kongres predseda

Tak najvýstižnejšie by sa dalo povedať o stretnutiach s mnohými ľuďmi a účasti na mnohých akciách predsedu Svetovej rady Rusínov (SRR) Paula Roberta Magocsiho na Slovensku, v Poľsku, na Ukrajine, v Rumunsku a Česku v dňoch 16. – 25. februára 2007. A teraz konkrétne aké stretnutia absolvoval:

Slovensko, Prešov, 16. 2. 2007:

Prvý deň pobytu na Slovensku akademik, profesor Paul Robert Magocsi, PhD. (sprava) sa stretol s riaditeľom Ústavu regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity prof. PaedDr. Štefanom Šutajom, DrSc. a odbornou asistentkou Oddelenia rusínskeho jazyka a kultúry tohto ústavu PhDr. Annou Pliškovou, PhD., s ktorými jednal o možnostiach ďalšej spolupráce na báze spoločných výskumných projektov. Profesor Magocsi, tak ako pri podobných stretnutiach v minulosti, aj teraz podaroval rusínskemu oddeleniu ďalšiu kolekciu kníh do knižnice, ktoré pomôžu študentom rusinistiky spoznávať rozličné aspekty života Rusínov vo svete.

Druhou akciou tohto dňa bola prezentácia troch verzií knihy kanadského historika (rusínskej, anglickej a ukrajinskej) pod názvom Narod nîvydky (Národ znikadiaľ) a zborníka 23 autorov, ktorí napísali svoje články na počesť 60. narodenín (nar. 26. 1. 1945) P. R. Magocsiho v piatich jazykoch. Samozrejme, že nechýbali medzi nimi ani autori zo Slovenska – doc. PhDr. Vasiľ Jabur, CSc. a PhDr. Anna Plišková, PhD. Akcia mala odbornú úroveň vďaka odbornému výkladu historikov: k prvej knihe vystúpil PhDr. Stanislav Konečný, CSc, pracovník Spoločensko-vedného ústavu SAV v Košiciach, a k druhej pod názvom Carpatho-Rusyns and their Neighbors (Karpatskí Rusíni a ich susedia) vystúpil prof. PhDr. Peret Švorc, CSc., pracovník Ústavu histórie FF PU v Prešove. Akcia bola v Slovanskej študovni Štátnej vedeckej knižnice v Prešove., kde všetkých prítomných privítala riaditeľka knižnice Mgr. Valéria Zavadská, ktorej P. R. Magocsi prezentované knihy podaroval, aby slúžili študujúcim v Slovanskej študovni. Prezentáciu zorganizovala Slovenská asociácia rusínskych organizácií v spolupráci so Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove. Účasť na nej prijala verejnosť Prešova, prevažne Rusíni, ale prišli aj niektorí zahraniční hostia z Ukrajiny a Nemecka.

17. 2. 2007:

V tento deň sa prof. P. R. Magocsi stretol najprv s čelnými predstaviteľmi Spolku rusínskej mládeže Slovenska (predsedníčkou Mgr. Alenou Blichovou (druhá zľava), členom výboru Petrom Krajňákom ml. (tretí sprava), členmi Miroslavou Lacovou–Hupcej a Michalom Dronovom) a Svetového fóra rusínskej mládeže (podpredsedníčkou A. Blichovou), v diskusii s ktorými sa dozvedel o problémoch daných organizácií, ale hlavne o prípravách 3. Svetového fóra rusínskej mládeže, ktoré bude tohto roku v rumunskom meste Sighetul Marmaţiei.

Dôležitým bolo ďalšie stretnutie – na Prešovskom gréckokatolíckom biskupskom úrade: s generálnym vikárom ThDr. Marcelom Mojzešom, vikárom pre Rusínov o. Petrom Pavlom Haľkom, ČSSV a riaditeľom úradu o. Ľubomírom Petríkom, ktorých predseda SRR informoval o nespokojnosti rusínskych veriacich s procesom slovakizácie a nemožnosťou v plnej miere v pastorácii používať rusínsky spisovný jazyk, ktorý bol na Slovensku kodifikovaný v 1995 roku a tento fakt by mala rešpektovať aj gréckokatolícka cirkev. Rozhovor sa viedol aj na tému Charty rusínskych veriacich 2007.

Kamienka, 18. 2. 2007:

V nedeľu, cestou do Krakova sa prof. Magocsi zastavil v rusínskej obci Kamienka, kde sa zúčastnil sv. bohoslužby v miestnej gréckokatolíckej cerkvi, kde v súčasnosti pôsobí o. ThLic. František Krajňak. V neformálnej diskusii sa dotkol aktuálnych problémov rusínskych farárov, procesu uplatňovania rusínskeho spisovného jazyka v pastoračnej praxi, problémov, súvisiacich s prekladmi cirkevných kníh do rusínskeho jazyka, ako aj procesu schvaľovania týchto prekladov zo strany cirkevnej hierarchie.

Poľsko, Krakov, 19.2.2007:

Tento rok, ako je známe, bude bohatý na celorusínske akcie. Okrem 9. Svetového kongresu Rusínov (21. – 24. júna 2007) sa už minulého roku začali prípravy okolo organizovania 3. Medzinárodného kongresu rusínskeho jazyka, ktorý bude 13. – 16. 9. 2007 v Krakove. Keďže jazykový kongres sa organizuje tak ako predtým z iniciatívy Svetového kongresu Rusínov, pobyt v Európe predseda SRR P. R. Magocsi využil na návštevu hostiteľov kongresu – Jagelonskej univerzity v Krakove, kde v pedagogickej akadémii prebiehalo zasadanie organizačnej, programovej, finančnej a výstavnej komisií kongresu rusínskeho jazyka za účasti prorektora pre vedu spomínanej akadémie prof. Dr. hab. Tadeusza Budrevicza, vedúcej organizačnej komisie Dr. Heleny Duc-Faifer, učiteľky rusínskeho jazyka na tejto akadémii, vedúcej programovej komisie PhDr. Anny Pliškovej, PhD. a vedúcej finančnej komisie Wiery Sandowicz–Bąkowskej. Za prítomnosti ďalších členov programovej komisie z Poľska – profesora Sliezskej univerzity v Katoviciach Henrika Fontaňskeho a autorky mnohých učebníc lemkovského jazyka a učiteľky rusínskeho jazyka Miroslawy Chomiak z Uszcia Gorlickiego bol podrobne rozanalyzovaný program konferencie, na ktorej sa zúčastní 30 referujúcich, prevažne vedeckých pracovníkov, 40 učiteľov rusínskeho jazyka z rôznych krajín a 10 čestných hostí. Okrem toho budú pozvaní aj najvýznamnejšie osobnosti politického a spoločenského života v Poľsku, o záštitu nad touto akciou bude požiadaný prezident Poľskej republiky.

Keďže jazykový kongres bude mať do činenia s Jagelonskou knižnicou, poobede sa prof. Magocsi stretol so zástupcom riaditeľa tejto prestížnej knižnice Mgr. Ryszardom Juchniewiczom, s ktorým sa rozprávali o možnostiach zrealizovať v priestoroch knižnice výstavu rusínkojazyčných kníh vydaných v rôznych krajinách po roku 1989, ako aj výstavu propagačných materiálov o Rusínoch. Bol dohovorený spôsob a určení zodpovední realizátori tejto výstavy: Larîsa Ilčenko z Užhorodu a Alexander Zozuľák z Prešova. Výstava bude otvorená od 13. do 27. 9. 2007.

Ukrajina, Užhorod, 20. 2. 2007:

Významné stretnutia boli pripravené počas pobytu prof. Magocsiho v Užhorode. V prvom rade to bola účasť na Okrúhlom stole na tému: Uznanie rusínskej národnosti na Ukrajine: úloha kontaktovania miestnej administratívno-politickej elity z rusínskymi kultúrno-národnostnými spolkami v malej sále Zakarpatskej oblastnej rady v Užhorode, za prítomnosti zástupcu predsedu tej rady Mîchajla Martîna. Akciu zorganizoval predseda Obščestva A. Duchnoviča v Užhorode Valerij Paďak. Z tohto zasadnutia vzišli konkrétne riešenia, ktoré bude potrebné zrealizovať. Zo strany M. Martîna bolo vyslovené plné porozumenie požiadaviek členov rusínskych organizácií.

21. 2. 2007:

Tak ako v Prešove, aj v Užhorode bolo naplánované stretnutie s predstaviteľmi cirkvi. No na rozdiel od Prešova, v Užhorode prof. Magocsiho prijal biskup Mukačevskéhé gréckokatolíckeho eparchie Mons. Milan Šášik, CM. V diskusii boli nastolené problémy ukrajinizácie v tejto cirkvi v rámci Podkarpatska, ako aj prediskutované príčiny nevyužívania rusínskych prekladov Evanjelií a Apoštolov v podkarpatských rusínskych farnostiach.

Ďalší „užhorodský“ program bol zameraný na sféru školskú a kultúrnu. V prvom rade išlo o stretnutie s členmi Školskej rady rusínskych nedeľných škôl na čele s Vasîľom Sarkanîčom zo Svaľavy, ktorý má na starosti 27 rusínskych nedeľných škôl na Podkarpatsku. Účastníci zasadnutia diskutovali o možnostiach rozšírenia počtu škôl, ale aj o aktuálnych problémoch vydávania učebníc rusínskeho jazyka, berúc do úvahy hlavný problém Podkarpatska – v ktorej variante rusínskeho jazyka ich pripravovať(?!).

Aktuálna situácia rozdelenia Rusínov Podkarpatska do niekoľkých organizácií, ktoré sa často medzi sebou nevedia dohodnúť, bola témou diskusií najprv s aktivistami Sojmu podkarpatských Rusínov na čele s predsedom o. Dîmîtrîom Sîdorom, ktorý predsedu a tajomníka SRR informoval o problémoch s druhou skupinou rusínskych organizácií, zjednotených v Národnej rade Rusínov Podkarpatska na čele s Eugenom Županom, ktorého pozíciu si predstavitelia SRR tiež vypočuli. Diskutovalo sa aj o probléme okolo Národného domu Rusínov v Užhorode, ktorý je teraz vo vlastníctve Obščestva A. Duchnoviča na čele s V. Paďakom. Obidve akcie prebiehali vo veľkej sále tejto budovy, kde sa takmer každý týždeň organizuje nejaká akcia, takže táto budova nie je „mŕtva“ ako to bolo v minulosti, alebo ako je to s Ruským domom v Prešove.

Ďalšie stretnutie sa realizovalo na pôde Užhorodskej národnej univerzity, kde bolo pripravené stretnutie PhDr. Anny Pliškovej, PhD, ako aj akademika, prof. P. Magocsiho, PhD. so študentmi tejto univerzity. Spomínaní hostia informovali študentov o možnostiach štúdia rusínskeho jazyka na základných, stredných školách a na vysokej škole na Slovensku a v iných krajinách a o možnosti stážovania na Torontskej univerzite s cieľom zamerania na rusinistiku. Obidvaja ochotne odpovedali na mnohé otázky študentov, ktorým, myslíme si, že aspoň sčasti sa otvorili oči v otázkach existencie a rešpektovania rusínskeho spisovného jazyka vo svete.

Program toho dňa pokračoval sviatočným aktom otvorenia unikátnej vo svete Galérie portrétov významných osobností rusínskej histórie a kultúry od Zaslúžilého maliara Ukrajiny Vasîľa Skakandîja v Národnom dome Rusínov v Užhorode. Otvárajúc novú galériu v Užhorode, pásku sviatočne prestrihol P. R. Magocsi, V. Skakandîj a Národný umelec Ukrajiny Volodîmîr Mîkîta, ktorý následne vystúpil s odborným výkladom k obsahu danej výstavky, v rámci ktorej bolo predstavených prvých 15 portrétov zo 100 plánovaných. Medzi nimi je aj portrét prvého predsedu Svetovej rady Rusínov Vasiľa Turoka-Heteša.

Posledným bodom toho programu bola prezentácia knihy Národ odnikiaľ P. R. Magocsiho vo veľkej sále Národného domu Rusínov, ku ktorej odborný výklad mali Zaslúžilý učiteľ Ukrajiny M. Almašij a Igor Kerča. Slovo mali aj A. Zozuľák, ako organizátor prvej prezentácie v Prešove a V. Paďak, ako hlavný organizátor akcie a vydavateľ tejto publikácie. V rámci prezentácie sa predstavil v kultúrnom programe folklórny kolektív Lemkovčanka z dedinky Zaričovo a recitátorka, učiteľka rusínskeho jazyka z Perečína – Anna Megelová.

22. 2. 2007:

Bohatý program pobytu v Užhorode posledný deň ukončilo stretnutie s najvyššími predstaviteľmi politického života v Zakarpatskej oblasti a tlačová konferencia s Alexandrom Zozuľákom. Prvé dôležité stretnutie bolo v budove Zakarpatskej oblastnej rady a Zakarpatskej oblastnej štátnej administrácie v Užhorode, konkrétne s predsedom Oblastnej rady Mîchajlom Kičkovskîm, jeho zástupcom Mîchajlom Martînom, predstaviteľom Oblastnej štátnej administrácie Volodîmîrom Hoblîkom, zástupcom parlamentu Ukrajiny v otázkach národnostných Vasîľom Kuzjom, vedúcou úradu v otázkach národností Juditou Jevčak a vedúcim odboru Oblastnej štátnej administrácie Mîjchalom Popovîčom. V diskusii predseda SRR nastolil problém neuznania národnosti Rusín na Ukrajine. Všetci prítomní vedúci predstavitelia boli naklonení myšlienke, že túto národnosť je potrebné uznať za samostatnú, len treba nájsť efektívnejšie formy na realizáciu tejto myšlienky. Súhlasili, že prvým krokom by bolo to, keby štatistický úrad zaradil už zapísaných 10 100 Rusínov, ktorí sa pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 na Ukrajine prihlásili k rusínskej národnosti medzi členov samostatnej národnosti, a nie etnickej skupiny, resp. subetnosu Ukrajincov. Ústava Ukrajiny predsa garantuje práva každého občana republiky prihlásiť sa k takej národnosti, príslušníkom akej sa sám cíti. Problém je len v tom, že na Ukrajine sú len dve národnosti – Ukrajinci a krymskí Tatári, ostatní sú etnickými . skupinami!? (Po našom odchode, NA ZASADNUTÍ ZAKARPATSKEJ OBLASTNEJ RADY 7. 3. 2007 BOLI ŇOU RUSÍNI UZNANÍ AKO NÁRODNOSDŤ!)

Tlačová konferencia so šéfredaktorom periodických a neperiodických vydaní Mgr. A. Zozuľákom v sále už spomínanej galérie sa dotýkala histórie a súčasnosti rusínskych periodík na Slovensku, možností používania rusínskeho spisovného jazyka na Slovensku v masmédiách a v iných oblastiach kultúrneho a spoločenského života. V následnej diskusii s novinármi A. Zozuľák odpovedal na ich otázky. V diskucii vystupovali tiež predseda SRR P. R. Magocsi a členovia SRR: Agáta Pilátová z Česka a Andrzej Kopcza z Poľska.

Rumunsko, Sighetul Marmeţiei, 23.2.2007:

Mesto Sighet, ktoré sa chystá na 9. Svetový kongres Rusínov sa stalo centrom zasadnutia Svetovej rady Rusínov, ktoré bolo v malej sále Mestského úradu za prítomnosti všetkých členov SRR. (O tomto zasadaní sa môžete dočítať viac v článku pod názvom Riešili sa problémy Rusínov v rôznych krajinách.)

Téma kongresu bola vďačnou pre rumunských žurnalistov, ktorí sa v rámci tlačovej konferencie zaujímali o výsledky zasadnutia SRR, zaujímala ich aj príprava 9. SKR a činnosť Rusínov vo svete vo všeobecnosti.

Možno najpríjemnejšou časťou tohto dňa bolo stretnutie počas obeda s marmarošskými Rusínmi zo Sučavy, Peregu Mare, Bystroho a iných dedín Marmaroša. Mohli sme sa s nimi bez problémov dorozumieť po rusínsky. V Marmaroši je 17 rusínskych obcí, bol tu však silný rumunský vplyv, v súčasnosti je to vplyv ukrajinizácie, no mnoho miestnych Rusínov (sami sa pomenúvajú Ruskými) ostali sami sebou. A aby sa viacej ľudí prinavrátilo ku svojim koreňom, na to má poslúžiť aj 9. Svetový kongres Rusínov v Sighete.

Česko, Praha, 25.2.2007:

Svoj „európsky“ program prof. Magocsi ukončil návštevou stovežatej Prahy a stretnutím s čelnými predstaviteľmi Společnosti přátel Podkarpatské Rusi, kde si vypočul aktuálne problémy, ktoré členovia tejto spoločnosti majú. Najväčším z nich je očividne ten, že druhá skupina bola a je proti názvu organizácie Společnost Rusínů a přátel Podkarpatské Rusi. Zdá sa, že akosi zákonite nielen v Česku (Česi a Rusíni), ale v každej krajine v súčasnosti musia byť aspoň dve antagonistické skupiny (na Ukrajine niektorí Ukrajinci, Rusíni ukrajinskej orientácie a Rusíni, Snem a Rada, v Maďarsku (Podkarpatskí Rusíni a domáci Rusíni, Asocácia a skupina okolo G. Hattingera), v Srbsku (rusínski Ukrajinci a Rusnaci), v Chorvátsku (rusínski Ukrajinci a Rusnaci), na Slovensku (Rusíni ukrajinskej orientácie a Rusíni, Rusínska obroda so svojimi kolektívnymi členmi a Asociácia so svojími členskými organizáciami), v Poľsku (Ukrajinci a Rusíni) atd. Prečo je to tak?!

Napriek tomu, alebo práve preto musíme v súčasnosti hľadať kroky ku zbližovaniu a spolupráci,a nie prehlbovať rozpory a nenávisť medzi jednotlivými skupinami, lebo hranice nielen medzi krajinami, ale aj národmi a národnostnými menšinami, obyvateľmi Európy sa stierajú, krajiny a ich obyvatelia chcú spolupracovať. Prečo by sme si z toho nemali vziať príklad?

A. ZOZUĽÁK, fotky autora a A.P., 8. 3. 2007

Stretnutie predsedu SRR s čelnými predstaviteľmi

SRMS a SFRM

17. februára 2007 v sídle Svetového kongresu Rusínov na Duchnovičovom nám. 1 v Prešove stretol sa predseda Svetovej rady Rusínov ako výkonného výboru Svetového kongresu Rusínov Paul Robert Magocsi s rusínskou mládežou: (zľava doprava) členkou Spolku rusínskej mládeže Slovenska (SRMS) Miroslavou Lacovou-Hupcej, predsedníčkou výboru SRMS a podpredsedníčkou rady Svetového fóra rusínskej mládeže (SFRM) Mgr. Alenou Blichochovou, členom výboru SRMS Petrom Krajňákom a členom SRMS Michalom Dronovom. Predseda SRR sa zaujímal o problémy oboch rusínskych mládežníckych organizácií, ich aktivitách, príprave 3. Svetového fóra rusínskej mládeže v rumunskom meste Sighetul Marmatei a možnostiach do budúcnosti. Z tohto stretnutia vzišla myšlienka jednej veľmi dôležitej a užitočnej aktivity mládeže do budúcnosti, o ktorej budeme Vás informovať neskôr, keď bude mať presné kontúry.

A. Z.. fotka autora, 17. 2. 2007

P. R. MAGOCSI – NOVÝ PREDSEDA SVETOVEJ RADY RUSÍNOV

Meno akademika, profesora Torontskej univerzity Paula Roberta Magocsiho je dobre známe všetkým čitateľom naších rusínskych periodických a neperiodických vydaní, mnohým tým, čo sa zaujímajú o rusínske hnutie po roku 1989, lebo o jeho činnosti a o ňom samotnom za 15. rok vydávania Narodnych novynok (Ľudové noviny) a Rusyna (Rusín) sme písali neraz. Naposledy ste si o ňom mohli prečítať článok V. Paďaka pod názvom Jubilujúci významný rusinista v Ľudových novinách č. 1 – 4 / 2005. Ako aj v Ľudových novinách č. 29 – 34 / 2005 o prezentovanej jeho poslednej publikácii Naša otcjuznina (Naša vlasť, Vydavateľstvo V. Paďaka, Užhorod 2005). Preto teraz nebudeme o ňom obšírne písať, len pripomenieme základné údaje.

P. R. Magocsi sa narodil 26. 1. 1945 v Englewoode, štáte New Jersey v USA, študoval a získal svoje tituly na Rutgerskej, Prinstonskej, Harwardskej a Torontskej univerzite a dnes je členom Kanadskej kráľovskej akadémie viet, vedúcim katedry ukrajinistických štúdií Torotskej univerzity, Okrem toho je od založenia prezidentom Karpatorusínskeho vedeckého centra v Ocale, štáte Florida v USA, od vzniku Svetového kongresu Rusínov v 1991 roku je členom Svetovej rady Rusínov a vedúcim delegácie Rusínov Severnej Ameriky na zasadnutiach Svetového kongresu Rusínov. Ale čo je dôležité, Magocsi pracoval na poli rusinistiky nielen ako propagátor slovný, ale aj vedecký, lebo o tejto problematike napísal množstvo vedeckých prác a monografií. Veľkú cenu pre nás má hlavne v anglickom jazyku Encyklodédia rusínskej histórie a kultúry, ktorej vyšli už dve vydania (Toronto 2002, 2005) v spoluautorstve s Prof. Ivanom Popom. Teraz pracuje nad verziou v ukrajinskom jazyku a potom bude vydaná aj v rusínskom jazyku. Prof. Magocsi je autorom okolo 600 vedeckých prác a niekoľkých desiatok cenných monografií, medzi ktorými na prvom mieste stoja práce o Rusínoch, zo sféry rusinistiky, preto mu právom patrí označenie – najvýznamnejší rusinista 20. a 21. storočia.

Preto nebolo veľkým prekvapením, že práve P. R. Magocsi bol zvolený za nového predsedu Svetovej rady Rusínov na 8. Svetovom kongrese Rusínov 25. 6. 2005 v poľskej Krynici. Táto funkcia mu bola ponuknutá aj predtým, ale nikdy ju neprijal, lebo, ako vraví, pre neho je prvoradou vedecká práca. Ale na poslednom kongresom zasadnutí pod tlakom situácie v SRR túto funkciu prijal a my veríme, že pod jeho vedením Svetový kongres Rusínov a jeho výkonný orgán Svetová rada Rusínov urobia ďalší krok dopredu. Aj on je o tom presvedčený, lebo inak by túto funkciu za daných podmienok neprijal.

K novej funkcii dostal mnoho gratulácií a boli vyslovené viacero želaní, avšak teraz ho čakajú neľahké konkrétne úlohy, pri plnení ktorých potrebuje veľkú trpezlivosť a veľa síl. Našim spoločným cieľom je, aby svetové hnutie Rusínov nestagnovalo, ale napredovalo.

A. Z., fotka autora

Zomrel Vasiľ Turok, prvý predseda SRR,..

... jeden y prvých, ktorý po roku 1989 pochopili, že sa konečne môžeme prihlásiť k svojej – rusínskej národnosti, ku svojmu rusínskemu materinskému jazyku. Ale on to pochopil nielen svojim rozumom, ale aj srdcom, bol hrdým Rusínom z Habury pri Medzilaborciach, kde uzrel svetlo sveta v najťažších vojnových časoch – 8. januára 1940.

Po stredoškolských a vysokoškolských štúdiách v Bratislave sa vrátil na východ, kde bol pedagógom dlhé roky sprvu na Strednej všeobecno-vzdelávacej škole na ul. vtedy Revolučnej (dnes Dilongovej), neskôr aj na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove. Avšak najväčší jeho prínos je v procese obrodenia rusínstva, renesancie identity Rusínov, všetkého, čo s tým súviselo. Neodškriepiteľný je jeho významný prínos v divadelníctve, najmä ako dramaturg, prekladateľ i režisér v jedinom na svete profesionálnom Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. Bol pri zrode prvej rusínskej kultúrno-národnostnej organizácie vo vtedajšom Československu – Rusínskej obrody, bol prvým predsedom Svetovej rady Rusínov (SRR) ako výkonného výboru prvej medzinárodnej rusínskej organizácie – Svetového kongresu Rusínov, kde udával ton rozvoja rusínstva prvých desať najťažších rokov vo svetovom kontexte....

O Vasiľovi Turokovi-Hetešovi by sme mohli toho napísať mnoho, aj celú publikáciu, ale akékoľvek slová už ho nenavrátia medzi jeho blízkych, priateľov, kolegov. Jeho náhly odchod do večnosti 7. novembra 2005, zaskočil všetkých, ktorým bude chýbať. Nech Ti je zem ľahká . „Vičnaja Tobi pamjať, Vasîľu!

A. Z., fotka autora