o.  ICLic. PhBc. ThBc. Jozafát Vladimír Timkovič, OSBM,

o. ThLic. Ing. Gorazd Andrej Timkovič, OSBM,

Štefanikova ulica č. 11, Košice, 040 01, Slovensko

V. E. vladyka Milan Chautur, CSsR, Košická gréckokatolícka eparchia Dominikánske nám. 2/A 043 43   Košice, Slovensko

v Košiciach,

dňa 3. decembra 2008

Vec

DRUHÁ  VEĽMI  NALIEHAVÁ  URGENCIA  o odpoveď na našu žiadosť o zaradenie do pastorácie (zamestnania)

Vaša Excelencia, týmto urgujeme našu Žiadosť z 28. augusta 2008 o zaradenie do pastoračnej činnosti (do zamestnania) vo Vašej  Košickej gréckokatolíckej eparchii.

Keďže ste nám na túto oficiálnu žiadosť neodpovedali, tisnutí ťažkými ekonomickými podmienkami, sme túto žiadosť urgovali Urgenciou zo 17. 9. 2008. V tejto Urgencii sme Vás žiadali, aby ste sa jasne vyjadrili, že ak nás nepotrebujete vo svojej eparchii (pre údajný absolútny prebytok kňazov), tak aby ste nám dovolili zamestnať sa v civilnom zamestnaní (lebo z niečoho žiť treba) so zachovaním nášho funkčného kňazstva. Dodnes, i keď už ubehlo takmer pol roka, sme neobdržali nijakú odpoveď, ani od Vás a ani od nikoho Vami povereného vo Vašom mene.

Do dnešného dňa sme sa neprevinili nijakým priestupkom ani voči Božiemu zákonu a ani voči cirkevnému právu. Svätú rímskokatolícku Cirkev vo Vatikáne dnes gniavi duch nemoty a hluchoty (porov. Mk 9,25) – ignoruje našich päť odvolaní priamo na osobu pápeža rímskeho a šliape po svojom vlastnom cirkevnom práve (nedodržiava can. 1059 §1 CCEO) – «rozmnoží sa neprávosť a vychladne láska», (porov. Mt 24,12).

V can. 1059 §1 CCEO pápež Benedikt XVI. dáva akémukoľvek veriaciemu (teda o to viac jeromníchovi) právo sa odvolať v akejkoľvek záležitosti priamo na jeho osobu na báze tak ospevovaného a zdôrazňovaného pápežského primátu… V tej istej záležitosti sme sa na jeho osobu odvolali dokonca päťkrát! Pápež nám vôbec neodpovedal, ba naopak, intrigami nás v poslednom čase prenasleduje cez cirkevnú hierarchiu. Ak by sme žili v časoch nemeckého Hitlera, alebo čilského Pinotcheta a napísali by sme odvolanie hociktorému z týchto dnes zavrhovaných osobností, bol by nám určite odpovedal on, alebo nejaký jeho úradník. Od pápeža Benedikta XVI. sme dodnes z Vatikánu nijakú odpoveď nedostali. Odpoveď pápeža Benedikta XVI. bola len nepriama: zneužijúc Okresný súd Prešov nás metropolita-jezuita Ján Babjak spolu s provinciálom V. J. Sedláčkom, OSBM, dňa 2. augusta 2008  protiprávne doslovne vyhodili na ulicu. Následne sme sa presťahovali do domu nášho rodného brata do Košíc a už takmer pol roka sa hlásime u Vás.

Sv. Cirkev vedená pastiermi trpiacimi od ducha nemoty a hluchoty – na naše volanie o pomoc a o spravodlivosť mlčí, prípadne len poza náš chrbát nás verejne očierňuje a ohovára (cez metropolitu-arcibiskupa ThDr. Jána Babjaka, SJ). Ak by sme vyvádzali na území Vašej Košickej gréckokatolíckej eparchie podobne ako skupina naokolo o. (teraz už episkopa) ThDr. Eliáša A. Dohnala, OSBM (už najmenej deväť! platne, ale bez dovolenia od pápeža rímskeho Benedikta XVI. vysvätených episkopov), tak by gréckokatolícky sídelný e­piskop Košickej eparchie Milan Chautur určite nemlčal, ale reagoval…

Mimochodom, naše tretie odvolanie na pápeža rímskeho z 13. decembra 2002, na ktoré pápež tiež dodnes mlčí, sa týkalo práve spomínaného ThDr. E. A. Dohnala, OSBM a kruhu naokolo neho (pozri publikované dokumenty o tejto matérii v knihe Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch, 1. diel, Užhorod, 2006, str. 132-235). Ak by Vatikán netrpel duchom nemoty a hluchoty (porov. Mk 9,25), k dnešnej škandalóznej situácii a schizme na Ukrajine by nikdy nedošlo.

Za poznamenanie stojí aj fakt, že po intrigárskom zásahu rímskej Kongregácie pre východné Cirkvi, na ktorú má ešte stále veľký vplyv dôchodca kardinál Jozef Tomko, v baziliánskom Katalógu na rok 2007, ktorý bol publikovaný v apríli roku 2008, sa ThDr. Eliáš A. Dohnal a spol. (dnes už všetci biskupi) uvádzajú ako baziliáni (porov. Catalogus Ordinis  basiliani Sancti Iosaphat 2007, Romæ, 2008, str. 118), kým naše osoby odvolané na pápeža(!) už vyškrtli z tohto Katalógu. Papier znesie všetko, ale papier aj usvedčuje!

Cirkevné právo hovorí jasne, že ktorýkoľvek kňaz (a o to viac jeromních) sa môže za­mestnať v civilnom zamestnaní len po dovolení od miestneho biskupa. Ak by sa zamestnal bez jeho dovolenia, biskup ho má podľa cirkevného práva suspendovať (pozbaviť funkčného kňazstva), lebo takýto kňaz opovrhol sv. tajomstvom (sviatosťou) kňazstva. Vatikán (pápež Benedikt XVI., ktorý je o všetkom informovaný poštou doporučene a do vlastných rúk s doručenkou) tento zákon zneužíva na našu fyzickú likvidáciu vyhladovaním a zamrznutím. Najprv nás – mníchov s večnými sľubmi! – 2. augusta 2008, zneužijúc úrady Slovenskej republiky (Okresný súd Prešov) fyzicky vyhodil z Prešovského baziliánskeho monastyra (na Vajanského 31) a potom intrigami potichy (cez apoštolského nuncia) prikázal Vašej  osobe, aby nám v nijakom prípade neodpovedala. Dnes je už december 2008, ubehlo temer pol roka. Ako kňazov a mníchov nás svätá katolícka Cirkev ignoruje a zároveň nám nechce dať ani dovolenie zamestnať sa civilne, aby sme mohli nejako fyzicky prežiť. Súčasťou tejto neľudskej mašinérie (likvidácie vyhladovaním a zamrznutím) sa, ako sa zdá, stala aj Vaša osoba.

Teraz máme len dve možnosti:

1)      alebo nastúpiť do civilného zamestnania a byť suspendovaní

2)      alebo zomrieť od hladu a mrazu (je december a pred nami je zima!).

Cirkevní Otcovia jasne učia, že každé prenasledovanie sv. Cirkvi je trestom Božím za jej neprávosti a iné hriechy, ktoré napáchali jej predstavitelia. To isté učia dokonca i židovskí rabíni ohľadne fašistického holokaustu Židov – že bol trestom Božím za ich nedodržiavanie Mojžišovho zákona. Preto, touto DRUHOU URGENCIOU, nachádzajúc sa v stave krajnej hmotnej núdze, Vás opätovne žiadame o urýchlenú (pozitívnu, alebo aspoň negatívnu) konkrétnu a jasnú odpoveď, či nás do pastoračného pracovného pomeru vo svojej Košickej gréckokatolíckej eparchii beriete, alebo neberiete. V druhom prípade Vás žiadame o dovolenie sa zamestnať v civilnom zamestnaní, s tým, že naďalej zostávame aktívnymi a plnoprávnymi gréckokatolíckymi kňazmi.

Nestaňte sa aktívnou súčasťou príčiny najbližšieho prenasledovania svätej katolíckej Cirkvi. Za akúkoľvek písomnú a právne relevantnú odpoveď Vám vopred ďakujeme.

S pozdravom Slava Isusu Christu!

  o. Jozafát Vladimír Timkovič, OSBM               o. Gorazd Andrej Timkovič, OSBM

            (Vladimír Timkovič)                              (Ing. Andrej Timkovič)

Na vedomie:

1.) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Slovensko;

2.) Pápež rímsky Benedikt XVI., Vatikán, Taliansko.

o. Jozafát V. Timkovič, OSBM, o. Gorazd A. Timkovič, OSBM
Štefanikova ul. č. 11, Košice, 040 01, Slovensko
 

V Košiciach 3. augusta 2008

Vyhlásenie
k udalostiam z 2. augusta 2008 v Prešovskom baziliánskom monastyre, Vajanského ulica č. 31, Prešov

1.) Otcovia baziliáni Jozafát V. Timkovič a Gorazd A. Timkovič sa odvolali na pápeža rímskeho Benedikta XVI. v jednej a tej istej kauze celkovo päťkrát. Piate odvolanie adresované priamo pápežovi Benediktovi XVI. do Vatikánu odoslali 28. júna 2006. I napriek tomu, že pápež rímsky dal každému veriacemu právo priameho odvolania sa na jeho osobu (primát pápeža rímskeho v praxi podľa kánona 1059 §1 CCEO), ani na jedno z odvolaní otcov Timkovičovcov dodnes neodpovedal ani pápež rímsky Benedikt XVI. a ani nikto pápežom rímskym poverený…

2.) Okresný súd Prešov odpovedal v mene Slovenskej republiky otcom Timkovičovcom namiesto pápeža Benedikta XVI. na ich piate odvolanie z 28. júna 2006. V rozsudku z 23. januára 2008 (čj. 11C/23/2007 – 128-130) Okresný súd Prešov rozhodol namiesto pápeža rímskeho, že odvolanie Timkovičovcov na pápeža z 28. júna 2006 odvolaním nie je, ale je vraj len akýmsi trestným oznámením… Následne Okresný súd Prešov vyniesol rozsudok, ktorý nadobudol platnosť 14. júla 2008. Otcovia Timkovičovci sa o tom dozvedeli 1. augusta 2008. Podľa tohto právoplatného rozsudku v mene Slovenskej republiky, pred Slovenskou republikou prestali byť baziliánmi a v zmysle rozsudku boli povinní do troch dní od nadobudnutia platnosti rozsudku Prešovský baziliánsky monastyr opustiť.
Otcovia Timkovičovci tak aj urobili v sobotu, 2. augusta 2008, keď opustili Prešovský baziliánsky monastyr a odsťahovali sa do Košíc do domu, ktorý je vo vlastníctve ich rodného brata. Adresa: Štefanikova ulica č. 11, Košice, 040 01.

3.) Prečo sú vlastne otcovia Timkovičovci prenasledovaní?
Všetky dokumenty k problematike sú publikované v knihe: J.V. Timkovič, Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch, 1. diel, Užhorod, 2006, 638 strán. Táto kniha je k dispozícii širokej verejnosti vo všetkých vedeckých knižniciach na Slovensku a vo všetkých národných knižniciach na celom svete. Túto knihu vlastní vo svojej osobnej knižnici i pápež Benedikt XVI. a devätnásť pravoslávnych patriarchov (Konštantinopol, Alexandria, Antiochia, Jeruzalem, Rusko, Gruzínsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Cyprus, Grécko, Albánsko, Poľsko, České zeme a Slovensko, Amerika, Sinaj, Fínsko, Japonsko a Ukrajina).
 

o. Jozafát V. Timkovič, OSBM	o. Gorazd A. Timkovič, OSBM

Na vedomie:
- pápež rímsky Benedikt XVI., Città del Vaticano, Taliansko.

Z biskupov – prvý na svete

● Pavel Peter GOJDIČ – významný syn rusínskeho národa, blahoslavený biskup-mučeník Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorý ako prvý biskup na svete bol ocenený izraelským vyznamenaním za záchranu Židov počas 2. svetovej vojny  – Spravodlivý medzi národmi, ktoré z rúk veľvyslanca Izraelu v SR, jeho Excelencie Zeeva Bokera prevzal vnuk brata nebohého biskupa – Ing. arch. Ivan Gojdič z Bratislavy.

Deviati ľudia, ktorí počas druhej svetovej vojny zachránili život mnohým Židom, boli dňa 27. januára 2008 v Primaciálnom paláci v Bratislave boli ocenení titulom Spravodlivý medzi národmi. Medzi nimi bol aj blahoslavený gréckokatolícky prešovský biskup Pavel Peter GOJDIČ, OSBM. Je to prvý biskup, ktorý dostal toto ocenenie medzi 22 tisícmi ocenenými na svete. Spravodlivý medzi národmi – to je najvyššie ocenenie štátu Izrael, ktoré sa dáva ľuďom nežidovského pôvodu. Na slávnosti udelenia tohto ocenenia boli prítomní najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky – prezident Ivan Gašparovič, premiér Róbert Fico, predseda Národnej rady SR Pavol Paška, ako aj ďalší predstavitelia politického a kultúrneho života štátu, no i hostia zo zahraničia. Medzi prítomnými bol aj prešovský biskup Mons. Ján Babjak, SJ. Z rúk veľvyslanca štátu Izrael Zeeva Bokera prevzal ocenenie in memoriam vnuk brata nebohého eparchu Gojdiča – Štefána, Ing. arch. Ivan Gojdič, ktorý potom cenu podaroval eparchovi Babjakovi, aby ju uložil do pamätnej zbierky artefaktov, zriadenej na počesť biskupa Gojdiča v priestoroch biskupskej rezidencie v Prešove.

V bulletine, ktorý pri tejto príležitosti vydalo Veľvyslanectvo Izraela na Slovensku, sa okrem iného píše: „Biskup Gojdič otvorene protestoval proti deportácii a zachránil život desiatkam slovenských Židov. Je aj mnoho ďalších, ktorým biskup Gojdič zachránil život, a ich svedectvá sa ďalej zbierajú. Biskup Gojdič pomáhal židovským bratom a sestrám aj takým spôsobom, že v rezidencii biskupstva ukrýval cenností, ktoré im patrili, aby ich zachránil pred odobratím. Svojim duchovným prikázal, aby Židom pomáhali aj tak, žeby ich krstili, aby pre nich vypracovávali falošné krstné listy. Mnoho Židov skrýval, vybavoval im výnimky u vtedajšieho prezidenta, žiadal, aby židovské deti boli vyložení z už naložených transportov do koncentračných táborov s tým, že budú vychovávaní v katolíckych kláštoroch. Židia, ktorí sa vďaka Gojdičovi zachránili, dnes žijú v Izraeli, Kanade, Nemecku, Česku či na Slovensku.“

Dr. Peter KRAJŇÁK, 29. 2. 2008

Nová kanonická organizácia Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku

● Z Intronizácie prešovského arcibiskupa a metropolitu Mons. Jána Babjaka v Mestskej hale v Prešove 17. februára 2008: odovzdávanie novému arcibiskupovi a metropolitovi insígnií prefektom Kogregácie pre východné cirkvi v Ríme, kardinálom Leonadrom Sandri, na čestné stolce potom zasadli traja noví hodnostári Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku: (zľava) košický biskup M. Chautur, prešovský arcibiskup a metropolita J. Babjak a bratislavský biskup P. Rusnák. Fotky: M. Žarnayiová

Ako rozhodol pápež Benedikt XVI., 30. januára 2008 bola zriadená Gréckokatolícka metropolia so sídlom v Prešove. Za prvého gréckokatolíckeho prešovského arcibiskupa a metropolitu Svätý Otec vymenoval doterajšieho biskupa Prešovskej eparchie Mons. Jána Babjaka, SJ. Pápež Benedikt XVI. súčasne povýšil Košický apoštolský exarchát na Košické biskupstvo na čele s doterajším košickým exarchom Mons. Milanom Chauturom, CSsR, ktorý sa stal košickým biskupom. Vyčlenením z Prešovského biskupstva, pápež ustanovil nové Gréckokatolícke biskupstvo so sídlom v Bratislave. Za prvého gréckokatolíckeho bratislavského biskupa vymenoval Mons. Petra Rusnáka. Ako povedal nový metropolita mons. Ján Babjak, „Svätý otec Benedikt XVI. touto organizáciou Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku zavŕšil 190-ročnú etapu v histórii Prešovského biskupstva, ktoré bo 22. septembra 1818 vyčlenené z Mukačevského biskupstva.“

Nový bratislavský biskup Mons. Peter Rusnák bol vysvätený 16. februára 2008 v Mestskej hale v Prešove. Svätiteľmi boli. kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evangelizáciu národov v Ríme, prešovský arcibiskup a metropolita Mons. Ján Babjak a košický eparcha Milan Chautur.

Svätá archijerejská liturgia v spojitosti s povýšením Prešovského biskupstva na metropoliu a intronizácia prešovského arcibiskupa a metropilitu Mons. Jána Babjaka sa konala v nedeľu, 17. februára 2008 za účasti vyše 8 tisíc ľudí. Na slávnosti boli prítomní: kardinál Lonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi v Ríme, kardinál Ľubomír Huzar z Kyjeva, hlavný arcibiskup Ukrajiny, kardinál Stanislaw Dziwisz, krakovský arcibiskup, vyše 30 biskupov a arcibiskupov z Európy a Ameriky, predstavitelia iných cirkví, predstavitelia štátnej správy, samosprávy a diplomatických zastupiteľstiev. Pápežskú bulu o zriadení Prešovskej metropolie a o intronizácii prešovského arcibiskupa a metropolitu Jána Babjaka prečital predstaviteľ Vatikánu, kardinál Sandri. Zo slávnosti bol poslaný ďakovný list pápežovi Benediktovi XVI.

V pondelok, 18, februára 2008 v košickom katedrálnom chráme bola slávnosť povýšenia Košického apoštolského exarchátu na Košické biskupstvo spojené s intronizáciou Mons. Milana Chautura na košického biskupa

Dr. Peter KRAJŇÁK,29. 2. 2008

Sighetu Marmaţiei, 23. 6. 2007

Jeho Svätosť

pápež Benedikt XVI.

Vatikan

Žiadosť delegátov a hostí  9. Svetového kongresu Rusínov o uznanie Rusínskej gréckokatolíckej cirkvi

sui iuris na Slovensku a o vymenovanie jej rusínskeho biskupa

Vaša Svätosť,

my, podpísaní členovia Svetovej rady Rusínov, ktorí sme zástupcami rusínskych kultúrnych organizácií z desiatich krajín sveta, združených vo Svetovom kongrese Rusínov a zišli sme sa 22. – 23. júna 2007 na 9. kongresovom zasadnutí v meste Sighetu Marmaţiei v Rumunsku, v prvom rade Vás pozdravujeme, Vaša Svätosť, a zároveň Vám nesieme od Rusínov-gréckokatolíkov úprimné modlitby, ktorými vyprosujeme u Boha všemohúceho pre Vás, námestníka Ježiša Krista na tejto zemi, zdravie a hojnosť Božích milostí.

Na svetovom kongresovom zasadnutí boli prerokované problémy života Rusínov vo svete, hlavne ich kultúrno-národnostného rozvoja, uznania ich národnostných práv v jednotlivých krajinách, kde žijú vo veľkej miere. Medzi prejednávanými problémami bola aj situácia Rusínov-gréckokatolíkov na Slovensku, ktorí pociťujú krivdu v podobe neuznávania ich práva na používanie materinského rusínskeho jazyka v liturgických obradoch, práva obsadzovania farností s rusínskymi veriacimi rusínskymi kňazmi, práva prípravy rusínskych bohoslovcov na pastoráciu medzi rusínskymi veriacimi v rusínskom jazyku. Rusínsky kňazi sa už v roku 1997 a neskôr v roku 2003 obrátili na Vášho predchodcu, Svätého Otca Jána Pavla II. s požiadavkou o oficiálne uznanie Rusínskej gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku, ale tiež so žiadosťou o ustanovenie rusínskeho biskupa pre túto Cirkev. Avšak predložená vec dodnes nebola vyriešená. Rusíni si uvedomujú zložitosť riešenia ich žiadosti, ale považujú ju za oprávnenú a spravodlivú podľa  svetských aj cirkevných zákonov.

Preto s dôverou a nádejou sa obraciame na Vás, Svätý Otec, a veríme, že naše prosby budú vypočuté. Naše nádeje v tomto čase sú povzbudené Vašim zvýšeným záujmom o dianie v katolíckej cirkvi na Slovensku, o ktorom ste boli informovaný pri nedávnej návšteve biskupov zo Slovenska vo Vatikáne, ale aj o snahe vytvoriť tu nové biskupstvá. Aj keď bola v roku 1968 Rusínska gréckokatolícka cirkev sui iuris prepísaná v Annuario Pontifico na slovenskú, pôvodná rusínska cirkev sui iuris neprestala existovať, naopak, táto cirkev si chce zachovať svoju identitu a rozvíjať náboženské a kultúrne dedičstvo svojich rusínskych predkov. O tom svedčí aj skutočnosť, že sa pri poslednom sčítaní obyvateľstva na Slovensku v roku 2001 k materinskému rusínskemu jazyku sa prihlásilo 35 tisíc gréckokatolíkov.

Vaša Svätosť, v mene Rusínov-gréckokatolíkov,  verných nositeľov cyrilo-metodského odkazu a najsvätejších tradícií východného cirkevnoslovanského obradu, ktoré spájajú gréckokatolíkov-Rusínov nielen na Slovensku, ale aj na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku, Česku, USA, Kanade, ale aj inde vo svete, ktorých predstavitelia reprezentujú svojich bratov a sestry aj na 9. Svetovom kongrese Rusínov v Rumunsku, prosíme Vás, aby ste z pozície Vášho Najsvätejšieho úradu rímskeho pontifexa maxima vypočuli hlas gréckokatolíkov-Rusínov zo Slovenska a obnovili Rusínsku gréckokatolícku cirkev na Slovensku. Za tento skutok Vám budú vďační a Vaše rozhodnutie budú blahorečiť nielen súčasní rusínski gréckokatolícki veriaci, ale aj ich potomkovia.

Slava Isusu Christu!

S  úctou členovia Svetovej rady Rusínov

ako výkonného orgánu Svetového kongresu Rusínov:

Predseda Paul Robert Magocsi (Sev. Amerika) Podpredseda Djura Papuga (Srbsko) Členovia SRR: Mychail Almašij (Ukrajina) Marianna Ljavinyec (Maďarsko) Gheorghe Firczak (Rumunsko) Agáta Pilátová (Česko) Vladimír Protivňák (Slovensko) Andrzej Kopcza (Poľsko) Natalija Hnatko (Chorvátsko) Tajomník SRR Alexander Zozuľák (Slovensko)

SIGNATÁRI  CHARTY RUSÍNSKYCH  GRÉCKOKATOLÍCKYCH  VERIACICH  2007:

(K 31. 12. 2007 sa pod Chartu 2007 podpísalo 1.436 ľudí. Prepáčte niektorí, ak sme Vaše meno alebo priezvisko skomolili, lebo niektorí nepekne píšete a potom je ťažko to rozlúštiť. Takže vo vlastnom záujme píšte krajšie, píšte aj celé meno, aby bolo menej „prekrstených“. Ďakujeme za porozumenie.)

1. Adamišin               Mikuláš             Krásny Brod

2. Adamišinová          Natália               Krásny Brod

3. Ambruchová           Elena                Medzilaborce

4. Andreanin              Ján                    Volica

5. Andrejaninová        Anna                  Volica

6. Andrejco                Michal               Ruská Poruba

7. Babej                    Milan                 Svidník

8. Bajcurová              Anna                  Medzilaborce

9. Baník                    Ján                    Krásny Brod

10. Baníková               Helena               Krásny Brod

11. Baranková             Mária                 Medzilaborce

12. Barna                    Ivan                   Roškovce

13. Barna                    Ivan                   Medzilaborce

14. Barnová                 Anna                 Roškovce

15. Barnová                 Anna                 Medzilaborce

16. Baťko                    Milan                 Medzilaborce

17. Baťková                 A.                     Medzilaborce

18. Baťková                 Daša                 Medzilaborce

19. Bega                     Ivan                   Čabalovce

20. Begová                  Tatiana              Čabalovce

21. Bejda                    Vasiľ                  Bratislava

22. Bejdová                 Mária                 Bratislava

23. Belej                     Michal                Medzilaborce

24. Belej                     Jozef                  Medzilaborce

25. Belejová                Mária                 Medzilaborce

ďalší podpísaní:

Slávnosť 60. výročia biskupskej vysviacky blahoslaveného Vasiľa Hopka

V prešovskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa sa v nedeľu 13. mája konala eparchiálna odpustová slávnosť pri príležitosti 60. výročia biskupskej vysviacky blahoslaveného biskupa mučeníka Vasiľa Hopka, ktorú prijal v tejto katedrále 11. mája 1947.

Bol pomocným biskupom blahoslaveného prešovského biskupa mučeníka Pavla Petra Gojdiča, OSBM. Bol jeho pravou rukou a nasledoval ho verne až po obetu vlastného života. Archijerejskú svätú liturgiu slávil prešovský eparcha Ján Babjak, SJ v spoločenstve s apoštolským nunciom na Slovensku Mons. Henrykom Józefom Nowackim, emeritným prešovským biskupom Jánom Hirkom, emeritným pražským apoštolským exarchom Ivanom Ljavincom, emeritným pražským pomocným biskupom Jánom Eugenom Kočišom, spolu s mnohými kňazmi, rehoľníkmi, rehoľnými sestrami a veriacimi. Na slávnosti sa zúčastnila aj provinciálna predstavená Inštitútu milosrdných sestier svätého Kríža sr. Benjamína Novotná. Sestrám sv. Kríža bol bl. Vasiľ Hopko duchovným vodcom počas svojho núteného pobytu v domove dôchodcov v Oseku a aj blahorečený bol spolu s jednou z nich – blahoslavenou sr. Zdenkou Schelingovou.
Homíliu predniesol apoštolský nuncius na Slovensku. Vyzdvihol obetu a vernosť biskupa mučeníka Vasiľa Hopka, ktorý dal život za bratov. Pripomenul, že Boh žiada vernosť tiež od nás v dnešnej situácii, v akej sa nachádza Európa, svet a náš život. Musíme pochopiť, povedal ďalej, že máme vážnu misiu vo svete, v Cirkvi, v rodine. Každý z nás tu má vnášať svoj vlastný príspevok. Žijeme pre druhých. Kto sa obetuje za bratov, ten prináša ovocie. V závere homílie zdôraznil, že nie je možné vybudovať nový poriadok vo svete bez obnoveného človeka. Naša zbraň proti zlu je modlitba a evanjeliový štýl života, teda láska.
Zo slávnosti bol Svätému Otcovi Benediktovi XVI. zaslaný pozdravný list, v ktorom sa uvádza: „V hlbokom posolstve posynodálnej apoštolskej exhortácie Sacramentum caritatis upriamujete našu pozornosť na Ježiša Krista v Eucharistii. Obaja naši biskupi mučeníci boli veľkými šíriteľmi eucharistickej úcty. Vychádzajúc z Vašej exhortácie a z ich príkladu chceme aj my vnímať Eucharistiu ako prameň a vrchol nášho kresťanského povolania“.
Na slávnosti sa zúčastnil aj prvý prezident SR Michal Kováč, predseda PSK Peter Chudík, poslanec NR SR Stanislav Kahanec, rektor Prešovskej univerzity v Prešove František Mihina a ďalší vzácni hostia.
Blahoslavený biskup mučeník Vasiľ Hopko sa narodil 21. apríla 1904 v Hrabskom v okrese Bardejov. Od roku 1943 bol profesorom na Vysokej škole bohosloveckej v Prešove. V roku 1950 bol zatknutý a odsúdený na 15 rokov väznenia a ďalšie tresty, pretože ostal verný Bohu a Cirkvi. Zomrel na následky väzenia 23. júla 1976 v Prešove. Blahorečený bol Svätým Otcom Jánom Pavlom II. počas jeho tretej apoštolskej cesty na Slovensku 14. septembra 2003 v Bratislave-Petržalke.

ThDr. Ľubomír PETRÍK, PhD., 14. 5. 2007

Prečo podporujem Chartu 2007

Prekvapilo ma nekvalifikované, povrchné a argumentačne irelevantné vyjadrenie prešovského biskupského úradu k Charte. Vysvetlenie je možné minimálne z dvoch dôvodov:  l. Neznalosti  problematiky vyše l5-ročnej kalvárie, ktorú absolvovali doteraz Rusíni pri presadzovaní ich národnostných požiadaviek voči biskupskému úradu v Prešove  2. Úmyselné programové ignorovanie požiadaviek rusínskej národnostnej menšiny, ktoré predstavujú prekážku  pri realizácii zámerov poslovenčenie liturgických obradov a dosiahnutia „čistoty“, či  národnostnej „ jednofarebnosti „  gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorá má byť vnímaná  z národnostného hľadiska ako cirkev „sui iuris“ slovenská v rozpore s jej historicitou ako cirkvou „ sui iuris“ ruthénskou.  Je potrebné, aby si predstavitelia prešovského biskupstva v záujme poznania a objektívneho posudzovania problematiky uplatňovania nárokov  svojich veriacich rusínskej národnosti uvedomili, že problém eskaluje po mnohých rokoch nespokojnosti a nie je záležitosťou posledných rokov od nástupu Mons. Jána Babjaka do úradu eparchiálneho biskupa. Už jeho predchodca Mons. Ján Hirka čelil sťažnostiam rusínskych veriacich na bezohľadnú slovakizáciu v rusínskych farnostiach, na odmietavé postoje kňazov slovenskej národnosti, resp. slovenskej orientácie rešpektovať starosloviensky jazyk v liturgických obradoch, neskôr aj požiadavky veriacich na pastoráciu v rusínskom jazyku  týkajúcu sa čítania Evanjelií a Apoštolov, krstenia, sobášenia, pohrebov, kázania, vyučovania náboženstva, atď.   Rusínska obroda na Slovensku už vyše 15 rokov eviduje množstvo listov, sťažností  a pripomienok veriacich, ktorí  kriticky poukazujú na situáciu v tomto smere. Môže to potvrdiť  redakcia periodickej tlače ( Národné noviny, Rusín, ale tiež redakcia  INFORusín ) ako aj  funkcionári ROS a jej aktivisti  z osobných kontaktov s nespokojnými a  „bezmocnými“  veriacimi, ktorí v svojich farnostiach nemajú možnosť a prostriedky účinne sa národnostnému ataku brániť.  Výraz „agresívna“ realizácia slovakizácie  uvedený v Charte plne vystihuje správanie sa slovenských kňazov v rusínskych farnostiach. Sú dôkazy až o urážajúcich vyjadreniach niektorých správcov farností na adresu národnostne uvedomelých a svoje práva uplatňujúcich rusínskych veriacich, v niektorých prípadoch až na hrane trestnoprávneho charakteru, resp. porušovania ústavných práv občanov SR.  S najväčšou pravdepodobnosťou majú títo kňazi odvahu takto pristupovať k svojim rusínskym veriacim, lebo sú si vedomí podpory  a názorovej jednoty s ich predstavenými na prešovskom biskupskom úrade, správajú sa tak s „tichým“ súhlasom nadriadených  a nemusia mať obavy z akéhokoľvek postihu, či odsúdenia.  Je pochopiteľné, že východiskom z danej situácie by bolo vymenovanie biskupa pre Rusínov, ktorý by garantoval a zastával ich národnostné práva v cirkevnom živote. S touto požiadavkou sa od roku 1998 niekoľkokrát reprezentácia Rusínov obrátila písomne, ale aj osobnými návštevami  na Apoštolskú nunciatúru v Bratislave, vrátane aj žiadosti o prijatie u Svätého Otca vo Vatikáne.  Vymenovanie vikára pre Rusínov v osobne baziliána Petra Pavla Haľka napriek skupinou rusínskych kňazov navrhovanej osoby  iného kandidáta  doterajšia prax potvrdila ako rozhodnutie chybné, špekulatívne a krátkozraké. Už pri úvahách o vymenovaní o. Hálku muselo byť zrejmé, že tento kandidát nemá znalosti o problematike, ktorú by mal ako vikár riešiť v prospech Rusínov a  jeho povahové vlastnosti a schopnosti  ho predurčujú do pozície štatistu, servility a pasivity vo funkcii, ktorá si vyžaduje energické a dôsledné presadzovanie požiadaviek svojich rusínskych veriacich, ktorých reprezentuje.

K danej problematike by bolo možné zaplniť niekoľko strán Internetu, či už z pohľadu genézy vývoja rusínskeho národnostného hnutia po r. 1989 a súvisiacich faktov, ako aj aktivít Rusínskej obrody na Slovensku  a ďalších rusínskych kultúrnych organizácií, poznatkov z radov ich aktivistov, ale aj skupiny rusínskych uvedomelých kňazov a radových veriacich. Vyššie načrtnuté stanovisko je  stanoviskom len čiastočne vyčerpávajúcim všetky aspekty polemiky.  V každom prípade chcem zdôrazniť, že je ťažké viesť vecný dialóg s ľuďmi  neinformovanými, ľahostajnými a o to viac s ľuďmi, ktorí sú v osídlach svojho nacionalistického presvedčenia a protirusínskeho myslenia. Je to o to tragickejšie pre našich rusínskych veriacich, ak takýto ľudia majú postavenie, funkciu a právomoc rozhodovať o ich národnostnom osude, konkrétne v ich náboženskom živote.

Som názoru, že skutočnosti uvedené v Charte sú nevyvrátiteľné a neoddiskutovateľné. Jediným spravodlivým riešením je priznať rusínskym veriacim ich právo na materinský jazyk (!) v liturgických obradoch v zmysle záverov II. vatikánskeho koncilu, ale aj ich ústavných práv občanov SR a realizáciu tohto práva z pozície vedenia gréckokatolíckej cirkvi podporovať.  Je prirodzené, že pastorácia  rusínskych  veriacich  by mala byť upravená aj jurisdikčne príslušnou hierarchickou a územnou štruktúrou. Som presvedčený, že takýto postoj vedenia prešovského biskupstva by upevnil jednotu gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a jej veriacich. Uznanie historicity Rusínov v spoločenstve gréckokatolíkov vedľa veriacich slovenskej národnosti a ostatných národností by posilnilo v súčasnosti otrasenú dôveru rusínskych veriacich k vedeniu svojej cirkvi, osobitne k svojmu biskupovi. V opačnom prípade neústupčivosť a kontradiktórnosť postojov prešovského biskupstva spôsobí vleklý a gréckokatolícku cirkev oslabujúci konflikt medzi veriacimi a ich cirkevnými predstavenými, ktorý v dnešnej dobe prezentovaný z politického hľadiska ako konflikt národnostný môže mať nežiaduce následky. Som presvedčený, že na perspektíve takéhoto vývoja a problémov v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku nemá úprimne nikto zo zainteresovaných strán záujem.

JUDr. Peter KRAJŇÁK, Prešov, 7. 3. 2007

(Autor príspevku je dlhoročným aktivistom Rusínskej obrody, bývalým členom Výkonného výboru ROS a istý čas aj jej hovorcom a v súčasnosti dopisovateľom rusínskej periodickej tlače.)

PODPORNÉ STANOVISKO RUSÍNSKEJ INTELIGENCIE ZO SVIDNÍKA

CHARTY 2007

GRÉCKOKATOLÍCKYCH VERIACICH SNAŽIACICH SA O ZACHOVANIE CIRKEVNOSLOVANKÝCH A RUSÍNSKYCH LITURG.  OBRADOV  A  CIRKEVNEJ TRADÍCIE

      My, gréckokatolícka rusínska inteligencia vážiac si odkaz slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda,  kultúrne a náboženské dedičstvo našich predkov

a v snahe pokračovať v diele našich rusínskych gréckokatolíckych (gr.kat.) mučeníkov Prešovskej eparchie – vladykov Petra Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopka, týmto  vyjadrujeme hlboké znepokojenie nad prehlbujúcim sa asimilačným až likvidačným  tlakom na tisíce veriacich Rusínov zo strany vedenia biskupstva, exarchátu a mnohých gr. kat. duchovných.

 S ľútosťou konštatujeme, že naša dlhoročná trpezlivosť a snaha o konštruktívny dialóg i prosby, písomné žiadosti a sťažnosti  doteraz nenašli pozitívnu odozvu na žiadnom stupni  cirkevnej hierarchie  Katolíckej Cirkvi. Súčasný stav neslobody  rusínskych gr.kat. veriacich a duchovných na Slovensku je v mnohom podobný k spoločenskej situácií a postaveniu intelektuálov v Československu  pri vzniku Charty 77.

Na  listy gr.kat. veriacich, adresovaných biskupom, nunciovi  či do Vatikánu, nedostávame ani len odpovede. Cez  antirusínskych duchovných sa stupňuje snaha urýchliť našu asimiláciu. Nepodstatné „ústretové“ kroky súčasnej cirkevnej hierarchie sú len taktickou manipuláciou s verejnou mienkou za účelom zdania, že rusínskym veriacim sa vychádza v ústrety. Ale na podstatné záležitosti a návrhy vrchnosť nereaguje. Stretávame sa s nežičlivosťou, neochotou i nezáujmom cirkevných predstaviteľov o spravodlivé právne  riešenie postavenia rusínskych veriacich. Napr. aj dosadenie vikára pre Rusínov (v r.2003)  s nejasnou národnostnou orientáciou a neschopného riešiť nepriaznivú situáciu veriacich len potvrdzuje naše neblahé a bolestné skúsenosti.

Na základe uvedeného NAVRHUJEME z radov signatárov charty vybrať našich zástupcov a požiadať o ich prijatie Svätým Otcom Benediktom XVI.

My signatári prehlásenia Charty 2007 týmto  žiadame cirkevnú vrchnosť:

I.      DODRŽIAVAŤ RELATU  SEMPER a CIRKEVNÉ PRAVO (CCEO)  

Dňa 21.09. 1818 pápežskou bulou Pia VII.  Relatou Semper (rozhodnutím navždy), odčlenením   z Mukačevskej, vznikla  Prešovská eparchia Diocesis Eperiesensis Ruthenorum (Biskupstvo prešovské pre Rusínov). Obidve eparchie (biskupstva)  boli oficiálne vedené a uznávane ako rusínske.

• V r.1963 v pápežskej ročenke Annuario Pontifico bola naša eparchia svojvoľne administratívnym prepisom istého kňaza označená ako eparchia sui iuris Slovenska.

• Cieľavedomé už od r. 1968 boli a dodnes sú rusínski duchovní (tradicionalisti)  z vedenia biskupstva vytláčaní a  šikanovaní. Terajší biskupi nie sú dokonca  ochotní v rusínskej farnosti na odpustových slávnostiach ani len prečítať Evanjelium v rusínskom jazyku.

• Rusínom gréckokatolíkom ani po r. 1989 (keď štátom bola po rokoch totality opäť uznaná rusínska národnosť) nebolo  umožnené vytvoriť hierarchickú štruktúru s patričnými farnosťami. To vnímame ako hrubý prejav neúcty k blahosloveným Vladykom mučeníkom.

  II. rešpektovať DEKRÉT ORIENTALIUM ECCLESIARUM

o východných katolíckych cirkvách, prijatý II. Vatikánskym koncilom dňa 21.novembra 1964

            V úvode citovaného dokumente sa uvádza, že: „Katolícka Cirkev má vo veľkej vážnosti ustanovizne, liturgické obrady a spôsob života východných cirkví.“ A ďalej sa v  bode 4. prikazuje: “Preto nech sa všade na svete urobia opatrenia v záujme ochrany a rozvoja všetkých miestnych cirkví a za tým cieľom nech sa ustanovia farnosti a vlastná hierarchia, kde si to vyžaduje duchovné dobro veriacich.“

Prečo potom rusínskym veriacim na Slovensku sú dlhé roky odopierané tieto práva?

• V prešovskom seminári bohoslovci nie sú vedení k pastorácií medzi rusínskymi veriacimi, skôr naopak. Tu nikdy nepočuli kázeň v rusínskom jazyku, pričom väčšina bohoslovcov po vysvätení na kňazov je biskupom prešovskej eparchie menovaná na rusínske farnosti, kde  mnohí spôsobujú bolesť veriacim.

· V r.1995 bol oficiálne kodifikovaný rusínsky jazyk. Pri sčítaní  ľudu v r.2001 sa k materinskému rusínskemu jazyku prihlásilo 35.000 gr.kat. veriacich. Z okolo 250 obcí na Slovensku, kde sa dodnes hovorí dialektmi rusínskeho jazyka (lingua ruthenica) v oficiálnom sčítaní v takmer 100 obciach , si vyše 50 percent gr.kat. veriacich uviedli materinský jazyk rusínsky.

· Tisíce Rusínov migrovalo zo svojich rodných obcí do mnohých miest celého Slovenska. Vo Svidníku tiež nemajú rusínskeho kňaza, ktorý by pastoroval v ich materinskom jazyku, hoci  najmenej v  10 mestách by veriaci akútne potrebovali svojich kňazov.

Pokiaľ v  čo najkratšom čase pre duchovné dobro veriacich Rusínov v gr. kat. cirkvi na Slovensku sa nezačne viesť seriózny dialóg a spravodlivo konať  v súlade s cirkevným pravom(CCEO) a historickou pravdou, sme rozhodnutí cez vybratých hovorcov pravidelne informovať o našich problémoch širokú verejnosť. Formou otvorených listov a organizovaných podujatí budeme sa snažiť získavať podporu  kresťanov  a  širokej verejnosti doma i v zahraničí za zachovanie cyrilometodského dedičstva v Gréckokatolíckej cirkvi.

Charta 2007 je zverejnená na internetovej stránke www.rusynacademy.sk.  Každý, kto dosiahol vek 18 rokov, uvedením mena, priezviska, adresy a svojim podpisom môže podporiť prehlásenie a našu snahu o nápravu vyššie uvedených bolestných skutočností.  

Podpísaní:

Ing. Michal Kosť, riaditeľ n.o. Drevené chrámy pod Duklou, 0915 942 172

Bac. Milan Babej, Svidník

PaeDr. Ivan Rusinko, Svidník

Mgr. Mária Gobanová, Štefurov

Ing. Pavol Tirko, Nižný Komárnik

OTVORENÝ LIST

preosvietenému vladykovi Mons. Milanovi Chauturovi, apoštolskému exarchovi v Košiciach

11. III. 2007

Preosvietený vladyko,

dovoľujeme si Vám napísať tento otvorený list ako reakciu na niektoré Vaše vyjadrenia  v nedeľnej relácii Rádia PATRIA (4. 3. 2007), kde ste hovorili okrem iného aj o rusínskych prekladoch. Niektoré Vaše názory nás zamrzeli a zarmútili, lebo nie sú pravdivé a akoby ignorovali dlhoročné – a ako svedčí i každodenná prax – aj bohumilé prekladateľské dielo rusínskych duchovných a rusínskej inteligencie.

Najsamprv reakcia na Vašu poznámku o nedostatku rusínskych duchovných:

Na teológii za totality i v dnešnom demokratickom čase študovali vždy aj bohoslovci z rusínskych obcí. Keby sa dnes väčšina z nich hlásila k Rusínom a chcela uskutočňovať svoju pastoračnú činnosť v rusínskych obciach a v rusínskom jazyku, nebol by nedostatok rusínskych duchovných.

Cirkevná vrchnosť by mala čestne priznať, že do roku 1989 bol od samotnej cirkevnej hierarchie presadzovaný v bohoslužbách slovakizačný trend. Cirkevnoslovanský jazyk bol prezentovaný ako nezrozumiteľný, zastaraný, nemoderný, na škodu misijnej veci Cirkvi. A za takých boli označovaní aj bohoslovci a duchovní, ktorí stali na strane cirkevnej slovančiny. Ďalej naša odpoveď na Vaše názory ohľadom rusínskych prekladov liturgických textov:

Keď rusínski duchovní a rusínska inteligencia po roku 1989 začala aktívnejšie pracovať nad cirkevnými prekladmi do zrozumiteľného rusínskeho materinského jazyka, tak nenašli dostatočné porozumenie u cirkevnej hierarchie. Prekladatelia dlhé roky čakali na cirkevné schválenie predložených kníh, no aj k dnešnému dňu bolo schválené len minimum z toho, čo sa na schválenie dalo. Starostlivosť o rusínskych gréckokatolíckych veriacich dodnes nevychádza zo strany cirkevnej vrchnosti, ako by to malo byť, ale zo strany rusínskych duchovných-rodoľubov, ktorí sú neraz aj samotnou cirkevnou hierarchiou označovaní za rusínskych nacionalistov, fanatikov a rozbíjačov biskupstva už len preto, že čítajú na bohoslužbách sväté Evanjeliá po rusínsky.

Všetky preklady dávané na schválenie sú v kodifikovanom rusínskom jazyku a sú dielom prekladateľského tímu, ktorý 25 rokov robí na tomto poli. Od roku 1995, keď bol kodifikovaný rusínsky jazyk, každý preklad je prekontrolovaný po jazykovej stránke Oddelením rusínskeho jazyka a kultúry Ústavu regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity – najkompetentnejšou rusínskou jazykovednou inštitúciou na Slovensku.

Do Ríma na cirkevné schválenie boli v rusínskom jazyku roku 2005 predložené tieto sviatosti: Krst, Birmovanie, Manželstvo.

Pripravila ich rusínska sekcia pri Gréckokatolíckej liturgickej komisii a odobrila ich Liturgická komisia Prešovského biskupstva a Košického exarchátu, ale taktiež aj Oddelenie rusínskeho jazyka a kultúry ÚRaNŠ Prešovskej univerzity.

Pýtame sa Vás, preosvietený vladyko Milan: Poznáte iných a kompetentnejších ľudí, ktorí by mali či vedeli urobiť túto prácu?

 V relácii ste sa vyslovili, že do Ríma nemôžu ísť preklady len v „nejakej hovorovej reči“ z „nejasnými“ jazykovými pravidlami, aby sme nevyšli nasmiech. Tieto Vaše slová ranili vedcov, ktorí v roku 1995 kodifikovali rusínsky jazyk a na slávnostnom akte vyhlásenia kodifikácie videli sedieť aj Vás; ranili tých, ktorí dobrovoľne a bez nároku na finančnú odmenu pracujú už dlhé roky, aby ľudia počuli slovo Božie v materinskom jazyku; ale ranili aj pracovníkov Oddelenia rusínskeho jazyka a kultúry ÚRaNŠ na Prešovskej univerzite, ktorí robia všetko, aby sa rusínsky kodifikovaný jazyk rozvíjal a prostredníctvom štúdia rusínskeho jazyka náš národ mal aj svoju inteligenciu.

Vieme, vladyko, že ste pre Gréckokatolícku cirkev vychovali mnohých dušpastierov. No ruku na srdce: Koľko z nich slúži v rusínskych obciach pre národ, z ktorého pochádzate aj Vy?

V poslednom čase vidíme, že mnohí rusínski veriaci Gréckokatolíckej cirkvi, ale aj veľa predstaviteľov rusínskej inteligencie zjavne a jasne deklarujú svoje názory na rusínsku problematiku v našej Cirkvi.

Verím, že cirkevná hierarchia bude akceptovať tieto náboženské potreby a konštruktívne vyjde v ústrety svojim veriacim. Lebo doteraz, žiaľ, počujeme z jej strany len invektívy.

Za bývalú rusínsku sekciu Gréckokatolíckej liturgickej komisie:

o. František Krajňák, Kamienka

o. Jaroslav Popovec, Čirč,

o. Martin Kostiľnik, Hunkovce

Za Oddelenie rusínskeho jazyka a kultúry Ústavu regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity:

Doc. PhDr. Vasiľ Jabur, CSc.

PhDr. Anna Plišková, PhD.

Na vedomie:

1. Mons. Milan Chautur, košický exarcha, Košice

2. Apoštolská nunciatúra, Bratislava

3. Mons. ThDr. Ján Babjak, SJ, prešovský eparcha, Prešov

4. Redakcia Narodnych novînok a Rusîna, Prešov

5. Slovenský rozhlas, Rádio Patria, Hlavná redakcia národnostno-etnického vysielania, Košice

celý list

Podporujem Otvorený list Mons. M. Chauturovi

V otvorenom liste Mons. Milanovi Chuturovi z 11. marca 2007 vystupujú dve seriózne inštitúcie. Za bývalú rusínsku sekciu Gréckokatolíckej liturgickej komisie: o. ThLic. František Krajňák (Kamienka), o. Jaroslav Popovec (Čirč), o. Martin Kostiľník (Hunkovce). Za Oddelenie rusínskeho jazyka a kultúry Ústavu regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity: Doc. PhDr. Vasiľ Jabur, CSc., PhDr. Anna Plišková, PhD.

V Otvorenom liste vladykovi Milanovi Chauturovi seriózne a s plnou vážnosťou sa píše: „Cirkevná vrchnosť by mala čestne priznať, že do roku 1989 samotná cirkevná vrchnosť presadzovala slovakizačný trend.“ Na naše rusínske obce boli dosadzovaní slovenský plebankovia. A výsledok je ten, že v niektorých obciach evanjelia a apoštoly sa čítajú po slovensky. To je totálna rímskokatolizácia a slovakizácia.

Na prosbu členov bývalej rusínskej sekcie Gréckokatolíckej liturgickej komisie, aby dovolil preložené cirkevné knihy poslať do Vatikánu, preosvietený vladyka Milan Chautur sa vyslovil: „Do Ríma nemôžu ísť preklady len „ v nejakej hovorovej reči s nejasnými jazykovými pravidlami“, aby sme nevyšli na smiech“.

Svojho času exarcha v rozhlase hovoril jazyčiom. Okrem iného povedal: „Єму з очей віпала солза“.   To čo za „солзa“? Prečo nie „слызa“? Nie je to na smiech?

A na tomto mieste sa chcem vrátiť trocha do minulosti:

Bolo to v lete. Stojím na krasnobrodskej autobusovej zastávke. Netrpezlivo čakám na autobus Stropkov – Medzilaborce, lebo som sa potreboval dostať na laboreckú poštu ešte doobeda. Keď zameškám, bude treba čakať asi dve hodiny.

Dolu briežkom zo starej gréckokatolíckej fary vychádza na cestu akýsi mladý pán. Ide k svojmu autu. Skoro som pobehol a pýtam sa, či nejde do Medzilaboriec.

„Áno, – odpovedá neznámy pán. – Sadajte.“

Z Krásneho Brodu do Laborca cesta autom trvá päť minút. Za tých päť minút som stihol „vyspovedať“ neznámeho pána. Čo je za jeden a kde robí. Dozvedel som sa, že neznámy pán je medzilaboreckým gréckokatolíckym kňazom. Potešil som sa a hovorím: „To je dobre. Lem choďte v stopách našich buditeľov, pestujte k ním lásku zbedačeného národa. Takými boli Duchnovič, Pavlovič, Kralický zo susednej obce Čabiny, ktorý bol ihumenom mukačevského kláštora, Stavrovský-Popradov, čo spí večným snom na čertižnianskom cintoríne, v obci ktorého do samotnej smrti bol kňazom.“

Mladý duchovný, ako sa mi zdalo, milo sa usmieval. Rozlúčil som sa, potriasol som ruku mladému farárovi, zaželal mu v jeho buditeľskej práci veľa úspechov.

Lenže šidlo vyšlo z vreca. Mladý pán prevelebný v tom čase do cerkvi zaviedol hru na gitarách.

O tom sa dozvedel jeho predstavený o. Dr. Marián Potáš a milého Milana Chautura odšikoval kdesi do vzdialenej obce v sninskom regióne. Tam sa mladý duchovný dlho neohrial. Akási nečistá sila akousi raketovou rýchlosťou mladého kňaza vystrelila až do Ríma. Tam študoval. Po akomsi čase Milan Chautur, teraz už ako exarcha, prišiel do Košíc. Kvistlingov štedro odmeňujú za zradu vlastného národa. Radí, „čo treba, a čo netreba“, aby totálne zničil pradedovskú vieru Rusínov a ich národnosť.

Proti drzosti sa treba odvážne postaviť, pokiaľ nebude neskoro!

Michal ŠMAJDA, Krásny Brod, 18. 4. 2007

Biskup sypal popol na hlavy kňazov

Aj tak možno nazvať homíliu biskupa Jána Babjaka, SJ, v gréckokatolíckom katedrálnom chráme svätého Jána Krstiteľa v Prešove, ktorú predniesol na Zelený štvrtok (5.4.2007). Upriamil sa na tému kňazstva, eucharistie a zrade Judáša i Petra. Keďže na liturgii boli prítomní skoro všetci kňazi y diecézy, jeho slová boli zamerané predovšetkým na nich. Apeloval na význam ich kňazskej vysviacky, odovzdanie ich života Bohu.

Kňaz sa nemá vyvyšovať

„Uvedomujete si a prežívate to, čo ste od veľkonočného Krista dostali? Máte moc vysluhovať sviatosti... spovedať, rozhrešovať, sláviť eucharistiu, sv. liturgiu. Do ľudských sŕdc máte prinášať pokoj Boží cez rozhrešenie. Ste zasvätenými služobníkmi oltára, vyňatí spomedzi ľudí, prostredníci medzi Bohom a človekom. Služba kňazstva je vedenie ľudí, ale vo vašej pokore a poslušnosti. Vyvarujte sa presadzovaniu svojej osoby. Nenadraďujte sa a nevyvyšujte sa medzi ľuďmi“, adresoval biskup Babjak kňazom z eparchátu a zároveň dodal:

„Kňaz musí veriť v reálnu prítomnosť Krista v eucharistii a mať priestor i na svoj duchovný život. Vo voľnom čase nepozerajte televíziu, ale meditujte o Bohu. Vy máte byť tí, čo celý život hľadáte Boha a ste zároveň blízki starostiam ľudí. K)az má byť svedkom Božej lásky a aj v ťažkých časoch, viď 50-té roky prenasledovania a príklad Petra Pavla Gojdiča.“

Čierna ovca v rúchu kňazstva

Podľa slov biskupa Babjaka aj kňaz môže zlyhať. A to vtedy, ak sa stane remeselníkom, majstrom a svoje kňazstvo začne vykonávať zručne bez myšlienok a uvažovania. Vtedy prestáva milovať Krista. Nie je svedkom jeho lásky. Kňazstvo nie je bežná robota, ale vedomé zasvätenie. Gréckokatolícka eparchia má kňazov, ktorí: „Neposlúchajú nikoho a potom ich biskup musí suspendovať. Modlite sa za nich. Ak kňaz spadne, nech sa snaží podobať Petrovi. Vstane, oľutuje a ide ďalej.“

Svätý otec Benedikt XVI. napísal:

„Kňazská spiritualita sa prejavuje v stave a v živote kňazov. Semeno je už v kňazových slovách. Odporúčam kňazom slúžiť každý deň liturgiu, čerpať podnet z duchovnosti v eucharistii, ktorá je formačná v pravom slova zmysle.“

Čo tým chcel biskup povedať?!

To apeloval kňazom: „Nie ste povolaní za národných buditeľov... Ste povolaní v Kristovom rúchu slúžiť vlastnú eucharistickú službu ako pokornú službu Kristovi a jeho cirkvi. Kto toto nepochopil, zmýlil sa. Darmo nosí kňazské rúcho, pod ním je čosi iné, nie služobník Krista.! Táto veta biskupa Jána Babjaka, SJ, ma zarazila. Keby som mohla, spýtala by som sa ho prečo. Ak sa pozrieme do histórie a súčasnosti, práve rusínske etnikum sa hlási k gréckokatolíckej (a pravoslávnej) cirkvi. Práve kňazi (jediná inteligencia v minulosti) boli tí, čo viedli ľudí nielen k láske k Bohu, ale aj k ich národnej identite. Učili milovať Boha, ale aj to, čo národu dal – jazyk! Pýtam sa, prečo sa tak hrdo hlásite k odkazu svätého Cyrila a Metoda, keď...? Potom bola márna snaha gréckokatolíckeho kňaza Alexandra Duchnoviča, rusínskeho Štúra, keď biskup zavrhuje národné buditeľstvo v kňazstve. Nebol náhodou biskup Gojdič tým, že sa k Rusínom hlásil aj príkladom, buditeľom úcty k národu? Súhlasím, že kňaz nemôže robiť všetko iné, len nie to, na čo tu je, prečo prijal kňazstvo, ale... Kto má aj naďalej udržiavať reč a obrad tých, ktorí sa k gréckokatolíckej viere hlásia, keď nie kňazi? Gréckokatolícky „popovia“ nie sú poväčšine aj Rusíni? Načo nám je potom staroslovansky obrad, keď vymiznú Rusíni, ktorí ho oddávna praktizovali? Áno, rodič má byť ten, kto naučí dieťa modliť sa „Otče náš iže jesi na nebesich...“, ale kňaz má byť ten, kto ho v tom utvrdí, že je to správne.

Miroslav LACOVÁ-HUPCEJ

(Prešovský večerník, 11. apríla 2007)

Fotoportrét Mons. Jána Babjaka: A. Z.

HISTÓRIA RUSÍNOV JE SPOJENÁ S NÁRODNOSTNE UVEDOMELÝMI KŇAZMI

Národným buditeľom sa človek nestáva len z vlastnej vôle

V súvislosti s článkom Biskup sypal popol na hlavy kňazov, ktorý bol uverejnený v jednom z nedávnych čísiel Prešovského večerníka, je namieste otázka, či je národnostná angažovanosť kňazov v súlade s poslaním kňaza – pokorne slúžiť Kristovi a jeho cirkvi, ako zdôraznil v prednesenej homílii na Zelený štvrtok (5. 4. 2007) Mons. Ján Babjak, SJ., čo je z jeho strany prirodzene požiadavka nespochybniteľná a oprávnená. Autorka článku, redaktorka prešovského večerníka Miroslava Lacová-Hubcej zareagovala však na jeho apel kňazom svojej eparchie: „Nie ste povolaní za národných buditeľov...“, keď poukázal na skutočnosť, že práve gréckokatolícki rusínski kňazi boli v minulosti tými, ktorí viedli ľudí nielen k láske k Bohu, ale aj národnej identite. Na tomto mieste ju chcem zároveň doplniť, že najväčšia osobnosť v tomto smere – kňaz, národný buditeľ Ruisínov Alexander Duchnovič, pochovaný v krypte Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Prešove, istý čas pôsobil ako kanonik aj v prešovskom biskupstve. Mohol by som pokračovať celým radom ďalších kňazov, rusínskych rodoľubov, ako napríklad Alexander Pavlovič, Emil Kubek, Dr. Mikuláš Beskyd, Július Stavrovský-Popradov, Teodor Rojkovič, biskupi Jozef Gaganec, Pavol Peter Gojdič, Vasiľ Hopko a ďalší, ktorí boli požehnaním pre svoj veriaci ľud a viedli ho nielen k Bohu, ale aj kultúrne ho dvíhali a šírili v jeho radoch osvetu. Náboženstvo ostalo pre karpatských Rusínov najdôležitejším aspektom ich života, stalo sa synonymom ich národnostnej identity a viery. Ale aj história národnostného života Slovákov je spojená s kňazmi-národovcami, ktorí ako prví pripomínali a presadzovali identitu slovenského národa, jeho národnostné práva a požiadavky a boli kodifikátormi slovenského spisovného jazyka. Mená ako Anton Bernolák, Ján Hollý, Ján Kollár, Andrej Sládkovič, Samo Chalúpka, ale aj ďalších národovcov 19. storočia pozná každý študent z učebníc slovenského jazyka a literatúry, ako aj učebníc dejepisu. Rusíni za posledných sedemnásť rokov od nežnej revolúcie prešli obdobím národnostného obrodenia. Po období takmer 40-ročného administratívneho zákazu tejto národnosti si uplatňujú svoje národnostné práva, ktoré im štát garantuje aj v Ústave SR a príslušné štátne orgány ich rešpektujú. Bolo by na škodu veci, keby paradoxne zo strany cirkvi narážali na nepochopenie a prekážky v rozvoji svojej identity a jazyka. V tomto procese sú národnostné uvedomelí kňazi, plniaci si zodpovedne svoje kňazské povinnosti, súčasťou národa, ku ktorému sa hlásia, slúžia jeho duchovným potrebám a ostávajú mu verní, pričom sa nespreneverujú svojmu kňazskému poslaniu. Tak ako je to akceptované a oceňované u kňazov angažovaných v radoch slovenského národa. Na margo môjho príspevku chcem zdôrazniť ešte jednu myšlienku – národným buditeľom sa človek nestáva len z vlastnej vôle, ani sa sám za neho nemôže vyhlasovať. O tom, kto ním je, rozhodujú ľudia, ich sympatie a podpora tým, ktorí sa pre národ angažujú, pracujú pre jeho dobro, pre rozvoj jeho identity, kultúry a jazyka. Takýto príklad nám dal blahoslavený Pavol Peter Gojdič, hlásiaci sa k rusínskej národnosti, ktorého slová pri príležitosti otvorenia Gréckokatolíckeho ruského gymnázia v Prešove v roku 1936 sú veľavravné: „Otvorením gymnázia dávame možnosť našim veriacim, aby sa ich dietky vychovali v našom náboženskom a národnostnom duchu, aby sa z nich stali verné deti katolíckej cirkvi, milujúce svoj podkarpatský národ...“ Kiežby mala cirkev viacej kňazov zmýšľajúcich v takom duchu. Bez ich nároku – stať sa národnými buditeľmi.

Dr. Pater KRAJŇÁK, Prešov, 30. 4. 2007

PRED 80 ROKMI VYSVÄTILI VLADYKU GOJDIČA

Navýznamnejšia osobnosť v histórii Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, blahoslavený mučeník Pavol Peter Gojdič pred 80 rokmi, presne 25. marca 1927 v Chráme sv. Klimenta v Ríme, bol vysvätený za biskupa, namiesto svojho predchodcu Dionýza Naragya, biskupa križevackého, povereného administrátora aj pre prešovské biskupstvo.

Zachovali sa fotografie z vtedajšieho slávnostného prijatia biskupa Gojdiča v Prešove, ktoré svedčia nielen o cirkevnom, ale aj o spoločenskom význame jeho príchodu na prešovský biskupský stolec.

Pri príležitosti 80 rokov od jeho biskupského vysvätenia 23. – 25. marca 2007 uskutočnila sa Púť veriacich do Ríma, na ktorej sa zúčastnilo okolo 600 veriacich a vyše 80 duchovných. Všetci si pripomenuli vysvätenie biskupa Gojdiča v Chráme sv. Klimenta, kde svätú liturgiu celebroval prešovský gréckokatolícky eparcha Mons. Ján Babjak, SJ, ktorú obohatilo vystúpenia Zboru bohoslovcov sv. Romana Sladkopevca z Prešova. Kázeň mal Jozef kardinál Tomko. Môj pohľad však je taký, že vhodnejším kazateľom by bol predstaviteľ východnej kongregácie, lebo Vladyka Gojdič bol dôstojným reprezentantom východnej cirkvi a obradu, bol vasiliánom a veľkým Rusínom.

Prešovskí gréckokatolícki veriaci, ale aj iní, na biskupa-mučeníka Gojdiča spomínajú s veľkou úctou a láskou. Stal sa symbolom vernosti svojej cirkvi a národu.

Dr. P. KRAJŇÁK, Prešov, 18. 4. 2007

60. výročie vysvätenia biskupa ThDr. Vasiľa Hopka

11. mája 2007 uplynie 60 rokov od biskupského vysvätenia ThDr. Vasiľa Hopka, blahoslaveného mučeníka Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, pomocného svätiaceho biskupa Prešovskej gréckokatolíckej eparchie. Jeho telesné ostatky spočívajú, spolu s ostatkami biskupa P. P. Gojdiča, v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove.

Biskupské vysvätenie prijal V. Hopko (1947) z rúk P. P. Gojdiča. V jeho biskupskom erbe boli slová: „Aby všetci jedno boli“, ktoré napĺňal príkladom jednoty svojho kňazského života a lásky ku Kristovi, k svojej gréckokatolíckej cirkvi, k sv. Otcovi, k svojim veriacim a rusínskemu národu. Ako učiteľ teológie rozvíjal u svojich žiakov lásku a úctu k cyrilometódskemu obradu a odkazu . So svojimi veriacimi bol v neustálom kontakte nielen na Slovensku, ale aj na Morave, aj v Česku, kde často putoval.

V pamäti gréckokatolíckych veriacich a Rusínov navždy zostane pamiatka na tohto arcipastiera, cirkevného hodnostára a národu verného veľkého duchovného.

P. KRAJŇÁK, Prešov, 18. 4. 2007

Sväté ostatky Alexandra Nevského

na Slovensku

Posvätná synoda Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku s radosťou oznamuje, že v nedeľu 31. mája 2009 budú na Slovensko prinesené sväté ostatky (mošči) Alexandra Nevského.

Časť svätých ostatkov a ikona svätého, ako dar Ruskej pravoslávnej cirkvi, budú uložené v Katedrálnom chráme svätého Alexandra Nevského v Prešove pre duchovnú radosť a posilnenie pravoslávnych veriacich na Slovensku.

Oficiálnu delegáciu Ruskej pravoslávnej cirkvi vedie Jeho Preosvietenosť Alexander, biskup dmitrovský, vikár Moskovskej eparchie. Súčasťou delegácie sú aj zástupcovia Fondu Svjatoho Vsechvaľnoho apostola Andreja Pervozvanoho z Moskvy.

Pri tejto príležitosti bude konaná archijerejská svätá liturgia v Katedrálnom chráme svätého Alexandra Nevského v Prešove so začiatkom o 10.00 hod.

Sväté ostatky a veľká procesijná ikona svätého budú veriacim prístupné do 14.00 hod., ktoré potom budú prenesené do Košíc.

V Košiciach v novom rozostavanom chráme (ul. Československej armády) o 16.00 hod. bude pred svätými ostatkami slúžený akathist k svätému Alexandrovi Nevskému.

Po skončení tejto bohoslužby delegácia so svätými ostatkami odcestuje do Moskvy.

Pre pravoslávnych veriacich na Slovensku je to veľká duchovná radosť, pretože vo svätých ostatkoch prichádza k nám svätec, ktorý svojím životom, pokorou, trpezlivosťou, úprimnou, nezištnou službou svojej vlasti i Cirkvi je vzorom nasledovania vo viere nielen pre ľudí postavených na vedúcich miestach, ale aj pre každého z nás.

Svätý Alexander Nevský bol ruským kniežaťom, ktorý svojou službou zjednocoval všetky národy žijúce na vtedajšej Rusi. Svojou živou vierou, vernosťou Christovmu Evanjeliu dokázal ochraňovať Rus od násilia a duchovného útlaku cudzej nadvlády. Veril, že mravný a duchovne slobodný človek v spolupráci s Christom zvíťazí v zápase s nepravdou a násilím. Jeho služba je mravnou výzvou každého z nás zostávať verný Christovmu Evanjeliu zmierenia – duchovnej, kultúrnej a národnej identite a spolupracovať pri zachovávaní pokoja vo svete pri zachovávaní podmienok možnosti zdravého duchovného rozvoja jednotlivca i spoločnosti. Mnohonárodnosť vtedajšej Rusi spojovalo sväté pravoslávie. To dalo silu rozumne čeliť nepriateľskému tlaku spoza hraníc vtedajšej Rusi.

Láskou k blížnym, priateľom i nepriateľom duchovnou silou dokázal osloviť nepriateľa tak, že kresťanská láska neraz otupila ostrie kovového meča nepriateľa.

Po jeho smrti sa zachovali správy o jeho zázračných zásahoch pri ochrane Rusi.

Stručný životopis svätého

Svätý Alexander Nevský sa narodil 30. mája 1219 v Pereslave-Zalesskom, ako syn veľkého kniežaťa vladimírskeho Jaroslava Vsevolodoviča. V roku 1236 sa stal kniežaťom v Novgorode. Po víťazstve nad Švédmi na rieke Neve 15. júla 1240 bol nazvaný Nevský.

Svätý Alexander vložil všetky svoje sily a dary od Boha, talent veliteľa, diplomata, múdreho správcu svätej veci do obrany Ruskej zemi a svätého pravoslávia pred cudzími uchvatiteľmi. Pri uzatváraní mierovej zmluvy so Zlatou Hordou – mongolo-tatarskou nadvládou ponúkol svoj vlastný život za zachovanie mieru pre Rus.

Po štvrtej namáhavej návšteve Zlatej Hordy, knieža Alexander ťažko ochorel a 14. novembra 1263 prijal mníšstvo s menom Alexej a onedlho 23. novembra 1263 zomrel. Bol pochovaný v monastieri Narodenia Isusa Christa v meste Vladimír.

Po smrti Alexandra Nevského sa zachovalo niekoľko zvláštnych udalostí, ktoré hovoria o jeho vynímočnosti a zásahu do dejín Ruska. Napríklad 8. septembra 1380, to jest 117 rokov po smrti pri hrobe svätého Alexandra sa sami zapálili sviečky. Bolo to tesne pred tým, keď Dimitrij Donský začínal víťaznú bitku na Kulikovom poli. Táto udalosť dala podnet na otvorenie hrobu Alexandra, kde našli jeho ostatky neporušené.

Cár Peter Veľký po svojom víťazstve nad Švédmi, 10. marca 1706, dal v Petrohrade vystaviť Alexandro-Nevskú Lavru, kde 30. augusta 1724 boli uložené sväté ostatky.

V roku 1922 sovieti otvorili rakvu a zobrali ju do múzea. Sväté ostatky boli uložené vo fondoch Múzea istorii religii i ateizma a samotná rakva bola daná do Ermitáža. Pričinením dobrých veriacich časť ostatkov sa nachádzala v Trojickej katedrále Alexandro-Nevskej Lavry.

V máji 1988 sväté ostatky boli odovzdané Ruskej pravoslávnej cirkvi a 3. júna 1989 prenesené do Sväto-Trojickej katedrály Alexandro-Nevskej Lavry v Petrohrade, teda na pôvodné miesto.

Prof. ThDr. Milan GERKA, CSc.,

hovorca Pravoslávnej cirkvi na Slovensku

Pripomenutie si 1600. výročia zosnutia sv. Jána Zlotústeho

V priestoroch auly Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove sa v dňoch 23. – 24. apríla 2007 konala vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou pri príležitosti 1600. výročia zosnutia svätého Jána Zlatoústeho.

V úvode konferencie vystúpil a zároveň ju otvoril prof. ThDr. Ján Zozuľak, PhD., prodekan pre pedagogickú, výchovnú činnosť a rozvoj PBF PU. Vo svojom príhovore poukázal na život a dielo svätého Jána Zlatoústeho a jeho aktuálnosť pre dnešnú dobu. Zároveň privítal všetkých prítomných. Za Prešovskú univerzitu vystúpil prof. PhDr. František Mihina, CSc., rektor Prešovskej univerzity, ktorý sa prítomným prihovoril a vyjadril vďaku fakulte a organizátorom za zorganizovanie tohto podujatia. Po ňom sa prítomným prihovoril dekan PBF PU v Prešove prof. ThDr. Peter Kormaník, PhD., ktorý prítomných privítal na pôde fakulty. Jeho Blaženosť Kryštof, arcibiskup pražský, metropolita Českých krajín a Slovenska, sa vo svojom príspevku venoval svätému Jánovi Zlatoústemu a zmienke o ňom v cirkevných periodikách Pravoslávnej Cirkvi. Medicínu a sociálnu prácu v byzantskej ríši priblížil doc. Dr. Alexander Lapin, ktorý vystúpil s veľmi podnetným príspevkom v rámci spoločného plenárneho zasadnutia.

Konferencia sa po plenárnom zasadnutí rozdelila do dvoch sekcií. Prvá sa venovala otázkam Praktického bohoslovia v diele svätého Jána Zlatoústeho, ktorej predsedal prof. ThDr. Peter Kormaník, PhD. V druhej sekcii sa prednášajúci venovali otázkam Systematického bohoslovia v diele svätého Jána Zlatoústeho. Tejto sekcii predsedal prof. ThDr. Štefan Pružinský, CSc.

V obidvoch sekciách odznelo viacero prínosných, kvalitných vedeckých príspevkov, ktoré sa venovali rôznym oblastiam zo života a diela tohto významného svätca. Konfernecie sa zúčastnilo niekoľko odborníkov z rôznych domácich i zahraničných fakúlt, z ktorých môžeme spomenúť Cyrilometodějskú teologickú fakultu Univerzity Palackého v Olomouci, Teologickú fakultu Katolíckej univerzity v Ružomberku, či Gréckokatolícku teologickú fakultu Prešovskej univerzity v Prešove, ako aj hostiteľskú Pravoslávnu bohosloveckú fakultu Prešovskej univerzity v Prešove.

V rámci konferencie sa nasledujúci deň konala slávnosť, ktorej čestnými hosťami boli Jeho Vysokopreosvietenosť Ján, arcibiskup prešovský a Slovenska, Jeho Excelencia Constantin Karabetsis, veľvyslanec Gréckej republiky na Slovensku a rektor Prešovskej univerzity v Prešove, prof. PhDr. František Mihina, CSc. Organizátor podujatia prof. ThDr. Ján Zozuľak, PhD. prítomných srdečne privítal a zároveň odovzdal slovo najvyššiemu predstaviteľovi Pravoslávnej cirkvi na slovensku Jeho Vysokopresvietenosti vladykovi Jánovi. Vladyka Ján prítomných pozdravil a poukázal na život svätého Jána Zlatoústeho, ako aj dôležitosť teologického vzdelávania. Po ňom sa slova ujal rektor Prešovskej univerizty, ktorý aj v tento deň pozdravil všetkých prítomných. Následne sa prítomným prihovoril vzácny hosť Jeho Excelencia Karabetsis, ktorý poďakoval za pozvanie a vyjadril presvedčenie, že sa kontakty medzi Gréckym veľvyslanectvom na Slovensku, ako zástupcom Gréckej republiky a Pravoslávnou bohosloveckou fakultou PU v Prešove budú naďalej prehlbovať. Neskôr nasledovala diskusia, v ktorej mali možnosť všetci prítomní vrátane študentov položit otázky, na ktoré im pán veľvyslanec rád odpovedal.

Mgr. Maroš ČERNÝ, 14. 5. 2007

XII. snem Pravoslávnej cirkvi

v českých krajinách a na Slovensku 

V dňoch 8. – 9. marca 2007 sa v Prešove konal riadny XII. Snem Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, ktorého ústrednou témou bolo „Pravoslávna cirkev v treťom tisícročí“. Snem zároveň zvolil nových členov do metropolitných rád Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ako aj členov kontrolných a revíznych komisií.

Snemu predchádzali eparchiálne zhromaždenia, ktoré zvolili  členov do jednotlivých eparchiálnych rád, delegátov na snem a navrhli členov metropolitných rád a členov ich revíznych a kontrolných komisií. Tým vlastne proces volieb, ktoré sa začali na cirkevných obciach, kde sa volili aj členovia rád cirkevných obcí, bol ukončený.

Snem otvoril predseda snemu, Jeho Blaženosť Kryštof, arcibiskup pražský, metropolita Českých krajín a Slovenska svojím úvodným slovom. Vo svojom príhovore sa dotýkal otázok dejín Cirkvi, jej poslaniu a nutnosti adekvátnych odpovedí na výzvy súčasnosti. Rovnako sa zamýšľal nad otázkami perspektívy misie Cirkvi na prahu tretieho tisícročia.  Skonštatoval, že počet veriacich Cirkvi sa neustále zväčšuje.  Vyjadril vďačnosť Všemohúcemu Bohu, ktorý ochraňuje a dáva silu svojim verným žiť v pravde a svedčiť o pravde. Zároveň poukázal na povinnosť Cirkvi pracovať na budovaní zdravých kresťanských rodín, dôslednejšie pôsobiť pri  výchove mládeže, ako aj pomáhať všetkým, ktorí sa nachádzajú v núdzi, aby veriaci žijúci v modernej európskej spoločnosti orientovali svoj život na duchovné hodnoty a kritický pristupovali k tomu, čo im ponúka dnešná sekularizovaná spoločnosť.

Na sneme boli podané správy o živote a stave Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách, ktorú predniesol prot. Mgr. Josef Hauzar a Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorú predniesol prot. Mgr. Ladislav Bilý, kancelári Úradov metropolitných rád. Po nich boli prednesené správy z revíznych komisií, prečítane prot. Mgr.  Eugen Freimann, PhD. a  prot. Mgr. Kornel Furín. Na základe týchto odznených správ bolo obidvom metropolitným radám udelené absolutórium.

Po správach predniesol Jeho Vysokopreosvietenosť Simeon, arcibiskup olomoucko – brnenský hlavný referát na tému „Pravoslávna cirkev v treťom tisícročí“. Referát  sa dotýkal najmä otázok pravých duchovných hodnôt,  ktoré Cirkev má  dostatočne a zrozumiteľne hlásať a uplatňovať v praktickom živote kresťanov. Podnetnými doplňujúcimi koreferátmi vystúpili Jeho Preosvietenosť Tichon, biskup komárňanský. Prof. ThDr. Peter Kormaník, PhD. podal Správu o stave a činnosti Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove;  za Bratstvo pravoslávnej mládeže na Slovensku podal správu o. Mgr. Peter Kačmár a za Besedu pravoslávnej mládeže v Českých krajinách podala Libuše Pípkova. S ďalšími koreferátmi k téme prispeli prof. ThDr. Ján Šafin, PhD., ktorý hovoril o Cirkvi a sekularizácii a Mgr. Roman Juriga, riaditeľ Pravoslávnej akadémie vo Vilémove, ktorý hovoril o Cirkvi a médiách.

Snem sa niesol v hlbokej a plodnej diskusii, výsledkom čoho bolo vydané posolstvo pre veriacich a uznesenia snemu. Základnou myšlienkou posolstva a uznesení je budovanie duchovne zdravých rodín so zvláštnym dôrazom na starostlivosť o kresťanskú výchovu mládeže, otázky prípravy mládeže na štúdium teológie a kňazské povolanie a o význame mníšstva v živote  Cirkvi. Snem sa ďalej zaoberal ďalšími otázky z oblasti cirkevného života ako sú otázky filantropie, morálky,  bioetiky, edičnej činnosti cirkvi, ekonomického zabezpečenia aktivít Cirkvi. Pre túto prácu snem uložil metropolitným radám zriadiť  komisie na rozpracovanie týchto otázok.

Snem pre posilnenie života Cirkvi do svojich uznesení zapracoval aj otázku prehĺbenia spolupráce metropolitných rád, eparchiálnych rád,  Pravoslávnej bohosloveckej fakulty a Kňazského seminára. Taktiež sa zaoberal otázkou zriadenia tlačovej agentúry  a vydavateľskej činnosti cirkvi a zriaďovanie misijno – pastoračných centier podľa aktuálnej potreby.

Pre študijné katechetické a misijno-pastoračne potreby cirkvi snem sa zaoberal otázkami prekladu bohoslužobných textov do ďalších živých jazykov, ako aj otázkou sviatkovania Paschy podľa východnej paschálie.

Prof. ThDr. Milan GERKA, CSc., Mgr. Maroš ČERNÝ -  Tlačový odbor

Úrad metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku,

16. 3. 2007

(Pozn. red.: Veríme, že keď sa snem zaoberal aj otázkou „prekladu bohoslužobných textov do ďalších živých jazykov“, tak sa to týkalo aj rusínskeho spisovného jazyka, ktorý bol na Slovensku kodifikovaný v roku 1995 na základe živého jazyka Rusínov.)