roku 1968 Rusínska gréckokatolícka cirkev sui iuris prepísaná v Annuario Pontifico na slovenskú, pôvodná rusínska cirkev sui iuris neprestala existovať, naopak, táto cirkev si chce zachovať svoju identitu a rozvíjať náboženské a kultúrne dedičstvo svojich rusínskych predkov. O tom svedčí aj skutočnosť, že sa pri poslednom sčítaní obyvateľstva na Slovensku v roku 2001 k materinskému rusínskemu jazyku sa prihlásilo 35 tisíc gréckokatolíkov.

Vaša Svätosť, v mene Rusínov-gréckokatolíkov, verných nositeľov cyrilo-metodského odkazu a najsvätejších tradícií východného cirkevnoslovanského obradu, ktoré spájajú gréckokatolíkov-Rusínov nielen na Slovensku, ale aj na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku, Česku, USA, Kanade, ale aj inde vo svete, ktorých predstavitelia reprezentujú svojich bratov a sestry aj na 9. Svetovom kongrese Rusínov v Rumunsku, prosíme Vás, aby ste z pozície Vášho Najsvätejšieho úradu rímskeho pontifexa maxima vypočuli hlas gréckokatolíkov-Rusínov zo Slovenska a obnovili Rusínsku gréckokatolícku cirkev na Slovensku. Za tento skutok Vám budú vďační a Vaše rozhodnutie budú blahorečiť nielen súčasní rusínski gréckokatolícki veriaci, ale aj ich potomkovia.

Slava Isusu Christu!

S úctou členovia Svetovej rady Rusínov

ako výkonného orgánu Svetového kongresu Rusínov:

Predseda

Paul Robert Magocsi (Sev. Amerika)

Podpredseda Djura Papuga (Srbsko)

Členovia SRR:

Mychail Almašij (Ukrajina)

Marianna Ljavinyec (Maďarsko)

Gheorghe Firczak (Rumunsko)

Agáta Pilátová (Česko)

Vladimír Protivňák (Slovensko)

Andrzej Kopcza (Poľsko)

Natalija Hnatko (Chorvátsko)

Tajomník SRR

Alexander Zozuľák (Slovensko)

Program

9. Svetového kongresu Rusínov

a 3. Svetového fóra rusínskej mládeže

Mesto: Sighetu Marmaţiei (Rumunsko)

Termín: 21. – 24. júna 2007 (štvrtok – nedeľa)

Budova Umeleckého lýcea v Sighetu Marmatiei (Rumunsko), kde sa v dňoch 22. a 23. júna 2007 uskutoční plenárne zasadnutie 9. Svetového kongresu Rusínov.

Organizačný výbor z Rumunska: Gheoghe Firczak (predseda Kultúrneho spolku Rusínov Rumunska), Francinc Oscar Gal (podpredseda spolku), o. Vasile Boicsuc (generálny tajomník spolku), Vioriorica Boicsuc, Ioan Petreţcki, Maria Ciornei, Ana Baneanski, Ludvic Sabol, Dumitru Bejenaru, Iulius Firczak.

21. 6. 2007 (štvrtok):

Po 12.00 hod. rumunského času (11.00 hod. stredoeurópskeho času, program je zostavený podľa rumunského času) – príchod účastníkov do hotela Coroana (Sighetu Marmaţiei, Piaţa Liberăţii, nr. 21), prezentácia, ubytovanie. O jednotlivé delegácie sa budú starať:

Česko – V. Boicsuc, Chorvátsko – L. Sabol, Maďarsko – F. Gal, Poľsko – M. Petreţki, Severná Amerika – I. Petreţki, Slovensko – o. V. Boicsuc, Srbsko – A. Baneanski, SRR – G. Firczak, Ukrajina – M. Ciornei.

15.00 – 16.00 hod. – Privítanie prítomnými členmi SRR účastníkov kongresu, hlavne z Ukrajiny, na prechode Solotvino, ktorý je neďaleko Sighetu Marmaţiei.

17.00 – 18.30 hod. – Otvorenie výstavy fotografií z činnosti jednotlivých členských organizácií SKR vo vestibule hotela Coroana a slávnostná prezentácia rusínskej a rumunskej verzie knihy Paula Roberta Magocsiho – Народ нивыдкы (Národ znikadiaľ) Popor de niciunde, ako aj najnovšej knihy Márie Maľcovskej – Zelená fatamorgána. V kultúrnom programe vystúpi skupina Javorina zo Sniny (Slovensko).

18.30 – 22.00 hod. – Večera v hoteli Coroana.

20.00 – 22.00 hod. – Zasadnutie Svetovej rady Rusínov v reštaurácii Villy Royal, kde budú členovia SRR ubytovaní.

22. 6. 2007 (piatok):

6.45 – 7.45 hod. – Ekumenická liturgia pre účastníkov kongresu.

8.00 – 9.00 hod. – Raňajky v hoteli Coroana.

10.00 – 13.00 hod. – Plenárne zasadanie 9. Svetového kongresu Rusínov v koncertnej sále miestneho umeleckého lýcea:

10.00 – 10.30 hod. – 1. časť – Privítanie všetkých prítomných „gazdom“ kongresového zasadania Gheoghe Firczakom, ktorý túto časť plenárneho zasadania bude viesť. Vystúpenie oficiálnych hostí.

10.30 – 11. 00 hod. – 2. časť – Voľba mandátovej, návrhovej a volebnej komisií, vedúcich sekcií: 1. kultúrnej a historickej, 2. literárnej a publicistickej, 3. konfesionálnej, 4. školskej, 5. ekonomickej a životného prostredia. Túto časť bude viesť tajomník SRR Alexander Zozuľák.

11.00 – 11.30 hod. – 3. časť – Hlasovanie o prijatí Asociácie rusínskych organizácií Maďarska, Slovenskej asociácie rusínskych organizácií a Rusínskej obrody na Slovensku za riadnych členov SKR. Schvaľovanie rusínskej zástavy a národnej hymny. Túto časť bude viesť predseda SRR P. R. Magocsi.

11.30 – 13.30 hod. – 4. časť – Vystúpenie vedúcich jednotlivých delegácií členských štátov Svetového kongresu Rusínov (podľa abecedy) z 10-minutovými správami, na koniec 20-minutové vystúpenie predsedu SRR Paula Roberta Magocsiho. Túto a ďalšie časti bude viesť tajomník SRR A. Zozuľák.

13.30 – 14.30 hod. – 5. časť – Diskusia, v ktorej vystúpia dopredu prihlásení delegáti a hostia za jednotlivé členské organizácie SKR. Vystúpiť môže 12 účastníkov kongresu s 5-minutovými príspevkami.

14.45 – 16.00 hod. – Obed v hoteli Coroana.

15.30 – 21.00 hod. – Návšteva 4 rusínskych obcí v oblasti Maramoroš (Bystryj – 40 km od Sighetu, Kručuniv – 15 km, Vyšňa Rivna – 30 km a Tysa – 8 km) ôsmimi 11-člennými skupinami delegátov z jednotlivých členských štátov SKR, SFRM v sprievode členov domácej organizácie. Doprava bude zabezpečená 8 mikrobusmi.

19.00 – 22.00 hod. – Večera v hoteli Coroana, počas ktorej vystúpi literárno-spevácko-hudobná skupina zo Sniny – Javorina (Slovensko), spevácko-tanečná skupina Rusínskeho kultúrno-osvetového družstva z Nového Sadu (Srbsko), skupina Fóra mladých Družstva „Rusnak“ (Chorvátsko) a školská folklórna skupina z Devy – Poľana (Rumunsko).

23. 6. 2007 (sobota):

8.00 – 9.30 hod. – Raňajky v hoteli Coroana.

10.00 – 13.00 hod. – Zasadanie kongresu v piatich sekciách v letnej reštaurácii hotela Coroana:

1. kultúrnej a historickej, 2. literárnej a publicistickej, 3. konfesionálnej, 4. školskej, 5. ekonomickej a životného prostredia.

– Súčasne zasadanie 3. Svetového fóra rusínskej mládeže v reštaurácii hotela Coroana.

13.00 – 14.00 hod. – Pri budove Mestského úradu v Sighetu Marmaţiei (bývalého súdu) slávnostné odhalenie pamätnej tabule obetiam súdneho procesu v rokoch 1913 – 1914, pravoslávnym Rusínom.

14.00 – 15.00 hod – Obed v hoteli Coroana.

15.30 – 18.30 hod. – Plenárne zasadanie 9. Svetového kongresu Rusínov v koncertnej sále umeleckého lýcea. Vedie tajomník SRR A. Zozuľák:

15.30 – 16.30 hod. – 1. časť – Vystúpenie 5 vedúcich sekcií po 10 minút s výsledkami práce jednotlivých sekcií, ako aj predsedu SFRM (10 minút) s výsledkami jednania 3. SFRM.

16.30 – 16.40 hod. – 2. časť – Správa o hospodárení a schválenie zmien v Stanovách SKR. Prečíta tajomník SRR.

16.40 – 17.40 hod. – 3. časť – Diskusia. Môže vystúpiť maximálne 12 delegátov a hostí, každý po 5 minút.

17.40 – 18.00 hod. – 4. časť – Voľba Svetovej rady Rusínov.

18.00 – 18.15 hod. – 5. časť – Voľba predsedu, podpredsedu a tajomníka SRR na 1. zasadnutí novej SRR.

18.15 – 18.30 hod. – 6. časť – Prijatie Rezolúcie 9. SKR.

18.45 – 19.45 hod. – Večera v hoteli Coroana.

20.00 – 22.00 hod. – Kultúrny program v koncertnej sále umeleckého lýcea. Na začiatku programu slávnostné odovzdanie Ceny Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru. V programe vystúpia: spevácko-tanečná skupina Rusínskeho kultúrno-osvetového družstva z Nového Sadu (Srbsko), skupina Fóra mladých Družstva „Rusnak“ (Chorvátsko), literárno-spevácko-hudobná skupina Javorina zo Sniny a spevácke trio Magurových z Humenného (Slovensko), recitátorka Valéria Moriljaák (Maďarsko), speváčka Oľga Prokop (Ukrajina), detský súbor Lastivka z Dermaneštu, spevácka skupina Holubok z Veľkého Peregu a polosymfonický orchester Rivulus Dominarus Hudobného lýcea v Baia Mare (Rumunsko), ktorý sa predstaví s Rusínskou symfóniou Dragosa Pavliuka.

24. 6. 2007 (nedeľa):

9.00 – 10.00 hod. – Raňajky v hoteli Coroana.

10.30 – 12.30 hod. – Zasadanie novej Svetovej rady Rusínov v kaviarni hotela Coroana. Pre ostatných voľno a exkurzia po meste.

12.30 – 14.00 hod. – Obed.

Po 14.00 hod. – Odchod účastníkov 9. SKR a 3. SFRM domou.

RUSÍNSKE ZÁLEŽITOSTI BUDÚ NAPREDOVAŤ

V známom kúpeľnom meste Krynica v Poľsku bol od 23. do 25. júna 2005 už 8. Svetový kongres Rusínov (SKR). Prvý deň delegáti a hostia kongresu si prezreli film Akcia „Visla“ v kine Javorina. Tento film Andrzeja Kopczu všetkým prítomným pripomenul veľkú tragédiu poľských Lemkov počas smutne známej akcie, keď Rusínov z Lemkoviny neprávom obvinili zo spolupráce s Ukrajinskou povstaleckou armádou a násilne ich vysťahovali na nehostinné územie po vyhostených Nemcoch v severozápadnom Poľsku. Hlavnému programu kongresu ešte predchádzalo prijatie členov Svetovej rady Rusínov (SRR) u primátora Krynice Emila Bodžonija dopoludnia pred začatím kongresu 24. 6. 2005.

Kongres bol slávnostne zahájený po tomto prijatí – v kine Javorina. Predstavitelia organizačného výboru kongresu Helena Duc-Fajfer a Peter Trochanovský privítali účastníkov kongresu a poprosili zasadnúť za predsednícky stôl členov SRR. Po odznení hymny Poľska a Rusínov oficiálne privítal delegátov a hostí za jednotlivé štáty predseda SRR Andrzej Kopcza. Hlavný program potom viedol tajomník SRR Alexander Zozuľák. V tomto programe vystúpili vedúci delegácií členských rusínskych organizácií SKR z jednotlivých štátov. Z hlavnou správou od posledného kongresu v Prešove roku 2003 vystúpil predseda SRR A. Kopcza, ktorý v krátkosti poinformoval prítomných o úspechoch a neúspechoch vo svetovom rusínskom hnutí za posledné dva roky, keď naši ľudia zo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska stihli vstúpiť do Európskej únie. Podčiarkol, že veľa sa dosiahlo, ale niekoľko základných úloh sa nesplnilo, ako napríklad uznanie Rusínov na Ukrajine za samostatnú národnostnú menšinu, nebola tiež vzdaná ani Antológia rusínskej prózy a iné.

Slávnostné otvorenie výstavy rusínskych výtvarníkov z Poľska a Slovenska v rámci kultúrnych akcií 8. SKR v Krynici.

Práca členských rusínskych organizácií v jednotlivých štátoch prebiehala v záležitosti od možností tých krajín a organizácií, ktoré v nich pôsobia. Značnú úlohu tu zohral aj ľudský faktor, ktorý prácu môže pohnať dopredu, ale aj celkom zabrzdiť. Preto sa objavili aj rozpory, ktoré ako vidieť na Ukrajine, kde dobre napreduje vydavateľská činnosť, aktívne pracujú rusínske nedeľné školy, ale kde nie sú uznaní Rusíni ako národnosť; problémy sa ukázali v Maďarsku a na Slovensku, kde začalo pôsobiť viacero rusínskych organizácií, medzi ktorými často panuje netolerancia, čo je na škodu spoločného diela. Dobre sa predstavili organizácie z Česka, USA, Srbska a Čiernej Hory, kde je badateľný duchovný a materiálny progres. Zintenzívnila sa práca medzi Rusínmi v Rumunsku a v Chorvatsku, kde novozaloženú organizáciu Rusnak predstavila jej predsedníčka Ľubka Segedi-Falc.

V diskusii v popoludňajších hodinách mali sme možnosť dozvedieť sa čo to o úspešnej práci rusínskych nedeľných škôl na Podkarpatsku, ktorých činnosť financujú takí sponzori ako Steven Chepa z Kanaty, John Righetti a Steven Moldovan z USA. Dozvedeli sme sa ale aj o pomoci Společnosti přátel Podkarpatské Rusi Rusínom Podkarpatska, o podpore Karpatskorusínskeho vedeckého centra v USA rusínskej kultúre a vede na Slovensku a inde vo svete, ako aj o problémoch Rusínov spoločenského, sociálneho, ekonomického, osvetového, vzdelávacieho, náboženského a kultúrneho charakteru. Inšpiratívnymi boli slová Heleny Duc-Fajfer, ktorá vyzvala k spolupráci všetky novovzniknuté rusínske organizácie. Vecne vystupoval aj Jaroslav Sabol z Vojvodiny v Srbsku a Čiernej Hore, ktorý navrhol vytvoriť vlastný ekonomický program pre Rusínov.

Za predsednícky stôl 8. SKR zasadli: (zľava doprava) Ľ. Segedi-Falc, A. Pilátová, Ď. Papuga, G. Firczak, A. Zozuľák, P. R. Magocsi, M. Almašij, A. Kuzmiaková a T. M. Popovič.

Poobedie 24. 6. 2005 v kine Javorina bolo poznamenané nielen tvorivou atmosférou, ale aj sviatočnou. V tomto čase boli odovzdané ceny za účasti samotného ich sponzora Stevena Chepu z Toronta. Konkrétne bola odovzdaná ôsma Cena Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru, tohto roku Ahnete Bučko Papharhaji z Nového Sadu v Srbsku a Čiernej Hore, autorke zbierok poézie a kníh pre detí. Za dlhoročnú úspešnú prácu v rusínskom hnutí bol odmenený Cenou za významné dielo pre rusínsky národ šéfredaktor rusínskych Ľudových novín, časopisu Rusín, Rusínskych ľudových kalendárov a iných, tajomníka SRR, jedného zo zakladateľov rusínskej periodickej a neperiodickej tlače na Slovensku po roku 1989 – Alexander Zozuľák z Prešova na Slovensku, ako aj spisovateľ z Užhorodu na Ukrajine – Vladimír Fedinišinec.

V ten deň sa uskutočnila prezentácia novej rusínskej knižnej produkcie, v rámci ktorej bola predstavená kniha Paula Roberta Magocsiho – Naša otcjuznina, ktorú vydal Valerij Paďak vo svojom vydavateľstve v Užhorode. V tomto istom vydavateľstve vyšla aj kniha Dr. Nykolaj Beskyd – na blaho Rusyniv, zostaviteľom ktorej je Mgr. Gabriel Beskyd a ktorú tu aj sám predstavil. H. Duc-Fajfer prezentovala bohatú lemkovskú produkciu – slovníky, gramatiky a iné publikácie vedeckého charakteru. Prot. Dymytrij Sydor predstavil rusínsko-anglické vydanie podkarpatského variantu rusínskeho pravopisu. Integrálnou časťou tohto dňa kongresu bola aj medzinárodná výstava výtvarných prác Rusínov v miestnom Múzeu Nykifora Drovňaka, kde vystavovali takí maliari ako Anna Gajová, Alexander Zozuľák, Juraj Molnár, Margarita Bonkowska, Agata Bronišewska a Štefan Telep. (Pre zaujímavoť: 9. septembra 2005 sme mali možnosť býť na odhalení bronzového Pamätníka Nikyforovi Drovňakovi v Krynici za účasti samotného autora Prof. Czesłava Dźwigaja a mnohých významných osobností. Slávnostne pamätník odhalil sám prezident Poľskej republiky Alexander Kwaszniewski.)

Súčasťou spomínaného dňa 24. 6. 2005 bolo aj rokovanie 2. Medzinárodného fóra rusínskej mládeže, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia mládežníckych organizácií zo Slovenska, Poľska, Ukrajiny, USA, Kanady, Rumunska, Maďarska, Srbska a Čiernej Hory.

Večerné hodiny patrili kultúrnemu programu, v ktorom vystúpili folklórne súbory Slavjane s Pittsbughu, Šariš Milk Agro z Prešova, súbor Domu kultúry z Ruského Kerestúra, s ktorým sa predstavil známy skladateľ a spevák v jednej osobe Mychajlo Boďanec so svojou hymnickou piesňou Rusnak. Lemkovskí súbor Serenča zabávala účastníkov kongresu v sále kina Javorina a neskôr pri vatre v Čiernom Potoku.

Druhý tvorivý deň kongresu bol venovaný práci v sekciách. Delegáti pracovali v kultúrnej, vedeckej, vzdelávacej, masmediálnej, mládežníckej sekciách, sekcii medzinárodnej spolupráce a sekcii ekonomickej spolupráce.

Predposledným bodom programu 8. SKR boli voľby novej SRR, predsedu, podpredsedu a tajomníka SRR. Do novej Svetovej rady Rusínov boli zvolení: Andrzej Kopcza (Poľsko), Ďura Papuga (Srbsko a Čierna Hora), Gheorghij Firczak (Rumunsko), Agáta Pilátová (Česko), o. Dymytrij Sydor (Ukrajina), Paul Robert Magocsi (Severná Amerika), Ľubka Segedi-Falc (Chorvátsko). Na svojom prvom zasadnutí nová SRR za svojho predsedu si zvolila akademika, profesora Torotskej univerzity P. R. Magocsiho, za podpredsedu poslanca rumunského parlamentu za Rusínov – G. Firczaka a za tajomníka A. Zozuľáka. Za nového člena SKR bola prijatá Rusínska kultúrna spoločnosť Chorvátska – Rusnak. Delegátmi bolo ďalej schválené, že ďalší, 9. Svetový kongres Rusínov v roku 2007 bude v meste Segede v Rumunsku. Tieto veci našli svoje miesto v poslednom bode programu – prijatom uznesení delegátov 8. SKR. (Uverejňujeme ho kompletné osobitne.)

Na záver 8. SKR o slovo sa prihlásil nový predseda Svetovej rady Rusínov Paul Robert Magocsi, ktorý povedal, že napriek istým peripetiám, ktoré prináša život, je presvedčený, že rusínske hnutie nezanikne, keď spoji všetky sily. Magocsi vidí perspektívu rusínstva v prvom rade v mládeži a vo vzdelávaní, ale v neposlednom rade aj v tolerancii a schopnosti reprezentantov Rusínov spájať Rusínov ako vo svojich krajinách, tak aj v medzinárodnom rusínskom hnutí.

(Narodny novynky č. 25 – 28 / 2005, str. 1. a 4., skrátené)

Mária MAĽCOVSKÁ,

fotky: A. Z. a A. P.

Uznesenie delegátov 8. Svetového kongresu Rusínov v Krynici

1. Obraciame sa na tie štáty, kde žijú Rusíni a kde nie je prijatý zákon o národnostných menšinách, aby ho čo najskôr prijali, ako aj zákon o ich financovaní.

2. Obraciame sa na vládu Poľskej republiky, aby uznala Akciu „Visla“ za nezákonnú a napravila jej následky. Jej 60. výročie bude k tomu dobrou príležitosťou.

3. S radosťou prijímame demokratické zmeny, ktoré nastali na Ukrajine od konca roku 2004 a obraciame sa na najvyššie inštitúcie, aby uznala Rusínov za samostatnú národnostnú menšinu, ako sa to stalo v iných demokratických krajinách Európy.

4. Obraciame sa na štáty, kde žijú Rusíni, aby im pomohli pri príprave profesionálnych kádrov pre výučbu rusínskeho jazyka.

5. Obraciame sa na katedry rusínskeho jazyka a literatúry v Krakowe, Novom Sade, Nyregyháze a Ústav národnostných štúdií a cudzích jazykov v Prešove, aby zaktivizovali svoju spoluprácu a realizovali výmenu svojich študentov.

6. Zaväzujeme organizátorov nastavajúcich zasadnutí Svetového kongresu Rusínov (SKR) k zorganizovaniu v ich rámci vedeckej konferencie.

7. Prijímame za riadneho člena Svetového kongresu Rusínov Kultúrnu spoločnosť Rusínov v Chorvátsku „Rusnak“.

8. Schvaľujeme zloženia Svetovej rady Rusínov (SRR), členmi ktorej sú: Paul Robert Magocsi (Severná Amerika) – predseda, Gheorghe Firczak – podpredseda, Andrzej Kopcza (Poľsko), Slovensko pozastavilo svoju činnosť v SRR, Agáta Pilátová (Česko), Ďura Papuga (Srbsko a Čierna Hora), Ľubka Segedi-Falc (Chorvátsko) a o. Dymytrij Sydor (Ukrajina). Tak isto schvaľujeme za tajomníka SRR Alexandra Zozuľáka – nečlena SRR.

9. V spojitosti s tým, že na 8. SKR v Krynici nebola delegácia Rusínov z Maďarska, okrem jedného člena, zaväzujeme novozvolenú SRR ku stretnutiu s členmi tej delegácie do 31. 12. 2005, na ktorom oni vyberú svojho predstaviteľa za člena SRR.

10. Schvaľujeme a poverujeme, aby Kultúrna spoločnosť Rusínov v Rumunsku zorganizovala 9. Svetový kongres Rusínov v Segede v júni 2007.

11. Schvaľujeme zmenu Stanov SKR (po ich schválení Ministerstvom vnútra SR budú tieto stanovy uverejnené v plnom rozsahu v rubrike KONGRES).

12. Zaväzujeme novozvolenú Svetovú radu Rusínov, aby zrealizovala tieto úlohy:

– Nadviazať kontakty s takými medzinárodnými organizáciami ako Organizácia spojených národov, Rada Európy a Organizácia o bezpečnosti a spolupráci v Európe.

– Vytvoriť internetovú stránku Svetového kongresu Rusínov (v rusínskom a anglickom jazyku) so svojou medzinárodnou adresou a aby vedúci predstavitelia členských organizácií SKR posielali na ňu informácie o ich činnosti a problémoch všetkých Rusínov. (Poznámka: podobná webová stránka je už stvorená pod heslom: www.rusynacademy.sk, ktorú máte možnosť sledovať a bude v troch mutáciách: po rusínsky, slovensky a anglicky a kde sú už prvé informácie o SKR, SRR a iných záležitostiach, ktoré sa zaoberajú Rusínmi, rusinistikou, hlavne na Slovensku, ale aj vo svete.)

– Nadviazať kontakt s predstaviteľmi vlád a najvyšších inštitúcií tých štátov, kde žijú Rusíni a informovať ich o problémoch Rusínov.

– Spracovať a uverejniť na internetovej stránke SKR kalendár rusínskych kultúrnych akcií.

– Požiadať o finančnú pomoc na kultúrnu a vydavateľskú činnosť SKR medzinárodné organizácie a nadácie.

– Pomôcť pri organizovaní 3. Medzinárodného kongresu rusínskeho jazyka v Krakowe roku 2006.

– Spájať a informovať (prostredníctvom internetu a písomne) zainteresovaných rusínskych podnikateľov v ekonomickej spolupráci.

Krynica, 25. 6. 2005

RUSÍNSKA SYMBOLIKA

Súčasná rusínska symbolika bola schválená na 9. Svetovom kongrese Rusínov 23. júna 2007 v Sighetul Marmaţiei (Rumunsko).

Erb

Za prvej Československej republiky (1918 – 1939) bol to erb jej súčasti – Podkarpatskej Rusi, v súčasnosti je erbom Rusínov v celom svete.

Popis erbu: v ľavej polovici – 3 zlaté pruhy na svetlomodrom podklade, v pravej polovici – v tmavočervenej farbe figúra stojaceho na dvoch labách karpatského medveďa s otvorenou papuľou na striebornom pozadí. Medveď symbolizuje Karpaty, tri zlaté pruhy (podľa niektorých bádateľov) – tri rieky: Uh (Už), Latoricu a Tisu.

Zástava

Rozmer je 2:3 v pomere výšky k šírke, najčastejší rozmer je 1 000 mm výška a 1 500 mm šírka. V hornej polovici (500 mm) je modrá farba, v dolnej polovici – biela (250 mm) a červená (250 mm).

Modrá farba – to je farba hlbokého neba, perspektívne znázornenie panorámy karpatských hôr, nádejí na lepšiu budúcnosť, farba chladného rozumu, sviežosti ducha a tela, nevyčerpateľnej pracovitosti.

Biela farba – to je tradičná mierumilovnosť, pohostinnosť, dobroprajnosť, tolerantnosť, pokoj, morálna a fyzická čistota, vysoká kultúra a prírodný pacifizmus Rusínov.

Červená farba – to je asociácia všetkého živého, krásneho, estetický ideál Rusínov, symbol aktivizácie, prejav zdravia človeka.