Akadémia

Akcie

Andy Warhol

Аrchitektúra

Cirkev

Dedina

Divadlo

Etnografia

Film

Fotografia

Geografia

História

Hudba

Internet

Jazyk

Kongres

Literatúra

Mesto

Mládež

Ocenenia

Organizácie

Politika

Rozhlas

Spev

Cenná publikácia pre všetkých rusinistov

PRVÝ SVETOVÝ RUSÍNSKY MAŠKARNÝ PLES

Zaujímavé stretnutie rusínskej mládeže

Karpatskí Rusíni – jeden nedeliteľný národ

Podpredseda vlády SR D. Čaplovič dostal do rúk 11 najpálčivejších problémov Rusínov

Kniha vyšla už v štvrtom jazyku

Začali sa prípravy 3. kongresu rusínskeho jazyka

Vyšla tretia kniha Svetového kongresu Rusínov...

"Z tohto miesta atakoval márnosť bytia..."

Predseda Svetovej rady Rusínov zase vo Washingtone

Predseda Svetového kongresu Rusínov sa stretáva s diplomatmi

Dve významné jubileá v živote Rusínov

Cenná publikácia pre všetkých rusinistov   V decembri 2008 vyšla prepracovaná a doplnená publikácia v rusínskom jazyku riaditeľky Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove – PhDr.  Anny Pliškovej, PhD.: Rusínsky jazyk na Slovensku (Krátky náčrt histórie a súčasnosti, ktorú ako svoju 6. publikáciu vydal Svetový kongres Rusínov so sídlom v Prešove, 204 strán. Túto publikáciu v skrátenej forme (116 strán) v slovenskom jazyku vydalo v roku 2007 Metodicko-pedagogické centrum. V roku 2009 vyjde dvojjazyčne – po anglicky a rusínsky vo Vydavateľstve Columbijskej univerzity v New Yorku v preklade do anglického jazyka prof. Patricie Krafcik. Autorka nielen za toto dielo, ale aj iné publikácie a  vedecko-pedagogickú činnosť v rusínskej oblasti sa v minulom roku dostala do personálnej encyklopédie Who is Who v Slovenskej republike.   Obsah publikácie Rusínsky jazyk na Slovensku (Krátky náčrt histórie a súčasnosti ) tvoria  dve základné kapitoly: 1. Spisovný jazyk ako nástroj národnej identifikácie Rusínov, 2. Základné sféry fungovania rusínskeho spisovného jazyka na Slovensku,  z ich podkapitol a obrazovej prílohy. V  1. kapitole sa autorka zaoberá analýzou pokusov o kodifikáciu rusínskeho spisovného jazyka v minulosti, hlavne v období  18. – 19. st., až do revolučných zmien v Európe roku 1989, a riešením rusínskej jazykovej otázky po roku 1989. Analyzuje historický kontext riešenia problému spisovného jazyka Rusínov v karpatskom areáli, v ktorom sa pokusy o sformovanie spisovného jazyka opierali o štyri jazykové bázy: cirkevnoslovanskú, ruskú, ukrajinskú a o miestne nárečia Rusínov. Až do januára 1995, kedy jedno z miestnych nárečí Rusínov bolo znormované a rusínsky jazyk bol oficiálne vyhlásený za spisovný jazyk Rusínov na Slovensku, ani jeden zo spomenutých jazykov sa z objektívnych a časom i subjektívnych príčin nestal ich oficiálnym spisovným jazykom. V  2. kapitole, pozostávajúcej zo siedmich podkapitol, autorka analyzuje fungovanie spisovného rusínskeho jazyka na Slovensku v jednotlivých funkčných sférach: v rodinnej (sfére každodennej komunikácie), úradnej, scénicko-divadelnej, mediálnej, literárnej, konfesionálnej a v školskej sfére. Práce s tematikou rusínskeho jazyka, jeho funkčných sfér a perspektív fungovania v podobe regionálnych a nadregionálnych variantov sú pomerne nové, keď vychádzame zo skutočnosti, že do života ich naspäť prinavrátila nová politická situácia v  Európe po roku 1989. Táto publikácia je jedným z prvých pokusov o osvetlenie jazykovej otázky Rusínov v širších historických súvislostiach a aplikáciou výsledkov jej riešenia v 20. storočí na súčasný rusínsky jazykový kontext. Jej prínosom je prezentácia sociolingvistického aspektu rusínskeho jazyka na Slovensku, teda problematiky, ktorou sa na Slovensku okrem autorky nikto špeciálne nezaoberá. Môže poslúžiť ako žriedlo štúdia pre vedcov, zaoberajúcich sa problematikou vzniku „malých“ spisovných jazykov a analýzou ich funkčných sfér. Tak isto môže byť užitočná pre školskú prax vďaka prezentácii historického prierezu rozvoja jazyka, ktorý po niekoľkých storočiach dosiahol štandardizáciu na základe živého hovorového jazyka Rusínov. Publikaciu je možne objednať alebo kúpiť za sumu 6 € na adrese: Svetový kongres Rusínov, Duchnovičovo nám. 1, 081 48 Prešov, Slovensko, kontakt: 0905 470 884, rusyn@stonline.sk. A.     Z., 19. 1. 2009

• Účastníci prvého interregionálneho stretnutia rusínskej mládeže pod názvom Rusíni – jeden nerozdeliteľný národ! na hore Kremenec, kde sa schádzajú hranice troch štátov – Slovenska, Ukrajiny a Poľska.   Zaujímavé stretnutie rusínskej mládeže   28. júna 2008 vysoko v Karpatoch, na hore Kremenec (1 221 m nad morom), pod záštitou Svetovej rady Rusínov sa uskutočnila interregionálna rusínska mládežnícka akcia Karpatskí Rusíni – jeden nerozdeliteľný národ! Tu na samom vrchu hory, kde sa schádzajú hranice historických regiónov – prešovskej oblasti, lemkovskej oblasti a Podkarpatskej Rusi, dnes troch štátov – Slovenska, Poľska a Ukrajiny, zišli sa aktivisti rusínskych organizácií, študenti, absolventi a žiaci rusínskych nedeľných škôl, a to vyše štyridsať ľudí, ktorí prišli z Prešova, Sniny, Svidníka, Medzilaboriec, Bratislavy, spod Krakova, z Užhorodu, Mukačeva, Iršavy, Volovca, V. Berezného a iných obcí a miest, kde žijú Rusíni. Mládež stúpala na vrchol z troch strán a výstup to bol nie až tak ľahký, lebo bolo potrebné stúpať do kopca od 12 do 18 km. Na vrchole sa rusínska mládež stretla a po krátkom odpočinku nasledoval vlastný kultúrny program aj pre ostatných turistov. Delegácia rusínskej mládeže zo Slovenska potom symbolicky odovzdala zástavu Európskej únie mladým Rusínom z Podkarpatska na Ukrajine. Potom sa chytili všetci za ruky, aby symbolizovali, že Rusíni su jeden národ. Účastníci mládežníckej akcie na vrchole Kremenca prijali Kremenecké vyhlásenie, v ktorom zadeklarovali svoje videnie reálií Európy. Okrem iného v ňom zdôraznili: „My – mladí Rusíni, Rusnáci, Lemkovia, vítame ideu vstupu mladých stredoeurópskych štátov do Európskej únie, ktorá uznáva rusínsku národnosť. Obraciame sa na vládu Ukrajiny, aby aj ona uznala vo svojej krajine národnosť „Rusín“. Lebo len taká Ukrajina, ktorá uznáva práva minoritných národov, môže sa stať plnoprávnym členom Európskej únie. Obraciame sa aj na Európsku úniu, aby urobila všetko možné, aby sa schengenská hranica nestala v histórii Európy novým „berlínskym múrom“! My, mladí karpatskí Rusíni, chytili sme sa za ruky, aby sme demonštrovali svoje právo stretávať sa, organizovať spoločné akcie, navštevovať bez problémov jeden druhého, lebo my sme jeden nerozdeliteľný národ!“ V. P., 9. 7. 2008

Cenná a prekrásna kniha o Rusínoch – za veľmi výhodnú cenu   Tak by sme mohli povedať o publikácii prof. Paula Roberta Magocsiho – НАРОД НИВЫДКЫ: ілустрована історія карпатьскых Русинів (NÁROD ZNIKADIAĽ: ilustrovaná história karpatských Rusínov (Vydavateľstvo V. Paďaka, Užhorod – 2007). Je to krátka, ale ucelená história Rusínov na 120 stranách  s množstvom ilustračného materiálu, ktorá by nemala chýbať v žiadnej knižnici toho, ktorí sa zaoberá históriou. Jej cena v skutočnosti je 500 Sk, ale preto, aby bola dostupná mnohým, ponúkame ju za polovičnú cenu 250 Sk. Objednať si ju môžte na adrese: Svetový kongres Rusínov, Duchnovičovo nám. 1, 081 48 Prešov, na tel.: 0905 470 884, alebo na našej e-mailovej adrese: rusyn@stonline.sk.  Knihu Vám pošleme na dobierku.

Kniha vyšla už v štvrtom jazyku   O akú knihu ide? O publikáciu Paula Roberta Magocsiho Народ нивыдкы: ілустрована історія карпатьскых Русинів (Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov, ktorá vyšla najprv v anglickom jazyku, potom v ukrajinskom, ďalej v rusínskom a teraz – v rumunskom. Prečo práve v rumunskom jazyku? Lebo 21. – 24. júna 2007 v meste Sighetu Marmaţiei v Rumunsku sa uskutoční 9. Svetový kongres Rusínov a 3. Svetové fórum rusínskej mládeže a v rámci nich budú aj sprievodné akcie. Jednou z nich bude aj slávnostná prezentácia tejto knihy po rumunským názvom Poporul de niciunde: istorie îmagini a rutenilor carpatici, a to 21. 6. 2007 v spomínanom meste. Kniha vyšla vo Vydavateľstve V. Paďaka (Užhorod – 2007), v preklade y ukrajinského na rumunský jazyk Elviry Chilaru. Publikácia o histórii Rusínov prinesie nielen Rusínom, ale aj iným národnostiam v Rumunsku vedomosti o všeobecnej histórii karpatských Rusínov. Veríme, že u mnohých Rusínov, ktorí nie sú pevní vo svojom národnostnom presvedčení, prebudí väčší pocit rusínskej spolupatričnosti. A u mladých – rusínsku samoidentifikáciu sa. Tohto roku spomínaná publikácia P. R. Magocsiho by mala vyjsť ešte v iných jazykoch tých krajín, kde v značnej miere žijú Rusíni. Takže je už zrobený jej preklad do slovenského jazyka a zase veríme, že pred 3. Medzinárodným kongresom rusínskeho jazyka 13. – 16. septembra 2007 v poľskom Krakove vyjde aj po poľsky.  Nech aj tam sa Poliaci ako majoritný národ viac dozvedia o karpatských Rusínoch, ktorí žijú aj v ich krajine. - az -  13. 6. 2007

Začali sa prípravy 3. kongresu rusínskeho jazyka

Prvý medzinárodný kongres rusínskeho jazyka bol zorganizovaný z iniciatívy Svetového kongresu Rusínov 6. – 7. novembra 1992 v Bardejovských Kúpeľoch. Jeho hlavnými organizátormi boli: Rusínska obroda v ČSFR a Karpatskorusínske výskemné centrum v USA. Kongres podporili taktiež: Švédska akadémia zo Štokholmu, Romanšská liga zo Švajčiarska a Akadémia dialektných jazykov z Monaka. Jeho cieľom bolo koordinovať začiatky práce na formovaní štandartného rusínskeho jazyka. Prebiehal v dvoch sekciách: vedecko-teoretickej a v praktickej, v ktorých významní svetoví slavisti, sociológovia a historici hovorili o skúsenostiach iných národov z kodifikácie, povedané slovami profesora Alexandra Duličenka z Estónska 12 bodov Uznesenia z prvého jazykového kongresu svedčilo o tom, že Rusíni môžu ísť podobnou cestou, ako skoro 40-tisícová národnosť Retorománov, ktorí vyše 50 rokov používali 6 variantov spisovného jazyka a tieto všetky sa učili aj v školách. Na ich základe až v roku 1982 sa sformoval spoločný spisovný jazyk rumantsch grischun, ktorý od 1996 sa stal štvrtým úradným jazykom Švajčiarska popri nemeckom, francúzskom a talianskom. Rusínsky spisovný jazyk sa mal začať formovať analogicky na základe hovorových variantov tých regiónov (štátov), kde žijú Rusíni, spočiatku jednotlivo pre každý z nich, ale postupne na ich základe sa mal začať tvoriť jeden spoločný, celorusínsky spisovný jazyk. Výsledkom tohto kongresu a práce lingvistov a novinárov z redakcie Rusín a Ľudové noviny bolo to, že 27. januára 1995 v Bratislave bolo slávnostné vyhlásenie kodifikácie rusínskeho spisovného jazyka na Slovensku so svojimi pravidlami pravopisu, ortografickým slovníkom, slovníkom lingvistickej terminológie, prvým šlabikárom a čítankou.

Druhý medzinárodný kongres rusínskeho jazyka z iniciatívy akademika, prof. Dr. Pavla Roberta Magocsiho, PhD., a vďaka finančnej pomoci Karpatskorusínskeho výskumného centra v USA, ktorého bol a je prezidentom, bol zorganizovaný 16. – 17. apríla 1999 na Prešovskej univerzite v spojitosti so vznikom Oddelenia rusínskeho jazyka a kultúry v rámci Ústavu národnostných štúdií a cudzích jazykov PU ako vedecko-pedagogickej inštitúcie. Tento kongres v prijatom uznesení potvrdil hlavné princípy prijaté na prvom kongres vo vzťahu budovania jazyka a každá z regionálnych sekcií (Slovensko, Podkarpatsko, Poľsko, Maďarsko) si dala za cieľ starať sa o rozširovanie fungujúcich sfér používania jednotlivých variantov rusínskeho jazyka, pričom za prioritnú bola stanovená sféra školská. Uznesenie zdôraznilo význam novovzniknutej vedecko-pedagogickej inštitúcie v ďalšom rozvoji rusínskeho jazyka a kultúry. Následne Medzinárodná rada pre výskum a výmenu (IREX) ustanovila Prešovskú univerzitu za vzdelávacie centrum pre akademických pracovníkov zaoberajúcich sa rusinistikou.

Prípravy na Tretí medzinárodný kongres rusínskeho jazyka sa začali nedávno v Prešove, hoci kongres bude až na druhý rok v Krakowe. Jeho prípravnou fázou – zostavením programu – sa zaoberal interregionálny Prípravný výbor, ktorý 28. – 29. septembra 2006 zasadal v salóniku Domova mládeže Alexandra Duchnoviča a organizátorom tohto zasadnutia bol Svetový kongres Rusínov za finančnej pomoci zorganizovanej prostredníctvom prof. P. R. Magocsiho. Vychádzajúc z fungovania jednotlivých variantov rusínskeho jazyka a významnosti školskej sféry pre národnostný život Rusínov v celku, jeho členovia sa zhodli na tom, že nasledujúci kongres by mal zase dvojaké zameranie: ako vedecko-teoretické, tak aj pedagogicko-praktické. Výbor tvorili vedecký a pedagogický pracovníci z krajín, kde žijú Rusíni: zo Slovenska – doc. PhDr. Vasiľ Jabur, CSc., PhDr. Anna Plišková, Mgr. Alena Blichová, Mgr. Marek Gaj a Mgr. Štefan Suchý; z Poľska – prof. Dr. hab. Henrik Fontanski, Mgr. Miroslava Chomjak; zo Srbska – prof. Dr. Michal Fejsa; z Ukrajiny Mgr. Valerij Paďak, CSc., Mgr. Michal Almašij; z Maďarska – doc. Dr. Michal Kapraľ, doc. Dr. Gergej Benedek (pozn.: žiaľ, že všetci nemohli na zasadnutie prísť, ale svoje návrhy niektorí z nich poslali). Keďže jednou z tém budúceho kongresu bude aj problematika celorusínskej jazykovej normy, boli navrhnuté témy zbližovania rusínskej azbuky, ktorá v jednotlivých variantoch nie je totožná. Jednotlivé varianty používajú taktiež rozdielnu lingvistickú terminológiu, a to napriek tomu, že slovník lingvistických termínov z roku 1994  bol výsledkom konsenzu interregionálnej lingvistickej  komisie a bol predložený ako jedná zo základných publikácií ku kodifikácii variantu rusínskeho jazyka na Slovensku. Vyzerá to tak, že niektoré jazykové problémy, vyriešeným už na minulých kongresoch, sa bude zase zaoberať aj tretí kongres. Novou bude téma  fungovania rusínskeho jazyka v edukačnom systéme jednotlivých krajín, ku ktorej sa budú vyslovovať hlavne učitelia rusínskeho jazyka od materskej až po vysokú školu. Jej cieľom bude taktiež zvoliť postup zbližovania základných metodicko-pedagogických dokumentov z rusínskeho jazyka a literatúry, pri koncipovaní učebníc, pri výbere učebných pomôcok a študijnej literatúry, z metodiky vyučovania a pod. Základný komplex navrhnutých tém vychádza z hlavných cieľov budúceho kongresu, ktorými sú proces zbližovania rusínskych jazykových variantov a posilňovanie pozície rusínskeho jazyka.  Za významný výsledok zasadnutia Programového výboru možno považovať aj to, že bol jeho členmi vyslovený jednoznačný súhlas pokračovať v práci interregionálnej jazykovej sekcie, ktorá fungovala pred kodifikáciou rusínskeho jazyka na Slovensku.

PhDr. Anna PLIŠKOVÁ, členka prípravného výboru a hlavná organizátorka spomenutého zasadnutia

(Skrátené a upravené A. Z. , celý článok pod názvom „Začalî prîpravy 3. kongresu rusîn´skoho jazyka“ si môžete prečítať v rusínskej verzii našej webovej stránky v rubrikách: JAZYZ a KONGRES – Akciji.)

4. 10. 2006

Vyšla tretia kniha Svetového kongresu Rusínov...

... pod názvom Spoveď Rusína (2006) od autora Mikuláša Hvozdu, ktorá nasleduje po predtým vydaných knihách nového vydavateľského subjektu, občianskeho združenia – Svetový kongres Rusínov, a to po knihách Bieda Rusínov z domu vyháňala Mikuláša Kseňáka (2002) a Významné pre Rusínov (2005) zostavovateľov Gabriela Beskyda a Alexandra Zozuľáka. Najnovšia kniha SKR je zbierkou-výberom z najnovšej básnickej tvorby ľudového básnika M. Hvozdu, kde sa na prvom mieste prezentuje  patriotickou poéziou, ako napríklad Rodný kraj, Hlas Rusína, Buďme na nich hrdí, Pravý Rusín a in. Knihu literárne a jazykovo upravili: PhDr. Mária Maľcovská a PhDr. Anna Plišková. Kniha vyšla po rusínsky, bola financovaná Ministerstvom kultúry SR, má 64 strán a za cenu 100,- Sk ju môžete objednať alebo kúpiť na adrese: Svetový kongres Rusínov, Duchnovičovo nám. 1, 081 48 Prešov.

A. Z.

„Z tohto miesta atakoval márnosť bytia...“

Aj takouto vetou môžeme krátko charakterizovať asi najviac kontroverznú a súčasne najznámejšiu osobnosť rusínskeho obrodeneckého hnutia, ktoré sa začalo po nežnej revolúcii v 1989 roku – Vasila TUROKA-HETEŠA. Pamätnú tabuľu s takýmto nadpisom tomuto významnému človekovi v novodobom národnostnom živote Rusínov odhalili 14. júna 2006 (keď podľa svetského kalendára meniny má Vasil), na príznačnom pre neho mieste – v reštaurácií Agát v Prešove.

Na slávnosti odhlenia pamätnej tabule V. Turokovi bol aj tento jeho portrét od Michala Rebeja. Na odhalení tabule Vasilovi Turokovi-Hetešovi prítomných privítal a pár slov o mimoriadnej osobnosti divadelnej dramaturgie povedal autor, scénarista, režisér a organizátor podujatia Miloš Karásek a jeho syn Roman Turok. Pani Elena Turoková obetovala svoje roky manželovi a svojim dvom synom. Hoci V. Turok nebol vzorným typom pre rodinný život, ale pani Elena bola pre neho ostrovom istoty do posledného dňa života, chápala jeho životné poslanie a s neobyčajnou trpezlivosťou tolerovala jeho slabostí. Za to jej patrí veľká vďaka.

Zišla sa tu rodina, známi, priatelia, blízki spolupracovníci ako z Divadla A. Duchnoviča, tak aj jeho „spolubojovníci“ na poli obrodeneckého procesu Rusínov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, lebo meno Vasila Turoka je spojené nielen z aktivitami na Slovensku, ale aj so Svetovou radou Rusínov, ktorej bol prvých desať rokov predsedom, so svetovými kongresmi Ruisínov, medzinárodnou organizáciou Maisons de Pays a množstvom aktivít, ktoré presiahli hranice Slovenskej republiky. Bol to človek, ktorý pre svoje rečnícke schopností dokázal za svoju pravdu bojovať a pritiahnuť tým na svoju stranu mnohých Rusínov, z ktorých v tom čase (tesne po revolúcii) málo kto vedel tak jednoducho a súčasne zrozumiteľne a jasno formulovať myšlienky, ale plánovať budúcnosť Rusínov nielen na Slovensku, ale i za jeho hranicami...

.... Divadlo A. Duchnoviča malo tú česť a šťastie, že aj zásluhou Vasila Turoka začal ako jeden z prvých neistú, experimentálnu cestu, ktorou prerazil nielen na slovenských scénach, ale bol žiadaný aj v zahraničí. Ako sa na tie roky pozerá organizátor tohto podujatia dramatik a režisér Miloš Karásek?

– Novú éru v DAD začal vtedajší riaditeľ Jaroslav Sisák, ktorý ponúkol miesto dramaturga V. Turokovi. Ten vlastne rozbehol naštartovaný motor a trend divadla posunul na vyššiu úroveň, pritiahol do tohto divadla dramatikov, režisérov a scénografov ako Jozef Pražmári, Blaho Uhlár, ale aj mňa...

Reštaurácia Agát sa stala pre Vasila Turoka miestom jeho každodenného bytia. Každý, kto ho chcel stretnúť, vedel, že ho tam nájde a on bol ochotný obetovať svoj čas, odpovedať na jeho otázky, diskutovať, polemizovať na rôzne témy. Bol vlastne akýsi nenásilný diskusný klub pre tých, ktorí chceli komunikovať, ktorí mali čo povedať, alebo hľadali odpovede na svoje otázky.

Takým prirodzeným, bez akýchkoľvek oficialít bolo aj stretnutie v Agáte na Vasilove meniny. Nepadali tam pompézne slová, ľudia, ktorí sa chceli zísť, prišli, diskutovali, spomínali... Tak, ako za čias Vasila Turoka-Heteša.

(Skrátené, celý článok je v rusínskej verzii, v rubrike „Театер“ našej webovej stránky.)

Kvetoslava KOPOROVÁ, fotky autorky

28.06.2006

Predseda Svetovej rady Rusínov zase vo Washingtone

24. marca 2006 predseda Svetovej rady Rusínov – prof. Paul Robert Magocsi zase navštívil hlavné mesto USA – Washington a stretol sa s diplomatickými predstaviteľmi rozličných krajín. Profesora Magocsiho sprevádzala delegácia aktivistov spoločenstva Američanov rusínskeho pôvodu, v ktorej boli: prezident Karapatskorusínskej spoločnosti (Carpatho-Rusyn Society) v USA – John Rigetti a členovia washingtonskej filiálky tejto organizácie: Prof. Elaine Rusinko, Dr. Mikuláš Popovič, Larry Brindza and Chriestie Slifkey. Delegácia sa stretla s predstaviteľmi veľvyslanectva Českej republiky, veľvyslanectva Poľskej republiky a delegácie Európskej únie.

Na VEĽVYSLANECTVE ČESKEJ REPUBLIKY aktivisti spoločenstva Američanov rusínskeho pôvodu pripomenuli, že medzi Rusínmi a Čechmi boli vždy veľmi dobré vzťahy, hlavne v rokoch 1919 – 1938, keď Podkarpatská Rus (terajšia Zakarpatská oblasť Ukrajiny) bola súčasťou Československej republiky. Tieto vzťahy sú nádejou, že Česká republika bude aj naďalej ochraňovať práva Rusínov v rámci Európskej únie, ale tiež v rámci vzájomných vzťahov s Ukrajinou. Prejednávala sa taktiež situácia občanov Ukrajiny, ktorí žijú v Českej republike, hlavne tých, ktorí pracujú v Prahe. Delegácia vyslovila želanie, aby vláda Českej republiky priaznivo stavala k obyvateľom Podkarpatska, ktorí žiadajú pracovné povolenie a právo na dlhodobý pobyt v tejto krajine.

Na VEĽVYSLANECTVE POĽSKEJ REPUBLIKY profesor Magocsi zdôraznil, že Američania rusínskeho pôvodu majú informácie o politike Poľska vo vzťahu ku národnostným menšinám od čias nástupu v krajine demokratickej vlády v roku 1989. Rusíni/Lekovia boli uznaní ako samostatná etnická menšina a de jure majú také isté práva ako ostatné národnostné menšiny v Poľsku. V praxi, o čom svedčia fakty, ktoré zadávajú príčinu pripomenúť, že poľské štátne orgány v plnej miere neprekonali autoritárnu tendenciu považovať Rusínov/Lemkov za časť ukrajinského národa, ktorá pretrváva od komunistických čias.

V mene Svetového kongresu Rusínov profesor Magocsi vyslovil znepokojenie nad nedávnym rozhodnutím Ministerstva vnútra PR čo sa týka dvoch nedávno vybraných predstaviteľov Rusínov/Lemkov do Ministerskej rady v záležitostiach národnostných menšín. Jeden z týchto predstaviteľov bol jednoducho odvolaný z funkcie a nahradený inou osobou, ktorá tvrdí, že Lemkovia sú časťou ukrajinského národa. Toto rozhodnutie možné považovať za diskrimináciu lemko-rusínskej komunity v Poľsku.  Profesor Magocsi taktiež vyslovil nádej, že po niekoľkých rokoch nejasností a súdnych ťahaníc poľský štát vráti vlastníctvo kultúrneho centra „Ruska bursa“ v meste Golice jeho zákonnému vlastníkovi – Spoločnosti „Ruska bursa“ (Stowarzyszenie „Ruska Bursa“).

Nakoniec delegácia Rusínov sa dotkla aj otázky Akcie „Visla“ z roku 1947, v ktorej Lemkovia boli násilne vysťahovaní zo svojej vlasti v Karpatoch. Obidve strany sa zhodli v tom, že je to veľmi komplikovaný problém spojený s konfliktom medzi Ukrajincami a Poliakmi, ktorý sa začal na Voline v posledných rokoch druhej svetovej vojny. Rusíni/Lemkovia nemajú čo trpieť za historické dedičstvo Ukrajincov a Poliakov, ale v nijakom prípade nie Lemkov. Predstavitelia veľvyslanectva navrhli, aby Rusíni/Lemkovia informovali o svojom postavení Štátnu komisiu historickej pamäti Poľska.

Na ZASTUPITEĽSTVE DELEGÁCIE EURÓPSKEJ ÚNIE V USA Američania rusínskeho pôvodu boli vrelo prijatí politickým poradcom, pánom Reinholdom Brenderom. Predseda Svetovej rady Rusínov Prof. Magocsi krátko ho informoval o postavení Rusínov v krajinách Európskej únie a za jej hranicami. Osobitne sa hovorilo o Ukrajine, jedinom štáte, ktorý neuznáva Rusínov za samostatnú národnosť. V odpovedi pán Brender poznamenal, že daná informácia vyvoláva vážne znepokojenie, lebo sa týka porušovania ľudských práv. Európska únia vypracovala tzv. „Európsky program spolupráce so susedmi“ na jej východných a južných hraniciach. Ukrajina je kľúčovým elementom v tejto novej politike spolupráce. Vzťahy medzi EÚ a Ukrajinou sa budú budovať na základe dodržiavania ľudských práv a neuznanie Rusínov za samostatnú národnosť bude mať negatívny vplyv na tieto vzťahy celkove.

Profesor Magocsi porovnal Rusínov s Kataláncami, Frízmi a inými bezštátnymi národmi Európy. Pretože tieto národy nemajú vlastný štát, ktorý by ich ochraňoval, musia sa spoľahnúť na medzinárodné inštitúcie podobné Európskej únii. Inými slovami povedané, Európska únia sa môže považovať za vlasť všetkých karpatských Rusínov. Dnes EÚ je vlasťou pre Rusínov Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska a v neďalekej budúcnosti – Rumunska, ale teoreticky môžeme považovať ju za symbolickú vlasť aj pre Rusínov Ukrajiny. Pán Brender informoval členov delegácie o množstve európskych inštitúcií, na ktoré je možné sa obrátiť s problémom neuznania Ukrajinou karpatských Rusínov za samostatnú národnosť.

Od novembra 2005 predseda Svetovej rady Rusínov spolu s predstaviteľmi Karpatskorusínskej spoločnosti v USA navštívil veľvyslanectva väčšiny štátov, kde žijú Rusíni. V apríli 2006 sa o postavení Rusínov bude diskutovať so senátormi a kongresmanmi, ktorí sa zaoberajú otázkami vzťahov medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi americkými.

Predseda Svetového kongresu Rusínov sa stretáva s diplomatmi

Washington, USA. 14. novembra 2005 sa predseda Svetového kongresu Rusínov Paul Robert Magocsi spolu s delegáciou amerických Rusínov stretol s predstaviteľmi veľvyslanectiev Ukrajiny, Rumunska, Maďarska, Slovenska a Štátneho úradu USA. Členmi delegácie Američanov rusínskeho pôvodu boli John Rigetti, prezident Karpatorusínskeho spolku a ďalší predstavitelia tejto organizácie: Ellaine Rusinko, Dr. Mikuláš Popovič, Dr. Viktor Haburčák, Dean Poloka a Karen Varian. Zmyslom stretnutia bolo informovať predstaviteťov týchto krajín a tiež Štátneho úradu USA o postavení Rusínov, žijúcich v niekoľkých európskych krajinách.

Mikuláš Popovič, Dean Poloka, John Righetti, Elaine Rusinko, Paul R. Magocsi pred Veľvyslanectvom Slovenskej republiky vo Washingtone.	Prof. P. R. Magocsi a veľ-vyslanec SR v USA Rostislav Kačer.

Na Ukrajinskom veľvyslanectve, ktorý sa nachádza v elegantnej historickej budove v Georgetownskom okrese amerického hlavného mesta, profesor Magocsi opísal úprimnú radosť Američanov rusínskeho pôvodu z rozpadu bývalého Sovietskeho zväzu a následného vzniku nezávislej Ukrajiny a tiež z nedávnych udalostí Oranžovej revolúcie, ktorá v januári 2005 priviedla ku vláde prozápadne zmýšľajúcich politikov na čele s Viktorom Juščenkom. Predseda Svetového kongresu Rusínov pripomenul predstaviteľom Ukrajinského veľvyslanectva, že Rusíni na Zakarpatsku, na rozdiel od iných národnostných skupín tohto regiónu, patrili medzi najoddanejších priaznivcov kandidáta na prezidenta Juščenka a tiež že Rusíni Severnej Ameriky boli účastníkmi kampane na podporu Oranžovej revolúcie. Dodal, že Rusíni v Amerike, tak ako aj Rusíni európskych krajín celým srdcom sympatizujú so snahami Ukrajiny vstúpiť do Európskeho spoločenstva. Členstvo Ukrajiny v tejto organizácii by zničilo ďalšiu „železnú oponu“, ktorá oddeľuje tento štát od zvyšku Európy a vedie cez historickú Karpatskú Rus´, oddeľujúc Rusínov Zakarpatska od ich bratov v susedných štátoch  – v Poľsku, Maďarsku a na Slovensku.

Medzi problémami, ktoré bránia užším vzťahom Ukrajiny s EÚ, a nádejou na členstvo v nej je aj pozícia tohto štátu v súvislosti s rusínskym obyvateľstvom Zakarpatska. Ukrajina je totiž jedinou krajinou v Európe, ktorá neuznáva Rusínov ako samostatnú národnosť. Rusíni nie sú ,,subetnosom Ukrajincov“, zdôraznil profesor Magocsi, a takáto pozícia, ktorá ešte stále pretrváva v Kyjeve aj po Oranžovej revolúcii, je porušením základných ľudských práv. Takáto pozícia ohrozuje zbližovanie Ukrajiny s EÚ, kde sú Rusíni uznaní ako samostatná narodnosť.

Profesor Magocsi tiež poinformoval Ukrajinské veľvyslanectvo o tom, že v priebehu minulého desaťročia Američania rusínskeho pôvodu aktívne posielali lieky a zdravotnícke potreby do lekární v Zakarpatsku. Impulzom pre takúto pomoc bol práve ten fakt, že americkí sponzori si priali pomôcť vlasti svojich predkov-Rusínov.  Napríklad, obyvateľ mesta Binghampton, štát New York, Američan rusínskeho pôvodu Mjkael Kundrat zorganizoval odoslanie 12 kontajnerov medicínskeho materiálu v hodnote vyše 4 milióny dolárov. Nie je to divné, spýtal sa profesor Magocsi, že odhliadnúc od týchto veľkých zásluh v dobročinnej sfére, pán Kundrát nebol spomenutý ani len v novinovom článku na Ukrajine, nehovoriac o nejakom ocenení zo strany miestnych kompetentných úradov? Čo znamená toto mlčanie? Bola by reakcia taká istá, keby Američan ukrajinského pôvodu, predkovia ktorého pochádzajú z Haliče, poslal takú istú sponzorskú pomoc do lekární vo Ľvove?

Na Rumunskom veľvyslanectve vyjadrila delegácia amerických Rusínov uspokojenie s liberálnou politikou tejto krajiny vo vzťahu k národnostným menšinám a zaželala veľvyslanectvu tejto krajiny veľa úspechov v prípravách na vstup do EÚ, ktorý je naplánovaný na rok 2007. Hlavnou témou rokovania, ktoré vyvolalo najväčší záujem predstaviteľov rumunskej ambasády, bol 9. Svetový kongres Rusínov, ktorý sa uskutoční v Rumunsku v júni 2007 v meste Siget neďaleko hraníc s Ukrajinou v historickom regióne Maramureš. Rumunsko vyjadrilo odhodlanie ukázať sa na nadchádzajúcom 9. Svetovom kongrese Rusínov v najlepšom svetle. Predstaviteľ ambasády navrhol pozvať na kongres euroúradníkov z Bruselu, ktorí sa zaoberajú problémami menšín, ľudských práv  a cezhraničnou spoluprácou medzi  regiónmi.

Profesor Magocsi vyslovil želanie, aby  infraštruktúra mesta Siget bola v krátkom čase zdokonalená, aby sa vybudovali nové hotely, veľké kongresové miestnosti a zreštaurovali sa miestne historické pamiatky Rusínov, ako napríklad budova súdu, kde sa v 1914 roku odohral hanebný proces proti pravoslávnym Rusínom, ale aj miestnosti, kde zasadala Maramurešska Ruská národná Rada v 1918 roku.

Diskusia sa dotkla aj nedávno vybudovaného mosta cez rieku Tisu, ktorá spája Siget a Solotvino na západnom, zakarpatskom brehu Tisy. Tento most má nielen veľký praktický, ale aj symbolický význam, lebo prvýkrát za viac ako polstoročie dáva možnosť Rusínom, ktorí žijú na obidvoch stranách hraníc, voľne sa stretávať. Most je pripravený na odovzdanie do užívania, napriek tomu je stále uzavretý. Zdržanie otvorenia mostu je spojené zo vstupom Rumunska do EÚ a nevyhnutnosťou dodržiavania prísnych pravidiel tejto organizácie v súvislosti s kontrolou hraníc EÚ, ktoré sa majú rozšíriť. Profesor Magocsi navrhol, aby sa most otvoril aspoň pre rusínsku delegáciu z Ukrajiny, ktorá by mohla po ňom peši prejsť, keď pôjde na kongres v 2007 roku. Ťažko by sa našiel krajší symbol na podčiarknutie transparentnosti hraníc, ako je otvorenie mostu s Ukrajinou v roku vstupu Rumunska do EÚ!

Na Maďarskom veľvyslanectve delegácia Američanov rusínskeho pôvodu vyjadrila uspokojenie s faktom, že v Maďarsku vznikli autonómne samosprávne celky národnostných menšín. Rusíni sú štátom akceptovaní ako samostatná národnosť, majú 32 samospráv a tiež celoštátne koordinačne centrum v Budapešti. Delegáti si vymenili skúsenosti s predstaviteľmi veľvyslanectva a rozobrali problémy, ktoré Maďarsko bude riešiť v súvislosti s národnostnou otázkou v tejto krajine.

Osobitný význam mal návrh Maďarského veľvyslanectva vo Washingtone týkajúci sa spolupráce s organizáciami Američanov rusínskeho pôvodu, konkrétne organizovanie v budove ambasády výstav, kultúrnych podujatí, aby sa aj takýmto spôsobom sústredila pozornosť na Rusínov v Maďarsku. Táto myšlienka potrebuje samozrejme spoluprácu Američanov rusínskeho pôvodu s vedúcimi predstaviteľmi Rusínskej menšinovej samosprávy v Budapešti.

Spolupráca pri organizovaní kultúrnych podujatí Rusínov bola ponúknutá aj predstaviteľom veľvyslanectva Slovenskej republiky. Ale hlavnou témou rozhovoru na tomto veľvyslanectve bolo znepokojenie delegátov z nedávnych udalostí, spojených s Rusínmi na Slovensku. Na jednej strane bola vyslovená spokojnosť so značnými úspechmi, ktoré dosiahli Rusíni na Slovensku, ako sú napr. uznanie Rusínov ako samostatnej národnosti, štátna podpora Divadla Alexandra Duchnoviča, kodifikácia spisovného jazyka, vydanie množstva publikácii v tomto jazyku, otvorenie Oddelenia rusínskeho jazyka a kultúry na Prešovskej univerzite a tried s vyučovaním rusínskeho jazyka v niekoľkých  základných a stredných školách (gymnáziách).

Avšak oveľa intenzívnejšiu diskusiu vyvolali existujúce problémy. Predseda Svetového kongresu Rusínov profesor Magocsi poukázal na vážne nedostatky pri rozdeľovaní rozpočtu Slovenska, prideleného na kultúrne aktivity národnostných menšín, konkrétne rusínskej menšiny. Financie sa rozdeľujú v januári daného finančného roku, ale k menšinám sa dostanú najskôr v júni, inokedy v júli, auguste ba dokonca až v septembri. Nakoľko sa tento jav opakuje už desať rokov, vzniká podozrenie, či v tomto prípade nejde o skrytú diskrimináciu národnostných menšín tejto krajiny.  Veľvyslanec Slovenska v USA pán Rastislav Káčer, ktorý strávil poldruha hodiny s delegáciou,  odpovedal na túto otázku a priznal, že rozdeľovanie rozpočtu  je skutočne veľmi problematické, ale tieto problémy sa nijakým spôsobom  netýkajú iba národnostných menšín. Taká istá situácia s podobnými negatívnymi dopadmi je napríklad  aj vo financovaní slovenskej armády. Z druhej strany, poznamenal pán veľvyslanec, predstavitelia slovenskej vlády musia uznať, že národnostné menšiny, podobné ako sú Rusíni sa nachádzajú v nezávideniahodnej situácii. Príčinou je fakt, že na rozdiel od väčšiny iných národnostných menšín, Rusíni nemajú svoj materský štát, na ktorý by sa mohli obrátiť so žiadosťou o pomoc, či už finančnú, alebo morálnu. Rusíni teda vyžadujú osobitnú pozornosť zo strany slovenských politikov a úradov.

Profesor Magocsi sa tiež dotkol otázky rozdelenia finančných prostriedkov, ktoré sú určené pre národnostné menšiny. Slovenské ministerstvo kultúry, aby nemalo priamu zodpovednosť za túto vec, vytvorilo poradný orgán, ktorý tvoria predstavitelia Rusínov  a  pracovník ministerstva. Úlohou tohto orgánu je navrhnúť, ktoré organizácie a projekty budú finančneč podporené v danom roku. Ale koho reprezentuje tento poradný orgán? Prečo napríklad dvaja zo štyroch jej členov sú z Bratislavy, keď absolútna väčšina Rusínov žije na samom východe Slovenska?

Niektorí členovia delegácie Američanov rusínskeho pôvodu vyjadrili osobitné znepokojenie nad faktom, že najstaršie a najreprezentatívnešie periodikum v rusínskom jazyku, ktoré začalo vychádzať po novembrovej revolúcii „Narodny novynky“, známe ďaleko za hranicami Slovenska, v  roku 2005nedostalo ani korunu zo štátneho rozpočtu. Namiesto toho, všetky finančné prostriedky boli pridelené nedávno vzniknuvšiemu periodiku „InfoRusín“, ktorého niektoré čísla obsahujú až do 40 percent príspevkov v slovenskom jazyku! V tejto súvislosti jeden z delegátov pripomenul, že financie, ktorými štát prospieva na vydávanie rusínskeho periodika  v Maďarsku – „Rusynskyj svit“ sa proporcionálne krátia, ak publikujú materiály v  inom, než rusínskom jazyku. Nesporne, politika Ministerstva kultúry  SR a jeho „rusínskych konzultantov“ vyvoláva pochybnosti o tom,  či naozaj tento štát znepokojuje

„špecifické“ postavenie jeho občanov-Rusínov.

Nakoniec profesor Magocsi a iní delegáti vyjadrili vážne znepokojenie nad faktom, že slovenské ministerstvo školstva financuje len 8 tried s vyučovaním rusínskeho jazyka a kultúry, pričom ďalšie štyri sú financované z iných zdrojov. Inými slovami, na spolok Američanov rusínskeho pôvodu sa obracajú s prosbou o financie na výplatu učiteľov štyroch existujúcich tried  a šiestich navrhovaných tried a tiež vychovávateľov 12 materských škôl, ktoré sa plánujú otvoriť v obciach, kde už existujú triedy s vyučovaním rusínskeho jazyka. Ako je možné, že krajina, ktorá je členom EÚ s rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou, o čom neustále informujú média, je závislá od Rusínov v USA a Kanade v oblasti financovania neveľkej skupiny tried ZŠ a materských škôl? Veľvyslanec Slovenska súhlasil s týmito argumentmi a prisľúbil otvoriť tieto otázky na rokovaniach so zodpovednými orgánmi v Bratislave.

Stretnutia, ktoré sa uskutočnili 14. novembra vo Washingtone, boli prvými, ktoré zrealizoval predseda Svetového kongresu Rusínov spolu s oficiálnymi predstaviteľmi vlád krajín, kde žijú Rusíni. Miestni organizátori tiež  požiadali o stretnutie s predstaviteľom Poľského veľvyslanectva, bohužiaľ, to bola jediná krajina, ktorá na tento list neodpovedala. Všetky strany sa zhodli na tom, že spolupráca Svetového kongresu Rusínov a organizácií Američanov rusínskeho pôvodu s predstaviteľmi Ukrajiny, Rumunska, Maďarska a Slovenska musí pokračovať. Budeme samozrejme pokračovať v spolupráci s týmito krajinami a v budúcnosti by sme si želali nadviazať kontakty tiež s Poľskom, Českou republikou, Srbskom a Čiernou Horou.

Dve významné jubileá v živote Rusínov

Vo vynovenej veľkej sále Ruského domu na Hlavnej 62 v Prešove 1. októbra 2005 sa zišlo okolo 50 Rusínov z rozličných sfér života a rôznych častí nášho kraja, aby oslavili dve významné jubileá v živote Rusínov – 110 rokov od založenia Gréckokatolíckej ruskej učiteľskej akadémie (seminára, preparandie) v Prešove a 80 rokov od zakúpenia budovy terajšieho Ruského domu v Prešove pre potreby Rusínov. Pri tejto príležitosti sa uskutočnil medzinárodný vedecký seminár, ktorého hlavným organizátorom bol Svetový kongres Rusínov a spoluorganizátormi Ruský (rozumej rusínsky) klub – 1923 a Spolok Alexandra Duchnoviča v Prešove za finančnej podpory Ministerstva kultúry SR a Prešovského samosprávneho kraja.

Zľava doprava: moderátor akcie a podpredseda Ruského klubu – 1923 M. Ľaš a duša akcie, predseda RK – 1923 G. Beskyd

Pred začatím seminára sa účasníci zišli v kaplnke kláštora baziliánov na Službe Božej, ktorú viedol o. Markian Greško za asistencie o. Josafata a o. Gorazda Timkovičovcov a kde sa evangeliá a apoštoly čítali po rusínsky. Potom už v sále Ruského domu sa uskutočnil kultúrny program, v ktorom vystúpili: Mária Girová, Ján Jarolín, sestry Gerberiové a Anna Barnová. Následovalo samotné pracovné zasadnutie vedeckého seminára, ktoré moderoval  člen výboru Ruského klubu – 1923 Mikuláš Ľaš. Privítal mnohých významných hostí, medzi inými aj otca-Rusína predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu, absolventa jubilujúcej ruskej akadémie, ktorý v diskusii vystúpil po rusínsky.

Po prečítaní blahoprajného listu od predsedu Prešovského samosprávneho kraja MUDr. Petra Chudíka (medzi iným, aj on má rusínske korene), ktorý zaželal zdarný priebeh a úspech semináru, ako prvý so svojim referátom vystúpil predseda Ruského klubu – 1923 Mgr. Gabriel Beskyd, ktorý vo svojom vystúpení zoširoka a so znalosťou veci informoval prítomných o kultúrno-osvetovej práci spolkov Ruského domu, hlavne Spolku A. Duchnoviča, a vyzdvihol významný počin našich rusínskych predchodcov na čele s blahoslaveným biskupom Pavlom Petrom Gojdičom, ktorí za vlastné finančné prostriedky v roku 1925 prozreteľne zakúpili budovu Ruského domu pre potreby  kultúrno-osvetovej a nábožensko-národnostnej činnosti Rusínov na Slovensku. Druhý jeho referát bol na tému Úloha Gréckokatolíckej ruskej učiteľskej akadémie v kultúrno-osvetovej činnosti Rusínov. S veľmi zaujímavými príspevkami ďalej vystúpili: PhDr. Mária Maľcovská, PhDr. Stanislav Konečný, CSc., PhDr. Anna Plišková a zahraničný účastník z Maďarska – Dr. Tibor Mikloš Popovič.

Vedecký seminár pokračoval diskusiou, ktorá sa dotýkala histórie, ale aj súčasných aktuálnych problémov Rusínov na Slovensku - kultúrnych, ale aj ekonomických. Jednym z nich je aj využitie Ruského domu v Prešove na kultúrne ciele Rusínov. V minulosti sa našim predkom darilo tento problém riešiť a je na nás, ako sa k nemu postavíme dnes my.

                                                                                        PhDr. Mária MAĽCOVSKÁ,

                                                                                        Prešov

(Z rusínskeho jazyka preložil, skrátil a upravil: A. Z. Celý článok je si možné  prečítať na našej webovej stránke v rubrike TLAČ: „Народны новинкы“ č.35 – 41 / 2005, str. 2. Pre zaujímavosť: do konca r. 2005 vyjde z tohto medzinárodného vedeckého seminára zborník referátov.)