 |
|
|
|
RUSÍN A ĽUDOVÉ NOVINY Po 13 rokoch vyšiel druhý diel bibliografie Rusínska misia v dvoch rusínskych obciach Pozitívna odpoveď z Ministerstva kultúry SR... Sme nespokojní s nespravodlivým rozdelením financií...
Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Historická udalosť: Otvorenie prvej expozície Múzea rusínskej kultúry v Prešove PhDr. Oľga Glosíková, DrSc. – prvá riaditeľka... Rusíni, máme múzeum, ale čo ďalej?
RUSKÝ KLUB – 1923 Boj o Ruský dom pokračuje, kto ho vyhrá? Vstup do zrekonštruovaného Ruského domu poznačili vášne 15. máj 2006 – deň otvorených dverí Ruského domu v Prešove? Prečo je Ruský dom zatvorený a ako sa stal majetkom nadácie?! Ruský dom - príčina sváru Rusínov Spor o lukratívny objekt Ruského domu graduje Zaoberali sa veľmi vážnou situáciou Ako „traja ruskí bohatieri“ „okradli“ rusínsky národ?
RUSÍNSKA OBRODA NA SLOVENSKU Na čele ROS – staronový predseda Vladimír Protivňák Budú mať Rusíni svoje múzeum?! Chcú prehĺbiť kontakty s Rusínmi a rusínskymi organizáciami Aby naša práca bola kvalitnejšia a prinášala úžitok Rusínom
SLOVENSKÁ ASOCIÁCIA RUSÍNSKYCH ORGANIZÁCII Zаsadnutie predstaviteľov SARO
SPOLOK RUSÍNSKYCH SPISOVATEĽOV SLOVENSKA Schôdza rusínskych spisovateľov
RUSÍNSKY KULTÚRNO-OSVETOVÝ SPOLOK
RUSÍNSKE KULTÚRNE A VEDECKÉ ORGANIZÁCIE A INŠTITÚCIE
RUSÍN A ĽUDOVÉ NOVINY
Sme nespokojní s nespravodlivým rozdelením financií...
... odbornou komisiou pre rusínsku národnostnú menšinu ako poradného orgánu generálneho riaditeľa Sekcie menšinových kultúr Ministerstva kultúry SR, ktorá zasadala 27. apríla 2006 v Bratislave v takomto zložení: Marián Marko (predseda) za Divadlo A. Duchnoviča v Prešove, Mgr. Anna Trenčényová (podpredsedníčka) za odbor kultúry Prešovského samosprávneho krajaPhDr. Anna Plišková (členka) za Oddelenie rusínskeho jazyka a kultúry Ústavu regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity a Jana Sivá-Truščinská (členka) za rusínsky tím Hlavnej redakcie národnostno-etnického vysielania Slovenského rozhlasu v Košiciach a Ján Lipinský z Bratislavy (nie je známe za akú inštitúciu, keď sa tohto roku pri zostavovaní komisie rešpektoval princíp zastúpení inštitúcií, ktoré majú niečo spoločné s Rusínmi, lebo odpovede na túto otázku sme sa z MK SR nedočkali?!)
Ako štatutárny zástupca občianskeho združenia Rusín a Ľudové noviny som sa obrátil na kompetentnú osobu v tejto záležitosti, ktorá má určiť definitívnu sumu štátnej dotácie z MK Srna jednotlivé projekty – štátnu tajomníčku Ágnes Biró listom 3. mája 2006 so žiadosťou o zvýšenie dotácie na jediný kultúrno-spoločenský týždenník Rusínov Slovenska – Narodny novînky, ktoré 21. augusta 2006 oslávia 15 rokov od vydania svojho prvého čísla. Tak isto v ten istý deň som poslal spomenutej tajomníčke ďalší list ako štatutárny zástupca občianskeho združenia Svetový kongres Rusínov, konkrétne žiadosť o zvýšenie štátnej dotácie pre jediný kultúrno-kresťanský časopis Rusínov Slovenska – Rusîn a na pridelenie dotácie na vydanie pre Rusínov Slovenska veľmi dôležitej a potrebnej odbornej publikácie hlavne pre študujúcu mládež a všetkých, ktorí sa zaujímajú rusínskym jazykom – Jazyk Rusínov na Slovensku.
Na tieto dva listy podľa zákona by mala odpovedať do 30 dní, to je do 3. júna 2006, avšak dnes máme 6. júna 2006 a to považujeme za nezákonný postup a ignoráciu potrieb Rusínov na Slovensku! Už asi neodpovie, keď pred voľbami každý politický nominant má vlastné problémy ako si „nájsť zahumienok“ v novom parlamente, vláde alebo v štátnej správe?! Uvidíme, možno sa stane zázrak, a ešte väčším by bolo, keby jej odpoveď na naše listy bola pozitívna! Ale zázraky sa dejú len v rozprávkach.
V obidvoch žiadostiach sme vyslovili nespokojnosť s riešením, resp. návrhom spomínanej odbornej komisie (ako aj predchádzajúcej) na rozdelenie vyčlenených 4.9 milióna slovenských korún na rozvoj rusínskej kultúry v roku 2006. Spomínaní členovia komisie prevažne preferovali projekty Rusínskej obrody na Slovensku, samozrejme po 100-percetnom uspokojení svojich vlastných požiadaviek (nižšie uvádzame tabuľku rozdelenia dotácie, ktorá je na internetovej stránke MK SR). Vďaka tomu najväčšiu sumu, konkrétne 2 milióny slovenských korún, sa navrhlo prideliť Rusínskej obrode na Slovensku, a to na jediné noviny a 16 kultúrnych aktivít, väčšinou folklórnych. Takže ako za socializmu, tak aj teraz za kapitalizmu v rámci rusínskej organizácie sa bude väčšinou spievať a tancovať, bez aktívnej kultúrno-osvetovej práce medzi Rusínmi?! Spievať a tancovať sa bude aj po nás, na to nie je potrebná žiadna organizácia, lebo folklórne festivaly aj tak organizujú hlavne mestá a obce a Rusínska obroda na Slovensku má len takú úlohu, že prispeje na ne finančne a prispeje finančne aj sebe, konkrétne tým (podľa daných aj „nedaných“ kritérií), ktorí pripravili projekt a nejakou mierou, aspoň malou čiastkou sa podieľali na príprave a priebehu takýchto akcií!
Takže občianske združenie Rusín a Ľudové noviny a občianske združenie Svetový kongres Rusínov už tretí rok pociťuje krivdu, lebo z požadovaných projektov komisia dá vždy taký návrh, aby čo najviac zabezpečila Rusínsku obrodu na Slovensku a svoje organizácie a inštitúcie, a až potom „niečo“ hodí „ako obhryzenú kosť“ ostatným rusínskym organizáciám, znamená aj spomenutým dvom rusínskym občianskym združeniam. Keby všetci podali projekty, tak z celkovej sumy (okrem Rusínskej obrody, ktorej navrhovali prideliť najviac, to je vyše 50 percent) ostatným navrhovali len po 10 percent! Dokonca dve občianske združenia – Rusín a Ľudové noviny a Svetový kongres Rusínov predseda komisie spojil do jednej organizácie, to je každej z nich by pridelil len po 5% z celkovej sumy! Takže konkrétne by to znamenalo, že obidve by mali dostať 490 tisíc spolu. A prečo takéto počty, nik nevie?! Veď ide o dve organizácie, alebo možno niekto nevie napočítať do dvoch? Našťastie nakoniec obidvom organizáciám bolo navrhnuté viac finančných prostriedkov, ale len preto, lebo niektoré občianske združenia nepodali svoje vlastné projekty! To sú tiež „odborné“ argumenty. Scénaristom tohto „projektu rozdeľovania“ štátnych financií, „podľa daných indícií“, nie je terajší predseda komisie, ale bývalý a možno doživotný člen tejto komisie a iných komisií a výborov – Ján Lipinský, ktorý rozdelenie financií „konzultoval“ s predsedom dozornej rady ROS Pavlom Dupkaničom.
Zaiste je viac zaujímavých momentov v „kuchyni“ spomínanej „odbornej“ komisie ako poradného orgánu na MK SR, ale nie všetko by Vás, naši milí čitatelia, zaujímalo, a aj sám už nemám veľkú chuť o týchto záležitostiach písať, ale musel som aspoň nejakú informáciu o tak závažnej záležitosti napísať a trocha ju skomentovať. Takže, keď Vás to nudilo, nezaujímalo alebo niekoho aj nazlostilo, naši drahí čitatelia, tak prepáčte. Už tohto roku sa o tom na našej webovej stránke písať nebude. Možno, zase o rok? Ale už za novej vlády a nového zloženia ministerstva kultúry a možno – aj nového zloženia komisie pre rusínsku národnostnú menšinu na MK SR?! A. ZOZUĽÁK
Múzeum rusínskej kultúry v Prešove
RUSKÝ KLUB – 1923
Boj o Ruský dom pokračuje, kto ho vyhrá?
Vysloviť sa ku vzniku Nadácie Ruský klub – 1923 v Prešove – to bol hlavný bod členskej schôdze Ruského klubu – 1923, ktorú predseda Mgr. Gabriel BESKYD zvolal na 22. septembra 2006.
Od posledného stretnutia členov, ktoré bolo 15. júna 2006, sa na svetlo sveta dostali nové fakty, ktoré boli nejasné nielen pre členov RK – 1923 sústredených okolo predsedu Gabriela Beskyda, ale, čuduj sa svete, o stvorení nadácie nevedeli ani samotní členovia druhej skupiny okolo Štefana Sekeráka. Prinajmenšom mal byť o zámere založiť nadáciu napred informovaný aspoň výbor, nehovoriac o tom, že to mali odhlasovať členovia klubu na členskej schôdzi, veď išlo o veľmi závažnú vec, aj ide!
V úvode predseda RK – 1923 G. Beskyd informoval prítomných o situácii od poslednej členskej schôdzi. Oznámil taktiež, že od 4. augusta 2006 sú prítomní členovia zase zaregistrovaný na Ministerstve vnútra SR ako právoplatní členovia RK – 1923 a za tento klub sú na Okresnom súde v Prešove tri súdne podania na doterajších samozvaných členov výboru, ktorí v rámci „demokracie“ si sami uzurpovali právo vlastniť budovu Ruského domu na ul. Hlavnej č. 62 v Prešove a nakladať s majetkom všetkých Rusínov podľa vlastného uváženia, lepšie povedané, pre vlastný prospech. Obsahom jedného z podaní je spochybnenie vzniku Nadácie RK – 1923, ktorá, ako sa ukázalo v diskusií, bola vlastne stvorená štyrmi osobami – prof. MUDr. Ing. Konštantínom Barnom, DrCs., Ing. Pavlom Birčákom a Jánom Cimbalom, ktorí tvoria Správnu radu nadácie a správcom nadácie je Štefan Sekerák.
Zaujímavá bola diskusia na schôdzi, hlavne vystúpenie doc. Ing. Pavla ŠUŤÁKA, ktorý okrem iného povedal: „Bol som členom RK – 1923 u pána Sekeráka a náhodne som sa dozvedel, že vznikla Nadácia Ruského klubu – 1923 v Prešove. Pomrzelo ma, že ako člen predsa mám právo o tom sa dozvedieť na členskej schôdzi, vysloviť sa k tomu. Vidno, obišli ma, ako aj mnohých iných. Potom som sa začal dozvedať ďalšie divné fakty – bol ukradnutý trezor s financiami, rekonštrukcia Ruského domu sa robila netransparentne. Dovolil som si požiadať o analýzu hospodárenia s financiami Ruského klubu – 1923, lebo som zbadal, že v tom je neporiadok. Výsledok mojej „opovážlivosti“ ma prekvapil: hneď som bol z Ruského klubu – 1923 vylúčený...“ (!!!)
Isté začudovanie vyslovil aj pán Štefan KRUŠKO, ktorý je členom RK – 1923 od roku 1991, ale stanovy novostvorenej nadácie od štatutárov RK – 1923 nedostal a tak si ich vyžiadal na Ministerstve vnútra SR. Bol prekvapený ich obsahom a pomrzelo ho, že vlastne ako člen RK – 1923 sám, hoci o tom nevediac, sa pod nich podpísal.
Na záver JUDr. Peter KRAJŇÁK skonštatoval, že je potrebné v prvom rade odhlasovať neplatnosť vzniku nadácie, lebo to bude jeden z ďalších krokov, ktoré legálnym a transparentným spôsobom zabezpečia vrátenie Ruského domu do rúk všetkých Rusínov, a nielen malej skupinky „vyvolených“, ktorým sa vidí, že práve oni majú právo na neho. Tak sa aj stalo. Prítomní členovia hlasovaním potvrdili (až na jedného, ktorý sa zdržal hlasovania) neplatnosť vzniku Nadácie Ruský klub – 1923, ktorá bola stvorená bez ich súhlasu.
Takže na otázku kto vyhrá boj o Ruský dom chce sa mi odpovedať, že všetci, ktorým o Rusínov ako národnostnú menšinu skutočne ide. Vyhrajú všetci, čo ukážu nielen slovami, ale hlavne vlastnými skutkami, že sú ochotní pomôcť v obrodeneckom procese Rusínov ako národnostnej menšiny. Vyhrajú tí, ktorí sa „neskrývajú poza ploty“, ale sú ochotní komunikovať, vyjasňovať veci argumentmi, hľadať cestu zjednotenia a súladu medzi Rusínmi. Verím, že čas ukáže, kto je kto a komu o čo ide.
PhDr. Kvetoslava KOPOROVÁ, členka Ruského klubu – 1923 (Skrátené a upravené A. Z., celý článok pod názvom „Boj o Rus´kyj dim prodovžuje, chto ho vyhrať?“ je možné prečítať v rusínskej verzii našej webovej stránky v rubrike ORGANIZÁCIE – Ruský klub – 1923.) 4. 10. 2006
Vstup do zrekonštruovaného Ruského domu poznačili vášne
Prešov - Verejný sľub súčasného správcu prešovského Ruského domu Štefana Sekeráka o tom, že pre verejnosť bude otvorený od polovice mája, sa naplnil. Stalo sa tak po takmer dvojročnej pauze, počas ktorej bol tento kultúrny stánok zatvorený pre rekonštrukciu. Faktom však je, že za otvorením Ruského domu bola predovšetkým iniciatíva Ruského klubu 1923 okolo Gabriela Beskyda s členskou základňou, ktorú neakceptuje novozaložená Nadácia ruského klubu 1923 pod vedením Konštantína Barnu. Nadácia má totiž lukratívny objekt Ruského domu zapísaný na liste vlastníctva a hospodári s financiami z prenájmu priestorov firmám.
Včera do Ruského domu prišla asi tridsiatka Rusínov očakávajúc, že idú na kultúrne podujatie pri príležitosti otvorenia domu. Vstup do priestorov bol však poznamenaný vášňami, ktoré vyústili do hádky. Žiadne podujatie sa nekonalo a ani nebolo v pláne. Na novinárske otázky o tom, aký majú plán činnosti a podujatí, štatutári nevedeli odpovedať. Stretnutie bolo napokon len o tom, že sa obe strany navzájom napádali a obhajovali platnosť ustanovujúcich schôdzí a členskej základne dvoch existujúcich Ruských klubov 1923. Mimochodom, Ruský klub (RK) 1923 okolo Konštantína Barnu a Štefana Sekeráka podal žalobu na Okresný súd v Prešove a žiadal o potvrdenie neplatnosti členskej schôdze a predsedníctva G. Beskyda. Na dvoch vytýčených pojednávaniach sa však nezúčastnili a napokon žalobu stiahli. Problém nevyriešených vzťahov preto poznamenal atmosféru stretnutia. Reakcia neprišla ani na návrh člena RK 1923 okolo Beskyda Petra Krajňáka, ktorý navrhol, aby bola Nadácia Ruského klubu zrušená, aby predsedovia oboch členských základní odstúpili, zjednotili sa a hlasovali za nového predsedu. "Sme jednoznačne proti tomu, aby Nadácia ďalej fungovala, lebo vznikla na základe svojvôle štyroch ľudí. Navrhujem, aby sa správcom Ruského domu stal Michal Hudák, ktorý tu roky pracoval, má skúsenosti aj rešpekt verejnosti," prehovoril P. Krajňák. Odporcovia však o návrhu odmietli diskutovať. Naopak. Pavol Birčák zastupujúci Nadáciu a druhý tábor Rusínov zdôraznil, že jej zrušenie neprichádza do úvahy. "Nadácia vznikla aj preto, aby si prívrženci Beskyda neprivlastnili tento majetok. Ničím sa o vrátenie Ruského domu nezaslúžili a vysúdená je zatiaľ len jedna tretina majetku, o dve tretiny ešte budeme bojovať na súde," tvrdil P. Birčák. Odpovedi na otázky o tom, či súhlasia so zvolaním oboch členských základní a hlasovaní o novom predsedovi sa vyhýbal. Namiesto príjemného stretnutia či plánovania aktivít sa v sále ozýval krik a piskot, ktorý napokon nepriniesol žiadny výsledok. Oba tábory Rusínov nenašli spoločnú reč. Stíchli iba na malú chvíľu, keď prehovoril Michal Hudák. "Prežil som od roku 1954 v Ruskom dome veľa rokov, intenzívne som v ňom pracoval od roku 1970. V klubovej a inej kultúrnej činnosti sa tu realizovali moji synovia a deti mnohých našich priateľov. Teraz sa pred nimi hanbím a cítim sa nepríjemne, keď zisťujem, že ma niekto odstrkuje. Čakal som, že sa zjednotia rozumní ľudia a budú zveľaďovať dom, na ktorý sa poskladali naši predkovia, že bude slúžiť všetkým," povedal so dojatím v hlase. Pripomenul tiež, že podľa jeho predstavy by sa Ruský dom v rámci Prešovského kraja mal stať akýmsi metodickým centrom a mal by pôsobiť medzinárodne, teda aj pre krajanov vo svete. Jeho názor podporili aj iní účastníci. "Schádzali sme sa tu ako študenti Ruského gymnázia, dokonca aj po revolúcii v roku 1989, ale už dlho sa tu nič nedialo. Pre nás je tento dom kultúrnym stánkom porovnateľným s PKO," reagovala na udalosti Oľga Kollárová. Georgi Bobák a jeho manželka Mária sa priklonili k jej názoru a želajú si, aby bol tento dom kultúrnym strediskom pre Rusínov bez rozdielu a aby im nikto nediktoval kto tam môže vstúpiť a kto nie. "Sme za zjednotenie klubov a demokratické vedenie. Maďari sa vedia spojiť, aj Rusnaci by mali ťahať za spoločný povraz," dodala Mária Bobáková. Stretnutie však potvrdilo, že realita je celkom odlišná a problém ostal otvorený. Anna KOŠUTHOVÁ
15. máj 2006 – deň otvorených dverí Ruského domu v Prešove?
Na tlačovej besede s novinármi v Prešove 27. apríla 2006 Štefan Sekerák z Nadácie Ruského klubu – 1923 ako vlastníka Ruského domu na ul. Hlavnej 62 v Prešove okrem iného povedal, že „dvere do Ruského domu sú všetkým otvorené“. Ale tak v skutočnosti posledné roky väčšinou vyzerajú „otvorené“ dvere Ruského domu pre ľudí – zatvorené na dva zámky. Uvidíme, ako to bude 15. mája 2006, keď na otvorenie zadného traktu Ruského domu boli ním pozvaní všetci, aj novinári ?!
Prečo je Ruský dom zatvorený a ako sa stal majetkom nadácie?!
To boli dve hlavné otázky, ktoré rezonovali na tlačovej besede, ktorú v zasadačke Krajskej organizácie Slovenského syndikátu novinárov v Prešove zvolali členovia Ruského klubu – 1923 (predseda Mgr. Gabriel Beskyd) na 27. apríla 2006, konkrétne jej iniciátor Fedor Vico.
Hlavných aktérov – Fedora Vica, JUDr. Petra Krajňáka, Ing. Demetra Kriška, Mikuláša Ľaša a Štefana Sekeráka privítal a predstavil moderátor tlačovej besedy Peter Krajňák, ml., ktorý taktiež privítal prítomných členov novinárskej obce. Potom ako prvý vystúpil tajomník Ruského klubu – 1923 D. Kriško, ktorý v krátkosti oboznámil novinárov s históriou RK – 1923 a Ruského domu v Prešove, ktorého vlastníkom bol práve RK – 1923. Potom upozornil na skutočnosť, že už štyri roky je Ruský dom zatvorený pre jeho rekonštrukciu, čo je „výmysel“ Š. Sekeráka. Na to informoval novinárov, že teraz sa tento dom stal ešte viac nedostupným pre verejnosť, lebo sa stal majetkom štyroch ľudí, ktorí na čele s MUDr. Ing. Konštantínom Barnom, DrSc. založili Nadáciu Ruského domu – 1923, čím porušili platné stanový Ruského klubu – 1923. F. Vico pripomenul, že keď pre rusínsky magazín Slovenskej televízie chceli pred rokmi natočiť príspevok o Ruskom dome, tak sa do neho nedostali, lebo bol zatvorený a vtedy bol ešte majetkom mesta. Keď bol vrátený pôvodnému vlastníkovi (Ruskému klubu – 1923) tento dom, zase je stále zatvorený. Teraz fakticky existujú dva Ruské kluby – 1923, dva ich výbory a stav je bezvýchodiskový a najhoršie na tom je to, že Ruský dom neslúži svojmu účelu – kultúrno-osvetovej činnosti hlavne pre Rusínov prešovského regiónu, načo bol aj samotnými Rusínmi v roku 1925 kúpený. P. Krajňák informoval o právnych aspektoch prechodu majetku Ruského domu na nadáciu a následne jeho zápisu do katastra nehnuteľnosti už na nového vlastníka – nadáciu. Zdôraznil, že súčasné vedenie Ruského klubu – 1923 na čele s G. Beskydom, ktorého najnovšie stanovy boli zaregistrované na MV SR 3. apríla 2006, súdnou cestou napadne vklad majetku – budovy Ruského domu na ul. Hlavnej 62 v Prešove a priľahlý k tomu pozemok – do vlastníctva Nadácie Ruského klubu – 1923, ako aj založenie samotnej nadácie, ktorá vznikla účelovo, špekulatívne, bez vedomia členskej základne RK – 1923. Pripomenul, že prvé porevolučné stanovy Ruského klubu – 1923 nadviazali na pôvodné stanovy z roku 1923 a v nich sa jasné hovorí, že Ruský dom ma slúžiť na rozvoj kultúrno-osvetovej činnosti medzi Rusínmi, ktorí sa korunka ku korunke skladali na tento dom a ani sa im nesnívalo, čo sa stane s ním v roku 2006. Podpredseda RK – 1923 M. Ľaš zdôraznil, že Rusíni sa 40 rokov nemohli hlásiť k svojej rusínskemu národnosti a ničomu rusínskemu, 40 rokov sme nemali prístup do Ruského domu. Po revolúcií v roku 1989 sme sa nádejali, že sa vrátime do svojho Ruského domu, ale staré sily, súdne prieťahy a ľudia, čo sa dostali do čela RK – 1923 pod vedením Š. Sekeráka, izolovali sa a ani len členské schôdze dlhé roky nezvolávali, čo spolu malo za následok, že Ruský dom ostával naďalej pre Rusínov zatvorený. Preto iniciatívna skupina členov RK – 1923 9. apríla 2005 zvolala mimoriadnu členskú schôdzu RK – 1923, na ktorej sa prítomní jednomyseľne postavili zato, aby vedenie na čele s Š. Sekerákom bolo odvolané. Potom nastal kolobeh schôdzi jednej a druhej skupiny a schvaľovanie vždy nových a nových stanov RK – 1923, ale Ruský dom bol stále zatvorený, preto sme tam chceli vstúpiť už aj násilím. No dom je naďalej zatvorený pod zámienkou, že naďalej prebieha jeho rekonštrukcia, ale koľko už stála finančných prostriedkov, nech to zdokumentuje, ak vôbec môže, pán Sekerák, ktorý stále vedie túto rekonštrukciu. Člen výboru RK – 1923 P. Krajňák, ml. navrhol, že treba obe skupiny spojiť na jednom sneme a pokračovať v diele našich predchodcov, veď sa nemôže ignorovať historická kontinuita. Uviedol aj príklad, ako sa nedávno chceli dostať do Ruského domu, ale keď sa o tom dozvedel p. Sekerák, tak hneď odišiel z Ruského domu a uzamkol ho bez vysvetlenia. Vystupujúci novinárom ukázal aj kópiu svojej žiadosti o prijatie za člena Ruského klubu – 1923, ktorú poslal p. Sekerákovi 18. mája 2005, ale nedostal na to žiadnu odpoveď od neho. Až keď sa jej osobne domáhal, tak dostal odpoveď od p. Sekeráka, že jeho žiadosť dostali, ale on nemôže byť prijatý do klubu, lebo je ich nepriateľ. Takže, ako vidieť, výbor RK – 1923 pod vedením Š. Sekeráka nepotrebuje nových členov, nechce do Ruského domu pustiť ani Spolok rusínskej mládeže Slovenska, tak aká je potom jeho perspektíva?!
Tieto vystúpenia boli vecné a bez urážok a invektív. Pravým opakom bolo vystúpenie Š. Sekeráka, ktorý začal urážať a napádať spomenutých predrečníkov a jeho nesúrodé vystúpenie bolo bez akejkoľvek priamej odpovede na nastolené otázky predrečníkov a novinárov. Ani na jednu otázku neodpovedal priamo a konkrétne, len stále veci zahmlieval, hoci akoby sa snažil vysvetliť a ospravedlniť hlavne najzávažnejšiu skutočnosť – zriadenie Nadácie Ruského klubu – 1923 a prevod majetku Ruského klubu – 1923 (Ruský dom a k tomu náležitý pozemok) na túto nadáciu, ktorá, ako aj jej majetok, je v rukách štyroch osôb, a nie troch, ako sme doposiaľ vedeli. Uviedol, že na čele nadácie je Konštantín Barna a ďalšími členmi sú Pavel Birčak, Ján Cimbala a on. Jedným z „vrcholov“ jeho vystúpenia bolo, keď na nástojčivú otázku novinárov, načo boli použité finančné prostriedky získané z prenájmu priestorov, ktoré sú súčasťou Ruského domu, odpovedal, že hlavná časť ide na súdne spory. A teraz ukázal na mňa a povedal: „Aj na súdnu žalobu tu proti Zozuľákovi za jeho článok o nadácii a za hanobenie takej významnej osobností, akou je pán Konštantín Barna, v jeho smradľavých novinách sme dali 18 tisíc korún...“ Novinári si to poznamenali a tento fakt sa objavil aj v tlači a elektronických médiách. Takže teraz ja môžem žalovať Š. Sekeráka za urážku Narodnych novînok (Народных новинок) а mám na to 15 svedkov, prítomných na tlačovej besede!!! Zaiste si každý vie predstaviť lepšie využitie finančných prostriedkov, veď súčasný výbor Ruského klubu – 1923 pod vedením Š. Sekeráka nepripravil ani jedno národnostné kultúrno-osvetové či vzdelávacie podujatie. Chválil sa cudzím perím, že pripravili tri vedecké semináre!? Ale hneď mu bolo odpovedané, že tieto pripravil Mgr. Gabriel Beskyd, ktorý je na čele terajšieho vedenia Ruského klubu – 1923, stanovy ktorého boli zaregistrované 3. 4. 2006. Dalo by sa ďalej hovoriť, čo všetko vyšlo z úst p. Sekeráka, ale škoda priestoru na to. Spomeňme na záver aspoň niektoré perličky:
Alexander ZOZUĽÁK, fotografie autora
Ruský dom - príčina sváru
Rusínov
Zaoberali sa veľmi vážnou situáciou
8. apríla 2006 v Prešove-Solivare sa uskutočnilo zasadnutie výboru Ruského klubu – 1923 (RK – 1923), ktoré viedol predseda Mg. Gabriel Beskyd.
Výbor sa zaoberal veľmi vážnou situáciou, ktorá z viny negatívneho prístupu bývalého predsedu RK – 1923 Štefana Sekeráka má za následok komplikovaný právny stav, ktorý je spojený s nezákonným disponovaním s Ruským domom zo strany spomínaného Š. Sekeráka, ako aj finančným hospodárením, riešením súdnych sporov, požiadavkou na užívanie pivničných priestorov Ruského domu zo strany VD Jednota COOP Prešov, ale hlavne s realizáciou kultúrneho a národnostného poslania Ruského klubu – 1923. Osobitne bol prediskutovaný spôsob prevzatia Ruského domu právoplatným vedením na čele s predsedom Gabrielom Beskydom. Podľa rozhodnutia výboru RK – 1923, požiadavky Jednoty COOP budú riešené po prevzatí Ruského domu formou osobného rokovania za účasti vybraných členov RK – 1923 a predstaviteľov Jednoty COOP s cieľom, aby bola dosiahnutá mimosúdna dohoda. JUDr. Peter KRAJŇÁK
Ako „štyria muškatieri“ „okradli“ rusínsky národ?
Jednoducho a v rámci zákonov našej „deravej“ legislatívy. O čom je reč? O troch „muškatieroch", ktorí boli, ako je to v románe Alexandra Dumasa, v skutočnosti štyria. A títo „špekulanti“ chceli vybabrať s novým vedením Ruského klubu – 1923, ale „vybabrali“ so všetkými Rusínmi v prešovskom regióne, „vybabrali“ s celým rusínskym národom. Zaiste sa teraz „v hrobe obracajú“ tí Rusíni, ktorí zložili vlastné peniaze, aby mohli kúpiť budovu na ul. Masarykovej, teraz Hlavnej 62, v Prešove pre potreby rozvoja kultúrno-národnostného života Rusínov v prešovskej oblasti, aby v tejto budove mohol byť Ruský (rozumej – rusínsky) dom pre Rusínov.
Treba veriť, že títo „vítečníci“ budú raz za svoje hriechy pykať. Aspoň by mali, keď je vyššia moc. Nemôže si každý robiť, čo chce! Ale za príkladmi netreba ďaleko chodiť, stačí sledovať správy v rozhlase a televízii, čítať noviny a časopisy, tam sa dozvieme, že všetko je možné na tom Slovensku. A keď si hocičo môžu dovoliť niektorí poslanci Národnej rady SR, niektorí členovia vlády SR alebo čelní politici na Slovensku ako reprezentanti obyvateľov-voličov Slovenska, prečo by si niečo podobné nemohla dovoliť štvorica „čertov v baraňom kožuchu“. Tak by sa dalo obrazne povedať o štyroch tiež ľuďoch – ŠTEFANOVI SEKERÁKOVI a JÁNOVI CIMBALOVI z Prešova, KONŠTANTÍNOVI BARNOVI a PAVLOVI BIRČÁKOVI z Košíc, ktorí ešte ako právoplatní členovia Ruského klubu – 1923 založili NADÁCIU RUSKÉHO KLUBU – 1923. A aby ju mohli založiť, museli v hotovosti zložiť pol milióna korún a do zálohy dali majetok Rusínov prešovskej oblasti, a to budovu Ruského domu v Prešove a veľký pozemok s ním spojený (podľa súdneho odhadcu v celkovej hodnote 9,5 milióna Sk). A túto nadáciu potom legálne zaregistrovali na Ministerstve vnútra SR a po jej registrácii, ako vlastníci v štyroch osobách, dali tento majetok zapísať na nový subjekt – Nadáciu Ruského domu – 1923 do katastra nehnuteľného majetku v Prešove. A tým neporušili zákon, ale štyria ľudia bez hanby a svedomia „okradli“ všetkých Rusínov.
Keď dopoludnia 10. apríla 2006 prišlo súčasné vedenie Ruského klubu – 1923 na čele s Gabrielom Beskydom na Okresný súd v Prešove, tam sa dozvedelo, že Štefan Sekerák stiahol žalobu na neho ohľadom právoplatnosti mimoriadnej schôdzi RK – 1923 z 9. apríla 2005. A prečo by sa aj naťahoval s niekým, keď „má vo vrecku“ majetok a môže si s ním robiť, čo chce, aj s tromi „štatistami“: zajtra tento majetok môže predať za niekoľko miliónov korún, alebo napríklad zoberie si úver z banky na takých „maličkých“ desať miliónikov a zaručí sa za neho väčším majetkom novej nadácie. A keď nebudú splácať tento úver „štyria muškatieri“, nič sa nestalo: od nich zoberú budovu Ruského domu a pozemok k tomu, ale desať miliónikov by im zostalo!!!
Takže, ako vidieť, všetko je možné a niektorí ľudia sú aj všetkého schopní, dokonca možno aj spokojne spia. No na každého raz dôjde! Aspoň treba v to veriť, lebo inak nemá význam dačo robiť, trápiť sa na tomto svete. A tak sa splnili ich slová, že „nepotrebujú členstvo, nepotrebujú rozvíjať nijakú kultúrno-osvetovú a kultúrno-národnostnú činnosť medzi Rusínmi a pre Rusínov, oni potrebujú hlavne biznis“. A teraz všetkým ukázali, ako sa to robí. Bravo, bravo „molodcy“, lem tak ďalej, možno, že skoro „predáte všetkých Rusínov“, ako ste si „privlastnili“ ich majetok. Veď vy „ste už ich predali“, a sami sa tak „zapredali“!!! Alexander ZOZUĽÁK
RUSÍNSKA OBRODA NA SLOVENSKU
Budú mať Rusíni svoje múzeum?!
12. – 14. októbra 2006 vo Svidníku bola spoločensko-vedecká konferencia pod názvom Chronológia histórie a kultúry Rusínov na Slovensku, organizátorom ktorej bola Rusínska obroda na Slovensku (ROS) a Okresná organizácia ROS vo Svidníku. Konferencia sa zamerala na dva vážne problémy Rusínov, ktoré sa od vzniku Rusínskej obrody ešte doteraz nepodarilo zrealizovať, a to zriadenie materských škôl s výchovným jazykom rusínskym a zriadenie Múzea rusínskej kultúry vo Svidníku. Ako nám povedal autor a organizátor projektu Mgr. Ján Kalyňák a vyplynulo to aj z vystúpení jednotlivých účastníkov konferencie, o škôlky s výchovným jazykom rusínskym je záujem a podľa kompetentných z odboru školstva Krajského úradu v Prešove by bola možnosť ich zriadiť. Z druhej strany je potrebné pripraviť metodický materiál pre učiteľky a pod. Je tu veľa problémov, ktoré treba vyriešiť, povedal J. Kalyňák. Dodajme ale, že zatiaľ sa na Pedagogickej a sociálnej akadémii v Prešove nepripravujú učiteľky pre rusínske materské školy. Nie je tam doteraz otvorená trieda s vyučovaním rusínskeho jazyka. Ako sa potom bude profesionalizovať práca s rusínskymi deťmi?..
Záver k vystúpeniam lektorov ohľadom chronológie histórie a kultúry Rusínov a zriadenia múzea rusínskej kultúry urobil PhDr. Alexander Duleba, CSc. z Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v Bratislave, ktorý moderoval druhý deň konferencie. V ňom nechýbali také dôležité otázky, ako: potreba zbaviť sa mytológie, legiend o pôvode Rusínov a dobe ich vzniku, teritoriálna otázka Rusínov, či sa dá odtrhnúť múzeum Rusínov na Slovensku od Rusínov iných štátov, keď datujeme politickú históriu Rusínov od 40. rokov 19. storočia, ako to bude s cirkevnou históriou, ktorá je omnoho strašia a iné... V diskusii odzneli otázky, že čím sa bude odlišovať rusínske múzeum od už existujúceho Múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku, že je potrebné rozmýšľať o trojrozmerných artefaktoch,.. o tom ako netreba zabúdať na knižnú literatúru, noviny, časopisy, významné osobnosti Rusínov, ako kvalifikovať pravoslávnu cirkev na Slovensku, ktorá sa neidentifikuje, alebo len veľmi málo, ohľadom národnosti Rusín, na rusínsko-ukrajinské vzťahy v minulosti a rád iných. Za organizáciu takej konferencie treba realizátorov pochváliť, hoci nás zamrzela oficiálna slovenčina Rusínov pri rokovaní. Či sa veci v dvoch oblastiach – rusínskych materských škôl a múzea rusínskej kultúry pohnú ďalej, ukáže čas. Ako nám povedal J. Kalyňák, „lepšie by bolo, keby múzeum rusínskej kultúry bolo vo Svidníku, kde je aj Galéria Dezidera Millýho, ako keby malo byť niekde inde, napríklad v Prešove...“ (Pozn. autorky: Je tu možno aj ďalšia alternatíva – Ruský dom v Prešove, ktorý v dnešnej dobe stojí ladom a neplní národnostno-kultúrnu misiu všetkých Rusínov.) A čo sa týka chronológie histórie a kultúry Rusínov na Slovensku, jej vypracovanie – to je dlhodobý proces, ktorý sa neskončí tak skoro. Všetci sme jeho účastníkmi. PhDr. Mária MAĽCOVSKA (Preložené, skrátené a upravené A. Z., celý článok pod názvom „Buduť matî Rusîny svij muzej?!“ si môžete prečítať v rusínskej verzii našej webovej stránky, v rubrikách ISTORIJA a ORGANIZACIJI – Rusîn´ska obroda na Sloven´sku.) 25. 10. 2006
USKUTOČNIL SA MIMORIADNY SNEM RUSÍNSKEJ OBRODY NA SLOVENSKU Chcú prehĺbiť kontakty s Rusínmi a rusínskymi organizáciami
25. marca 2006 sa vo Svidníku uskutočnil 9. snem Rusínskej obrody na Slovensku (ROS). Snem bol zvolaný v termíne o vyše šesť mesiacov skôr ako sa mal pôvodne konať, pretože doterajšia predsedníčka ROS Anna Kuzmiaková sa vzdala svojej funkcie.
Do Svidníka prišlo takmer 50 účastníkov snemu, z toho boli 23 delegáti s právom hlasovania, zvolených svojimi okresnými a miestnymi organizáciami. Na úvod zasadnutia si jeho účastníci uctili minutou ticha pamiatku zosnulého významného predstaviteľa Rusínov na Slovensku, ale aj v medzinárodnom meradle, bývalého predsedu ROS, dramaturga Divadla A. Duchnoviča – Vasiľa Turoka. Zasadnutie snemu viedol člen Výkonného výboru (VV) ROS Ján Lipinský. V zastúpení predsedníčky ROS A. Kuzmiakovej, ktorá sa zo zdravotných príčin nemohla snemu zúčastniť, predniesol Správu o činnosti ROS od posledného snemu člen VV ROS Ivan Bandurič. Správu o činnosti Dozornej rady (DR) ROS predniesol jej predseda Pavol Dupkanič. Ako vyplynulo z ich referátov, ROS dosiahla v poslednom čase v niektorých oblastiach úspechy, no niektoré zámery sa nepodarilo naplniť. Týka sa to najmä oblasti riadiacej a organizátorskej, pravidelnosti zasadania VV a Koordinačného výboru (KV) ROS, evidencie členskej základne, rozširovania vyučovania rusínskeho jazyka a kultúry na základných a stredných školách, skvalitnenia rozhlasového a televízneho vysielania v rusínskom jazyku, ale aj oblasti financovania kultúrnych aktivít ROS a využívania grantových programov MK SR. Delegáti schválili Programové ciele ROS do roku 2011, kedy sa uskutoční sčítanie obyvateľstva SR. Jednou zo závažných úloh v činnosti ROS bude vyriešenie požiadavky na zriadenie Múzea rusínskej kultúry na Slovensku. Delegáti snemu vo svojich diskusných príspevkoch vyslovili tiež požiadavku prehĺbenia kontaktov s Rusínmi a rusínskymi organizáciami v zahraničí, ale často znela aj kritika slovakizácie liturgických obradov v rusínskych farnostiach a protirusínskych postojov Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove. Delegáti kriticky hodnotili aj súčasnú situáciu okolo Ruského domu v Prešove a navrhli riešiť tento stav zvolaním spoločnej členskej schôdze členov Ruského klubu – 1923 zo strany Štefana Sekeráka a zo strany Gabriela Beskyda.
Po obedňajšej prestávke sa uskutočnila voľba nového KV ROS, VV ROS a predsedu ROS. Členmi KV RO sa stali zástupcovia okresných a miestnych organizácií ROS, ako aj zástupcovia niektorých existujúcich rusínskych organizácií na Slovensku. Za nového predsedu ROS bol zvolený Vladimír Protivňák z Medzilaboriec-Vydrane. S prevahou hlasov získal dôveru delegátov snemu pred druhým kandidátom na funkciu predsedu – Milošom Strončekom zo Svidníka. 54-ročný V. Protivňák je rodákom z Vydrane, pracuje ako samostatný referent na organizačnom odbore MsÚ v Medzilaborciach a je dlhoročným predsedom prípravného výboru Festivalu kultúry a športu v tomto meste. Za členov VV ROS boli zvolení: Teodózia Lattová z Prešova, Ján Lipinský z Bratislavy, Miroslav Kerekanič z Humenného, Štefan Zima zo Starej Ľubovne, Vlasta Ocetníková zo Sniny a Miron Krajkovič zo Svidníka. Za predsedu DR ROS bol zvolený Pavol Dupkanič z Medzilaboriec. Osobitným bodom programu mimoriadneho snemu bolo schválenie zmeny Stanov ROS, podľa ktorej miestne a okresné organizácie budú mať právnu subjektivitu. Na sneme bolo rozhodnuté, že sídlom ROS ostáva Prešov. V Prešove ostáva aj sídlo redakcie InfoRusína s tým, že Anna Kuzmiaková bola do konca júna 2006 poverená vedením redakcie. Po uplynutí tejto doby bude v zmysle stanov vypísané výberové konanie na funkciu šéfredaktora. Na záver snemu predseda návrhovej komisie Alexander Fecura z Humenného prečítal uznesenie.
Treba veriť, že ciele a úlohy, ktoré boli prediskutované a prijaté na tomto sneme, budú aj v reálnom živote rusínskeho hnutia a najmä na prospech Rusínov žijúcich na Slovensku splnené. Dr. Peter KRAJŇÁK
Aby naša práca bola kvalitnejšia a prinášala úžitok Rusínom
● Na mimoriadnom 9. sneme Rusínskej obrody na Slovensku (ROS) 25. marca 2006 vo Svidníku vypočuli ste si (rozhovor sa vedie s novým predsedom ROS – Vladimírom PROTIVŇÁKOM) Správu o činnosti ROS a iné vystúpenia delegátov a hostí snemu, tak isto aj pred týmto snemom či po ňom mohol ste sa aspoň čiastočne oboznámiť s prácou ROS. Takže, podľa Vás, aké sú najväčšie problémy či nedostatky v súčasnej činnosti ROS?
– Podľa dostupných informácií, ktoré som získal na sneme ROS vo Svidníku, prečítaných správ
a pozícií delegátov snemu javí sa mi situácia v našej organizácii veľmi kritická. Všetko nasvedčuje tomu, že jej činnosť neprebiehala pravidelne, jej hodnotenie nebolo kolektívne a urobilo sa veľa chýb, hlavne v spolupráci s inými rusínskymi organizáciami a inštitúciami. Zmeniť tento nedobrý trend nás teraz bude stáť veľa námahy a síl. Podrobnú analýzu týchto nedostatkov a slabých miest v práci ROS urobil na sneme v Správe Dozornej rady ROS Pavel Dupkanič, preto sa k nim nebudem vracať (pozn. red.: Myslíme si, že bolo by to zaujímavé pre našich čitateľov, lebo na sneme bol len veľmi úzky okruh ľudí – delegátov a hostí), lebo budú predmetom zasadnutia Výkonného výboru (VV) ROS, z ktorého vzídu konkrétne uznesenia do budúcnosti.
● S prvou otázkou je spojená aj druhá, v ktorej by ma zaujímalo čo všetko chcete urobiť v najbližšom čase a čo v ďalšej budúcnosti, aby činnosť ROS napredovala, stala sa kvalitnejšou a aké ste v tomto smere vytýčili pred seba a organizáciu hlavné ciele?
– Lepšie by bolo položiť otázku, čo urobia orgány ROS pod novým vedením. Treba povedať, že ja ako predseda môžem mať tie najlepšie stanovené ciele, ale pokiaľ sa nestanú aj cieľmi novozvolených funkcionárov VV ROS a predsedov okresných a miestnych organizácií (OO a MO) ROS, s podporou ktorých počítam pri ich presadzovaní v regiónoch Slovenska, kde žijú Rusíni, potom sám neurobím toho veľa. Čaká nás neľahká práca, ktorá vychádza zo súčasného stavu, v ktorom sa dnes nachádzame. Ciele, ktoré budú vytýčené pred nošou organizáciou, by som rozdelil na krátkodobé, ktoré je potrebné splniť v tomto roku a medzi ne patria hlavne vnútorné organizačné otázky, a to: zasadnutia orgánov ROS robiť systematicky a pravidelne riešiť dôležité otázky; spresniť evidenciu členskej základne organizácie, prehodnotiť aktivity MO a OO ROS s cieľom oživiť aktivitu medzi obyvateľmi; vytvoriť ďalšie fungujúce organizácie v obciach a pomôcť im v ich činnosti; prácu zamerať na komunikáciu s mladými ľuďmi za pomoci atraktívnych foriem práce, o ktoré by mali záujem; dobre pripraviť odborné sekcie (komisie) s ľuďmi, ktorí sa v konkrétnej problematike dobre orientujú a na základe ich návrhov urobiť koncepciu práce na najbližšie roky a do roku 2011, kedy bude najbližšie sčítanie obyvateľov Slovenska.
Z dlhodobých cieľov v prvom rade chcem spomenúť tieto: upriamiť pozornosť na školstvo a vzdelávanie detí a mládeže, komunikovať a spolupracovať s Oddelením rusínskeho jazyka a kultúry Ústavu regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity, učiteľmi a riaditeľmi materských, základných a stredných škôl, centrov voľného času a základných umeleckých škôl a zainteresovať ich do rusínskeho hnutia; v oblasti kultúry podchytiť záujem o kultúru zdola, stavať naďalej na tradíciách a významných podujatiach s cieľom ich metodického a programového skvalitnenia; nadviazať kontakty a rozvinúť spoluprácu so Spolkom rusínskej mládeže Slovenska, hľadať spoločné postupy v činnosti; v každom prípade sa musí viac vedieť o práci ROS, vystupovať a konať v záujme všetkých, hľadať spoločnú reč o tom, čo nás spája a nevybíjať energiu na konflikty a nedorozumenia. Je potrebné prehodnotiť úroveň práce redakcie InfoРусин, hľadať aktuálnosť, nastoliť pravidelnosť a vyššiu kvalitu vydaní s cieľom zainteresovať čitateľa a zvýšiť počet predplatiteľov. Riešiť problémy vnútri ROS, komunikovať s organizáciami a spolkami v rámci Slovenska, činnosť rozvíjať na širšej platforme tak, aby sa stala kvalitnejšou a bola na úžitok všetkým Rusínom. Spolupracovať s ďalšími organizáciami a inštitúciami na Slovensku a hľadať možnosti prehĺbenia vzájomných vzťahov s Divadlom A. Duchnoviča v Prešove, Múzeom moderného umenia A. Warhola v Medzilaborciach, Prešovským samosprávnym krajom, Hlavnou redakciou národnostno-etnického vysielania Slovenského rozhlasu v Košiciach, národnostným vysielaním pre Rusínov v Slovenskej televízii a pod.
● V článku P. Krajňáka o 9. sneme ROS sa píše, že Vaša organizácie chce prehĺbiť kontakty s Rusínmi a rusínskymi organizáciami v zahraničí. Môžete to konkretizovať? A čo spolupráca s rusínskymi organizáciami na Slovensku, ktorých je 12?
– Spolupráca s rusínskymi organizáciami v y zahraničí existuje a prebieha na poli kultúrnom, športovom a spoločenskom, hlavne s Poľskom a Srbskom. Len je potrebné dať ju na náležitú platformu a rozvíjať ju tiež s inými štátmi, najbližšie s Ukrajinou. Spolupráca s ďalšími rusínskymi organizáciami na Slovensku nemá zatvorené dvere, pokiaľ sa nájde ochota ich predstaviteľov hľadať spoločné riešenia problémov a ďalšieho napredovania.
● Taktiež by nás zaujímal Váš pohľad na pozastavenie členstva ROS vo Svetovom kongrese Rusínov a odchod jej predstaviteľa zo Svetovej rady Rusínov ako výkonného orgánu SKR, ako aj Vaše stanovisko vo vzťahu k vstupu ROS do Asociácie rusínskych organizácií na Slovensku, ktorá sa formuje podľa vzoru Podkarpatska a Maďarska, kde už takého asociácie majú, lebo v budúcnosti sa stanú členmi SKR.
-- Pozastavenie členstva vo Svetovom kongrese Rusínov považujem za veľký nedostatok v našej práci, veď ROS tak stratila zastrešenie svetovým orgánom, ktorý vznikol na prvom kongrese v Medzilaborciach. Celá problematika členstva vo SKR a Asociácii rusínskych organizácií na Slovensku bude nastolená na zasadnutí Výkonného a Koordinačného výboru ROS, kde by mal byť prijatý ďalší postup, takže teraz sa bližšie k tomu ešte nemôžem vyjadriť.
● Pred 9. snemom ROS po dlhých rokoch stagnácie a faktickej nečinnosti Miestnej organizácie ROS v Medzilaborciach sa jej činnosť obnovila, uskutočnili sa prvé stretnutia a schôdze. Môžete o tom poinformovať čitateľov, ako to je a ktorí ľudia sa aktivizujú, aby Vaša Miestna organizácia ROS nadviazala na bývalú jej činnosť v Medzilaborciach?
-- Koncom roka 2005 sa obnovila činnosť Miestnej organizácie ROS v Medzilaborciach, boli zvolené aj jej náležité orgány – výbor MO a Dozorná rada MO ROS, ktoré rozvíjajú aktívnu činnosť medzi sympatizantmi, medzi študentmi vo folklórnom súbore Kamjana, pri vystúpeniach na spoločenských a kultúrnych podujatiach. V plnej príprave je 44. ročník Festivalu kultúry a športu v Medzilaborciach, prezentácia projektu Warhol City – spojeného so zmenou imidžu mesta – v Novom Sade v Srbsku. Veríme, že sa nám podarí zorganizovať rusínsky majáles a o ďalších aktivitách sa čitatelia včas dozvedia.
● Nakoniec, myslíte si, že nové zloženie Výkonného a Koordinačného výboru ROS je schopné urobiť krok dopredu a zaktivizovať celkovú činnosť ROS v rozličných sférach kultúrno-národnostného, spoločenského alebo školského života Rusínov Slovenska?
– Keby som neveril, že môžeme urobiť krok dopredu a zaktivizovať celkovú činnosť našej organizácie, nemohol by som sa dať na túto náročnú prácu. Verím tomu, že postupne vynikne tím ľudí dobrovoľníkov a platených, ktorí sa spoločne so mnou popasujú s problémami Rusínov a preto všetkých v tom zmysle vyzývam k spolupráci.
Je možné povedať, že ciele a úlohy, ktoré vytýčil pred seba a Rusínsku obrodu na Slovensku nový jej predseda Vladimír Protivňák a vezme sa za ich realizáciu s novými výkonnými orgánmi ROS a v spolupráci ďalšími rusínskymi organizáciami, korešpondujú s našimi, lebo všetkým nám na prvom mieste by malo ležať na srdci, že to čo v rusínskom hnutí robíme, má byť vždy na úžitok Rusínom, nie naopak. Uvidíme, čo sa podarí urobiť novému predsedovi a novým orgánom ROS po 100 dňoch „vlády“, veď toľko času voliči dávajú každej novej vláde, aby sa ukázala, čoho je schopná, aby vyštartovala... Rozprával sa Alexander ZOZUĽÁK
SLOVENSKÁ ASOCIÁCIA RUSÍNSKYCH ORGANIZÁCIÍ
Zаsadnutie predstaviteľov SARO
14. februára 2011 v učebni Ústavu
rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove uskutočnila
sa schôdza Slovenskej asociácie rusínskych organizácií (SARO).
20.2.2011
SPOLOK RUSÍNSKYCH SPISOVATEĽOV SLOVENSKA
RUSÍNSKE KULTÚRNE A VEDECKÉ ORGANIZÁCIE A INŠTITÚCIE
Česká republika, Chorvátsko, Kanada, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Srbsko a Čierna Hora, Ukrajina, USA Společnost Rusínů a přátel Podkarpatské Rusi Petrohradská 9 101 00 Praha 10 Društvo „Rusnak“ (Spoločnosť „Rusnak“) Bana J. Jelinčića 1 32 229 Petrovci Rusyn Society of Nort Amerika (Spoločnosť Rusínov Severnej Ameriky) 1596 Strasburg Road Kitchener, Ontario N 2R 1E9
World Academy of Rusyn Culture www.rusyn.org (Svetová akadémia rusínskej kultúry) c/o Norstone Corporation – The Exchange Tower 130 King Street West, Suite 1800 – PO Box 427 Toronto, Ontario M5X 1E3 MAĎARSKOHodinka Országos Ruszin Értelemségi Egyesület (Spoločnosť rusínskej inteligencie A. Hodinku) Rákoczi út. 69.III.52 1081 Budapest
Magyarországi Ruszin Tudományos Intézet (Rusínsky vedecký inštitút v Maďarsku) Költő ut. 2-4a ép. I/7 1121 Budapest XII
Magyaroszági Ruszinok Szervezete (Organizácia Rusínov Maďarska) Budapesti u. 54 2040 Budaörs
Ukrán és Ruszin Filológiai Tanszék (Katedra ukrajinskej a rusínskej filológie) Bessenyеi György Tanárképző Föiskola Sóstói út. 31/6 4400 Nyíregyháza NEMECKODeutsch-Ruthenische Freundschaft (Spoločnosť nemecko-rusínskeho priateľstva) Trauenseestrasse 13 81241 München Fundacia Rutenika (Nadácia „Rutenika“) ul. Ponikowskiego, 12b 00-707 Warszawa
Kierunek języka rusinsko-lemkowskiego (Oddelenie rusínsko-lemkovského jazyka) Instytut Neofilologii Akademii Pedagogicznej Ul. Studenska 5 31-116 Kraków
Stowarzyszenia Łemkow (Spoločnosť Lemkov) Zofii Kossak 5-6 59-204 Legnica
Stowarzysenie „Ruska Bursa“(Spoločnosť „Ruska Bursa“) ul. Sienkiewicza 28 38-300 Gorlice Uniunea Culturalǎ a Rutenilor din România (Kultúrna spoločnosť Rusínov Rumunska) B-dul. N. Bǎlcescu, nr. 5, bl. 3, sc. G, apt. 2 2700 Deva jud. Hunedoara Akadémia rusínskej kultúry v Slovenskej republike Duchnovičovo nám. 1 081 48 Prešov
Divadlo Alexandra Duchnoviča Jarková 77 080 01 Prešov
Rusín a Ľudové noviny Duchnovičovo nám. 1 081 48 Prešov
Rusínska obroda Levočská 9 080 01 Prešov
Ruský dom Hlavná 62 080 01 Prešov
Ruský klub – 1923 Hlavná 62 080 01 Prešov
Spolok Alexandra Duchnoviča Hlavná 62 080 01 Prešov
Spolok rusínskej mládeže Slovenska Duchnovičovo nám. 1 081 48 Prešov
Spolok rusínskych spisovateľov Slovenska Olivová 13 813 01 Bratislava 37
Svetové fórum rusínskej mládeže Duchnovičovo nám. 1 081 48 Prešov
Svetový kongres Rusínov Duchnovičovo nám. 1 081 48 Prešov
Spolok sv. Jána Krstiteľa Gréckokatolícky farský úrad Kpt. Nálepku 36 068 01 Medzilaborce
Ústav regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity Oddelenie rusínskeho jazyka a kultúry Nám. Legionárov 3 080 01 Prešov
Združenie inteligencie Rusínov Slovenska Pribišova 8 841 05 Bratislava 4 Katedra za rusinski jazik i književnost (Katedra rusínskeho jazyka a literatúry) Filosofski fakultet Stevana Vusića 24 21000 Novi Sad
Dom kulturi (Dom kultúry) Rusinska 75 25 233 Ruski Krstur
Družstvo za ruski jazik i literaturu (Spoločnosť rusínskeho jazyka a literatúry) Vojvode Putnika 2 21000 Novi Sad
Ruska Matka (Ruská matka) Maršala Tita 59 25233 Ruski Krstur
Ruski narodni teater Petro Riznić Djadja(Rusínske národné divadlo „Ďaďa“) Rusinska 75 25 233 Ruski Krstur Інститут карпатознавства (Inštitút karpatistiky) Užhorodská národná univerzita Univerzitná 14 88 000 Užhorod
Общество Aлександра Духновича (Spoločnosť Alexandra Duchnoviča) Pravoslávne nab. 20 88 018 Užhorod
Общество Карпатськых Русинів (Spoločnosť karpatských Rusínov) Kriničná 7 88 000 Užhorod
Русинське науково-освітнє товариство(Rusínská vedecko-osvetová spoločnosť) Univerzitná 14 88 000 Užhorod Carpatho-Rusyn Research Center, Inc. (Karpatskorusínske výskumné centrum) 7380 SW 86 Lane Ocala, Florida 344476
Carpatho-Rusyn Society (Karpatskorusínska spoločnosť) 125 Westland Road, Pittsburgh, Pennsylvania 15217
Lemko Association (Asociácia Lemkov) 555 Provinceline Road-Box 156 Allentown, New Jersey 08501
Rusin Association (Rusínska asociácia) 1817 – 121st Ave NE Blaine, Minnesota 55449
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
